Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/22/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného Mgr. Roman Kobella, advokát, Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému JUDr. Ondrej Zachar, so sídlom kancelárie Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 069 599, správca konkurznej podstaty úpadcu: esp dk, s.r.o., so sídlom Západ 1843/51, 028 01 Trstená, IČO: 47 420 022, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -123 zo dňa 24. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -123 zo dňa 24. marca 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Žilina na majetok úpadcu: esp dk, s.r.o., so sídlom Západ 1843/51, 028 01 Trstená, IČO: 47 420 022, vedenom pod sp. zn. , veriteľom vymáhateľnej pohľadávky z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.10.2015 medzi žalobcom ako postupcom v 1.rade a úpadcom ako postupníkom, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. 7/1 v celkovej sume 278.271,05 eur, z toho istina vo výške 222.960,63 eur a úrok z omeškania vo výške 55.310,42 eur, s poradím uspokojenia „D“ ako podriadená pohľadávka a rozhodol, že žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 02.11.2021 bol Okresnému súdu Žilina z Okresného súdu Námestovo postúpený spis tam vedený pod sp. zn. . Žalobou zo dňa 01.10.2021 sa žalobca domáha určenia popretej pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu esp dk, s.r.o., so sídlom Západ 1843/51, 028 01 Trstená, IČO: 47 420 022, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Žaloba bola opravená podaním doručeným súdu dňa 24.02.2022.

3. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 30.09.2020 sp. zn. , zverejnenom v OV č. 193/2020 zo dňa 07.10.2020 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky.

4. Súd mal preukázané, že žalobca si prihláškou nezabezpečenej pohľadávky zo dňa 03.05.2021 prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku v celkovej výške 278.271,05 eur, ktorá pozostáva z istiny 222.960,63 eur a príslušenstva - úrokov z omeškania 55.310,42 eur. Prihlásená istina podľa prihlášky

predstavuje pohľadávku z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015. V prihláške veriteľ uviedol, že pôvodná výška pohľadávky bola 230.660,63 eur s lehotou splatnosti 09.11.2015, pričom túto pôvodnú výšku pohľadávky žalobca ponížil o prijatú úhradu 7.700,- eur v roku 2019. Dlžník esp dk, s.r.o. pohľadávku písomne uznal dňa 08.10.2018. Príslušenstvom pohľadávky je zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 222.960,63 eur počítaný od 10.11.2015 do 07.10.2020 (deň zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu).

