Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61P-112-2015.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
61P/112/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/ a, Bratislava, dieťa matky G.. T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, W. a otca G.. G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X/H, W., o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Súd zvyšuje výživné na mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300 eur na sumu 350 eur počnúc 28.10.2015, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci.
III. Zročné výživné za obdobie od 28.10.2015 do 30.06.2016 vo výške 404,83 eur je otec povinný uhradiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP XXX/XXXX-XX- zo dňa 19.04.2011 v časti výšky výživného na mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II, sa otec maloletého domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa zo sumy 300 Eur na sumu 70 Eur mesačne.
Svoj návrh otec odôvodnil tým, že od roku 2009 sa výrazne zmenili jeho príjmové pomery, z ktorých súd vychádzal pri určení výživného. Uplynutím výpovednej lehoty zo strany zamestnávateľa došlo dňom 15.10.2009 k ukončeniu jeho pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien. Následne sa otec nie z vlastnej vôle stal nezamestnaným, nové zamestnanie sa mu zatiaľ nepodarilo nájsť. Okrem maloletého syna P. má otec aj ďalšie vyživovacie povinnosti voči plnoletej dcére O. a plnoletej F. z prvého manželstva, na obe spolu vo výške 300 Eur mesačne, ktoré mu boli určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. XXC/XXX/XX -XX. Súčasné príjmy neumožňujú otcovi platiť výživné na maloletého syna v súdom stanovenej výške.
Matka maloletého s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Otec maloletého svoj posledný pracovný pomer, z ktorého mal priemerný čistý mesačný príjem viac ako 3.000 eur mesačne, ukončil dobrovoľne a po jeho ukončení získal nadštandardné odstupné vo výške cca 10 mesačných platov. Z
vyporiadania BSM dostal otec sumu 120.000 Eur. Vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti a skúsenosti v oblasti IT a ponuky na pracovnom trhu by mal otec maloletého možnosti zamestnať sa. Posledné dva roky nemá otec záujem ani o stretnutia so svojim maloletým synom a mimo súdom určeného výživného nijakým spôsobom neprispieva na výživu maloletého. Od augusta 2015 zanikla vyživovacia povinnosť otca k plnoletej dcére F., ktorá ukončila štúdium a zamestnala sa. K zmene pomerov došlo aj u maloletého P., ktorý prešiel na 2. stupeň základnej školy. Nakoľko je maloletý šikovný, na odporučenie triednej učiteľky bol zaradený do anglickej triedy, kde prebieha výučba vybraných predmetov v anglickom jazyku. Maloletý sa aktívne venuje športu, okrem lyžovania je členom futbalového klubu, zúčastňuje sa na mnohých zápasoch a turnajoch. Naďalej u neho pretrvávajú zdravotné ťažkosti, je vedený v alergologickej ambulancii. Na odporučenie lekára chodieva matka s maloletým P. počas letných prázdnin 2x k moru. To všetko odôvodňuje zvýšené náklady na maloletého. Vzhľadom k tomu žiadala matka o zvýšenie výživného na maloletého z doterajšej sumy 300 eur na sumu 500 eur mesačne, a to počnúc dňom podania svojho návrhu.
Otec maloletého s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a v priebehu súdneho konania zotrval na svojom návrhu na zníženie výživného. Otec potvrdil, že maloletý je alergikom, avšak táto choroba nie je nová. Zároveň otec spochybnil matkou vyčíslené výdavky súvisiace s dvojtýždňovým pobytom maloletého pri mori, ktoré považoval za vysoké. Z peňazí, ktoré otec maloletého získal pri vyporiadaní BSM vrátil svojim rodičom 80.000 Eur. Spoločne so svojou matkou kúpil otec maloletého byt na T. ulici v Bratislave, na kúpe ktorého sa otec podieľal sumou 80.000 Eur. V katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník bytu zapísaná matka otca (stará matka maloletého), a to z dôvodu prípadných exekúcií na majetok otca maloletého.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom maloletého, lekárskou správou, majetkovými pomermi matky aj otca, výpismi z listov vlastníctva, obsahom spisov sp. zn. XXP/XXX/XXXX a XXP/XXX/XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci.
Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.04.2011, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX. Týmto rozsudkom súd znížil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. zo sumy 15.000,- Sk mesačne na sumu 300,- eur mesačne od 19.04.2011, ktorú bol otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, súčasne zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.12.2008 v časti výroku o výživnom. Rozsudok súdu zo dňa 19.04.2011, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.10.2011, č.k. XXCoP XXX/XX-XX nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2011.
V čase posledného rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti mal maloletý P. X rokov a navštevoval predškolské zariadenie. Maloletý býval spoločne s matkou v 3-izbovom byte, náklady na bývanie dosahovali výšku 195 eur mesačne. Matka maloletého okrem toho vlastnila ďalší 2-izbový byt, ktorý prenajímala a motorové vozidlo zn. VW Passat. Matka maloletého bola zamestnaná, za obdobie od 12/2009 do 11/2010 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1.586 eur netto. Otec maloletého mal ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k plnoletej F., A.. XX.XX.XXXX a k maloletej O., A.. XX.XX.XXXX, ktorým prispieval na výživu spolu sumou 300 eur mesačne. Vlastnil motorové vozidlo zn. VW Passat, r.v. 2006. Býval v byte svojej matky, poplatky spojené s užívaním bytu uhrádzal vo výške 150 eur mesačne. Otec maloletého bol zamestnancom spoločnosti Siemens s.r.o.. Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.10.2009 došlo k ukončeniu pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien spočívajúcich v zrušení pracovného miesta, v súvislosti s tým bolo otcovi vyplatené 6-mesačné odstupné vo výške 29.081,22 eur brutto.
V súčasnosti je maloletý P. žiakom X. stupňa základnej školy. Popri školských povinnostiach sa aktívne venuje športu (lyžovanie, futbal), zúčastňuje sa na mnohých zápasoch a turnajoch. Medzi mesačné výdavky na maloletého matka zahrnula: lekárska starostlivosť 76 eur, zubár 25 eur, kaderníctvo 5 eur, knihy a časopisy 6 eur, telefón 10 eur, obedy 31 eur, strava doma 290 eur, ZRPŠ a triedny fond 6 eur, poplatok za štúdium angličtiny 60 eur, doučovanie zo slov. jazyka a matematiky 96 eur, hračky, spoločenské hry 12 eur, tenis 20 eur, turnaje a zápasy 75 eur, oblečenie a obuv (letné aj zimné) 84 eur,
vreckové 10 eur. Medzi ďalšie výdavky maloletého patria: poplatky za školské akcie (škola v prírode, exkurzie, divadlo, múzeum,...) 240 eur ročne, školská taška a peračník 86 eur ročne, školské učebné pomôcky (zošity, obaly, perá, ceruzky,...) 180 eur ročne, letný tábor 240 eur ročne, darčeky k Vianociam a sviatkom 210 eur ročne, výdavky spojené s futbalom - dres, klubové oblečenie 190 eur ročne, kopačky a halovky 220 eur ročne, lopty, posilovacie prostriedky 84 eur ročne, klubový poplatok 230 eur ročne, ruksak, taška 70 eur ročne, lyžiarska výstroj 216 eur ročne, lyžovačky 3x3 noci (ubytovanie, skipass) 495 eur ročne, turistika 3x2 noci 180 eur ročne, korčule letné, zimné 30 eur ročne, bicykel, prilba 120 eur ročne. Podľa správy všeobecného lekára sa u maloletého opakovane prejavujú kožné a striedavo respiračné alergické prejavy. V záujme celkovej podpory telesného vývoja bol maloletému odporúčaný aktívny šport (futbal, tenis, lyžovanie), ktorý výrazne zlepšil jeho celkový zdravotný stav a problémy s imunitou. Pre kombinovaný problém alergia - imunita je u maloletého vhodná každá klimatotherapia a opakované dlhodobejšie pobyty pri mori, v horách. Maloletý preto spoločne s matkou chodieva 2 x do roka počas leta letecky na liečebné pobyty do Grécka, výdavky na pobyt maloletého pri mori sú vo výške 2 x 750 eur ročne.
