Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-17-2016.pdf
PDF · 85.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova č. 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, (ZN: D-XXXX) proti odporcovi: W. C., bytom: D. I. XXX, XXX XX T. na V., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, v konaní zastúpený opatrovníčkou - tajomníčkou tunajšieho súdu W. W. o zaplatenie 205,46 eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 205,46 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 08.4.2011 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa, jeho právnemu zástupcovi GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná 3, 040 01 Košice, titulom súdneho poplatku za návrh sumu 16,50 eur a titulom trov právneho zastupovania sumu 67,10 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom zo dňa 23.12.2014 sa domáhal na tunajšom súde proti odporcovi vydaniu platobného rozkazu na uloženie povinnosti 205,46 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 08.4.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.02.2011 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené, že odberné miesto odporcu, elektrická prípojke vedená do HDS (hlavná domová poist. skriňa) a z HDS do rozvádzača elektromera - nemeraná časť. Pod HDS porušený prívodný kábel a napojený kábel použité na NO. Ďalšie podrobnosti sú v prílohe protokolu č. XXXXXX. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla navrhovateľovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 265,91eur. Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vzniknutú škodu faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 23.03.2011 a splatnou dňa 07.04.2011.
V predmetnej veci bol Okresným súdom Komárno dňa 31.08.2011 vydaný Trestný rozkaz, č. k. X T/ XX/XXXX-XXX, ktorým bol odporca uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona č. 300/2005. Súd zaviazal obvineného titulom náhrady škody uhradiť poškodenému škodu v sume 60,45 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody súd navrhovateľa odkázal na občianske súdne konanie
Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz pod číslom XXRo/XXX/XXXX , ktorý následne svojim uznesením zrušil, z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz odporcovi do vlastných rúk.
Súd následne vykonal šetrenie po pobyte odporcu, avšak s negatívnym výsledkom. Z uvedeného dôvodu jej súd do konania ustanovil opatrovníčku tajomníčku tunajšieho súdu v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 O.s.p..
Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 21.6.2016. Ústneho pojednávania sa účastníci konania nezúčastnili. Doručenie predvolania mali riadne vykázané. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil, opatrovníčka odporcu svoju neúčasť neospravedlnila. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaného odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi: Trestný rozkaz č.l. 3 - 4, vyúčtovanie škody č.l. 5, pokus o zmier č..l.6, výpočet škody č.l. 7, protokol o zistení č.l. 8 - 9 spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustanovil nasledujúci skutkový a právny záver.
Dňa 22.02.2011 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené, že odberné miesto odporcu, elektrická prípojke vedená do HDS (hlavná domová poist. skriňa) a z HDS do rozvádzača elektromera - nemeraná časť. Pod HDS porušený prívodný kábel a napojený kábel použité na NO. Ďalšie podrobnosti sú v prílohe protokolu č. XXXXXX. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla navrhovateľovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 265,91 eur. Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vzniknutú škodu faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 23.03.2011 a splatnou dňa 07.04.2011. V predmetnej veci bol Okresným súdom Komárno dňa 31.08.2011 vydaný Trestný rozkaz, č. k. 1 T/ XX/XXXX-XXX, ktorým bol odporca uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona č. 300/2005. Súd zaviazal obvineného titulom náhrady škody uhradiť poškodenému škodu v sume 60,45 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody súd navrhovateľa odkázal na občianske súdne konanie
Podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. (1) Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
(2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa §1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z.
(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
(2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobnej neoprávneným odberom elektriny: Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 Vyhlášky cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzatvorenej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd výsledkom vykonaného dokazovania má za preukázané, že v danom prípade nárok navrhovateľa je dôvodný.
Súd v prvom rade poukazuje na to, že navrhovateľ preukázal súdu tú skutočnosť, že odporca odoberal elektrickú energiu bez určeného meradla, a že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla. Z vyššie uvedeného dôvodu sú splnené podmienky ustanovenia §46 Zákona č. 251/2012 Z.z. o neoprávnenom odbere elektriny.
V ďalšej časti navrhovateľ súdu predložil listinné dôkazy o spôsobe výpočtu škody vzniknutej neoprávneným odberom elektrickej energie.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do meradla, súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z. Samotné vyúčtovanie škody navrhovateľom za trvanie odberu od 25.8.2010 do 22.2.2011 počet dní 182, počet hodín denne 12. Použitá sadzba 0MOO, 2010 VT: 0,124997, 2011 VT: 0.136622, Denná spotreba podľa § 1, ods.3, 4 Vyhl. MH SR č. 154/2005 Z.z. 7,980 kWh, Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu 1452,360 kWh, Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu 186,46 eur. Náklady spojené so zistením neoprávneného odberu podľa §1, ods. 5. Vyhl. MH SR č. 154/2005 Z.z.: 56,02 eur. Náklady na DPH 23,43 eur. Celková škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny 265,91 eur. Nakoľko sa odporca dostala do omeškania so splnením peňažného záväzku súd navrhovateľovi priznal i úrok omeškania počítajúc od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých čiastkových istín až do skutočného zaplatenia.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 142 ods. l O.s.p. na princípe úspešnosti. Súd úspešnému účastníkovi - navrhovateľovi priznal náhradu jeho trov konania titulom súdneho poplatku za návrh v sume 16,5 eur a titulom trov právneho zastupovania za dva úkony právnej pomoci po 19,92 eur (prevzatie a príprava, návrh na vydanie PR), 2x režijný paušál po 8,04 eur + 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa spolu činia sumu 67,10 eur. Vyššie uvedené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia - advokátskej odmeny je v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Platobné miesto náhrady trov konania je určené v ustanovení §149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.