5. Správca podaním zo dňa 10.08.2021, doručeným žalobcovi dňa 02.09.2021 oznámil, že jeho prihlásená pohľadávka bola popretá správcom, a to čo do právneho dôvodu, čo do výšky istiny 222.960,63 eur, čo do výšky úrokov z omeškania 55.310,42 eur, čo do vymáhateľnosti a čo do poradia. Z popieracieho prejavu správcu vyplývajú nasledovné popieracie dôvody: „Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 neobsahuje prílohu č. 1 t.z. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2015. Vzhľadom k tomu, že súčasťou Zmluvy zo dňa 30.10.2015 nie je príloha č. 1, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015 je nepreskúmateľná a správca nevie posúdiť jej platnosť. Veriteľ tiež nepreukázal reálnosť pôžičky pre P&G Group, s.r.o., ako aj platné postúpenie nároku na vrátenie pôžičky Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2015 na spoločnosť SZAP, s.r.o.., z ktorej napokon odvádza svoj nárok na zaplatenie odmeny, ktorý mal byť postúpený Zmluvou o postúpení pohľadávky na dlžníka - spoločnosť esp dk, s.r.o. Veriteľ preukazuje svoj nárok síce Uznaním dlhu zo dňa 08.10.2018, avšak správca má za to, že ani toto Uznanie dlhu samo o sebe nepreukazuje existenciu záväzku, pretože podľa možno uznať len dlh, ktorý v čase uznania existoval. Pokiaľ však nie je možné preskúmať platnosť samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 z dôvodu absencie dôkazov preukazujúcich platnosť a reálnosť pred tým uskutočnených právnych úkonov, potom nemožno ani samotné Uznanie dlhu považovať za platné, keďže Uznanie záväzku samo o sebe nepredstavuje právny dôvod vzniku pohľadávky. Správca okrem iného šetreniami zistil, že v účtovníctve esp dk, s.r.o. je evidovaná pohľadávka z titulu pôžičky vo výške 230.660,63 eur (v tej istej výške ako si veriteľ prihláškou uplatňuje nárok na odmenu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015), avšak z výpisov z účtov nevyplýva, že by zo strany Veriteľa došlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov. Súčasťou účtovníctva je aj dohoda o novácií zo dňa 11.11.2015 medzi esp dk, s.r.o. a A. B. C., ktorým sa mal pôvodný záväzok nahradiť novým záväzkom t.z. nárok na zaplatenie odmeny z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky sa mal zmeniť na nárok na vrátenie finančných prostriedkov z titulu ústnej pôžičky. Okrem vyššie uvedeného zo spisu správcu vyplýva, že Veriteľ dňa 10.03.2016 uzatvoril s dlžníkom Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, kde z čl. I. tejto zmluvy vyplýva, že "Veriteľ (A. B. C.) na základe ústnej pôžičky požičal Dlžníkovi finančné prostriedky", a ďalej z vyjadrenia Veriteľa zo dňa 14.01.2021 vyplýva, že "sa jedná o zabezpečovaciu zmluvu fingujúcu existenciu dlhov". Je potrebné uviesť, že Veriteľ práve na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 10.03.2016 realizoval výkon zabezpečovacieho práva predajom nehnuteľností na uspokojenie svojej pohľadávky z titulu ústnej pôžičky. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je sporné, či veriteľom uplatnený nárok vznikol. Právny dôvod, na základe ktorého Veriteľ odvodzuje svoj nárok je neurčitý, zmätočný, nepreskúmateľný, a vzhľadom aj na vyjadrenie Veriteľa zo dňa 14.01.2021 má správca za to, že pohľadávka Veriteľa voči dlžníkovi neexistuje. Okrem už vyššie uvedeného správca má za to, že Veriteľom uplatnené úroky z omeškania vo výške 55.310,- eur sú neurčité, pretože Veriteľ nepripojil prílohy, na základe ktorých by správca vedel preskúmať správnosť výpočtu úrokov z omeškania. Z príloh nie je jednak zrejmé kedy a akým spôsobom malo dôjsť k čiastočnej úhrade pohľadávky, jednak ani z Uznania dlhu zo dňa 08.10.2018 nevyplýva, v akej výške dlžník uznáva príslušenstvo pohľadávky a z čoho má pozostávať toto príslušenstvo. Správca má za to, že špecifikácia príslušenstva v uznaní dlhu je neurčitá, a z toho dôvodu je uznanie záväzku čo do príslušenstva neplatné.“

6. Žalobca podal dňa 01.10.2021 osobne do podateľne Okresného súdu Námestovo žalobu o určenie popretej pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie primárne skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu ako aj zachovanie lehoty na podanie žaloby v zmysle §32 ods. 9 ZoKR. Konštatoval, že žalobu podal aktívne vecne legitimovaný subjekt - veriteľ, ktorého riadne prihlásená pohľadávka bola popretá, pričom žalobu podal voči správcovi konkurznej podstaty, ktorý riadne a včas prihlásenú pohľadávku poprel. Z predloženej doručenky (č.l. 54 spisu) mal súd preukázané, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo veriteľovi, t.j. žalobcovi doručené dňa 02.09.2021 a žaloba bola podaná na Okresnom súde Námestovo dňa 01.10.2021, teda v 30 dňovej prekluzívnej lehote v zmysle §32 ods. 9 ZoKR.

Zároveň súd konštatoval, že bola naplnená dikcia ustanovenia §-u 32 ods. 14 ZoKR, druhá veta, v zmysle ktorej v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

8. Nespornou skutočnosťou v konaní podľa súdu bolo, že žalobca si riadne a včas prihlásil do konkurzu úpadcu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. pohľadávku, tak ako je špecifikovaná v petite žaloby. K popretiu prihlásenej pohľadávok došlo v zákonom stanovenej lehote v zmysle §32 ods.3 ZoKR. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu boli dôvody popretia, tak ako vyplývajú z konečného zoznamu pohľadávok.

