Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-1-2013.pdf
PDF · 164.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/302/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: J.. W. B., N.. X.X.XXXX, C. A. V. X, K., proti žalovaným: 1/ RDB s.r.o., IČO: 36 585 157, so sídlom Budulovská 29, Moldava nad Bodvou, 2/ Remedies, s.r.o., IČO: 36 733 954, so sídlom Panská 33, Bratislava, 3/. J. Á., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. M. XXXX/XXB, A., X/ V. V., N.. X.X.XXXX, C. A. W. M. XXXX/XXG, A., X/ V. M., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. XXXX/XX, A., X/ J.. Q. H., N.. X.X.XXXX, C. A. W. M. XXXX/XXH, A., X/ J.. Q. F., N.. X.X.XXXX, C. A. W. XXXX/XB, A., X/ J.. P. K., N.. X.X.XXXX, C. A. W. M. XXXX/XXE, A., všetci zast.: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, so sídlom Krmanova 16, Košice, konaní o náhradu škody s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným trovy konania v sume 108 490,06 € do rúk právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 29.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal najprv žalovanú spoločnosť v 1. rade k zaplateniu 1 500 000 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradila mu trovy konania.
2. Následne, podaním zo dňa 25.2.2013 rozšíril žalobu o žalovaných v 2. - 8. rade, spoločníkov žalovanej spoločnosti, ktorým sa domáhal, aby sumu 1 500 000 € 1/ zaplatila spoločnosť RDB s.r.o., a pre prípad, že by nebola pasívne legitimovaným subjektom, aby 2/ žalovaní v 2. - 7. rade (označil ich ako žalovaných v 1. - 7. rade) boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 1 500 000 € a náhradu trov konania.
3. O pripustení vstupu žalovaných v 2. - 8. rade do konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 16.10.2014 (čl. 158)
4. Žalovaní navrhli žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, ich písomnými vyjadreniami ako aj listinnými dôkazmi a na ich základe zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca v žalobe tvrdil, že je jedným z ôsmich spoločníkov spoločnosti RDB s.r.o. a jeho obchodný podiel činí 12,5% na základnom imaní spoločnosti. Dňa 22.6.2011 písomne oboznámil zaslaním „Ponuky na prevod obchodného podielu“ každého zo spoločníkov so svojím úmyslom previesť svoj obchodný podiel 12,5% na základnom imaní na tretiu osobu. Najprv však ho ponúkol všetkým spoločníkom a vyzval
ich na uplatnenie svojho prednostného práva na prevzatie obchodného podielu. Keďže žiaden z nich svoje prednostné právo nevyužil v 30 dňovej lehote odo dňa prevzatia ponuky, žalobca mal za to, že žiaden zo spoločníkov o tento obchodný podiel nemá záujem.
7. V nadväznosti na túto skutočnosť následne požiadal valné zhromaždenie (ďalej len VZ) o vyslovenie súhlasu s prevodom jeho obchodného podielu na tretiu osobu za dohodnutú cenu 1 500 000 € a predpokladal, že tento súhlas dostane. O požiadavke žalobcu rokovalo mimoriadne VZ dňa 16.4.2012, kde návrh žalobcu o prevod obchodného podielu bol ako tretí bod programu zasadnutia, pričom žalobca oboznámil spoločníkov, že potencionálny záujemca o jeho obchodný podiel je oboznámený s hospodárskou situáciou spoločnosti a napriek tomu VZ s počtom hlasov 75% s prevodom obchodného podielu žalobcu na tretiu osobu nesúhlasilo.
8. Žalobca má za to, že týmto konaním spoločníkov bol zámerne pripravený o možnosť previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu, že zo strany spoločníkov došlo k zneužitiu ich postavenia disponujúc väčšinou hlasov a presadili svoju vôľu proti oprávneným záujmom žalobcu, a to nie prvýkrát.
9. Spoločníci týmto spôsobom zneužili svoje postavenie aj o niečo neskôr, keď o 4 mesiace v súvislosti s hospodárskou situáciou prijali rozhodnutie o príplatkovej povinnosti spoločníkov, ktoré rozhodnutie žalobca tiež napadol žalobou na súde, a o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté.
10. Vo vzťahu k neudelenému súhlasu VZ konaného dňa 16.4.2012 s prevodom obchodného podielu na tretiu osobou žalobca uvádzal, že týmto spôsobom bola zo strany spoločníkov spoločnosti porušená záväzná právna povinnosť podľa § 56a Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), v dôsledku ktorej mu vznikla škoda, o náhradu ktorej sa vedie toto konanie.
11. V žalobe uviedol, že hoci z hľadiska posudzovania konkrétneho rozsahu škody nie je relevantná každá ujma v súvislosti so škodnou udalosťou ale len tá, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom škody a takouto ujmou žalobcu je práve škoda v sume 1 500 000 € - suma, zodpovedajúca odplate za jeho obchodný podiel, ktorú žalobca reálne nemohol obdržať od záujemcu, ak by nedošlo ku konaniu žalovaných. Túto škodu žalobca charakterizoval ako „ušlý zisk“ t.j. že nedošlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, hoci sa to s prihliadnutím na všetky okolnosti danej situácie dalo rozhodne očakávať.
12. V neposlednom rade poukázal aj na konanie spoločníkov v rozpore s § 56a OBZ, ktoré ustanovenie je premietnutím všeobecnej zásady - zákazu zneužitia práva, upraveného v § 3 občianskeho zákonníka. So zreteľom na vyššie uvedené okolnosti žalobca mal za to, že konanie spoločníkov sa paralelne priečilo aj dobrým mravom. Za tým účelom dal do pozornosti tiež výňatok z rozhodnutia Vrchního soudu v Praze z 9.12.1998, podľa ktorého: „Usnesení valné hromady je však v rozporu s dobrými mravy tehdy, jestliže většinový společník proti vůli menšinového společníka rozhodne vahou svých hlasů tak, že menšinového společníka zbaví určitých práv, které mu byly garantovány spoločenskou smluvou, a naopak sám na úkor menšinového společníka získá větší práva“.
13. Vo vyjadrení žalovaného v 1. rade zo dňa 31.1.2013 žalovaný navrhol žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť žaloby, nemajúcu po hmotnoprávnej stránke žiadnu oporu v OBZ a pokiaľ žalobca tvrdil, že za vznik škody, ak nejaká vznikla, je daná zodpovednosť žalovanej v1. rade, toto nemôže obstáť, pretože: 1/ spoločnosť RDB s.r.o. ako taká nie je pasívne legitimovaná vzhľadom na to, že žalobca nijako nedefinoval, aké konanie či opomenutie žalovanej by znamenalo zodpovednostný vzťah, keďže o udelení/neudelení súhlasu s prevodom obchodného podielu rozhodujú spoločníci na VZ. Spoločnosť samotná v zásade ani hlasovať nemôže 2/ neexistuje právna norma, z ktorej by vyplývala povinnosť spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným hlasovať „za“ alebo „proti“ schváleniu prevodu obchodného podielu a teda, ak neexistuje norma, neexistuje ani povinnosť. Ak nedošlo k porušeniu povinnosti, vyplývajúcej zo spoločenskej zmluvy alebo iného dojednania zmluvných strán, zodpovednosť nie je daná 3/ ustanovenie § 115 OBZ je formulované tak, že prevod na tretiu osobu je možný len vety, ak ho spoločenská zmluva pripúšťa. Zmluva môže určiť, že na prevod sa vyžaduje súhlas VZ no takýmto dojednaním sa spoločníci v žiadnom prípade nezaväzujú k tomu, že tento súhlas vždy udelia. S týmto obmedzením u spoločnosti RDB s.r.o., vrátane žalobcu, súhlasili a účelom tejto úpravy bola
predovšetkým ochrana pred tým, aby sa prípadne konaním niektorého zo spoločníkov nedostala do rúk osoby, ktorej pôsobenie v spoločnosti by bola v rozpore s jej poslaním a cieľmi. Žalobca nikdy, ani doteraz nešpecifikoval, na koho mal svoj obchodný podiel za sumu 1 500 000 € previesť.