Matka maloletého je v zamestnaná v spoločnosti Orange Slovensko, a.s. s pracovným pomerom dohodnutým na dobu neurčitú. Priemerný mesačný netto príjem matky za obdobie 1-12/2014 bol vo výške 2.130,55 Eur, za obdobie 1-12/2015 vo výške 2.154,47 Eur a za obdobie 1-5/2016 bol priemerný mesačný netto príjem matky vo výške 1.993,36 Eur. Matka je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu na X. ulici v W., v ktorom býva spoločne s maloletým. Náklady súvisiace s bývaním (energie, poistenie, internet, TV) dosahujú výšku 220 eur mesačne, výdavky na domácnosť, nákup čistiacich prostriedkov sú vo výške 28 eur mesačne. Okrem toho matka maloletého vlastní 1-izbový byt na S. ulici v W., v ktorom býva jej mama a dva 2-izbové byty na E. ulici a na S. J. v W., ktoré oba prenajíma. Matka maloletého vlastní motorové vozidlo zn. VW Passat, výdavky na auto (poistky, pneumatiky,..) sú vo výške 54 eur mesačne a výdavky na nákup pohonných hmôt sú vo výške 160 eur mesačne. Medzi ďalšie výdavky matky patrí: lekárska starostlivosť 65 eur mesačne, zubár 30 eur mesačne, kaderníctvo 8 eur mesačne, kozmetika 5 eur mesačne, knihy a časopisy 5 eur mesačne, obedy 120 eur mesačne, strava doma 270 eur mesačne, joga 10 eur mesačne, oblečenie a obuv (letné aj zimné) 64 eur mesačne, kino, divadlo 20 eur mesačne, darčeky k Vianociam a sviatkom 180 eur ročne, ruksak, taška 30 eur ročne, lyžiarska výstroj 145 eur ročne, lyžovačky 3x3 noci (ubytovanie, skipass) 630 eur ročne, turistika 3x2 noci 300 eur ročne, korčule letné, zimné 45 eur ročne, bicykel, prilba 100 eur ročne, pobyt pri mori 2 x 900 eur ročne.
Otec maloletého je nezamestnaný. Jeho posledný pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 15.10.2009 z dôvodu organizačných zmien. Následne bol zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako uchádzač o zamestnanie, dňom 18.01.2012 bol vyradený z evidencie na dobu 3 mesiacov pre nespoluprácu s úradom. Opätovne bol otec maloletého zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 30.12.2015. Od skončenia pracovného pomeru otec maloletého pracoval len príležitostne formou krátkodobej brigády. V auguste 2011 bolo otcovi titulom zániku doplnkového dôchodkového sporenia vyplatené odstupné vo výške 10.735,77 Eur. Vo februári 2012 otec predal svoje osobné motorové vozidlo za kúpnu cenu 9.100 Eur. V marci 2012 vyhral otec na stávkovaní sumu 13.119,93 Eur. Otec maloletého nemá žiadny majetok, živia ho jeho rodičia, u ktorých aj býval. V decembri 2015 sa otec maloletého presťahoval do bytu, ktorého vlastníčkou je podľa zápisu v katastri nehnuteľností jeho matka. Medzi mesačné výdavky otca patrí: poplatok za byt 115 eur, elektrina 30 eur, internet a mobil 11 eur, strava 150 eur, výživné na všetky deti spolu 600 eur. Otec maloletého má dlhy, pozostávajúce z nezaplateného výživné na deti z prvého manželstva, nezaplateného poistného a nesplatených pôžičiek, v celkovej výške 53.490 eur.