9. Správca poprel pohľadávku žalobcu, čo do právneho dôvodu v celom rozsahu, čo do výšky istiny 222.960,63 eur, čo do úrokov z omeškania 55.310,42 eur, čo do vymáhateľnosti a poradia. Súd preskúmal žalobcom uplatnený nárok na určenie popretej pohľadávky v intenciách popieracieho prejavu správcu. Konštatoval, že žalobca si do konkurzu na majetok úpadcu prihlásil pohľadávku v celkovej sume 278.271,05 eur, z toho istina vo výške 222.960,63 eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 222.960,63 eur od 10.11.2015 do 07.10.2020 v celkovej sume 55.310,42 eur, pričom ako právny titul vzniku pohľadávky uviedol odplatu za postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.10.2015 medzi žalobcom ako postupcom v 1.rade a dlžníkom/úpadcom ako postupníkom. V texte prihlášky uviedol, že dlžník predmetnú pohľadávku uznal dňa 08.10.2018. K prihláške pohľadávky žalobca priložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015 uzavretú v zmysle a nasl. medzi žalobcom ako postupcom 1. a úpadcom ak postupníkom. Správca namietal, že žalobca k prihláške nepriložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2015, ktorej kópia mala tvoriť prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015. V priebehu konania sa stala nespornou skutočnosť, že žalobca dodatočne predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2015 správcovi predložil, táto je tiež súčasťou spisového materiálu (č.l. 12 spisu) ako aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2012.

10. Súd ďalej uviedol, že žalobca k prihláške pohľadávky ďalej priložil Uznanie dlhu podľa zo dňa 08.10.2018 (č.l. 18 spisu), ktorým úpadca uznal čo dôvodu a výšky svoj dlh v sume 230.660,63 eur (odplata za postúpenie pohľadávky) s prísl. voči žalobcovi, ktorý dlh vznikol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015 a zaväzuje sa ho v čo najkratšom termíne uhradiť. Žalovaný namietal, že ani toto Uznanie dlhu samo osebe nepreukazuje existenciu záväzku, s tým, že uznať možno len dlh, ktorý v čase uznania existoval. Súd uviedol, že vzhľadom na uznanie dlhu úpadcom/dlžníkom vznikla právna domnienka, že žalobcom prihlásená pohľadávka v čase uznania existovala. Uznanie dlhu posilnilo postavenie žalobcu ako veriteľa, tým, že svoj nárok vie oprieť nie len o samotný primárny záväzok, ale i o sekundárny, vedľajší záväzok, slúžiaci na jeho zabezpečenie, ktorým je uznanie dlhu zo strany dlžníka/úpadcu a zároveň v procesnej rovine došlo k preneseniu dôkazného bremena na dlžníka. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že nemal preukázanú existenciu prihlásenej pohľadávky v čase jej uznania zo strany dlžníka, súd uvádzal, že dôkazné bremeno v danom prípade zaťažovalo žalovaného a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vyvrátenia domnienky, že dlh úpadcu v čase uznania trval.

11. Pokiaľ správca ako popierací dôvod uvádza, že v účtovníctve úpadcu je evidovaná pohľadávka veriteľa z titulu pôžičky vo výške 230.660,63 eur (t.j. v tej istej výške, ako si veriteľ uplatňuje prihláškou pohľadávku z titulu nároku na odmenu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015), avšak z výpisov z účtu nevyplýva, že by zo strany veriteľa došlo aj k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov, súd konštatoval, že žalobca si prihláškou do konkurzu na majetok úpadcu neprihlásil pohľadávku titulom poskytnutej pôžičky voči úpadcovi, s tým, že aj sám žalobca v konaní popiera poskytnutie pôžičky úpadcovi. To ako úpadca účtuje v účtovníctve svoje záväzky nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca rovnako v konaní popiera uzavretie Dohody o novácií zo dňa 11.11.2015, na ktorú poukazoval správca v popieracom prejave a ktorou mal byť nahradený pôvodný záväzok z titulu nároku na úhradu odmeny za postúpenie pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 novým záväzkom, ktorého právny dôvod je v ústnej forme uzavretá zmluva o pôžičke vo výške 230.660,63 eur. Napokon aj žalovaný sám potvrdzuje, že Dohoda o novácií zo dňa 11.11.2015 nie je žalobcom podpísaná a teda, že zo strany žalobcu k uzavretiu predmetnej Dohody o novácií zo dňa 11.11.2015 nedošlo. V tejto súvislosti správca v rámci popieracieho prejavu poukazuje tiež na Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.03.2016, ktorú uzatvoril žalobca s úpadcom, kde z čl. I. tejto Zmluvy vyplýva, že žalobca na základe ústnej pôžičky požičal úpadcovi finančné prostriedky a ďalej z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.01.2021 vyplýva, že sa „jedná o zabezpečovaciu zmluvu fingujúcu

existenciu dlhov“. Súd opätovne uvádzal, že v konaní posudzuje pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu (teda vo výške, poradí a z právneho dôvodu uvedeného v prihláške) v intenciách popieracieho prejavu správcu. Žalobca si do konkurzu na majetok úpadcu neprihlásil pohľadávku z titulu pôžičky ale z titulu nároku na úhradu odmeny za postúpenie pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015, pričom správcom uvedené dôvody popretia sa vzťahujú k iným ako žalobcom prihláseným nárokom.