14. K námietke žalobcu o tvrdenom zneužití práva ostatných spoločníkov žalovaná uviedla, že spoločníci svojím hlasovaním predovšetkým chránili záujmy spoločnosti, keď zabránili neidentifikovanému subjektu.
15. Žalovaná poukázala aj na to že voči uzneseniu VZ dňa 16.4.2012, na ktorom nebol žalobcovi udelený súhlas s prevodom obchodného podielu, sa žalobca nikdy nedomáhal žalobou na súde vyslovenia jeho neplatnosti a aj za predpokladu, že prijaté uznesenie malo vady, ktoré ale žalovaná popiera, uplynutím 3 mesačnej lehoty sa dané uznesenie podľa § 131 OBZ konvalidovalo a nemožno sa domáhať jeho zrušenia. upriamil pozornosť aj na to, že to bol práve žalobca, ktorý po tom, ako mu dňa 16.4.2012 nebol udelený súhlas s prevodom obchodného podielu, sa podpísal pod návrh na vyhlásenie konkurzu na RDB s.r.o. Žalovaná považuje tvrdenie o „odkupnej cene“ jeho podielu 1 500 000 € za fiktívnu a ničím nepodloženú a to už aj z logického rozporu s tým, že iba málokto by takúto cenu zaplatil za 12,5% účasť na základnom imaní a bez znalosti skutočných ekonomických pomerov v spoločnosti.
16. V stanovisku žalobcu zo dňa 25.2.2013 k vyjadreniu žalovanej v 1. rade, ktorým zároveň rozšíril okruh žalovaných aj o jej ostatných spoločníkov žalobca uviedol, (súd uvádza stručne) že podľa neho skutočným zámerom spoločníkov bolo získať obchodný podiel žalobcu ale nie korektným spôsobom t.j. uplatnením predkupného práva a výplatou hodnoty podielu a že za predpokladu, že by bol žalobca zo spoločnosti vylúčený, vznikol by mu nárok iba na vyporiadací podiel , že v aktuálnom čase bola vykazovaná strata 1 700 747,57 € čo znamená, že jeho vyporiadací podiel by mal nulovú hodnotu. Návrh na vyhlásenie konkurzu nepodával on, ale spoločnosť REO s.r.o. ako jej veriteľ, čo je osoba odlišná od osoby žalobcu.
17. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 30.10.2014 (čl. 165) poukázali na skutočnosť, že (súd uvádza stručne) žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal žiaden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť. Akcentovali aj na to, že neschválením prevodu obchodného podielu na doteraz neidentifikovanú tretiu osobu nie je zneužitím práva vzhľadom na to, že ani jeden zo spoločníkov nemá v spoločnosti väčšinu hlaso a dosiahnutý výsledok hlasovania spočíval v súčte hlasovacích práv spoločníkov, z ktorých proti prevodu obchodného podielu žalobcu hlasovala väčšina z nich.
18. K návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť RDB s.r.o. uviedli, že je pravda, že ho podávala spoločnosť REO s.r.o. no neslobodne prehliadnuť, že žalobca je štatutárnym zástupcom spoločnosti REO s.r.o. a tento návrh v jej mene podpísal, a že zo strany žalobcu šlo o logickú chybu v argumentácii.
19. Z predložených listinných dôkazov bolo súdu preukázané, že
a) spoločnosť RDB s.r.o., IČO: 36 585 157 je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I vo vložke č. XXXXX/V a jej spoločníkmi sú a ku dňu rozhodnutia súdu aj stále boli: J.. W. B. - Ž. a ku dňu XX.X.XXXX s výškou vkladu XXX XXX €. J.. Q. F. B. M. M. XXX XXX €. J. Á. B. M. M. XXX XXX €. J.. V. V. B. M. M. XXX XXX €. V. M. B. M. M. XXX XXX €. J.. Q. H. B. M. M. XXX XXX €. J.. P. K. B. M. M. XXX XXX €. T. B..T..Y.. B. M. M. XXX XXX €., predstavujúcou 12,5% každého spoločníka na základnom imaní spoločnosti
b) v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti RDB s.r.o. v znení od 5.5.2009, ktoré sa podľa tvrdenia žalobcu ku dňu rozhodnutia súdu nemenilo (čl.153 -157) a jej článku 5, bod 2: spoločník je oprávnený previesť svoj obchodný podiel len so súhlasom VZ. Pri prevode obchodného podielu majú doterajší
spoločníci prednostné právo. Prevádzajúci spoločník je povinný o svojom úmysle písomne informovať druhého spoločníka. Ak upovedomený spoločník do 30 dní od obdržania upovedomenia neoznámi prevádzajúcemu spoločníkovi, že uplatňuje prednostné právo, má sa za to, že prednostné právo neuplatňuje. V tomto prípade je prevádzajúci spoločník oprávnený previesť svoj obchodný podiel na ktorúkoľvek inú osobu so súhlasom VZ. Pri uplatnení predkupného práva je spoločník, ktorý toto právo uplatnil, povinný zaplatiť za prevádzaný podiel cenu, ktorá zodpovedá cene určenej poslednou ročnou závierkou overenou audítorom, ktorá sa vykoná ku dňu, kedy druhý spoločník obdrží ponuku n a prevod obchodného podielu. Podľa bodu 3: V súlade s § 116 OBZ sa obchodný podiel delí.
c) listom zo dňa 22.6.2011 žalobca ostaným spoločníkom doručil Ponuku na prevod obchodného podielu (čl 7 -13), ktorou ponúkol 100% svojho obchodného podielu, predstavujúceho 12,5% účasti na základnom imaní spoločnosti a to za cenu 1 500 000 € s možnosťou jeho rozdelenia. Upozornil ich zároveň, že ak do 30 dní od doručenia neprijmú ponuku, bude sa to považovať za to, že svoje prednostné právo nevyužívajú.
