Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-15-2016.pdf
PDF · 100.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne V.. U. P., O.. XX.X.XXXX, V. P., Y. XXXX/X, zast. JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 44, proti žalovaným 1/ U.. Y. U.D., O.. XX.X.XXXX, V. P., Y. XXXX/X, zast. JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, AK Poprad, 1. mája 220/19, 2/ R. X., O.. X.X.XXXX, V. P., L. XXXX/XX, zast. JUDr Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou, AK Poprad, 1. mája 216/7, 3/ U. O., O.. XX.X.XXXX, V. P., Š. XXXX/XX, zast. JUDr Mgr. Martinou Tomasovou, advokátkou, AK Poprad, 1. mája 216/7 a 4/ E. M., O.. XX.X.XXXX, V. F. Z., K. X, o určenie predmetu dedičstva, takto
rozhodol:
Konanie v časti o určenie, že do dedičstva po neb. R. E. zomr. XX.XX.XXXX patrí pohľadávka poručiteľky voči žalovanej v 2. rade v rozsahu nad 400,-- eur a pohľadávka voči žalovanej v 1. rade v rozsahu nad 400,-- eur z a s t a v u j e .
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa sa z a v ä z u j e zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume 271,38 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a to k rukám právnej zástupkyne.
Žalobkyňa sa z a v ä z u j e zaplatiť žalovaným v 2. a 3. rade trovy právneho zastúpenia v sume 331,32 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a to k rukám právnej zástupkyne.
Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 4. rade n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 27.1.2016 žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po neb. poručiteľke R. E., zomr. XX.XX.XXXX, patria pohľadávky poručiteľky voči žalovanej 2. rade z titulu rodičovského vo výške 480,-- eur, pohľadávka poručiteľky voči žalovanej v 1. rade z titulu rodičovského výživného vo výške 480,-- eur a pohľadávka žalobkyne vo výške 615,50 eur voči poručiteľke, resp. ostatným povolaným dedičom z titulu úhrady faktúry za rekonštrukcie a úpravu pomníka zosnulej. Na pojednávaní dňa 21.6.2016 žalobkyňa zobrala späť žalobu ohľadom určenia pohľadávok voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu nad 400,-- eur, keď uviedla, že do dedičstva by mali patriť iba pohľadávky z titulu výživného splatné do októbra 2013.
2. Žalobkyňa uviedla, že dňa XX.XX.XXXX zomrela poručiteľka R. E., matka žalobkyne a žalovaných a dedičské konanie je vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Podľa žalobkyne do dedičstva patria aj pohľadávky poručiteľky voči žalovaným v 1. a 2. rade z titulu dlžného výživného po 400,-- eur, pričom tvrdila, že sa všetky dohodli, že budú matke prispievať pravidelne mesačne po 40,-- eur. Túto povinnosť však splnila iba žalobkyňa a žalované v 3. a 4. rade, pričom žalované v 1. a 2. rade v roku 2013 dlžné výživné neuhradili. Poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že takáto dohoda bola uzavretá a teda tieto pohľadávky patria do dedičstva. Okrem toho si uplatňuje náhradu nákladov v sume 615,50 eur, ktoré už uhradila, a to z titulu pohľadávky voči poručiteľke, ktorá vznikla opravou pomníka.
3. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, nakoľko rozhodnutie v tejto veci by ničím neovplyvnilo jej právne postavenie. Uplatnené nároky žalobkyne nemajú žiadny právny základ, pretože za života poručiteľky jej nebola stanovená žiadna vyživovacia povinnosť, ktorá by vyplývala z nejakej relevantnej dohody s ňou uzavretej, prípadne zo súdneho rozhodnutia. Tvrdila, že ešte za života poručiteľky sa dohodli, že ak jej to nebude finančne vychádzať, tak jej budú pomáhať podľa toho koľko budú môcť. K nákladom na pomník poručiteľky poukázala na to, že tieto náklady vznikli až pol roka po smrti poručiteľky, teda ku dňu jej smrti neexistovali a boli uhradené z peňazí poručiteľky, ktoré v deň jej smrti boli na jej bankovom účte.
