Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-152-2006.pdf
PDF · 116.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/152/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľa: S. E., O. XXX, E. F., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Harakálym, AK Mlynská 28 v Košiciach, proti odporcom: 1. Slovenská správa ciest, Miletičova 19 v Bratislave, 2. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14 v Bratislave, 3. Slovenská republika - v zastúpení Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6 v Bratislave, o náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, takto
rozhodol:
Súd návrh voči odporcom v 1., 2. a 3. rade v celom rozsahu z a m i e t a.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohoto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 26.7.2006 a doplneným dňa 25.4.2007 domáhal, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 1,928.700 Sk (64.021,11 €) s 6% úrokom z omeškania ročne od 20.7.2006 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 5.10.2004 utrpel pri riadení svojho osobného motorového vozidla Fiat Cinquecento, EČ: P. ". A. XXXX na diaľnici D1, na 60,893 km v smere Trenčín - Bratislava, ťažký úraz. K dopravnej nehode prišlo večer o 19,35 hod. v dôsledku náhleho vbehnutia lesnej zveri (diviaka) od stredových zvodidiel. V dôsledku tejto zrážky sa vozidlo stalo neovládateľným, zišlo do priekopy v ktorej narazilo do protisvahu a prevrátilo sa. Navrhovateľ utrpel pri nehode ťažké zranenia, a to poranenie viacerých orgánov a systémov, otras mozgu, kontúziu pľúc, zlomeninu stehna, ramennej kosti a hrudného stavca s posunom do miechového kanála.
Odporcovia zodpovedajú za škodu na zdraví spôsobenú vniknutím lesnej zveri na diaľnicu, nakoľko diaľnica nebola zabezpečená proti tomuto vniknutiu, neurobili žiadne účinné opatrenia na predchádzanie vzniku škôd podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Nebolo zriadené trvalé oplotenie diaľnice podľa TKP 32/2001 schváleným odporcom v 3.rade, podľa ktorých trvalé oplotenie cestného pozemku sa zriaďuje na zaistenie maximálnej bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách. Z preukázaného skutkového stavu a priebehu dopravnej nehody je zrejmé, že trvalé oplotenie nebolo zriadené, alebo ak aj existovalo, nebolo funkčné. Odporcovia tak porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť a preto sú podľa § 420 Občianskeho zákonníka zodpovední za vznik škody. Na inkriminovanom úseku diaľnice došlo viackrát k stretu zveri s dopravnými prostriedkami. Predpísaná rýchlosť vozidiel na diaľnici neumožňuje vodičom včas reagovať na vznik náhlej a nepredvídanej prekážky, na ktorú neboli upozornení ani príslušným dopravným značením. V dôsledku úrazu utrpel navrhovateľ i ďalšie mnohopočetné zranenia : zlomeniny tvorových kostí, krčného stavca C7, bočných výbežkov stavcov tela a oblúka stavcov Th 12, Th 10, hrudnej kosti, II. - V. rebra obojstranne, poranenie dolného viečka ľavého oka, pomliaždenie
hrudníka, otras a zmliaždenie srdca, pomliaždenie brušnej steny a ťažký hemoragicko-traumatický šok. Podľa Lekárskeho posudku bolo navrhovateľovi ohodnotené bolestné vo výške 2.385 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.220 bodov. Podľa zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia prislúcha navrhovateľovi náhrada za bolestné v sume 763.200 Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia 777.000 Sk, teda 1,540.200 Sk. Navrhovateľ si podľa vyššie citovaného zákona uplatňuje aj 50% zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 388.500 Sk. Priznanie zvýšenej náhrady navrhovateľ odôvodňuje tým, že v dôsledku uvedeného úrazu sa stal trvale invalidným a kvalita jeho života sa výrazne zmenila. Úraz utrpel v produktívnom veku, jeho následkom sa stal nesebestačným, odkázaným na pomoc iných osôb. Je vylúčený z plnohodnotného pracovného i spoločenského života. Následkom toho trpí depresiami, únavou a nespavosťou. Výkon akejkoľvek činnosti je spojený s vynaložením zvýšeného úsilia. Navrhovateľ má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie aj mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Odporca v 1.rade v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 23.8.2006 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že podľa § 9a zákona č. 135/1961 Zb., (Cestný zákon) je správca diaľnic, ciest a komunikácií zodpovedný za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti.