d) dňa 16.4.2012 sa konalo VZ spoločnosti RDB s.r.o., o čom bola spísaná aj finálna zápisnica (čl. 226 spisu) z obsahu ktorej o.i. vyplynulo, že pod bodom 3) bol predmetom programu tiež návrh žalobcu na prevod obchodného podielu. Podľa tejto zápisnice, ktorú žalobca v konaní nespochybnil vyplýva, že - súd cituje: W. B. na základe ponuky danej všetkým spoločníkom na odpredaj svojho obchodného podielu zo dňa XX.X.XXXX žiada o schválenie predaja svojho obchodného podielu vo výške 1,5 mil euro skupine investorov. Povedal, že záujemcovia mu potvrdili svoj záujem o kúpu obchodného podielu s tým, že 20% má byť vyplatené ako záloha na odpredaj po prevode a zvyšná časť do troch rokov. Zároveň na zvyšnú časť má dostať záruku na pôžičku, ponuka je limitovaná časovo do rozhodnutia VZ, teda do 16.4.2012. Po tomto termíne ponuka stráca platnosť. Na otázku, kto sú potencionálni investori, čo chcú kúpiť obchodný podiel, W. B. odpovedal, že mená zástupcov investorov dodá do 7 dní. Pán V. Š.L. sa spýtal, či sú kupujúci oboznámení s hospodárskou situáciou spoločnosti a faktom, že spoločnosť má voči W. B. a spoločnosti RDB (?) s.r.o. pohľadávky a voči ostaným spoločníkom má vysoké nesplatné záväzky, pán W. B. odpovedal, že sú informovaní o stave spoločnosti a o výrazne rozdielnych názoroch na uvedenú otázku, p. B. má iné podklady. P. V. Š. namietol, že všetky záväzky a pohľadávky pána W. B. a spoločnosti REO s.r.o., ktorej majiteľom a konateľom, voči RDB s.r.o. je potrebné riešiť súčasne ako jeden celok. W. B. bol doručený návrh na vysporiadanie.
Valné zhromaždenie prijalo k tomuto bodu nasledovné rozhodnutie č. 4: valné zhromaždenie nesúhlasí s prevodom obchodného podielu pána W. B. v spoločnosti RDB s.r.o. na tretiu osobu.
20. Ako vyplynulo z prezenčnej listiny, VZ dňa 16.4.2012 sa zúčastnili všetci spoločníci t.j. 100% hlasov oprávnených hlasovať.
21. Žalobca na súde vypovedal k podaniu tejto žaloby bol donútený vzhľadom na to, že sa mu nepodarilo previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti RDB s.r.o.. Spoločnosť nefungovala tak, ako by mala a to vzhľadom na to, že technológia, ktorú táto spoločnosť zakúpila, nevykazovala také parametre, aké by vykazovať mala, a teda ani nebola spôsobilá na výkony v zmysle požadovaných a očakávaných výsledkov. Postupom času zbadal, že v spoločnosti to nikam nevedie, a vzhľadom na svoje postavenie konateľa aj riaditeľa spoločnosti sa rozhodol, že zo spoločnosti RBD s.r.o. odíde. Ako prvé navrhol, aby celú spoločnosť predali práve tej spoločnosti, ktorá dodala spomínanú technológiu, k tomu ale nedošlo. Vzhľadom na svoje rozhodnutie preto písomne ponúkol všetkým zostávajúcim spoločníkom svoj obchodný podiel na predaj, avšak napriek skutočnosti, že každému jednému doručil písomnú ponuku, žiadnu relevantnú reakciu od žiadneho z nich nedostal. Na základe tejto skutočnosti sa preto rozhodol, že pokiaľ o jeho obchodný podiel nemajú záujem jednotliví spoločníci, do úvahy prichádza prevod na tretiu osobu, o ktorý požiadal valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie o ponuke ohľadne predaja obchodného podielu pre tretiu osobu prebehlo s tým, že ZA predaj tretej osobe sa vyslovil iba jeden hlas, a teda v konečnom dôsledku tento predaj schválený nebol.
22. Na otázku súdu voči žalobcovi, či v ponuke ohľadne predaja obchodného podielu pre tretiu osobu alebo aj počas jednotlivých rozhovorov sa zmienil o osobe nadobúdateľa, žalobca výslovne uviedol, že nie, pretože sa ho na to nikto nepýtal. Na ďalšiu otázku súdu, či v skutočnosti existoval vôbec nejaký záujemca v čase tejto ponuky, žalobca uviedol, že áno, jednak to bol pôvodný dodávateľ technológie spoločnosť Pinter-Tokár z Maďarska, a zároveň španielska firma Venrol.“
23. Na otázku súdu ohľadom výšky a spôsobu určenia výšky škody žalobca vypovedal, že čo sa týka výšky škody, táto zodpovedá všetkým finančným prostriedkom, ktoré za celú dobu svojho fungovania v tejto spoločnosti do firmy vložil, a ohľadom ktorých sú jednotlivé jeho vklady zaznamenané v interných účtovných dokladoch, ktorých evidenciu viedol pán V., a ktorého v prípade potreby navrhol na túto okolnosť vypočuť. V neposlednom rade poukázal aj na to, že sa v každom prípade snažil o chod tejto spoločnosti v prvom rade korektným spôsobom, a preto jednotlivým spoločníkom a aj na valnom zhromaždení podával viacero návrhov za účelom nejakého iného spôsobu vysporiadania sa medzi sebou, avšak ani jeden jeho návrh nebol akceptovaný. Dokonca mu bolo odporučované, aby už s takýmito návrhmi za nimi ani nechodil.
24. Ďalej dodal, že na samom začiatku navrhol spoločníkom, aby sa v vzhľadom na pretrvávajúce problémy v spoločnosti predala celá firma, a to výrobcovi technológie, o ktorej sa v úvode svojej výpovede zmieňoval. Dokonca prebehli aj rokovania, a to jednak v sídle spoločnosti v Moldave a aj na území Maďarska s tým, že výroba tejto technológie bol ochotný technológiu odkúpiť, a taktiež aj celú spoločnosť, a ponúkal za to všetko 10 mil. eur, avšak ostatní spoločníci požadovali zhruba o 5
- 10% vyššiu. S tým už ale záujemca nesúhlasil. Prvého jednania so spoločnosťou Pinter-Tokár, t.j. výrobcu onej vadnej technológie sa zúčastnil iba žalobca a jeho brat vzhľadom na to, že komunikácia prebiehala v anglickom jazyku. Týmto separovaným rozhovorom sa snažil predpripraviť a predbežne predjednať samotné okolnosti a technické záležitosti súvisiace s predajom, a na tomto jednaní sa s touto spoločnosťou v podstate na všetkom dohodli. V aktuálnom čase spoločnosť Pinter-Tokár chcela aj naďalej pôsobiť a dodávať technológiu v danom sektore a to aj na území SR, pretože boli reálne zákazky, ktoré mohla dostať a boli financované z eurofondov. Kvôli svojej reputácii mal eminentný záujem na tom, aby vadnú technológiu dodanú pre RDB naspäť odkúpil vzhľadom na možné referencie, ktoré by sa v opačnom prípade s ním mohli potiahnuť.
25. Samotnú výšku, resp. cenu obchodného podielu, ktorú žalobca kvalifikoval ako škodu, ktorej sa nemohol domôcť tým, že nemohol odpredať svoj podiel určil tak, že jedna táto suma pozostáva z reálne ním poskytnutých peňažných plnení titulom pôžičky, a čiastočne tiež nepeňažnou formou, a to vložením areálu, v ktorom sa táto technológia nachádzala. Čo sa týka špecifikácie výšky škody, resp. spôsobu jej určenia, túto sa žalobca zaviazal doručiť súdu v písomnej forme v stanovenej lehote.