12. Nakoľko súd dospel k záveru, že má žalobcom uplatnený nárok titulom odplaty za postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.10.2015 v konaní za preukázaný, tak potom z dôvodu omeškania s jeho plnením vznikla zo zákona povedľa trvajúcej povinnosti aj povinnosť nová a to v podobe úrokov z omeškania. Žalobca v prihláške pohľadávky definoval, že si uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške vo výške 5,05% zo sumy 222.960,63 eur od 10.11.2015 do 07.10.2020, t.j. dňa zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu, a to v celkovej sume 55.310,42 eur. Uviedol tiež, že pôvodná pohľadávka bola vo výške 230.660,63 eur s lehotou splatnosti 09.11.2015, pričom v roku 2019 došlo k čiastočnej úhrade 7.700,- eur. Z čl. III., odsek 3.2 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že postupník je povinný odplatu zaplatiť najneskôr do 10 dní odo dňa uzavretia Zmluvy (Zmluva bola uzavretá dňa 30.10.2015) a teda dátum splatnosti pohľadávky, od ktorej žalobca počíta začiatok omeškania úpadcu vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015. Samotná výška úroku z omeškania 5,05% potom vyplýva z nariadenia vlády SR č. . Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že správcom uvedené tvrdenia o nemožnosti preskúmania správnosti výpočtu úrokov z omeškania neobstoja. Pokiaľ ide o čiastočnú úhradu vo výške 7.700,- eur súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že vo vzťahu k vykonanej úhrade ho nezaťažuje dôkazné bremeno, suma, ktorá bola uhradená nie je predmetom tohto konania.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom spore preskúmal dôvody popretia pohľadávky žalobcu zo strany správcu (žalovaného), s tým, že účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že dôvody popretia obsiahnuté v popieracom prejave správcu neobstoja, popretie pohľadávky žalobcu zo strany správcu nebolo dôvodné a žalobe vyhovel.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

15. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia , , , , a .

16. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prijal závery, že dôvody popretia obsiahnuté v popieracom prejave správcu neobstoja, popretie pohľadávky žalobcu zo strany správcu nebolo dôvodné. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou včasnosti podania žalobného návrhu zo strany žalobcu, pričom žalovaný namieta preklúziu práva žalobcu podať túto incidenčnú žalobu z dôvodu, že bola podaná po uplynutí lehoty v zmysle ustanovenia § 32 ods. 9 ZoKR. Podľa obsahu napadnutého rozsudku mala byť žaloba podaná dňa 01.10.2021, čo však nekorešponduje časovým súvislostiam doručovania oznámenia o popretí pohľadávky zo strany správcu žalobcovi. Okresný súd Žilina na písomnú žiadosť žalovaného o poskytnutí informácie zo dňa 12.10.2021 o tom, či bola nejaká incidenčná žaloba zo strany žalovaného podaná, ešte ku dňu 14.10.2021 odpovedal, že žiadnu takúto žalobu podateľňa Okresného súdu Žilina neeviduje. Pohľadávka bola zo strany žalovaného popretá dňa 10.08.2021 a v rovnaký

deň bola zásielka odoslaná na poštovú prepravu. Aj pri započítaní maximálnej úložnej doby 18 dní na uloženie zásielky a doby prepravy tejto listovej zásielky je vylúčené, aby bola zásielka doručená žalobcovi až dňa 02.09.2021, ako to tvrdí v žalobe a ako konštatuje súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Zároveň žalovaný namieta, že žaloba nebola uplatnená v rámci lehoty v zmysle ustanovenia § 32 ods. 9 ZoKR ani na Okresnom súde Námestovo ako nepríslušnom súde. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenie § 32 ods. 9 ZoKR, v zmysle ktorého je lehota uvedená v tomto ustanovení lehotou hmotno-právnou a prekluzívnou. V tejto zákonnej lehote musí byť žaloba doručená na súd, inak právo veriteľa na podanie incidenčnej žaloby zanikne. Incidenčná žaloba musí byť v lehote fyzicky doručená na súd, nepostačuje žalobu v tejto lehote podať elektronicky, resp. v tejto lehote odoslať žalobu na poštovú prepravu (pozri § 203a ods. 3). Pokiaľ bola žaloba žalobcu fakticky doručená na príslušný súd až po 14.10.2021, je zrejmé, že bola podaná po uplynutí homotno-právnej a prekluzívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 32 ods. 9 ZoKR. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď ustálil záver, že žalobca svoje právo z popretej pohľadávky uplatnil včas.