Podľa § 12 vyhl. č. 35/1984 Zb., závadami v zjazdnosti sa rozumejú najmä ojedinelé výtlky a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Ide teda o nepohyblivé prekážky ležiace na vozovke. Lesná zver pohybujúca sa na diaľnici takou prekážkou v zjazdnosti, za ktorú by správca mohol zodpovedať, nie je. Správcovi tiež zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť oplotiť diaľnice. V STN 736101 o projektovaní ciest a diaľnic v čl. 11.12 - ochrana proti vstupu zvierat a ostatných voľne žijúcich živočíchov na cestné komunikácie je uvedené, že na územiach so stálym výskytom zveri majú byť vybudované umelé ochranné zábrany na žiaduce usmernenie pohybu zveri. V nevyhnutných prípadoch sa úplne zabráni prechodu zveri, napr. oplotením. Rozsah a spôsob ochrany sa navrhne v spolupráci s odbornými orgánmi ochrany životného prostredia v štádiu projektovania budúcej pozemnej komunikácie. Na mieste, kde prišlo k dopravnej nehode, stretu navrhovateľa s diviakom, sa nenachádzajú lesy a nie je miestom stáleho prechodu zveriny. V okolí je obrábaná poľnohospodárska pôda. TKP 32/2001 je technickou normou o zriaďovaní oplotenia v procese projektovania stavby diaľnice. Odporca v 1. rade bol investorom výstavby predmetnej diaľnice a v čase dopravnej nehody jej správcom, nie však jej projektantom.
Odporca v 2.rade v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 25.8.2006 namietol svoju vecnú pasívnu legitimáciu, pretože ako akciová spoločnosť vznikol až dňom 1.2.2005 zákonom č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti. Nemôže byť zodpovednostným subjektom za udalosť, ktorá nastala v čase, keď neexistoval.
Aj odporca v 3.rade namietol svoju vecnú pasívnu legitimáciu. Vo vyjadrení doručenom súdu 25.8.2006 uviedol, že zodpovednostným subjektom je v danom prípade odporca v 1. rade, ktorý správu diaľnice v čase dopravnej nehody vykonával.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.10.2008 pod č.k. 10C/152/2006-368 tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel voči odporcovi v 1.rade. Voči odporcovi v 2.rade a 3.rade návrh zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.
Na odvolanie navrhovateľa ako aj odporcu v 1.rade odvolací súd uznesením zo dňa 31.1.2011 pod č.k. 3Co 5/2009-406 prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nariadil vykonať ďalšie dokazovanie na priebeh dopravnej nehody, najmä či bol navrhovateľ v čase nehody vo vozidle pripútaný, ako aj vysporiadať sa s otázkou zodpovednostného subjektu s poukazom na námietky odporcov v 1.-3.rade a rozsudok presvedčivo zdôvodniť podľa príslušných zákonných ustanovení.
Súd vykonal vo veci doplnené dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Podľa Trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, KDI diaľničné oddelenie pod Č.:O.-XX/ DI-X-XXXX bolo zistené, že dňa 5.10.2004 o 19,35 hod. došlo na diaľnici D1 v km 60,893 smer Bratislava k dopravnej nehode osobného motorového vozidla Fiat Cinquecento, EČ: P. ". A., ktoré riadil navrhovateľ, ktorý jazdil v pravom jazdnom pruhu, pričom mu náhle od stredových zvodidiel vbehla do jazdnej dráhy lesná zver /diviak/, ktorú zrazil prednou časťou vozidla. Následkom zrážky sa vozidlo stalo neovládateľným a zišlo vpravo do priekopy, kde narazilo do protisvahu, pretočilo sa a zostalo stáť v priekope prevrátené na pravom boku proti smeru jazdy. Následkom nárazu do protisvahu bol z vozidla vytrhnutý motor s prevodovkou, ktorý vymrštilo do pravého jazdného pruhu, do ktorého následne pravou prednou časťou narazilo za ním idúce vozidlo, ktoré riadil vodič H. D..