26. Žalovaní poukázali na to, že v čase keď sa táto spoločnosť aj za účasti žalobcu zakladala, jednotliví spoločníci sa navzájom veľmi dobre poznali, a vzájomné vzťahy boli založené na dôvere. V tomto kontexte, ak by sa vychádzalo z tvrdenia žalobcu o tom, že ponúkol svoj obchodný podiel na predaj tretej osobe po tom, ako žiaden zo spoločníkov oň neprejavil záujem, im nemôže nikto vyčítať vzhľadom na to, že len veľmi ťažko by niekto udelil súhlas so vstupom do spoločnosti za predpokladu, že tak ako v tejto situácii, ani nikto nevedel, v prospech koho mal byť tento prevod uskutočnený. Vzhľadom na túto okolnosť preto pri výkone svojich hlasovacích práv jednotliví spoločníci hlasovali tak, ako hlasovali. V podstate týmto rozhodnutím sa bránili vstupu napr. nejakého neželaného subjektu, zvlášť za stavu, keď o ňom nič nevedeli. Poukázali aj na to, že čo sa týka spôsobu a okolností, za akých môže dôjsť k prevodu obchodného podielu, žalobca vedel od samého počiatku.
27. Vo vzťahu k požadovanej výške žalobca uvádzal, že sa jedná o vrátenie o všetkých vložených financií do spoločnosti. Uvedená okolnosť je v rozpore so zákonom o to viac, že za situácie, že žalobca je ešte stále spoločníkom v spoločnosti RBD s.r.o., tak podľa zákona nemá nárok na vrátenie svojho vkladu počas jeho účasti v spoločnosti, a zároveň je to aj v rozopre s obsahom žaloby keď tvrdí, že požadovaná suma zodpovedá cene, t.j. hodnote jeho obchodného podielu. Je viac, než pravdepodobné, že takúto sumu, by za obchodný podiel žalobcovi nikdy nikto nezaplatil. V konečnom dôsledku mali za to, že pokiaľ sa žalobca za každú cenu snažil odísť z tejto spoločnosti, tak inak, ako prevodom obchodného podielu a následne, ak k tomuto úkonu nedôjde, tak žalobou o zrušenie jeho účasti v spoločnosti rozhodnutím súdu, to v podstate ani nie je možné. Tvrdiac, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia o zneužívaní práv väčšinových spoločníkov, keďže obchodné podiely všetkých spoločníkov v tejto spoločnosti sú rovnaké, považujú žalobu za nedôvodnú.
28. Žalovaní v kontexte s tvrdeniami žalobcu prezentovali, že nie každé prehlasovanie niektorého spoločníka, je zneužitím práva. Poukázali na to, že z doterajšieho dokazovania a ani z výpovede žalobcu nevyplýva to, či vôbec a že vôbec došlo k zneužitiu väčšinového práva, pretože spoločníci v spoločnosti s ručením obmedzeným nie sú povinní hlasovať vôbec vzhľadom na to, že ide o právo a nie povinnosť spoločníka. Prostredníctvom hlasovania spoločník vyjadruje svoje rozhodnutie (súhlas, príp. nesúhlas), ohľadom určitej prejednávanej veci s dôrazom na to, že spoločník nie je pri akomkoľvek svojom rozhodnutí povinný svoje rozhodnutie ani odôvodňovať. Žalobca ako na protiprávne konanie žalovaných poukázal aj na tú skutočnosť, že keď nedostal súhlas na prevod svojho obchodného podielu, nedostal od svojich spoločníkov žiadne odôvodnenie. Akcentovali, že žalobca nepreukázal ani vznik škody, a tak isto aj jej výšku, keď vypovedal inak, ako uvádza v samotnej žalobe. Na pojednávaní uvádzal, že sumy 1,5 mil. eura sa domáha ako ním skutočne vložených financií do spoločnosti, no túto okolnosť nijako nepreukázal a aj keby to tak bolo, peniaze týmto spôsobom vložené do spoločnosti, resp. financovanie formou pôžičky, sa voči spoločnosti uplatňujú úplne inak, no v žiadnom prípade nie titulom náhrady škody. Rovnako za predpokladu, že žalobca dodnes je spoločníkom spoločnosti RDB s.r.o., neprichádza do úvahy ani vrátenie ním vloženého vkladu na základnom imaní.
29. Žalobca sa zaviazal do 30 dní predložiť v potrebnom počte rovnopisov špecifikáciu škody a spôsobu určenia jej výšky, no žalobca túto povinnosť nesplnil.
30. Dňa 16.5.2016 boli vypočutí žalovaní a to štatutárny zástupca -žalovaného v 2. rade spoločnosti Remedies s.r.o. J.. V. Š., ktorý vypovedal, že valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 16.4.2012 sa konalo ako riadne valné zhromaždenie nie len o záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti RDB, kde bolo treba prejednať dôležité body, ale zároveň aj kvôli návrhom podaným zo strany žalobcu. Pozvánky na toto valné zhromaždenie boli v súlade so spoločenskou zmluvou rozposlané dňa 20.3.2012 a v rámci prejednávania tohto programu tvorili na základe podnetu žalobcu tri body a tie otázky, ktoré žiadal prejednať žalobca. Ako jeden z bodov, ktoré žiadal žalobca prejednať bolo dosiahnutie súhlasu valného zhromaždenia na prevod areálu, pričom následne požiadal, aby bol tento bod zmenený na to, že sa bude rokovať o postúpení organizačnej zložky RDB s.r.o. na iný subjekt, pričom o zmene znenia tohto bodu programu požiadal žalobca ešte pred otvorením valného zhromaždenia.
31. Následne samotný žalobca predostrel valnému zhromaždeniu zápisnicu, ktorú vypracoval, resp. si nechal vypracovať on sám, v ktorej už boli vyriešené všetky body, ktoré žiadal prerokovať na tomto valnom zhromaždení, pričom sa jednalo o kompletne vypracovaný dokument vo forme zápisnice z valného zhromaždenia a z ktorého vyplynulo, že sa v nej za predsedu VZ označil on, ďalej, že malo 100% spoločníkov súhlasiť s prevodom jeho obchodného podielu v tejto spoločnosti na 11 fyzických osôb, pričom on sám vyšpecifikoval jednotlivé podiely, ktoré mali byť na tieto osoby prevedené, avšak bez akéhokoľvek uvedenia mena, rodného čísla, bydliska, či iných identifikačných znakov.
32. Štandardne sa na valnom zhromaždení spoločnosti návrhy, ktoré majú byť prerokované na valnom zhromaždení prerokovávajú skôr ako podklady, na základe ktorých valné zhromaždenie rokuje a príjme o nich svoje rozhodnutia. No v tomto prípade to bol žalobca, ktorý valnému zhromaždeniu predložil kompletne hotovú zápisnicu vypracovanú podľa jeho predstáv, v ktorom sa „konštatovalo“, že toto valné zhromaždenie prebehlo tam uvedeným spôsobom, a s prijatými výsledkami, a že so 100% súhlasom hlasov boli jednotlivé rozhodnutia prijaté. Ako jedným z bodov malo byť dokonca prerokovanie prevodu organizačnej jednotky na spoločnosť Jomako a to za 1,- €, pritom je známe a spoločníci vedeli o tom, že táto spoločnosť je cez žalobcu spriaznenou osobou. Poukázal na to, že žalobca žiadal v tejto zápisnici zapísať napr. aj takú skutočnosť, že VZ prijalo aj uznesenie o zmene spoločenskej zmluvy tak, že na akékoľvek rozhodnutia, ktoré malo prijať valné zhromaždenie, sa vyžadoval súhlas 100% všetkých spoločníkov. Uvedená okolnosť by v konečnom dôsledku znamenala to, že stačil by nesúhlas hociktorého, čo i len minoritného spoločníka na to, aby nemohla spoločnosť prijať akékoľvek rozhodnutie potrebné pre ďalšie fungovanie.