17. Žalovaný namietol nesprávne vyhodnotenie obsahových náležitostí prihlášok pohľadávky. V zmysle ustálenej judikatúry NS SR predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu a posúdenie, či uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. V zmysle § 32 ods. 14 druhá veta ZoKR v žalobe sa môže veriteľ domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Pokiaľ súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením nepreskúmaval obsahové náležitosti prihlášok pohľadávky žalobcu v tomto konaní, zaťažil tak rozhodnutie a konanie vadou v zmysle ustanovenia , , a .

18. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu. Súd v tomto smere uviedol, že v rámci incidenčného konania nie je povinný dopodrobna skúmať právny dôvod vzniku popretej pohľadávky tak, ako to urobil súd v prípadnom konaní o zaplatenie, s ktorým názorom súdu prvej inštancie sa žalovaný v žiadnom prípade nestotožňuje. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie preskúmať právny dôvod vzniku popretej pohľadávky v celom rozsahu práve vzhľadom na obsah popieracieho prejavu žalovaného, ktorý v ňom uviedol, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu fiktívna a neexistujúca. Ako bolo uvedené v popieracom prejave žalovaného, žalobca ako prílohu svojej prihlášky nepriložil listinu, od ktorej odvodzoval žalovaný právny dôvod vzniku pohľadávky tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie. Za totálne pochybenie súdu prvej inštancie zakladajúce vadu napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia a považuje žalovaný skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania prijal záver o tom, že pohľadávka vznikla z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.10.2015 medzi žalobcom ako postupcom v 1. rade a úpadcom ako postupníkom. Uvedené konštatovanie odporuje výsledkom vykonaného dokazovania ako aj samotným tvrdeniam žalobcu uvedeným v trestnom konaní. Poukázal na to, že ak bola ako príloha prihlášky predložená a v účtovníctve úpadcu sa nachádza Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.03.2016, ktorá bola uzatvorená zo strany žalobu a v ktorej je zabezpečovaná pohľadávka identifikovaná ako pohľadávky z titulu ústnej zmluvy o pôžičke, potom je ťažko uveriteľné tvrdenie žalobcu, že v čase jej uzatvorenia nevedel, čo podpisuje, resp. že podpisoval nejakú zmluvu na zabezpečenie fiktívnej pohľadávky alebo tej pohľadávky, ktorú prihlásil v konkurznom konaní. Sám žalobca začal realizovať zabezpečovací prevod práva podľa Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.03.2016, pričom uzatvoril zmluvu s pánom E.. Toto vkladové konanie bolo vedené na Okresnom úrade Námestovo, katastrálnom odbore pod V-1109/2020. Toto konanie bolo zamietnuté z dôvodu nesplnenia povinností A. C. ako žalobcu oznámiť začatie realizácie výkonu zabezpečovacieho práva katastrálnemu odboru viac ako 30 dní pred začatím jeho výkonu. Žalobca až potom ako neuspel s pokusom o realizáciu zabezpečovacieho prevodu začal tvrdiť, že pohľadávky zabezpečené Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 10.03.2016 neexistujú, resp. že vznikli iným právnym titulom. Podľa žalovaného toto tvrdenie bolo potrebné vyhodnotiť len ako účelové tvrdenie, čo však súd prvej inštancie neurobil.

19. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 29 ods. 6 ZoKR a namieta aj neplatnosť uznania dlhu, ktoré do konania predložil žalobca, a to z dôvodu neexistencie pohľadávky, ktorá mala byť takto uznaná. Dôkazné bremeno pri preukazovaní nároku veriteľa v incidenčnom spore zaťažuje veriteľa, ktorý si prihláškou uplatňuje svoju pohľadávku u správcu, t.j. žalovaného. Žalobca nepredložil do konania jediný dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom preukazoval a odôvodňoval existenciu popretej pohľadávky v čase uskutočnenia uznania dlhu. Správca má za to, že sa v danom prípade nejedná o uznanie dlhu