4. Žalované v 2. a 3. rade taktiež žiadali žalobu zamietnuť, pretože neexistovala žiadna dohoda týkajúca sa vyživovacej povinnosti vo vzťahu k neb. R. E. a plnenia, ktoré v minulosti uskutočnili boli dobrovoľné a odovzdávané poručiteľke podľa možností a schopností žalovaných v 2. a 3. rade. Za neopodstatnené považujú aj uplatnené náklady na rekonštrukciu pomníka, pretože žalobkyni osobne odovzdali každá sumu 500,-- eur, pričom žalobkyňa tieto peniaze použila na iný účel, a to na úhradu karu, hoci podľa žalovanej v 3. rade ich matka mala pripravené finančné prostriedky na pohreb. Poukázali aj na to, že pri platbách žalovanej v 4. rade nie je uvedená poznámka výživné, ale údržba domu, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu.
5. Žalovaná v 4. rade prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedla, že na rozdiel od ostatných žalovaných súhlasí so žalobou. Jej splnomocnený zástupca sa osobne zúčastnil na viacerých stretnutiach, na ktorých sa rozhodlo, že každý bude prispievať na výživu poručiteľky sumou 40,-- eur mesačne. Uviedla, že ona prispela poručiteľke ešte vo väčšom rozsahu ako bola dohoda. Aj nárok na úhradu nákladov za pomník považuje za dôvodný, pretože pôvodný pomník bol 30 ročný, takže ho bolo treba opraviť.
6. Z výpovedí strán sporu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu faktúry č. XXXXXXXX, osvedčenia o dedičstve, žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, dokladov o úhradách, výpisov z účtov, uznesenia OS Poprad č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 4.4.2016, súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobkyňa a žalované sú dcérami neb. R. E. zomr. dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľke je vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Dňa 13.11.2015 vydala notárka osvedčenie o dedičstve. Na základe žiadosti žalobkyne súd pokračoval v dedičskom konaní. Uznesením č. k. XXD/XXX/XXXX-XXX zo dňa 4.4.2016 súd prerušil dedičské konanie do právoplatného skončenia prejednávanej veci.
8. Žalobkyňa tvrdí, že do dedičstva po poručiteľke okrem iného patria aj pohľadávky poručiteľky z titulu dlžného výživného voči žalovanej v 1. rade v sume 400,-- eur a voči žalovanej v 2. rade taktiež v sume 400,-- eur. Ide o pohľadávku z titulu výživného po 40,-- eur mesačne od januára 2013 do októbra 2013 vrátane. Podľa žalobkyne začiatkom roku 2012 došlo medzi nimi k dohode, že každá z dcér bude prispievať na výživu poručiteľky sumou po 40,-- eur mesačne, resp. 480,-- eur ročne. V roku 2012 aj všetky uhradili túto sumu, v roku 2013 ju však neuhradili žalované v 1. a 2. rade. K dohode malo dôjsť na spoločnom stretnutí, čo potvrdzoval aj splnomocnený zástupca žalovanej v 4. rade, ale túto skutočnosť popierali žalované v 1. až 3. rade.
9. Žalobkyňa tiež žiadala určiť, že do dedičstva patrí aj pohľadávka voči poručiteľke, resp. ostatným dedičom v sume 615,50 eur z titulu opravy rekonštrukcie pomníka. Pri výsluchu žalobkyňa v 1. rade
uviedla, že poručiteľka už mala hrobové miesto, pretože po úmrtí otca bol urobený dvojhrob, kde bol starý pomník, ktorý bolo potrebné opraviť. V rámci opravy došlo k prebrúseniu platní pomníka, oprave písmen a podobne. Žalobkyňa potvrdila, že dňa XX.XX.XXXX, t. j. po úmrtí poručiteľky, z jej účtu vybrala žalovaná v 4. rade sumu 2.925,-- eur, z ktorej potom žalobkyňa uhradila náklady na výmenu kotla v rodinnom dome v sume 2.270,72 eur, sumu 615,-- eur použila na úhradu nákladov na rekonštrukcia pomníka a platní a zvyšok v sume 39,82 eur nahlásila do dedičského konania. Náklady na pohreb činili 1.948,-- eur, teda na každú z dedičiek pripadla suma 390,-- eur a všetky aj túto sumu uhradili, dokonca žalované v 2. a 3. rade jej dali po 500,-- eur, teda ešte im má vrátiť po 110,-- eur a tieto čiastky im chce vrátiť, keď sa to všetko vysporiada.