Navrhovateľ pred súdom vypovedal, že samotný moment nehody si nepamätá. V ten deň odcestovali z domu asi o 13,00 hod., na diaľnici pri Trenčíne si urobili pol hodinovú prestávku a potom ešte prešli pár kilometrov. Prebral sa až v nemocnici. Cestovali do Rakúska, kde mal prísľub zamestnania. Pred nehodou viedol normálny život pracujúceho roľníka spolu s manželkou. Venoval sa deťom, mládeži, trénoval ich vo futbale a volejbale. Má tri malé deti, manželka nikde nepracuje. On je teraz invalidný, nemôže pracovať a potrebuje opateru aj pri jednoduchých úkonoch. Poberá invalidný dôchodok, rodina dostáva tzv. rodinný dôchodok.
Synovec navrhovateľa svedok F. E. doplnil, že nehoda sa stala tak, že im náhle do cesty vbehol diviak, narazili do neho, zišli do priekopy a prevrátili sa. On v šoku vybehol na diaľnicu, tam uvidel nejakého Slováka, ktorého auto malo kolíziu s motorom z ich auta.
Svedok H. D. uviedol, že sa práve vracal z Považskej Bystrice, keď na diaľnici do niečoho narazil predným kolesom. Zastavil na krajnici a išiel sa pozrieť do čoho narazil. Na ceste ležala prevodovka a pri krajnici stál nejaký mladý muž ktorý mu povedal, že trafili sviňu. Následne uvidel v priekope malé prevrátené auto, vedľa ktorého ležal muž, ktorý stonal. Zavolal mu záchranku, ktorá ho odviezla.
Zo záverov Znaleckého posudku č. 32/2013 znalkyne G.. B. O. vyplýva, že navrhovateľ bol počas nehodového deja vo vozidle pripútaný bezpečnostným pásom. K tejto spornej otázke bola znalkyňa aj vypočutá, pričom doplnila, že pri kinetickej energii, rýchlosti viac ako 100 km/hod. a krátkej deformačnej zóne vozidla, mohlo dôjsť k tým zraneniam, ktoré utrpel navrhovateľ. Z technického hľadiska je neprijateľné, aby nebol pripútaný, pretože pri zrážke s diviakom by telo vodiča bolo vymrštené, zo spisu však vyplýva, že vodič sa nachádzal v konečnej polohe pri vozidle. Ak by navrhovateľ nebol pripútaný, utrpel by zranenia oveľa väčšieho rozsahu, pretože by jeho hlava narazila na volant, čelné sklo, strechu, a podobne.
Vo veci bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia. P.. H. X. v Znaleckom posudku č. 21/2015 konštatoval, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel nasledovné zranenia: polytraumatizmus, hemoragicko-traumatický šok, pomliaždenie hrudníka a pľúc, výpotok v pohrudničnej dutine, pomliaždenie srdca, zlomeninu hrudnej kosti so zakrvácaním medzihrudia, zlomeniny rebier 2. - 5. obojstranne v mieste úponu na hrudnú kosť, kompresívnu zlomeninu tela a oblúka 12. hrudného stavca s posunom fragmentov do miechového kanála (Th 12), zlomeninu tela 10. hrudného stavca bez posunu (Th 10), mnohopočetné zlomeniny priečnych a tŕňových výbežkov hrudných a driekových stavcov, komplexnú zlomeninu tvárového skeletu LeFort III, zakrvácanie do retroperitonea - okolo chrbtice, početné rany, odreniny a krvné výrony na hlave a hrudníku.
K otázke bezpečnostných pásov znalec uviedol, že u navrhovateľa neboli zistené zranenia, ktoré sú typické pre nepripútaného vodiča. Pre nepripútaného vodiča sú typické, rozsiahle zranenia hlavy od nárazu na čelné sklo, prípadne palubnú dosku, okrem otrasu mozgu aj vnútrolebečné poranenia rôzneho stupňa, ďalej poranenia prednej plochy hrudníka s mnohopočetnými zlomeninami rebier a poranenia pľúc. Nepripútaný vodič sa nevyhne nárazu kolien do prístrojovej dosky, kedy vznikajú pomliaždeniny, rany, vykĺbenia, zlomeniny, alebo prenesenie nárazu do bedrových kĺbov a panvy s ich následnými zlomeninami. Navrhovateľ utrpel zranenia vo vozidle, pretože pri vypadnutí z vozidla by utrpel aj s tým súvisiace odreniny, spáleniny na rukách, lakťoch a podobne. Vzhľadom na adrenalínovú reakciu organizmu bezprostredne po nehode, mohol navrhovateľ vyjsť z vozidla cez rozbité okno aj sám, pretože končatiny nemal vážne poranené.
V Lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom P.. U. M. dňa 23.6.2006 bolo stanovené bodové ohodnotenie bolestného vo výške 2.385 bodov a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.220 bodov.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že odporcovia zanedbali generálnu prevenčnú povinnosť, pretože na inkriminovanom úseku diaľnice neurobili absolútne nič, hoci tam často dochádza ku stretu motorových vozidiel so zverou. V okolitých krajinách sú prijímané účinné opatrenia na eliminovanie týchto stretov a to najmä tým, že diaľnice sa po celých úsekoch oplocujú. Štatistika dopravnej nehodovosti na úseku Trenčín - Bratislava dlhodobo vykazovala zvýšený počet nehôd zapríčinených vstupom zveri na neoplotenú diaľnicu. Z celkového počtu nehôd na uvedenom úseku diaľnice to bolo 16,43 % v roku 2003, 16,81 % v roku 2004, 16,3 % v roku 2005 17 % v roku 2006. Vbehnutie lesnej zveri na pozemnú komunikáciu je v zmysle §12 ods. 1 a 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. závadou v zjazdnosti, ktorú bol povinný správca cesty odstrániť, resp. v zmysle § 9 ods. 1 Cestného zákona jej preventívne predísť. Chýbajúce oplotenie nie je možné považovať za stavebný stav diaľnice, za takýto stav je možné považovať len už existujúce oplotenie, ktoré je bezpečnostným a ochranným opatrením v zmysle § 13 ods. 1 citovanej vyhlášky. Zodpovednosť správcu komunikácie by bola vylúčená len vtedy, ak by existujúce oplotenie spôsobilo užívateľom komunikácie škodu, napr. v dôsledku nárazu vozidla do tohto oplotenia ako do pevnej prekážky.
Odporca v I. rade uviedol, že v čase dopravnej nehody platil zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Škodu spôsobenú voľne žijúcou zverou v poľovnom revíre treba považovať za neodvrátiteľnú udalosť. Z ustanovenia § 36 ods. 5 citovaného zákona vyplýva, že súd môže prejednať nárok na náhradu škody len vtedy, ak sa uskutočnilo vo veci rozhodcovské konanie a ak je rozhodnutie rozhodcovskej komisie neúčinné. V danom prípade ide aj o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto by mal súd konanie zastaviť. V otázke vecnej pasívnej legitimácie mal za to, že na odporcu v 2.rade prešli dňom jeho vzniku všetky práva a povinnosti vrátane záväzkov, ako aj záväzkov na náhradu škody . Odporca v 1.rade neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá mu vyplýva z príslušných právnych predpisov, ani nevie ovplyvniť, ako má vyzerať diaľnica a či má, alebo nemá byť oplotená. Predmetná diaľnica bola riadne skolaudovaná, teda mala všetky náležitosti, ktoré podľa projektu mala mať. Diaľnica D1 bola odovzdávaná po častiach a po častiach boli vydávané aj kolaudačné rozhodnutia. Projektová dokumentácia, Stavebné povolenie ani Kolaudačné rozhodnutia sa po rozdelení republiky nezachovali.