v právnom slova zmysle, ktoré je podľa ustanovenia jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi, pričom samotné uznanie dlhu predstavuje dvojstranný právny úkon podpísaný úpadcom ako súčasne aj veriteľom. S poukazom na uvedené, uznanie dlhu zo dňa 08.10.2018 za žiadnych okolností nemožno považovať za platný právny úkon a prihliadať naň ako na relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval nárok žalobcu uplatnený žalobou. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie jednostranne v prospech žalobcu, ignorujúc pritom právnu argumentáciu žalovaného a jeho návrhy na doplnenie dokazovania. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Napadnutý rozsudok vychádza z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem, z formalistického výkladu listinných dôkazov. Súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, porušil zásadu rovnosti účastníkov sporového konania, ktorá je zakotvená v článku 6 ods. 1 . V tejto súvislosti poukázal na právne závery Ústavného súdu SR sp.zn. publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, podľa ktorého právneho záveru v prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

20. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky pojmové znaky pojmu „arbitrárny rozsudok“, ktorého arbitrárnosť spočíva v tom, že súd prvej inštancie pre žalovaného z nepochopiteľných príčin vyhovel žalobe žalobcu z dôvodu údajného neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného, aj keď žalovaný na preukázanie svojich tvrdení riadne a včas navrhol doplniť dokazovanie, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol. Tie z dôkazov, ktoré žalovaný predložil do konania a ktoré súd prvej inštancie vykonal, zas vyhodnotil jednostranne v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného, čo predstavuje porušenie princípu rovnosti účastníkov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je arbitrárne a predčasné. Napadnutý rozsudok trpí aj vadou v zmysle ustanovenia , nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti vyžadované v ustanovení a nasl. . V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR ohľadne odôvodnenia rozhodnutí.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne rozsudok Okresného súdu Žilina v celom rozsahu zruší, vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a prizná žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Má za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne posúdil obsahové náležitosti konkurznej prihlášky pohľadávky žalobcu a popierací prejav žalovaného ako správcu konkurznej podstaty, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav vzťahujúci sa k obsahu prihlášky pohľadávky, dospel k adekvátnemu právnemu záveru, ktorý zrozumiteľne, dôsledne, racionálne a logicky odôvodnil.

23. Žalobca odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že žalobný návrh nebol podaný včas. Žalobu podal v súlade s ustanovením § 32 ods. 9 ZoKR, t.j. v 30-dňovej od doručenia písomného oznámenia žalovaného o popretí žalobcovej pohľadávky. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 02.09.2021 a žalobný návrh žalobca podal dňa 01.10.2021.

24. Odmieta aj tvrdenie žalovaného, že ako prílohu svojej prihlášky nepriložil listinu, od ktorej odvodzoval žalovaný právny dôvod vzniku pohľadávky, tak ako ho ustálil súd prvej inštancie. Žalobca odvodzoval právny dôvod vzniku svojej pohľadávky zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 30.10.2015 medzi žalobcom a F. G. ako postupcami a postupníkom esp dk, s.r.o., ktorú zmluvu priložil ako prílohu k prihláške. Žalovaný podal odvolanie aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, no v texte odvolania žalovaný nešpecifikuje žiadne také dôkazy, ktoré navrhol vykonať a súd ich napriek tomu nevykonal. V odôvodnení svojho odvolania žalovaný taktiež neuviedol, ktoré procesné podmienky neboli splnené a ani akým nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

26. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému na vyjadrenie. K vyjadreniu žalobcu sa už nevyjadril.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Odvolací súd vychádzal v zmysle ustanovenia zo skutkového stavu zisteného okresným súdom.

29. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca si prihláškou nezabezpečenej pohľadávky zo dňa 03.05.2021 prihlásil do konkurzu úpadcu pohľadávku v celkovej výške 278.271,05 eur, ktorá pozostáva z istiny 222.960,63 eur a príslušenstva - úrokov z omeškania 55.310,42 eur. Prihlásená istina podľa prihlášky predstavuje pohľadávku z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015. V prihláške veriteľ uviedol, že pôvodná výška pohľadávky bola 230.660,63 eur s lehotou splatnosti 09.11.2015, pričom túto pôvodnú výšku pohľadávky žalobca ponížil o prijatú úhradu 7.700,- eur v roku 2019. Dlžník esp dk, s.r.o. pohľadávku písomne uznal dňa 08.10.2018. Príslušenstvom pohľadávky je zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 222.960,63 eur počítaný od 10.11.2015 do 07.10.2020 (deň zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu).

