Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/86/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: V.. C. C., T. XX.X.XXXX, H. D. H., H. X, proti odporcom: 1) Predseda Spoločenstva - V.. J. U., T.Á. X.X.XXXX, H. D. H., H. X, 2) Rada Spoločenstva - C.. C. Z., T. XX.XX.XXXX, H. D. H., H. X, 2) Rada Spoločenstva

- V.. Z. N., T. XX.X.XXXX, H. D. H., H. X, 4) Rada Spoločenstva - G. G., T. X.X.XXXX, H. D. H., Ž. XX, 5) Rada Spoločenstva - V.. I. U., T. X.X.XXXX, H. D. H., H. X, všetci odporcovia zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Attila Nagy, s.r.o., IČO: 36868272, so sídlom vo Svätom Jure, Cibická cesta 2, sídlo prevádzky v Bratislave, Grösslingova 10, za ktorú koná advokát JUDr. Attila Nagy, o určenie neplatnosti písomného hlasovania o voľbe predsedu a členov rady BELOŽIL, Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, takto

rozhodol:

Súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v prvom až piatom rade spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 416,59 € k rukám ich právneho zástupcu spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Attila Nagy, s.r.o., IČO: 36868272, so sídlom vo Svätom Jure, Cibická cesta 2, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 € podľa položky č. 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, bude ho súd vymáhať.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 9.4.2015, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 9.4.2015, domáha určenia neplatnosti písomného hlasovania o voľbe predsedu a členov rady BELOŽIL, Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dňoch 10.3.2015 a 11.3.2015. Uviedol, že v bytovom dome býva od roku 1948 a od roku 1976 s manželkou. Byt kúpili do osobného vlastníctva v roku 1989. Rada spoločenstva vyhlásila v dňoch 10.3.2015 a 11.3.2015 písomné hlasovanie do orgánov spoločenstva podľa § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.). V januári 2015 prebehla písomná výzva na súčinnosť pri príprave volieb, ktorých organizáciu vykonávala predsedníčka spoločenstva. K voľbám sa neuskutočnili žiadne stretnutia členov v jednotlivých vchodoch, ani zhromaždenie spoločenstva. Do volieb kandidovali pôvodní členovia rady, predsedníčka a jeden nový kandidát na člena rady. Voľby sa vykonali písomnou formou na pripravenom tlačive v dvoch rovnopisoch. Členky trojčlennej volebnej komisie boli určené radou, z toho dve členky nie sú členkami spoločenstva. Výsledky volieb boli oznámené na vývesnej tabuli spoločenstva bez bližšieho spresnenia (koľkí členovia mali splnomocnenie, účasť za jednotlivé vchody). O písomnom hlasovaní do orgánov spoločenstva nerozhodlo zhromaždenie vlastníkov v uznesení. Posledné zhromaždenie sa konalo dňa 5.6.2014. Tento postup bol v rozpore s § 7c ods. 2, ods. 9 zákona č. 182/1993 Z.z. V sprievodnom liste č. 41/2015-Ra sa v rozpore so zákonom podmieňuje na voľbu predsedu členstvo v spoločenstve, čo je v rozpore s § 7c

ods. 2 zákona. Zákon č. 182/1993 Z.z. síce neustanovuje štatút člena volebnej komisie, ale z podstaty veci nečlen spoločenstva by nemal byť výkonným orgánom v personálnych veciach.