Odporca v 2.rade namietol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti odporcov. Povinnosť predchádzať hroziacim škodám nemožno vykladať ako povinnosť počínať si tak, aby v každom okamihu boli vylúčené akékoľvek vplyvy, ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu na akomkoľvek úseku cesty a predvídať každý možný vznik škody. Takáto požiadavka by sa mohla rovnať absolútnej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka znamená zachovávať taký stupeň opatrnosti, aký možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať. Odporcovia pri výstavbe diaľnice postupovali v súlade s príslušnými technickými normami. Zo strany kompetentných orgánov nebola požiadavka
vybudovať na predmetnom úseku diaľnice oplotenie, alebo prijať iné opatrenia k zvýšenému výskytu divej zveri. Za účelom vylúčenia rizika zrážky zo zverou by musel odporca oplotiť všetky úseky diaľnic, čo od neho nie je možné rozumne požadovať. Ďalej poukázal aj na § 9a ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého užívatelia diaľnic nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného alebo dopravno-technického stavu diaľnic. Za stavebný stav diaľnice sa v zmysle § 13 vyhl. č. 35/1984 Zb., považuje aj vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia). Ak by zodpovednosť odporcu v 2.rade mala byť posudzovaná vo všeobecnej rovine podľa § 415 Občianskeho zákonníka, preventívnu povinnosť by v tomto prípade porušili aj ďalšie subjekty a to Ministerstvo vnútra v dôsledku neosadenia výstražnej dopravnej značky, projektant, ktorý na danom úseku diaľnice nenaprojektoval oplotenie, stavebný úrad, ktorý povolil užívanie diaľnice bez oplotenia, či Ministerstvo životného prostredia, ktoré súhlasilo s vybudovaním diaľnice bez oplotenia. Navrhovateľom predložená štatistika nehodovosti sa týka dopravných nehôd spôsobených nielen lesnou, ale aj domácou zverou, preto nemá dostatočnú výpovednú hodnotu. Odporca v 2.rade poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných prípadoch, v ktorých bola vylúčená zodpovednosť správcu za stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, súčasťou ktorého je aj existujúce, či chýbajúce vybavenie komunikácie bezpečnostnými
prvkami, napr. rozsudok NS SR pod sp. zn. 4Cdo 17/2007. Z neho vyplýva, že ak príčinou vzniku škody je stavebný stav, alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona , ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu. Pod vybavením komunikácie ako stavby dopravnými značkami a zariadeniami, ktoré sú jej súčasťou, treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty a rovnako tak aj ich nepoužitie na iných úsekoch.
Odporca v 3.rade zotrval na svojej námietke vecnej pasívnej legitimácie. Zo strany žiadnych orgánov mu neboli dané podnety, alebo upozornenia, že na danom úseku diaľnice je zvýšená nehodovosť, preto nemohli byť prijaté nejaké opatrenia na nápravu. Ak by takéto podnety boli, v spolupráci so správcom komunikácie by bolo pristúpené k systémovým opatreniam, ako je tomu pri výstavbe diaľnic.
Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon) v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase dopravnej nehody, užívatelia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno- technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií.
Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.
Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.).
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Z Výpisu z Obchodného registra súd zistil, že Národná diaľničná spoločnosť vznikla dňom 1.2.2005 na základe zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti, zakladateľskou listinou.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti dňom vzniku diaľničnej spoločnosti prechádzajú na ňu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Slovenskej správy ciest vkladanej do diaľničnej spoločnosti.
Podľa bodu VI. Rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií č. 179 z 1.12.2004 dňom vzniku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., prechádzajú na ňu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov súvisiacich s činnosťou vnútornej organizačnej jednotky Slovenská správa ciest - diaľnice.
V STN 73 6101 v bode 11.12 Ochrana proti vstupu zvierat a voľne žijúcich živočíchov na cestné komunikácie a v bode 11.12.1. pri začleňovaní cestnej komunikácie do krajiny treba prihliadať aj na minimálny zásah do územia so stálym výskytom zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov. Tam, kde sa táto podmienka nedá docieliť, a navyše ak sa v miestach stálych prechodov zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov nemôžu situovať prirodzené priechody zveri z jednej strany cestnej komunikácie na
druhú (pod mostnými objektmi a pod.) navrhnú sa nové priechody a medzi nimi sa urobia umelé ochranné zábrany na žiaduce usmernenie pohybu zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov. V nevyhnutných prípadoch sa úplne zabráni prechodu zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov (napr. oplotením). Rozsah a spôsob ochrany s využitím miestnych znalostí sa navrhne v spolupráci s príslušnými odbornými orgánmi ochrany životného prostredia. Konštrukčné usporiadanie umelých zábran proti vstupu zveri a ostatných voľne žijúcich živočíchov sa navrhne podľa schválených typových podkladov alebo vzorových listov.