30. Správca konkurznej podstaty pohľadávku žalobcu poprel čo do právneho dôvodu istiny, výšky z úrokov z omeškania, čo do vymáhateľnosti a čo do poradia.

31. Odvolací súd konštatuje, že žalobca si svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásil titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.10.2015, ktorú skutočnosť uviedol v prihláške. Spolu s istinou si prihlásil aj úrok z omeškania a uviedol, že predmetnú pohľadávku dlžník písomne uznal dňa 08.10.2018. K prihláške pohľadávky žalobca priložil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015. Odvolací súd z predmetnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom a F. G. ako postupcami 1, 2 a úpadcom ako postupníkom. Z čl. I bod 1.1 Zmluvy vyplýva, že žalobcovi ako postupcovi v 1. rade patrí pohľadávka voči dlžníkovi obchodnej spoločnosti SZAP, s.r.o. Žilina v celkovej výške istiny 230.660,63 Eur a z bodu 1.2 zmluvy vyplýva, že postupcovi v 2. rade – F. G. patrí voči dlžníkovi pohľadávka v celkovej výške istiny vo výške 230.660,62 Eur. V bode 1.3 zmluvné strany uviedli, že postupcovia svoje pohľadávky špecifikované v bodoch 1.1 a 1.2 tejto zmluvy nadobudli na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2015 uzatvorenej medzi postupcami a dlžníkom. Zároveň bolo v tomto bode uvedené, že pohľadávky podľa bodov 1.1 a 1.2 tejto zmluvy predstavujú nárok postupcov na úhradu odmeny za postúpenie ich pohľadávok, ktoré im patrili voči obchodnej spoločnosti P&G Group, s.r.o. so sídlom Trstená.

32. V čl. III bod 3.1 sa zmluvné strany dohodli, že postupník je povinný za postúpenie pohľadávok špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy zaplatiť postupcovi celkovú odplatu vo výške 461.321,25 Eur, z čoho a) odmena postupcu v 1. rade je vo výške 230.660,63 Eur a b) odmena odmena postupcu v 2. rade je vo výške 230.660,62 Eur.

33. Súčasťou prihlášky bolo aj Uznanie dlhu zo dňa 08.10.2018, ktorým úpadca uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh v sume 230.660,63 Eur (odplata za postúpenie pohľadávky) s príslušenstvom voči veriteľovi A. B. C., ktorý dlh vznikol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015 a zaväzuje sa ho v čo najkratšom termíne zaplatiť.

34. Hlavnými odvolacími námietky žalovaného je tvrdenie, že žaloba žalobcu nebola podaná včas. Svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že Okresný súd Žilina na jeho písomnú žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 12.10.2021 o tom, či bola nejaká incidenčná žaloba zo strany žalovaného podaná, ešte ku dňu 14.10.2021 odpovedal, že žiadnu takúto žalobu podateľňa Okresného súdu Žilina neeviduje.

35. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZoKR má veriteľ právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

36. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oznámenie o popretí pohľadávky zo strany žalovaného je datované 10.08.2021, zásielka pre žalobcu bola uložená dňa 16.08.2021, prevzatá dňa 02.09.2021, čo vyplýva z Doručenky na č.l. 54. Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že žaloba bola podaná a doručená Okresnému súdu Námestovo dňa 01.10.2021, a to osobne do podateľne Okresného súdu Námestovo, teda bola podaná včas v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 32 ods. 9 ZoKR a Okresnému súdu Žilina bola z Okresného súdu Námestovo postúpená podaním zo dňa 26.10.2021 a Okresnému súdu Žilina doručená dňa 02.11.2021 (č.l. 1 spisu). Z uvedeného dôvodu, ak sa teda žalovaný, ako uvádza vo svojom odvolaní, dotazoval písomným podaním zo dňa 12.10.2021 na Okresnom súdu Žilina, či bola podaná nejaká incidenčná žaloba a Okresný súd Žilina mu dňa 14.10.2021 odpovedal, že žiadnu takúto žalobu podateľňa Okresného súdu Žilina neeviduje, je to z dôvodu, že na Okresný súd Žilina bola žaloba doručená až dňa 02.11.2021. Nič to nemení na skutočnosti, že žaloba bola podaná včas, teda v lehote 30 dní priamo na Okresný súd Námestovo, v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná.

37. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nesprávne vyhodnotenie obsahových náležitostí prihlášok pohľadávky súdom prvej inštancie. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že z prihlášky pohľadávky žalobcu jasne vyplýva, na základe čoho si žalobca uplatnil svoju pohľadávku. V prihláške pohľadávky označil Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 30.10.2015 ako aj písomné Uznanie jeho pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015 nárok žalobcu voči úpadcovi dostatočne a jasne vyplýva. Tento nárok – odmena vo výške 230.660,63 Eur nie je v zmluve podmienená žiadnymi inými dôvodmi, ktoré by mali byť splnené na to, aby žalobcovi ako postupcovi v 1. rade tento nárok na odmenu voči úpadcovi ako postupníkovi vznikol a nie je podmieňovaný žiadnymi inými zmluvami ani dohodami, z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok jasne vyplýva, preto sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní posudzuje pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu a že si úpadca neprihlásil pohľadávku z iného titulu, napr. z titulu pôžičky alebo z titulu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, stotožnil a stotožnil sa aj so záverom súdu prvej inštancie, že správcom uvedené dôvody popretia sa vzťahujú k iným ako žalobcom prihláseným nárokom. Zo prihlášky je zrejmé, na základe čoho si svoj nárok žalobca uplatňuje a z tohto dôvodu ani odvolací súd nepovažoval popretie pohľadávky správcom za dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 30. napadnutého rozhodnutia, na ktorý v celom rozsahu odkazuje.

38. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením ZoKR nepreskúmaval obsahové náležitosti prihlášok žalobcu a tým zaťažil rozhodnutie a konanie vadou v zmysle , , , , pretože ako už bolo vyššie uvedené, naopak, súd prvej inštancie sa zaoberal obsahom prihlášky pohľadávky žalobcu a ako správne uviedol v napadnutom rozhodnutí, že posudzuje v konaní pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzu, teda nie na základe iných právnych skutočností, tak ako to uvádza žalovaný. Tvrdenie žalovaného o tom, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu fiktívna a neexistujúca nebolo preukázané. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, tak je to presne táto skutočnosť, teda žalobca sa domáha svojho nároku vyslovene z titulu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2015.

39. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že žalobca do konania nepredložil jediný dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom preukazoval a odôvodňoval existenciu popretej pohľadávky v čase uznania dlhu a má za to, že v danom prípade sa nejedná o uznanie dlhu v právnom slova zmysle, ktoré je podľa ustanovenia jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi, pričom samotné uznanie dlhu predstavuje dvojstranný právny úkon podpísaný úpadcom a súčasne aj veriteľom.

40. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento

právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Uznaním dlhu sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a i výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať úspech len vtedy, ak bude preukázaná.

41. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnom uznaní dlhu je uvedené, z akého dôvodu dlh vznikol, je uvedená výška uznaného dlhu, kto tento dlh uznáva, voči komu ho uznáva. Podľa odvolacieho súdu, predmetné uznanie dlhu spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný domnienku existencie dlhu mohol vyvrátiť, teda namietať, že dlh nevznikol a tieto skutočnosti aj preukázať s tým, že dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalovaného, avšak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vyvrátenia domnienky, že dlh úpadcu v čase uznania trval, teda aj uvedené uznanie dlhu podporuje nárok žalobcu prihlásený prihláškou do konkurzného konania na majetok úpadcu.

42. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený.

43. Ohľadom tvrdenej námietky žalovaného týkajúcej sa arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

44. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení . Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t.j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s . Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu.

46. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zisťoval a posudzoval okolnosti prihlásenia pohľadávky žalobcom, zaoberal sa uvedenou prihláškou, dôvodmi prihlásenia pohľadávky zo strany žalobcu voči úpadcovi a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.10.2015.

47. Súd prvej inštancie spolu s uznaním výšky istiny priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý nárok žalobcu odôvodnil podrobne v odseku 32. napadnutého rozsudku a zároveň sa vyjadril aj ku skutočnosti, že vo výroku určil aj poradie, a to poradie zapísané v konečnom zozname pohľadávok, teda

poradie „D“, tzv. podriadená pohľadávka, určenia ktorého sa domáha žalobca aj žalobným návrhom, keďže správca v danom prípade poprel aj poradie, ale neuviedol, aké poradie uznáva a preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že čo do popretia poradia je popretie neúčinné s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 5 ZoKR.

48. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

49. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu normu, vysporiadal sa so všetkými aspektami zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené.

50. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s a tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).