33. Po tom, ako sa oboznámil s týmto materiálom, bol kategoricky proti tomu, aby výsledkom rokovania valného zhromaždenia daného dňa bolo to, ako to žalobca valnému zhromaždeniu predložil už iba k
podpisu. Okrem neho však ani iní spoločníci s postupom žalobcu nesúhlasili a preto valné zhromaždenie dňa 16.4.2012 prebiehalo riadne a v súlade s vystavenou pozvánkou, a v reguliach podľa spoločenskej zmluvy a zákona.
34. Riadne bol zvolený predseda toho VZ pán V., a ako zapisovatelia, pričom overovateľmi zápisu bol pán K. a žalobca. Následne sa v rámci valného zhromaždenia pristúpilo k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu, a pamätal si, že keď došlo k prerokovávaniu bodov navrhnutých žalobcom, týkajúcich sa odpredaja obchodných podielov, tak na jeho otázku, kto sú tieto osoby, ktoré majú jeho obchodný podiel kupovať, mu žalobca nevedel povedať vôbec nič, a nikoho menovať s tým, že dostal odpoveď, že pre tento účel v tomto čase nie je podstatné, a že všetko doplní neskôr. Podotkol, že súhlas valného zhromaždenia potreboval len pre to, že ponuka na odkúpenie jeho obchodného podielu bola aktuálna iba v tomto čase, a že potrebuje tento súhlas ešte v ten istý deň, pretože inak ponuka stratí platnosť.
35. Taktiež sa ho spýtal, či ten, kto hodlá jeho podiel odkúpiť, je oboznámený so stavom spoločnosti, žalobca výslovne uviedol, že áno. Zmienil sa o tom pre to, že v aktuálnom čase bola bilancia spoločnosti veľmi zlá, pretože záväzky v tom čase boli vyššie ako hodnota majetku tejto spoločnosti.
36. Zároveň sa dotazoval žalobcu, aby sa vyjadril aj k tomu, akým spôsobom hodlá vyrovnať voči RDB s.r.o. svoje dlhy, ktoré má voči nej jednak ako fyzická osoba, a jednak ako majiteľ spoločnosti REO s.r.o. Košice, pritom spoločný dlh bol voči RDB s.r.o. okolo pol milióna eur. Odpoveď dostal takú, že on má na celú vec iný názor, a nesúhlasil ani s prípadným započítaním tohto dlhu s kúpnou cenou v prípade, ak by RDB predaj jeho obchodného podielu odsúhlasil. Výsledkom toho celého je, že RDB s.r.o. sa musí so žalobcom súdiť ohľadom jeho záväzkov súdnou cestou.
37. O všetkých týchto vyššie uvedených skutočnostiach sa zmienil z toho dôvodu, že v štádiu rozhodovania o schválení či neschválení predaja obchodného podielu bolo pre neho osobne veľmi podstatné posúdenie toho, komu bol tento obchodný podiel určený. Mal totiž za to, že vstup rozumného investora by bol pre spoločnosť za normálnych okolností prospešným krokom, ale v tomto štádiu ani sám žalobca nevedel špecifikovať, kto by jeho obchodný podiel mal kúpiť, čo pre neho znamenalo predpoklad vysoko rizikovej a pre spoločnosť jednoznačne nebezpečnej transakcie. Hovorí o tom hlavne z toho dôvodu, že do predmetu činnosti RDB s.r.o. okrem iného patrí aj napr. prevádzka colného skladu, pre fungovanie ktorého sa vyžaduje napr. bezúhonnosť nielen konateľa, ale aj spoločníkov spoločnosti, a to za obdobie 10 rokov dozadu pred vznikom funkcie, pričom sám žalobca je z tohto pohľadu osobou problémovou.
38. Po skončení tohto valného zhromaždenia, na ktorom boli nemenným a jasným spôsobom prijaté viaceré uznesenia, spísal zápisnicu o jej priebehu, ktorú vypracoval lehote cca do 3 dní, a preto ju poslal na kontrolu V. i žalobcovi. Pamätal si na to, že žalobca mal voči zneniu textu niektorých skutočností, zaznamenaných v zápisnici námietky, a navrhoval zmenu spôsobu ich zaprotokolovania, a za tým účelom navrhol stretnutie v reštaurácii B. asi o 5 dní po konaní valného zhromaždenia.
39. Došlo preto k stretnutiu a to aj za prítomnosti pána V., ktorý bol predsedom valného zhromaždenia, pričom so žalobcom sa tohto stretnutia zúčastnil aj človek, ktorý ich s ruským prízvukom oboznámil s tým, že žalobca je jeho priateľ, a že mu záleží na tom, aby sa daného dňa na všetkých pripomienkach nejakým spôsobom dohodli. Do rokovania však táto osoba viac nezasahovala.
40. Následne všetci traja prešli celý text zápisnice a znenie jednotlivých viet, alebo súvetí a spolu s pánom V. a pánom B. prekonzultovali. Zdôraznil, že takto upravený text protokolácie nemal za následok žiadnu zmenu obsahu toho, čo bolo zachytené predtým, a ani samotných uznesení, ktoré boli prijaté na danom VZ, šlo len o štylistickú úpravu znenia zápisnice. V tom znení, v akom došlo k jej úprave na danom stretnutí, ju odoslal všetkým ostatným spoločníkom, pričom, a to zdôraznil, ani jeden zo spoločníkov - a ani žalobca, námietky voči konečnému zneniu textu zápisnice z VZ dňa 16.4.2012 nič nenamietal a aj žalobca ju bez výhrad ako overovateľ zápisnice podpísal.
41. Žalovaný v 5. rade vypovedal, že v aktuálnom čase, t.j. v čase konania valného zhromaždenia dňa 16.4.2012 okrem pána V. bol konateľom aj on, pretože krátko pred konaním tohto VZ žalobca z tejto funkcie odstúpil. K veci a na základe poznatkov s pánom B. povedal, že ako jeden z konateľov bol so žalobcom pomerne často v kontakte už aj vzhľadom na svoje postavenie z čias, keď ešte bol konateľom
RDB s.r.o. Dosť ho prekvapilo, že veľmi často operoval voči spoločnosti naznačovaním negatívnych útokov, ktoré postupom času začal brať vážne. Nebolo zriedkavé, že mu žalobca otvorene naznačil, že v prípade, ak sa v spoločnosti nebudú diať veci podľa jeho predstáv a pokiaľ nebude podľa neho, tak im tam nasačkuje 10 Ukrajincov. Už vtedy žalovaný v 5. rade túto vec začal považovať za vydieranie. Tieto tendencie žalobcu sa napokon prejavili a potvrdili vtedy, keď v ním predloženej hotovej zápisnici z VZ dňa 16.4.2012 valné zhromaždenie „odsúhlasilo“ či „malo odsúhlasiť“ predaj jeho obchodného podielu pre 11 nijakým spôsobom nekonkretizovaných osôb. Aj jeho viedli k takému spôsobu hlasovania o prevode obchodného podielu, či prevode organizačnej zložky na iné subjekty, ako o nich vypovedal J.. Š. a vyslovil súhlas s tým, že ak by išlo o rozumného investora, tak táto okolnosť by bola spoločnosti iba na prospech, avšak v tom čase žiadneho investora či investorov žalobca vôbec nijako neoznačil, a preto dôvody jeho hlasovania boli založené na tých istých princípoch ako u konateľa spoločnosti Remedies s.r.o. Žalobu žalobcu považuje za účelovú a vykonštruovanú.