10. Podľa § 66 Zákona o rodine (36/2005 Z. z. v znení noviel), deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
11. Podľa § 67, ods. 1, cit. zákona, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
12. Podľa § 470, ods. 1, Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
13. Podľa § 470, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.
14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha určenia, že do dedičstva po poručiteľke patria aj jej pohľadávky voči žalovaným v 1. a 2. rade z titulu výživného a tiež pohľadávka žalobkyne voči poručiteľke, resp. ostatným povolaným dedičom z titulu úhrady faktúry za rekonštrukciu a úpravu pomníka. Keďže ide určovaciu žalobu, nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie žaloby je v zmysle § 80, písm. c/, O.s.p., preukázanie naliehavého právneho záujmu. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem žalobcu je daný, ak rozhodnutie o určení má vplyv na právne postavenie žalobcu, alebo ak bez takéhoto určenia by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Vzhľadom k tomu, že v prebiehajúcom dedičskom konaní sa stal sporným okruh aktív a pasív patriacich do dedičstva a žalobkyňa je jednou z dedičiek, podľa názoru súdu žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože rozhodnutie o určení, ktoré žalobkyňa navrhuje, môže ovplyvniť rozsah nadobúdaného dedičstva, teda rozhodnutie o určení ovplyvňuje aj právne postavenie žalobkyne, naviac keď dedičské konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia tejto veci.
15. Žalobkyňa pôvodne žiadala určiť, že do dedičstva po poručiteľke patrí pohľadávka na výživnom voči žalovanej v 1. rade v sume 480,-- eur, voči žalovanej v 2. rade taktiež v sume 480,-- eur. Na pojednávaní dňa 21.6.2016 zobrala späť žalobu a žiadala určiť, že do dedičstva po poručiteľke patria vyššie uvedené pohľadávky vo výške po 400,-- eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd v zmysle § 96, ods. 1, O.s.p., v časti o určenie, že do dedičstva patrí pohľadávka voči žalovanej v 1. rade v rozsahu nad 400,-- eur a pohľadávka voči žalovanej v 2. rade v rozsahu nad 400,-- eur, konanie zastavil.
16. V zmysle § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. V zmysle judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30CdO/2128/2003) právo na výživné je majetkovým a osobným právom, ktoré zaniká smrťou oprávneného a smrťou povinného. Dávky výživného splatné ku dňu smrti môžu byť predmetom dedičstva, pretože ako dlh, či pohľadávka prechádzajú na právneho zástupcu zomrelého. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu, ak je reálne preukázaná existencia pohľadávky z titulu výživného, môže byť táto pohľadávka predmetom dedičstva.
17. Rodičia a deti majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva z ich príbuzenského vzťahu v ich priamej línii. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená spontánne a v prípade, ak medzi oprávnenou a povinnou osobou vzniknú pochybnosti, či sú splnené podmienky pre plnenie vyživovacej povinnosti, môže sa oprávnená osoba domáhať plnenia vyživovacej povinnosti v súdnom konaní. Vyživovacia povinnosť vzniká iba za predpokladu, že dieťa je schopné samo sa živiť a rodič, ktorý je oprávnenou
osobou, takúto pomoc zo strany dieťaťa potrebuje. Miera vyživovacej povinnosti deti voči rodičom je stanovená tak, že deti majú zabezpečiť rodičom primeranú výživu. Primeranosť spočíva v tom, že výživné má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby. V zmysle § 67 každé z detí plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí. Výživné by teda malo byť stanovené v takej výške, aby zabezpečovalo primeranú výživu oprávnenej osoby a v prípade, ak túto povinnosť má viac osôb, nemusí byť výživné u každej z povinných osôb stanovené rovnakou sumou, ale je potrebné zohľadniť vyššie uvedené kritériá u všetkých povinných osôb a u každej z týchto osôb určiť výšku výživného tak, aby v súhrne bolo oprávnenej osobe poskytované výživné zabezpečujúce primeranú výživu.