Odporcovia v písomnom vyjadrení navrhli návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že pojem "zhromaždenie" možno chápať ako stretnutie väčšieho počtu ľudí, avšak možno ho tiež chápať ako inštitúciu alebo orgán, ktorý sa uznáša o určitých otázkach. V ustanovení § 7c ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. sa zhromaždenie označuje za orgán spoločenstva; pre fyzické stretnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov používa pojem "schôdza" (§ 14). Ustanovenie § 7c treba vykladať vo svetle § 14 ods. 7 zákona, ktorý upravuje písomné hlasovanie bez obmedzenia otázok, o ktorých možno takéto hlasovanie vyhlásiť. Skutočnosť, že za predsedu spoločenstva môže byť zvolený len člen spoločenstva, možno vyvodiť z podstaty a účelu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Potrebu, aby predseda bol členom spoločenstva možno argumentum a fortiori vyvodzovať aj zo skutočnosti, že zákon požaduje členstvo v spoločenstve pre výkon funkcie člena rady. Ak je takáto podmienka stanovená pre členstvo v rade, tým skôr ju možno predpokladať pre výkon funkcie predsedu; táto skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o spoločenstve BELOŽIL a jej dodatku č. 1 schváleného dňa 29.9.2005. Poukázali aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. . Odporcovia na pojednávaní dňa 20.6.2016 namietali aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 84, § 85 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) rozhodol na pojednávaní dňa 20.6.2015 v prítomnosti navrhovateľa, odporcov v prvom až piatom rade a právneho zástupcu odporcov v prvom až piatom rade. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcov v prvom až piatom rade a listinnými dôkazmi: vyhlásenie písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov BELOŽIL na 10.3.2015 a 11.3.2015 v kancelárii spoločenstva so sprievodným listom č. 41/2015-Ra zo dňa 26.2.2015, Dodatok č. 1 k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov schválený dňa 29.9.2005, oznámenie Okresného úradu Bratislava č. OU- BA-OVVS1-2015/031319-1 zo dňa 18.3.2015, vyhodnotenie písomného hlasovania vlastníkov BELOŽIL konaného dňa 10.3.2015-11.3.2015, list vlastníctva č. 3919 pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, k.ú. Staré Mesto zo dňa 10.3.2015, výpis z registra trestov odporkyne v prvom rade, správa komisie overujúcej písomné hlasovanie vlastníkov spoločenstva BELOŽIL konaného dňa 10.3.2015-11.3.2015, návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností v registri SVB a NP zo dňa 12.3.2015, oznámenie výsledku písomného hlasovania č. 47/2015-Ra zo dňa 12.3.2015. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ je spolu s manželkou výlučným vlastníkom H. Č.. X na C. H. S. D. H., H. X, G. G. Č.Í. XXXX C. na C. C.. Č.. XXXX/X, F. na W. D. Č.. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, k.ú. Staré Mesto.

Správu bytového domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov BELOŽIL.

Rada spoločenstva BELOŽIL dňa 26.2.2015 pod č. 40/20154-Ra vyhlásila písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstva BELOŽIL na 10.3.2015-11.3.2015 v kancelárii spoločenstva. Predmetom písomného hlasovania mali byť voľby do orgánov spoločenstva: za predsedu spoločenstva kandidovala odporkyňa v prvom rade, za členov rady spoločenstva kandidovali odporcovia v druhom až piatom rade a N. S..

Do piatich dní od písomného hlasovania boli oznámené výsledky volieb (oznámenie č. 47/2015-Ra zo dňa 12.3.2015) s tým, že za predsedu spoločenstva bola zvolená odporkyňa v prvom rade a za členov rady spoločenstva boli zvolení odporcovia v druhom až piatom rade. V tomto smere bol podaný aj návrh na Okresný úrad Bratislava na zápis uvedených zmien do registra spoločenstiev.

Z vyhodnotenia písomného hlasovania zo dňa 10.3.2015-11.3.2015 vyplýva, že navrhovateľ bol pri prvej a tretej otázke (voľba predsedu spoločenstva a člena rady spoločenstva) prehlasovaný.

Podľa § 7 ods. 1, ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s

užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register") (ods. 1). Do registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Štatutárny orgán je povinný podať príslušnému správnemu orgánu návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď zmeny nastali, na ktorom musí byť pravosť podpisu úradne osvedčená. Ak bol návrh podaný oneskorene, zmenu alebo zánik zapisovaných skutočností na základe tohto návrhu správny orgán nezapíše. K návrhu sa musí priložiť zápisnica, prezenčná listina a uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "zhromaždenie") o vykonaní zmeny zmluvy o spoločenstve, dodatok k zmluve o spoločenstve v dvoch vyhotoveniach, správny poplatok a pri zmene štatutárneho orgánu aj doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť (ods. 8).

Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluve o zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej, o zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a o každom dodatku k nej, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a o zmene formy výkonu správy; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na najvyššom poschodí. Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo priľahlého pozemku

alebo ich častí. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome môže overiť aj notár alebo obec.

Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Pri hlasovaní o tej istej veci do jedného roka od platného hlasovania sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, okrem hlasovania o veci, pri ktorej sa vyžaduje dvojtretinová väčšina. Ak sa o veci rozhodovalo dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pri hlasovaní do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas štvorpätinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Splnomocnená osoba sa originálom splnomocnenia preukazuje na začiatku schôdze vlastníkov rade alebo zástupcovi vlastníkov alebo na požiadanie aj vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu.

Podľa § 14 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) písomné hlasovanie môže vyhlásiť predseda, rada, správca alebo štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak na ich žiadosť nevyhlásil písomné hlasovanie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti.. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním podľa odseku 3. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem kalendárnych dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú plné znenie schvaľovaného návrhu, musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Súhlas alebo nesúhlas vyjadrujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu podpisu na hlasovacej listine; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné overenie podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. V prípade neúspešného písomného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov.

Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015) prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania a vychádzal pritom z ustanovení § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v čase konania volieb (10.3.2015-11.3.2015).

Návrh na začatie konania podal navrhovateľ ako vlastník H. Č.. X na C. H. S. D. H., H. X, G. G. Č.Í. XXXX C. na C. C.. Č.. XXXX/X, F. na W. D. Č.. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, k.ú. Staré Mesto. Počas hlasovania dňa 10.3.2015-11.3.2015 bol prehlasovaný v otázkach č. 1 a 3, teda je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania.

Súd však zistil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcov v prvom až piatom rade, za ktorých navrhovateľ označil predsedníčku spoločenstva a členov rady spoločenstva. Zvolená predsedníčka spoločenstva a členovia rady spoločenstva v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú nositeľmi hmotného práva písomne hlasovať a rozhodovať na schôdzi, pretože nositeľmi tohto hmotného práva sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov (§ 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.).

Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 OSP). Obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR (), podľa ktorého je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (napr. hospodári s úhradami, s fondom prevádzky, údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou; uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti; rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv). Spoločenstvo ako také nehlasuje na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje ani písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Určenia neplatnosti rozhodnutia by sa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru mohol domáhať nie proti spoločenstvu, ale proti všetkým tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j. proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Je potrebné mať na pamäti, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkom a spoločenstvom samotným. Pasívne legitimovaní v konaní o určenie neplatnosti uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko ide o nerozdielne spoločenstvo účastníkov sporu (k tomu pozri aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 19.3.2014, m.m.).

Keďže spoločenstvo nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo vzťahu medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v otázke prijímania rozhodnutí na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nemôže byť ani pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci. Táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie návrhu na začatie konania pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcov v prvom až piatom rade. Súd nebol povinný a ani oprávnený navrhovateľa vyzvať na odstránenie tohto hmotnoprávneho nedostatku, pretože jeho poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na otázky procesného charakteru (§ 5 OSP, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), o ktoré v tomto prípade nešlo. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcom v prvom až piatom rade, pre ktorý bol návrh na začatie konania zamietnutý, sa súd už vecou bližšie nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP a odporcom v prvom až piatom rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi.

Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška); hodnotu uplatňovaného práva nemožno vyjadriť peniazmi, preto základná sadzba tarifnej odmeny pre rok 2016 predstavuje sumu 66,- €. Právny zástupca odporcov v prvom až piatom rade pri právnom zastúpení vykonával spoločné úkony pri zastupovaní, preto sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhlášky a vynásobí sa počtom zastúpených osôb. Základná sadzba tarifnej odmeny za rok 2016 pri zastupovaní piatich odporcov potom predstavuje sumu 165,- € (66 / 2 = 33; 33 x 5 = 165). Celková suma náhrady trov právneho zastúpenia 416,59 € pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby:

- prevzatie a príprava veci dňa 7.6.2016 - 165,- € (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 20.6.2015 - 165,- € (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- režijný paušál v roku 2016: 2 x 8,58 € = 17,16 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),

- daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 347,16 € = 69,43 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky).

Platobným miestom pre náhradu trov konania odporcov v prvom až piatom rade je ich právny zástupca (§ 149 ods. 1 OSP).

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.). Navrhovateľ ako poplatník bol povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 € podľa položky č. 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov (keďže predmet konania nie je možné oceniť peniazmi) spolu s návrhom na začatie konania. Keďže tak neurobil, súd mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výroku tohto rozsudku. Ak navrhovateľ nezaplatí súdny poplatok v určenej 10-dňovej lehote, bude ho súd vymáhať podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.