Otec maloletého má 2 deti z prvého manželstva, ktoré medzičasom dosiahli plnoletosť. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17.07.2003, č.k. XXC XXX/XX-XX bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletej dcéry F. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 5.000 Sk mesačne a maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 4.000 Sk mesačne. Dcéra F. v roku 2015 skončila vysokú školu, otec však nepožiadal súd o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Kolízny opatrovník maloletého s navrhovaným znížením výživného nesúhlasil, nakoľko zníženie nie je v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uplynutie dlhej doby od naposledy určenej vyživovacej povinnosti na maloletého kolízny opatrovník navrhoval zvýšenie výživného na maloleté dieťa o 50 Eur na sumu 350 Eur mesačne.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov jeho rodičov, pričom odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom prvoradou a zákonnou povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu a potreby svojho maloletého dieťaťa až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj matka, ktorá ju však čiastočne kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 5 rokov a maloletý, ktorý v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval predškolské zariadenie, je v súčasnosti žiakom 2. stupňa základnej školy. V súvislosti s tým sa prirodzene zvýšili výdavky maloletého, spočívajúce v úhrade školských poplatkov či nákupe školských pomôcok. Taktiež je maloletý v období aktívneho fyzického rastu, jeho potreby na ošatenie, stravu a hygienu nie sú stabilizované a pravidelne dochádza k potrebe zakúpenia nového oblečenia či obuvi. Maloletý na odporučenie lekárov aktívne športuje, čo pozitívne vplýva na jeho zdravý rast. Vzhľadom na zdravotné problémy maloletého sú pre neho prospešné aj jeho pobyty pri mori či v horách, s čím sú tiež spojené určité výdavky. Nemožno žiadať, aby matka, ktorá sa o maloletého osobne stará, zároveň hradila všetky výdavky maloletého v plnom rozsahu. A to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletého nad rámec súdom stanovenej
vyživovacej povinnosti neprispieva na potreby maloletého žiadnou sumou a nekupujeme mu ani žiadne veci či darčeky k sviatkom.
Otec opakovane poukazuje na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a skutočnosť, že z dôvodu organizačných zmien prišiel v roku 2009 o svoje zamestnanie a odvtedy sa mu nepodarilo zamestnať sa. Skutočnosť, že otec nie z vlastnej viny stratil zamestnanie a stal sa nezamestnaným, čo viedlo aj k zníženiu jeho príjmu, však nie je novou okolnosťou. Táto skutočnosť už bola súdom zohľadnená v rozsudku zo dňa 19.04.2011, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, ktorým súd rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletému P. na sumu 300 eur. Vzhľadom na okolnosti prípadu a niekoľkoročnú nezamestnanosť je súd toho názoru, že otec maloletého nevyvíja maximálne úsilie na to, aby si našiel prácu a namiesto toho žije z úspor, prípadne sa spolieha na pomoc svojich rodičov. Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že otec maloletého je vysokoškolsky vzdelanou osobou v produktívnom veku, zdravotne spôsobilou vykonávať pracovnú činnosť, a preto má schopnosti a možnosti dosahovať príjem. Vzhľadom na to, že otec býva v Bratislave, kde je v porovnaní s inými miestami v Slovenskej republike väčšie množstvo pracovných ponúk a možností zamestnania sa, otec si môže zabezpečiť svoj príjem prípadne aj brigádnickou formou, ak nie je možné sa zamestnať v pracovnom pomere. Navyše u otca tiež došlo k zmene pomerov, keďže v roku 2015 jeho dcéra F. ukončila prípravu na budúce povolanie a preto už otec nie je povinný na jej výživu prispievať 165,97 eur. Otec síce uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť trvá keďže nepožiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti, avšak takéto konanie súd hodnotí ako účelové.
Otec má povinnosť zabezpečiť si príjem, z ktorého bude môcť plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Na druhej strane však nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý dosahoval vo svojom poslednom pracovnom pomere a ktorý by uspokojil všetky nároky maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, platí to však aj opačne, že je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky samotného dieťaťa. Matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletého P. o sumu 200 Eur mesačne. Súd však v tomto smere zohľadnil aj zmenu pomerov na strane matky maloletého, ktorej sa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zvýšil príjem v zamestnaní. Okrem toho matka maloletého nadobudla do svojho výlučného vlastníctva ďalšie 2 byty v W., ktoré prenajíma. Súd preto rozhodol o zvýšení výživného na maloletého P. o 50 Eur na sumu 350 Eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného, pričom takého zvýšenie považoval za primerané a zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca s ohľadom na jeho kvalifikáciu, vek a zdravotný stav. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 28.10.2015 do 30.06.2016 (8 mesiacov - 11/2015 až 6/2016 + alikvótna časť za mesiac október 2015, t.j. 3 dni ) = 404,83 eur (8x50 eur = 400 eur + alikvótna časť 4,83 eur; naposledy určené výživné 300 eur, v tomto rozhodnutí 350 eur, rozdiel 50 eur). O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).