S poukazom na ustálenú judikatúru súdov v predmetných veciach súd dospel k názoru, že nie je daná zodpovednosť odporcov za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľa utrpenou pri dopravnej nehode, ktorá bola zapríčinená stretom jeho vozidla s voľne žijúcou divou zverou /diviakom/ na diaľnici D1 v smere z Trenčína do Bratislavy.
Cestný zákon je vo vzťahu k ustanoveniu §420 Občianskeho zákonníka zákonom špeciálnym (lex specialis). Len v prípade, ak neexistuje takáto špeciálna úprava, je možné aplikovať príslušnú všeobecnú právnu úpravu.
Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie (v tomto prípade odporcu v 2.rade, na ktorého dňom jeho vzniku prešli práva a záväzky z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov z odporcu v 1.rade) za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie, ako bezprostredná príčina vzniku škody. Ak príčinou vzniku škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav, alebo dopravno-technický stav komunikácie , neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 cestného zákona , ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym ustanovením, v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu (rozsudok NS SR pod. sp.zn. 4Cdo 17/2007 z 21.5.2008).
Navrhovateľ tvrdil, že odporcovia porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť, keď napriek štatistikám dopravnej nehodovosti na úseku diaľnice , v ktorom prišlo k dopravnej nehode, nezabezpečili diaľnicu zodpovedajúcou výstražnou značkou, alebo oplotením. Chýbajúce dopravné značenie, či chýbajúce oplotenie komunikácie však nie je závadou v zjazdnosti komunikácie, ale je okolnosťou, ktorá vyplýva zo stavebného, resp. dopravno-technického stavu cesty. Podľa výslovného znenia § 13 ods. 1 vyhlášky je stavebným stavom cesty okrem iného aj jej vybavenie dopravnými značkami a zariadeniami, bezpečnostnými a ochrannými zariadeniami, ku ktorým patrí aj oplotenie. Pod vybavením komunikácie ako stavby dopravnými značkami a zariadeniami, ako aj bezpečnostnými a ochrannými zariadeniami, ktoré sú jej súčasťou, treba rozumieť ich použitie na niektorých úsekoch cesty a rovnako tak aj ich nepoužitie na iných úsekoch (cit. rozsudok NS SR, str. 6).
Ak potom právny zástupca navrhovateľa poukazoval na to, že súčasťou stavebného stavu diaľnice môže byť len existujúce oplotenie a nie oplotenie, ktoré neexistuje, potom je tento jeho názor celkom nesprávny.
Z vykonaného dokazovania mal súd okrem iného tiež preukázané, že na predmetnom úseku diaľnice, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1983 nebolo v rámci projektovania diaľnice navrhnuté jej oplotenie, pretože s oplotením sa uvažovalo len na miestach so stálym prechodom zveri, najmä v blízkosti lesov, či iných porastov, podľa vyššie citovanej STN, pričom miesto, na ktorom došlo k dopravnej nehode je obkolesené poľnohospodárskou pôdou. Je pravdou, že v predmetnom úseku diaľnice prichádza k stretom zvierat s motorovými vozidlami, čo vyplýva z predloženej štatistiky, táto však zahŕňa nielen strety s lesnou, ale aj domácou zverou. Navrhovateľ tiež neuniesol dôkazné bremeno na skutočnosť, že odporcovia boli na tieto strety orgánmi polície, či poľovných zväzov, alebo iných orgánov upozorňovaní, so žiadosťou o prijatie účinných ochranných opatrení.
K otázke vecnej pasívne legitimácie súd dodáva, že táto prichádza do úvahy výlučne vo vzťahu k odporcovi v 2.rade. Odporca v 1.rade nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný z dôvodu prechodu jeho záväzkov na odporcu v 2.rade na základe zákona o národnej diaľničnej spoločnosti. Vecne pasívne legitimovaným nie je ani odporca v 3.rade, ktorý s poukazom na špeciálnu právnu úpravu aplikovanú v danej veci nie je a ani nebol správcom predmetnej pozemnej komunikácie , pričom jeho prípadná zodpovednosť podľa všeobecných predpisov, je v danom prípade s poukazom na vyššie citované právne predpisy a ustálenú judikatúru, vylúčená.
S poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj citované právne predpisy a súvisiacu judikatúru, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania bude s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") v znení platnom a účinnom do 30.6.2016:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v znení platnom a účinnom od 01.7.2016:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).