Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-207-2016.pdf
PDF · 75.02 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/207/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XX, vedenej pod sp. zn. EX 25747/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 8 150,85 Eur a ďalšieho príslušenstva pohľadávky oprávneného, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/497/2014-27 zo dňa 28. 10. 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 104 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) s poukazom na § 251 ods.4 O.s.p. exekučné konanie v danej veci zastavil.
V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3907/07 zo dňa 22. 06. 2007. Lustráciou v Registri súdnych spisov zistil, že medzi tými istými účastníkmi a na základe toho istého exekučného titulu bolo na exekučnom súde vedené exekučné konanie pod sp. zn. 11Er/5100/2007 na vymoženie toho istého nároku. Exekučný súd uznesením č.k. 11Er/5100/2007-29 zo dňa 22. 06. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/12/2013 zo dňa 29.01. 2013 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 psím g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Oboer/294/2013 zo dňa 21. 05. 2015 zamietol. Exekučný súd ďalej poukázal na to, že pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul z dôvodu neprijateľnosti zmluvných dojednaní pri uzatváraní úverovej zmluvy. Prekážka res iudicata je negatívnou procesnou podmienkou, ktorej nedostatok nemožno odstrániť. Keďže súd už v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriedeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 3907/07 zo dňa 22.06.2007 je neprípustná a zastavil ju, toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci, a preto exekučné konanie zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že:
- v danej fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia; exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol; v ďalšom poukázal na uznesenie NSSR sp.zn. 7 Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013,
- exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci,
- je potrebné poukázať na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne (aj logicky) neuvádza prekážku právoplatne rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
V závere odvolania navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Povinná a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd (§10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 24. 05. 2014 bol spísaný pred súdnym exekútorom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo dňa 26. 05. 2014 na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 3907/07 zo dňa 22. 06. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2007 a vykonateľnosť dňa 02. 08. 2007. Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená dňa 03. 01. 2007.
Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3907/07 zo dňa 22. 06. 2007, už domáhal vykonania exekúcie proti povinnej a konanie bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. 11Er/5100/2007. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č.k. 11Er/5100/2007-29 zo dňa 22. 06. 2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/12/2013-47 zo dňa 29. 01. 2013 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť, a preto konanie zastaví.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523251'&ucin-k- dni='30.12.9999'> O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523103'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 104 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523104'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523251'&ucin-k- dni='30.12.9999'> O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523159'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. 11Er/5100/2007-29 zo dňa 22. 06. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/12/2013-47 zo dňa 29. 01. 2013, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 11Er/5100/2007-29 zo dňa 22. 06. 2012 (v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/12/2013-47 zo dňa 29. 01. 2013) založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Okresný súd teda správne a zákonne rozhodol o zastavení predmetného exekučného konania podľa § 104 ods.1 O.s.p..
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.