42. Súdu bol predložený návrh zápisnice, ktorú na VZ dňa 16.4.2016 ako hotový elaborát, vrátane prezenčnej listiny, predložil žalobca (čl. 212 súdneho spisu).
Uvedený dokument obsahuje zápis o mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa malo konať 16.4.2016. Súd poukáže však iba na to, čo súvisí s predmetom konania a síce:
- ako bod č. 2 programu MVZ bolo uvedené schválenie prevodu obchodného podielu spoločníka J.. W. B.
- ako bod č. 3 schválenie zmluvy o predaji časti podniku
- ako bod č. 4 zmena spoločenskej zmluvy
- ako bod č. 5 rôzne
K bodu 2. programu sa uvádza, že žalobca ako predsedajúci VZ informoval ostatných spoločníkov o svojom záujme rozdeliť a previesť 100% svojho obchodného podielu v nominálnej hodnote 169,124 € a predstavuje 12,5% na základnom imaní spoločnosti, a že tento obchodný podiel sa rozdelí na celkovo 11 obchodných podielov, z ktorých 10 podielov bude mať nominálnu hodnotu 13530 € t.j. 1% na základnom imaní a zostávajúci 1 obchodný podiel bude mať nominálnu hodnotu 33 824 € t.j. 2,5% na základnom imaní spoločnosti. Takto rozdelený obchodný podiel sa J.. W. B. rozhodol previesť nasledovne (súd uvádza doslovne): 1: ........................, nar..: ..........................., r.č: ..............., trvale bytom ......................, podiel na základnom imaní spoločnosti vo výške 1% 2: ........................., nar.: ............................., r..č.: .............., trvale bytom ........................., podiel na základnom imaní spoločnosti 1%; a rovnakým spôsobom je to zaznamenané aj pod č. 3 - 11.
Pod touto časťou je text, v ktorej sa konštatuje, že všetci vyššie „uvedení“ páni vyhlásili, že sa oboznámili so spoločenskou zmluvou a že k nej pristupujú ako aj to, že stávajúci spoločníci nevyužili svoje predkupné právo, a že VZ prijalo uznesenie č. 2, ktorým mimoriadne VZ počtom hlasov 100% schvaľuje rozdelenie a prevod 100% obchodného podielu spoločníka J.. W. B., že obchodný podiel sa rozdelí na celkovo 11 obchodných podielov a prevedú sa nasledovne: 1: ........................, nar..: ..........................., r.č: ..............., trvale bytom ......................, podiel na základnom imaní spoločnosti vo výške 1% 2: ........................., nar.: ............................., r..č.: .............., trvale bytom ........................., podiel na základnom imaní spoločnosti 1%; a rovnakým spôsobom je to zaznamenané aj pod č. 3 - 11.
Tento dokument však neakceptoval žiaden z prítomných spoločníkov a riadne zvolenými orgánmi na VZ 16.4.2012 sa stal W.. V., za zapisovateľa V. Š..
43. O návrhu žalobcu ohľadom prevodu jeho obchodného podielu, sa, ako už je uvedené vyššie, rokovalo pod bodom č. 3 programu a bolo prijaté uznesenie, ktorým VZ nesúhlasilo s prevodom obchodného podielu na tretiu osobu. Zápisnica, ktorú z tohto dňa písal p. Š. a ktorá sa nachádza na čl.222 súdneho spisu, však následne prešla korektúrou.
44. Upravená zápisnica v znení, v akom sa nachádza na čl.226 súdneho spisu a ktorej text bol v tomto znení odsúhlasený spoločníkmi a podpísaný aj samotným žalobcom, skutočne nič nemenila na obsahu prijatých uznesení VZ 16.4.2012.
45. Na pojednávaní dňa 21.6.2016 žalobca iba zopakoval, že na jeho stanovisku sa nič nezmenilo, a že aj naďalej trvá na podanej žalobe v nezmenenom rozsahu a žiada jej vyhovieť. Dodal však, že žiada o odročenie daného pojednávania z dôvodu, že v lehote najneskôr do 20 dní zabezpečí a súdu doručí písomné stanovisko - prehlásenie pána B. T. - riaditeľa spoločnosti VENROL - investora, ktorý pôvodne mal záujem odkúpiť jeho obchodný podiel, a ohľadom ktorého ostatní spoločníci odmietli vypočuť si toto stanovisko, a z toho dôvodu mu týmto spôsobom spôsobili škodu. Uvedený pán mal potvrdiť, že táto spoločnosť mala záujem o odkúpenie obchodného podielu žalobcu, a teda by sa stal akýmsi novým investorom v tejto spoločnosti.
46. Súd návrh žalobcu na odročenie pojednávania za účelom predloženia prehlásenia na pojednávaní dňa 21.6.2016 zamietol, pretože žiadne prehlásenie by dôkaznú situáciu v danej veci nezmenilo.
47. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 114 ods. (1) OBZ: Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 115 OBZ:
(1) So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(2) Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia.
Podľa § 56a OBZ:
(1) Zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.
(2) Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.
48. Zákon obchodný podiel definuje ako súhrn práv a povinností a im zodpovedajúcu účasť spoločníka na spoločnosti. Ako súhrn práv a povinností je obchodný podiel spôsobilý byť samostatným predmetom právnych vzťahov. Z občianskoprávnej definície vecí a práv (§ 118 až 121 OZ) vyplýva, že obchodný podiel nie je vecou, ale inou majetkovou hodnotou. Ide o majetkovú hodnotu, ktorá je obchodovateľná a oceniteľná v peniazoch.
49. Obchodný podiel má svoju kvalitatívnu stránku, obsahom ktorej sú práva a povinnosti spoločníka vyjadrujúce jeho právne postavenie vo vnútri spoločnosti, a kvantitatívnu stránku, pod ktorou treba rozumieť výšku obchodného podielu a s tým súvisiaci rozsah účasti spoločníka na majetku spoločnosti (ak spoločenská zmluva neurčí inak, hodnota obchodného podielu sa určí z hodnoty čistého obchodného imania). Výška obchodného podielu sa určuje pomerom vkladu spoločníka na základnom imaní. Počas trvania spoločnosti spoločník nie je oprávnený disponovať svojím vkladom, pretože vklad sa stáva majetkom spoločnosti. Spoločník je však pri dodržaní podmienok určených v spoločenskej zmluve oprávnený disponovať svojím obchodný podielom.
50. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že možnosť prevodu obchodného podielu je upravená v článku 5, bod 2 spoločenskej zmluvy, keď spoločník je oprávnený previesť svoj obchodný podiel len so súhlasom VZ.
51. Žalobca ako právny dôvod uplatnenia náhrady škody uviedol v žalobe to, že po tom, ako listom zo dňa 22.6.2011 ponúkol všetkým spoločníkom svoj obchodný podiel 12,5% na odkúpenie za 1 500 000 € a vyzval ich na uplatnenie svojho prednostného práva na prevzatie obchodného podielu, následne
požiadal valné zhromaždenie o vyslovenie súhlasu s prevodom jeho obchodného podielu na tretiu osobu za dohodnutú cenu 1 500 000 €, ktorý mu nebol udelený. Mal za to, že týmto konaním spoločníkov bol zámerne pripravený o možnosť previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu, že zo strany spoločníkov došlo k zneužitiu ich postavenia disponujúc väčšinou hlasov a presadili svoju vôľu proti oprávneným záujmom žalobcu, čím došlo k zneužitiu svojho postavenia ostatnými spoločníkmi v jeho neprospech a toto konanie zodpovedá úprave v § 56a OBZ a § 3 Obč. zákonníka.
52. Ustanovenie § 56a má ale všeobecný charakter. Vyjadrenie všeobecného princípu zákazu zneužitia práva pre právo obchodných spoločností treba považovať za prínos a jeho zmyslom je zdôrazniť prioritu záujmov spoločnosti pred záujmami spoločníkov a popri tom výslovne zakotviť aj zákaz diskriminácie spoločníkov.
53. Požiadavku na rovnaké postavenie spoločníkov treba chápať v tom zmysle, že kritérium, podľa ktorého sa určuje rozsah práv a povinností spoločníkov, je vopred určené a treba ho aplikovať na všetkých spoločníkov rovnako. Nejde teda o rovnosť v absolútnej podobe ale o to, že miera práv a povinností v právnom vzťahu spoločníka a spoločnosti je daná jednotne pre všetkých a nikto zo spoločníkov nie je zvýhodnený či znevýhodnený.
54. Vzhľadom na väčšinový princíp tvorby vôle obchodných spoločností účinná ochrana práv a oprávnených záujmov spoločníkov vyžaduje nielen vyváženú kombináciu povinností spoločníkov navzájom, ale aj vyváženú kombináciu povinností spoločnosti voči jej jednotlivým spoločníkom. Uvedenú požiadavku rešpektuje ustanovenie § 56a tým, že pokiaľ v odseku 1 vyjadruje len zákaz zneužitia väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, v odseku 2 sa zameriava aj na vyjadrenie zákazu akéhokoľvek konania, ktoré by zneužívajúcim spôsobom znevýhodňovalo ktoréhokoľvek spoločníka.
55. Podstata konfliktu záujmov medzi väčšinovými a menšinovými spoločníkmi však nie vždy musí spočívať iba v snahe väčšinových spoločníkov získať výhody pre seba tak, ako to tvrdil žalobca ale aj vtedy, ak väčšinoví spoločníci sledujú záujem prospešný pre spoločnosť, avšak záujem menšinových spoločníkov je zameraný iba na okamžité zhodnotenie vkladu. Aj takéto konanie konanie menšinových spoločníkov, ktoré je na úkor spoločnosti (a tým v konečnom dôsledku aj v rozpore so záujmami väčšinových spoločníkov), sa zakazuje. Určenie hranice medzi výkonom práva v súlade so zákonom a výkonom práva v rozpore so zákonom však napokon vždy zostáva na individuálnom posúdení okolností každého jednotlivého prípadu.
Podľa § 131 OBZ:
(1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
(2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
56. Na to, aby ochrana práv spoločníkov bola účinná, je potrebné, aby právna úprava existenciu určitých práv spoločníkov nielen deklarovala, ale aby spoločníkom poskytla aj efektívne právne prostriedky potrebné na vynútenie týchto práv.
57. Okrem už spomínaného oprávnenia spoločníkov konať v mene spoločnosti pri uplatňovaní niektorých jej nárokov (toto oprávnenie zákon vymedzuje pri všetkých formách obchodných spoločností) k významným a účinným prostriedkom vynútenia práv menšinových spoločníkov patrí aj oprávnenie spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným napadnúť uznesenie valného zhromaždenia pre jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, pretože, ako vyplýva z práve cit. ustanovenia, každý spoločník bez ohľadu na výšku jeho vkladu je oprávnený podať na súd návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou
zmluvou alebo stanovami. V nadväznosti na ustanovenie § 56a to znamená, že k určeniu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom môže dôjsť nielen v prípade, ak bol napadnutým uznesením porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy, ale aj vtedy, ak prijatím uznesenia došlo k zneužitiu práv spoločníka či už zo strany väčšiny, alebo menšiny hlasov v spoločnosti.
58. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že VZ, na ktorom sa prejednával návrh žalobcu ohľadom súhlasu s prevodom jeho obchodného podielu a na ktorom mu tento súhlas nebol udelený, sa konalo dňa XX.X.XXXX. Sám pritom tvrdil, že k tomu došlo v rozpore s § 56a OBZ a § 3 Obč. zákonníka t.j. v rozpore so zákonom, no žiadnu žalobu za situácie, že sa cítil byť rozhodnutím väčšiny spoločníkov poškodený, dodnes nepodal a v konaní to ani netvrdil.
Podľa článku 8, bod 5 spoločenskej zmluvy: VZ je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, reprezentujúci viac ako 75% všetkých hlasov. Na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas 75% všetkých spoločníkov. Podľa bodu 4.: každý spoločník má pri hlasovaní na VZ jeden hlas na každé 4€ svojho vkladu
59. Ako vyplynulo zo zápisnice z VZ dňa XX.X.XXXX, zúčastnilo sa ho 100% hlasov všetkých spoločníkov a teda aj 100% hlasov oprávnených hlasovať.
60. Rozhodnutia uznášaniaschopného valného zhromaždenia sú platné, keď za ne hlasoval potrebný počet hlasov požadovaných spoločenskou zmluvou, prípadne zákonom, ak spoločenská zmluva neobsahuje príslušnú modifikovanú úpravu. Riadením spoločnosti sú spoločenskou zmluvou poverené orgány spoločnosti, najmä valné zhromaždenie a poverení konatelia, ktorí za chod spoločnosti zodpovedajú valnému zhromaždeniu, prípadne dozornej rade. Z tohto pramení aj právo účasti spoločníka na správe a riadení spoločnosti a je potrebné spoločníkom umožniť, aby vedenie spoločnosti kontrolovali.
61. Spoločník sa podieľa na správe a riadení spoločnosti nepriamo prostredníctvom valného zhromaždenia v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne stanovách. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti a účasťou na zasadaniach tohto orgánu má každý zo spoločníkov možnosť podieľať sa na prijímaní základných rozhodnutí ohľadom existencie spoločnosti. Z uvedeného plynie, že touto činnosťou každý spoločník realizuje svoje právo.
62. Povinnosť náhrady škody postihuje stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu (najmä zo zmluvy). Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená.
63. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
64. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1 OBZ). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený.
a) Protiprávny úkon - jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou - protiprávnym úkonom, a to bez ohľadu za zavinenie. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné a je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. Správanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj o porušenie povinnosti
ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757). V prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinnosti, chýba protiprávny úkon, a preto nemožno hovoriť ani o zodpovednosti, pretože platí zásada, že bez protiprávnosti niet zodpovednosti.
b) Vznik škody - škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. a pôjde buď o skutočnú škodu (damnum emergens), alebo ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.
c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu a jej aplikácia spočíva v skutkovom zistení.
65. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. V prípade náhrady škody z porušenia mimozáväzkovej zákonom ustanovenej povinnosti môže byť oprávnenou osobou len ten, voči komu sa škodca dopustil porušenia tejto povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám.
66. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá a tým je ten, kto porušil záväzok.
67. Žalobca sa žalobou domáhal, aby mu žalovaní v1. - 8. rade boli spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť mu 1 500 000 € titulom náhrady škody za to, že žiaden zo stávajúcich spoločníkov nevyužil svoje predkupné právo v zmysle spoločenskej zmluvy a následne hlasovaním na VZ dňa XX.X.XXXX vyslovili nesúhlas s prevodom obchodného podielu na tretiu osobu postupom podľa § 56a OBZ a § 3 Obč. zákonníka.
68. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca predložil valnému zhromaždeniu hotovú bianco vyhotovenú zápisnicu z VZ dňa XX.X.XXXX ako vopred kompletne vypísaný dokument a očakával, že bude spoločníkmi schválený. Z obsahu tohto dokumentu však vyplynulo, že celkom 11 kolóniek s „potencionálnymi záujemcami“ bolo prázdnych, bez uvedenia ich identifikácie a nevedel ich označiť ani po tom, čo bol dotazovaný ostatnými spoločníkmi. Následne, v rámci svojej výpovede však žalobca uvádzal, že na samom začiatku navrhol spoločníkom, aby sa v vzhľadom na pretrvávajúce problémy v spoločnosti predala celá firma, a to firme Pintér - Tokár , s ktorou žalobca rokoval a to jednak v sídle spoločnosti v Moldave a aj na území Maďarska, a ktorá ponúkala za 10 mil. eur, avšak ostatní spoločníci požadovali zhruba o 5 - 10% viac a s tým už ale tento záujemca nesúhlasil. Vypovedal tiež, že v čase ponuky na predaj obchodného podielu v prospech spoločníkov okrem firmy Pintér-Tokár mala záujem odkúpiť jeho podiel aj spoločnosť VENROL a ohľadom ktorej ostatní spoločníci odmietli vypočuť si stanovisko B. T. - riaditeľa, žijúceho v Južnej Amerike.
69. Žalobca ani raz neuviedol, kedy k tomu celému došlo a či s týmto zámerom preukázateľným spôsobom (ponukovou písomnosťou, návrhom na rokovanie na VZ ) ostatných spoločníkov informoval.
70. Až následne, na VZ konanom dňa XX.X.XXXX predložil na prerokovanie svoj návrh vo forme vopred pripravenej zápisnice, ale ani na tomto VZ žiadneho konkrétneho záujemcu neoznačil.
71. Súd má za to, že za tohto stavu nemožno vyčítať žiadnemu zo spoločníkov, keď v záujme ochrany spoločnosti ako celku, využijúc svoje hlasovacie právo, neudelil súhlas s prevodom obchodného podielu žalobcu na tretiu osobu a to nielen preto, že im nebolo známe jej meno ale aj preto, že o danej osobe nevedeli ani nič iné. Aj súd zastáva názor, že najvyšší orgán spoločnosti má právo vedieť s kým, a za akých okolností a podmienok bude v budúcnosti daná spoločnosť fungovať.
72. Žalobca v konaní ničím nepreukázal, že by vôbec k nejakej škode došlo a ani to, v akej výške, pretože a) nebolo preukázané protiprávne konanie žiadneho zo žalovaných. Právo spoločníka hlasovať na valnom zhromaždení je realizáciou práva podľa spoločenskej zmluvy i zákona a nie porušením povinnosti a to ani v prípade, že ten-ktorý spoločník nehlasuje podľa predstáv žalobcu b) rozhodnutie o neudelení súhlasu s prevodom obchodného podielu bolo prijaté valným zhromaždením
- najvyšším orgánom spoločnosti; a teda zodpovednosť jednotlivých spoločníkov, ktorí ho tvoria, nie je daná c) v prípade presvedčenia žalobcu o zneužití práv ostatnými spoločníkmi podľa § 56a OBZ nepodal žalobu o neplatnosť prijatého uznesenia d) žalobca ani raz nedokázal vysvetliť spôsob, akým dospel žalobca k sume 1 500 000 € za 12,5%- ný podiel na základnom imaní žalovanej v 1. rade a to napriek tomu, že sa v rámci tohto konania zaviazal splniť túto povinnosť a sám, v rámci vyjadrenia zo dňa 25.2.2013 uvádzal, že v aktuálnom čase bola vykazovaná strata 1 700 747,57 €. Pritom raz uvádzal, že suma 1500 000 € je hodnota jeho obchodného podielu a inokedy zasa, že sa jedná o sumu, ktorú do spoločnosti rôznymi pôžičkami vložil, čo samozrejme, nie sú totožné veličiny a ani nároky
73. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd plne nedôvodnú žalobu zamietol.
74. Úspešným žalovaným súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia. Hodnota 1 úkonu pri zastupovaní žalovanej v 1. rade činila podľa § 10 ods. 1 vyhl. č 244/2005 Z.z. XXXX,XX €. a pri spoločnom zastupovaní aj žalovaných v 2., 4. až 8. rade XX XXX,XX €. a u spoločných úkonov za zastupovanie žalovaných v 1., 2. až 8 rade (7 žalovaných) sumu XX XXX,XX €. (§ 13 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z.z.)
U žalovaného v 3. činí hodnota 1 úkonu XXXX,XX €. a od spoločného zastupovania všetkých 8 žalovaných sumu XX XXX,XX €. (§ 13 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z.z.) a boli priznané takto:
- príprava a prevzatie zastúpenia žalovanej v 1. rade 3421,17 € + 7,81 € režijný paušál (RP)
- vyjadrenie k žalobe 3421,17 € + 7,81 € RP
- príprava a prevzatie zastúpenia v 2. 4. až 8. rade 10263,09 € + 8,04 € RP
- vyjadrenie k žalobe (za 7 žalovaných) 11974,09 € + 8,04 € RP
- účasť na pojednávaní 8.3.2016 11974,09 € + 8,58 € RP
- príprava a prevzatie zastúpenia žalovaného v 3. rade 3421,17 € + 8,58 € RP
- pojednávanie 8.3.2016 3421,17 € + 8,58€ RP
- výsluch 16.5.2016 (8 žalovaných) 13684,68 € + 8,58 € RP
- účasť na pojednávaní 21.6.2016 13684,68 € + 8,58 € RP
s p o l u : 75265,73 € + 74,60 € = 90 408,39 €, čo spolu s 20% DPH 18081,67 € činí spolu 108 490,06 €, ktorú sumu je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu (číslo účtu nebolo uvedené)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e :
Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.