Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-85-2015.pdf
PDF · 91.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/781/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v právnej veci žalobcu: RC Service, s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 01 Bratislava, IČO: 47 336 617, zastúpeného: GHS Legal, s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: X. O., C.. XX.XX.XXXX, D. S. Š. XXX/XX, XXX XX B., toho času na neznámom mieste, zastúpenému: Mgr. Marcela Uhriňáková, zamestnankyňa Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 59,73 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59,73 eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,73 eur od 10.11.2013 až do zaplatenia na účet žalobcu a nahradiť trovy konania v sume 16,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 30.09.2014 žalobu na tunajší súd zo dňa 24.09.2014, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 59,73 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 59,14 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.10.2013 bol so žalovaným, na základe vykonanej kontroly cestovných dokladov zo strany pracovníka Dopravného podniku města Brno, spísaný Zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. XXXXXXXX, ktorý žalovaný vlastnoručne podpísal a ktorý osvedčuje, že žalovaný v čase kontroly nemal u seba platný cestovný doklad, čím žalovanému vznikla povinnosť uhradiť dopravnému podniku neuhradené cestovné a prirážku k cestovnému v celkovej sume 1525 Kč. V súlade s ustanovením § 1879 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb., Občianskeho zákonníka Českej republiky, Dopravný podnik města Brno, ako postupca, postúpil pohľadávku voči žalovanému v sume istiny 59,73 eur s príslušenstvom na žalobcu, ako postupníka. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o preprave cestujúcich, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. V danom prípade však ide o spoločnosť Dopravný podnik města Brno, a. s., ktorá prepravuje osoby výlučne v meste Brno, Česká republika a preto sa na tento právny vzťah vzťahuje právo Českej republiky. Podľa nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. zo dňa 16.10.2013, úroku z omeškania ročne zodpovedá výška repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšená o 8 percentuálnych bodov, t. j. v tomto prípade sa bude uplatňovať zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05%. Suma nároku bola prepočítaná prevodným kurzom CZK/EUR podľa kurzu ČNB zo dňa 10.10.2013 (dátum vzniku pohľadávky). Nakoľko žalovaný do dnešného dňa svoju pohľadávku neuhradil, žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 59,73 eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 10.11.2013 až do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 75,64 eur (z toho trovy právneho zastúpenia v sume 59,14 eur).
Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť a z toho dôvodu mu súd v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p., ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní.
Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.
Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s ustanovením § 200ea ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie Zápisom o provedené přepravní kontrole Dopravného podniku města Brno, a. s. číslo XXXXXXXX (ďalej len „Zápis“), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.05.2014 (ďalej len „Zmluva“) a ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a takto zistil skutkový stav:
Podľa článku 2 ods. 1, 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu. Za bydlisko žalovaného súd považoval posledné známe a evidované bydlisko, čím je daná právomoc tunajšieho súdu.
V zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. Júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Na základe uvedeného a na skutočnosť, že preprava bola vykonaná na území Českej republiky, súd určil ako rozhodné právo, právo Českej republiky.
Zo Zápisu o vykonanej prepravnej kontrole č. XXXXXXXX zo dňa 10.10.2013 vyplýva, že o 11:27 hod. bola vykonaná kontrola cestovných lístkov na linke hromadnej dopravy prepravcu DPMB, pričom žalovaný sa na výzvu nepreukázal cestovným lístkom. Cestovné a prirážka k cestovnému predstavovali sumu 1525 Kč.
Z Prílohy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 16.05.2014 je zrejmé, že jednou z pohľadávok postúpených na základe predmetnej zmluvy je aj pohľadávka voči žalovanému s dátumom vzniku 10.10.2013, ktorá je evidovaná pod č. XXXXXXXX, pričom je vedená v sume 1525,00 Kč.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby a ich batožina vo verejnej dráhovej osobnej doprave a veci vo verejnej dráhovej nákladnej doprave stanovia prepravné poriadky.
Podľa ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike v čase uskutočnenia prepravy, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojů č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu, uzatvorením prepravnej zmluvy o preprave osôb (ďalej len jen "prepravná zmluva") vzniká medzi dopravcom a cestujúcim na základe prepravného poriadku, tarify a vyhlásených zmluvných prepravných podmienok záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým záväzok dopravcu prepraviť cestujúceho z nástupnej stanice do stanice cieľovej spojom uvedenými v cestovnom poriadku riadne a včas a záväzok cestujúceho dodržiavať prepravný poriadok a zmluvné prepravné podmienky a zaplatiť cenu za prepravu (ďalej len "cestovné") podľa tarify. Prepravná zmluva je uzatvorená, pokiaľ cestujúci využije svoje právo k preprave z cestovného dokladu tým, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi do označeného priestoru prístupného len s platným cestovným dokladom (ďalej len "nástup do vozidla").