18. V prejednávanej veci bolo preukázané, že poručiteľka sa voči žiadnej z dcér nikdy nedomáhala určenia výživného, teda ani u jednej z povinných osôb nebolo vydané súdne rozhodnutie upravujúce vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa tvrdila, že mala byť uzavretá dohoda, a to začiatkom roku 2012 medzi všetkými účastníkmi konania v tom zmysle, že každá bude prispievať na výživné poručiteľky sumou 40,-- eur mesačne. Zo žalovaných tvrdenia žalobkyne potvrdila iba žalovaná v 4. rade. Žalovaná v 1. rade poprela, že by sa zúčastnila nejakého stretnutia, na ktorom by došlo k dohode o výživnom poručiteľky. Raz si doma našla odkaz, že na uvedené číslo účtu má prispievať po 40,-- eur mesačne, pričom tieto platby vnímala tak, že budú použité v prípade havarijného stavu v dome, napr. ak by sa pokazil kotol. Žalovaná v 2. rade zase uviedla, že sa síce zúčastnila viacerých stretnutí, ale k žiadnej dohode nedošlo, pretože žalobkyňa si stále presadzovala svoje názory. V roku 2012 preukázateľne uhradila sumu 480,-- eur a tvrdila, že v roku 2013 dala osobne poručiteľke v rôznych čiastkach sumu asi 250,-- eur. Aj žalovaná v 3. rade poprela, že by sa zúčastnila nejakého stretnutia, iba niektorá zo sestier jej povedala, že sa majú skladať po 40,-- eur mesačne, ale nevedela, či to bolo na výživné, na dom alebo na iný účel. Rozhodne poprela, že by sa o tom rozprávala s poručiteľkou. Keďže ohľadom vyživovacej povinnosti voči poručiteľke nebolo vydané súdne rozhodnutie, pre existenciu pohľadávky z titulu dlžného výživného je nevyhnutné preukázať, že existovala prípadne nejaká dohoda, na základe ktorej by sa mala plniť vyživovacia povinnosť. Takáto dohoda by však musela byť uzavretá medzi poručiteľkou ako oprávnenou osobou a jednotlivými povinnými osobami. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že existencia dohody preukázaná nebola. Podľa názoru súdu pokiaľ aj dochádzalo k plneniu vo výške 40,-- eur mesačne, toto plnenie skôr súvisí so skutočnosťou, že žalobkyňa, žalované ako aj poručiteľka boli podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu, v ktorom poručiteľka bývala a s touto právnou skutočnosťou súvisí potom aj povinnosť jednotlivých spoluvlastníkov podieľať sa na údržbe spoločnej veci. Aj žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že „bolo potrebné, aby sme prispievali na údržbu“. Taktiež žalovaná v 4. rade, ktorá tvrdila, že došlo k dohode o výživnom, platby, ktoré poukazovala na účet poručiteľky, označovala poznámkou údržba, resp. údržba domu, čo vyvracia tvrdenia, že by malo ísť o výživné. Nakoniec z dokazovania aj vyplynulo, že časť finančných prostriedkov, ktoré mala poručiteľka na účte, vybrala po jej smrti žalovaná v 4. rade a žalobkyňa ich čiastočne použila na úhradu nákladov v súvislosti s výmenou kotla a ďalšiu časť na úhradu nákladov na opravu pomníka. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia pohľadávky poručiteľky z titulu výživného, ktorá by existovala ku dňu jej smrti, preto v tejto časti žalobu zamietol.
19 .Žalobkyňa sa domáhala aj určenia, že do dedičstva po poručiteľke patrí pohľadávky voči poručiteľke, resp. ostatným povolaným dedičom v sume 615,50 eur, ktorá predstavuje náklady na opravu pomníka. V zmysle § 470, ods. 1, Obč. zákonníka, dedičia zodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa. Zodpovednosť dedičov sa týka iba dlhov, ktoré vznikli do okamihu smrti poručiteľa. Keďže k úmrtiu poručiteľky došlo dňom XX.XX.XXXX a náklady na opravu pomníka boli vyplatené dňa 2.5.2014, v žiadnom prípade sa nemôže jednať o dlh poručiteľky, ktorý by mal byť zahrnutý do dedičského konania. Čo sa týka nákladov na pohreb poručiteľky, tak tieto podľa vyjadrenia žalobkyne, ktoré nespochybnila ani jedna zo žalovaných, predstavovali sumu 1.948,-- eur a každá zo žalovaných uhradila na ňu pripadajúci podiel v sume 390,-- eur, dokonca žalované v 2. a 3. rade dali žalobkyni na tento účel vyššiu sumu, a to po 500,-- eur, pričom prevyšujúcu časť im doposiaľ žalobkyňa nevrátila. Podľa názoru súdu táto suma predstavuje primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľky, ktorá sa zohľadňuje v dedičskom konaní. Pokiaľ následne boli robené úpravy a rekonštrukcie už existujúceho hrobového miesta, tak náklady s tým spojené už nemožno považovať za primerané náklady v súvislosti s pohrebom poručiteľa, ktoré by mali byť prejednávané
v rámci dedičského konania. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že nejde o hrobové miesto len poručiteľky, ale aj jej manžela, čo taktiež podľa názoru súdu vylučuje možnosť prejednania tejto pohľadávky v rámci dedičského konania. Naviac v konaní bolo preukázané, že suma 615,50 eur bola uhradená z prostriedkov, ktoré mala na účte v čase smrti poručiteľka, teda tieto finančné prostriedky boli v jej vlastníctve, a preto keď žalobkyňa použila na úhradu týchto nákladov finančné prostriedky poručiteľky, nemohla vzniknúť žalobkyni pohľadávka voči ostatným dedičom. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nebola preukázaná ani existencia uvedenej pohľadávky žalobkyne, preto aj v tejto časti žalobu zamietol.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania žalovaným v 1. až 3. rade, ktoré boli v konaní v celom rozsahu úspešné. V konaní bola úspešná aj žalovaná v 4. rade, ktorá náhradu trov konania nepožadovala, preto aj s poukazom na ust. § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá, súd náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 4. rade nepriznal.
