Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1673-2001.pdf
PDF · 71.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/1673/2001
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.,, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 914 921( pôvodný oprávnený Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 ) proti povinnému: BERIMET spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 15, Nové Zámky, IČO: 31 417 370 (vymazaný ex offo) o zaplatenie 138,95 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú . Súd exekúciu z a s t a v u j e. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vykonania exekúcie znejúcej na sumu 138,95 s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudok sp.zn.14Cb/19/1996 vydaný tunajším súdom dňa 10.4.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1996 a vykonateľnosť dňa 3.5.1996.
Poverením tunajšieho súdu č.k.15Er/1673/2001-8 zo dňa 17.8.2001 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor František Radzo, Exekútorský úrad Dolný Kubín, Radlinského 1728/47, Dolný Kubín (ďalej len súdny exekútor).
Dňa 17.2.2014 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.g) a h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 82,05 eur.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Pritom ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení do l.2.2002 nemalo odseky.
Podľa 238 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej ExP), konania začaté pred 1.septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 238 ods. 2 ExP, exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 57 ods. 1 písm g) ExP, účinného v čase začatie exekúcie exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Súd mal z výpisu obchodného registra preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28 CbR /30/2010-29 zo dňa 14.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2011, bola
sp.zn.15Er/1673/2001
zrušená spoločnosť BERIMET spol. s r.o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č. 3038/N sa v y m a z u j e dňa 28.04.2011 obchodná spoločnosť BERIMET spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej 15, Nové Zámky, IČO: 31 417 370. Súd exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods.1 písm.g) ExP . Súd exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods.1 písm.g) ExP a nie aj podľa § 57 ods.1 písm.h) ExP, ako to navrhol exekútor. Vzhľadom na znenie Exekučného poriadku § 235 ods. 2, exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov a v § 57 ExP neexistovala možnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie ( § 200 ods. 1 Exekučného poriadku ) od povinného, ak je vykonanie exekúcie úspešné, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002 predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného, či povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci a pod.). Podľa § 196 ExP účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 ExP účinného v čase začatia exekúcie, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 ExP, účinného v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ExP účinného v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 82,05 eur, na zaplatenie ktorých žiadal zaviazať oprávneného. Exekútor má právo na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie. Tieto platí v zásade povinný. Súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, sp.zn.15Er/1673/2001 prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného, či povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci a pod.). Z citovaných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný a oprávneného možno na ich náhradu zaviazať iba v zákonom stanovených prípadoch. Oprávnený vzhľadom na začiatok exekučného konania (dňa 24.7.2001 ) nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude v roku 2011 vymazaný z Obchodného registra. Ustanovene § 203 ExP v znení platnom do 31.1.2002 vychádza z toho, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Z jeho výkladu vyplýva, že obsahuje aj možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať. Možnosť takéhoto záveru sa však musí opierať o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a v prípade zavinenia i jeho intenzity. Pri absencii procesného zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným môže exekučný súd rozhodnúť i tak, že súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné zaviazať oprávneného na vzniknuté trovy exekúcie, nakoľko tento nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd nezistil procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavení exekúcie, a preto súd dospel k záveru, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že v dôsledku konania oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie. Záverom súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej Republiky sp. zn. II. ÚS 272/08, v
ktorom ústavný súd, okrem iného uviedol, že „súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, napr. trov exekúcie.“ S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.