V ustanovení § 3 ods. 3 vyhlášky č. 175/2000 Sb. o prepravnom poriadku, sa uvádza, že prepravná zmluva je uzatvorená, ak umožní dopravca cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka a cestovný lístok cestujúci zaplatí bezodkladne po nástupe do vozidla.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 5 a 6 Zákona č. 175/2000 Sb., o prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu, ak si nezakúpi cestujúci cestovný lístok pred nástupom do vozidla, napriek tomu, že mu to dopravca umožnil, môže nastúpiť do vozidla bez cestovného lístka, pokiaľ dopravca zaisťuje vo vozidle predaj cestovných lístkov a cestujúci si zakúpi cestovný lístok po nástupe do vozidla bezodkladne. V takom prípade cestujúci zaplatí cestovné s prirážkou. Výšku tejto prirážky stanoví prepravca v zmluvných prepravných podmienkach a uvedie v tarife. Dopravca v zmluvných prepravných podmienkach uvedie linky alebo spoje, u ktorých je možné pri nástupe do vozidla zakúpiť si cestovný lístok s prirážkou. Ak si nezakúpil cestujúci cestovný lístok podľa ods. 3 alebo ods. 5 a je prepravovaný bez cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý si z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.
Podľa ustanovenia § 15 písm. b.) uvedeného zákona, porušením prepravných podmienok z hľadiska bezpečnosti cestujúceho, bezpečnosti iných osôb a ochrany zdravia, bezpečnosti a plynulosti verejnej osobnej dopravy a z hľadiska zabezpečenia riadnej, pokojnej a pohodlnej prepravy je, pokiaľ cestujúci pri preprave sa nemôže preukázať platným cestovným dokladom, odmietne zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému na mieste.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 10.10.2013 na linke hromadnej dopravy DPMB bolo zistené, že cestujúci, žalovaný, sa nevedel preukázať cestovným lístkom pri kontrole vykonávanej poverenou osobou Dopravného podniku města Brno, a.s. Cestovné spolu s prirážkou vykázané v zápise o vykonanej kontrole bolo zaznamenané v sume 1525 CZK. Celková pohľadávka teda predstavovala sumu 1525 CZK, čo v prepočte na euromenu podľa prevodného kurzu ku dňu 10.10.2013 činilo sumu 59,73 Eur.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona č. 175/2000 Sb. o prepravnom poriadku a tiež Zákona č. 266/1994 Sb. bolo povinnosťou osoby, ktorá sa prepravovala cestovnými prostriedkami právneho predchodcu žalobcu mať platný cestovný lístok. V danom prípade takýmto lístkom táto osoba nedisponovala, z toho dôvodu sa žalobca dôvodne domáhal zaplatenia nielen cestovného ale aj prirážky k cestovnému, v dôsledku nepreukázania sa platným cestovným lístkom.
Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, pričom výška úroku sa riadila Nariadením vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb. zo dňa 16.10.2013.
Podľa ustanovenia § 2 Nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb., výška úroku z omeškania odpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Výška repo sadzby ku dňu omeškania predstavovala v zmysle ust. § 2 uvedeného nariadenia 0,05 %, po zvýšení o 8 percentuálnych bodov 8,05 % z dlžnej sumy. Úrok v uvedenej výške súd priznal žalobcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 59,73 eur je v celom rozsahu odôvodnený, rovnako i nárok na úroky omeškania uplatnené v súlade s nariadením vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby v sume 16,50 eur.
Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, k tomu súd uvádza: Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci, sp. zn. 4MCdo/21/2009, uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania
uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej osoby, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 6MCdo/5/2013, v ktorom bol zaujatý názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Opätovné zastupovanie žalobcu tým istým advokátom nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo v tomto inštitúte sleduje, lebo žalobca sa tým snaží získať výhodu, ktorú procesné právo nepredpovedá. Takéto počínanie možno podriadiť pod kategóriu zneužitia procesného práva.
Konajúci súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech), v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov spojených so zastupovaním advokátom, súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (ustanovenie § 25 O. s. p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia avšak nie sú nerozlučne spojené. Súd náklady právneho zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej a právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcu dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výške dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou si odborné znalosti. Žalobca aj právny zástupca sú si týchto okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia, vychádzajúc z toho, že súd, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.
Súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru, k akému dospel aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., možno dospieť aj aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v nesplnení povinnosti bolo sankcionované zákonom predvídanou a prepravným poriadkom - tarifou - konkretizovanou sankciou v podobe prirážky k cestovnému a to v sume, ktorá mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorú žalovaný nezaplatil na cestovnom.
Náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., ako aj podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., však nemá smerovať k ďalšiemu potrestaniu neúspešného účastníka, ale jedine k tomu, aby strana (účastník), ktorá bola úspešná v konaní, mala kompenzované náklady, ktoré boli potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva.
Je na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi sumou uplatnenej drobnej pohľadávky a sumou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý je vo vzťahu k jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia ako neúčelné, nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.