21. Žalovaná v 1. rade si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume 279,96 eur. Pri výpočte odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzala z hodnoty sporu vo výške 1.095,50 eur (pohľadávka na výživnom 400,-- eur a pohľadávka v sume 615,50 eur). V zmysle § 10, ods. 1, Vyhl. č. 655/2004 Z. z., pri vyššie uvedenej hodnote sporu odmena za 1 úkon právnej služby je 61,41 eur. V tejto výške súd priznal odmenu za 2 úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k žalobe), a keďže pojednávanie dňa 21.6.2016 presiahlo dve hodiny, za tento úkon súd priznal s poukazom na § 13a, ods. 1, písm. d/, cit. vyhlášky, odmenu v dvojnásobnej výške, t. j. v sume 122,80 eur. Súd teda priznal odmenu v celkovej výške 245,64 eur. K týmto úkonom súd priznal aj režijný paušál 3 x 8,58 eur. Právna zástupkyňa si uplatnila režijný paušál štyrikrát, ale podľa názoru súdu, aj keď pojednávanie dňa 21.6.2016 trvalo viac ako dve hodiny, ide o jeden úkon, za ktorý je možné priznať režijný paušál iba jedenkrát. Na základe uvedeného súd priznal žalovanej v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 271,38 eur.
22. Žalované v 2. a 3. rade boli zastúpené spoločnou právnou zástupkyňou, pričom k prevzatiu zastúpenia žalovanej v 2. rade došlo dňa 18.2.2013 a žalovanej v 3. rade dňa 18.5.2016. Právna zástupkyňa žalovaných v 2. a 3. rade si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 438,90 eur, pričom vychádzala z výšky odmeny za 1 úkon právnej služby v sume 66,-- eur. Predmetom konania boli pohľadávky v celkovej výške 1.575,50 eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 1.415,50 eur. Keďže výška odmeny za 1 úkon právnej služby uplatnená právnou zástupkyňou neprevyšuje výšku odmeny vypočítanej podľa § 10, ods. 1, cit. vyhlášky a o trovách konania rozhoduje súd na návrh, súd pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z výšky odmeny uplatnenej právnou zástupkyňou. V tejto výške súd priznal odmenu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 18.2.2016 a vyjadrenie k žalobe), a keďže pojednávanie dňa 21.6.2016 presiahlo dve hodiny, za tento úkon súd priznal s poukazom na § 13a, ods. 1, písm. d/, cit. vyhlášky, odmenu v dvojnásobnej výške, t. j. v sume 132,-- eur. Súd nepriznal odmenu za ďalší úkon právnej služby, a to doloženie vyjadrenia z 26.4.2016, keďže nejde o podanie vo veci samej, za ktoré prináleží odmena v zmysle § 13a, ods. 1, písm. c/, vyhlášky, ale o prípis týkajúci sa predloženia potrebného počtu kópií vyjadrenia k žalobe, ktoré neboli priložené priamo s vyjadrením. Za ďalší úkon (prevzatie a príprava zastúpenia žalovanej v 3. rade) súd s poukazom na ust. § 13, ods. 2, cit. vyhlášky, priznal odmenu v 1/2- ici, t. j. v sume 33,-- eur, pretože išlo už o úkon pri zastupovaní viacerých osôb, pri ktorom sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %. Súd teda priznal odmenu v celkovej výške 297,-- eur a k uvedeným úkonom priznal aj režijný paušál v sume 4 x 8,58 eur, t. j. spolu v sume 34,32 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).