Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_30P-16-2014.pdf
PDF · 120.74 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté deti
Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. Q., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, deti rodičov matky: P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F., D. XX, právne zastúpená Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou so sídlom Žilina, ul. Národná 814/4 a otca: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. F., D. XX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so sídlom Žilina, Kukučínova 12, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté deti Q. a A. do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2014 a na výživu maloletého A. výživným vo výške 70,- eur mesačne od 01.04.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2016 na maloletú Q. vo výške 1 684,50 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletého A. za obdobie od 01.04.2014 do 30.06.2016 vo výške 1 204,50 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Otec je p o v i n n ý zaplatiť na výbavičku maloletého A. sumu 104,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého.
Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi Q. a A. každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod., v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky.
Vo zvyšnej časti návrh matky súd z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 20.01.2014 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k mal. Q., zveril ju do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať jej na výživu výživným vo výške 100,- eur mesačne od 01.01.2014.
Svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 25.02.2014 sa matka domáhala, aby súd upravil styk otca s mal. Q. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Q. každý párny víkend a to v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky maloletej.
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 29.05.2014 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k mal. A., ktorý sa narodil dňa 01.04.2014 tak, že zverí mal. A. do jej starostlivosti, otca zaviaže prispievať mu na výživu výživným vo výške 100,- eur mesačne a zároveň zaviaže otca zaplatiť náklady spojené so zaobstaraním výbavičky pre maloletého vo výške 209,- eur. Styk s maloletým bude upravený neobmedzene.
Otec sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 16.06.2014 domáhal, aby súd zveril mal. Q. do jeho osobnej starostlivosti.
Vzhľadom na podané návrhy zo strany obidvoch rodičov súd konal vo veci úpravy práv a povinností k mal. deťom Q. a A..
V priebehu konania Okresný súd Žilina uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2014 upravil styk otca s mal. Q. každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky.
Okresný súd Žilina uznesením č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.09.2014 dočasne zveril mal. Q. a mal. A. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu mal. Q. 30,- eur mesačne a na výživu mal. A. výživným vo výške 30,- eur mesačne. Zároveň upravil styk otca s mal. A. každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 20.01.2016 súd zistil, že otec sa o mal. deti nezaujíma, neplatí pravidelne na výživu mal. detí. Podávala trestné oznámenie, na základe ktorého otec doplatil výživné vo výške 230,- eur. V polovici decembra 2015 podávala opäť trestné oznámenie, keďže otec zase pravidelne na výživu detí neprispieval. Táto vec je zatiaľ v riešení. Okrem výživného, iným spôsobom deťom neprispieva. S otcom mal. detí žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome jeho rodičov približne 3 roky. V tomto období bol otec aj vo výkone trestu. Dôvodom ich rozchodu bolo, že si našiel druhú priateľku a preto odišla zo spoločnej domácnosti. Otec, pokiaľ spolu žili, pracoval v Kii, nechodil riadne do práce, preto bol s ním pracovný pomer ukončený. V súčasnej dobe býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, kde sú 2 bytové jednotky. Na prízemí bývajú starí rodičia, na poschodí jej rodičia. Býva tam tiež sestra, ktorá je zamestnaná a spolu s nimi býva ona s mal. deťmi. Mama je zamestnaná, otec je dlhodobo pracovne v zahraničí. Na základe rozhodnutia súdu jej bolo priznané výživné na nevydatú matku za obdobie od 01.04.2014 do 01.04.2016 vo výške 385,- eur. Otec nezaplatil žiadnu sumu. Za bývanie platí okolo 60,- eur mesačne, platí si telefón 20,- eur. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Mal. Q. má bežné výdavky so stravou, ošatením. Od septembra 2015 navštevuje MŠ, kde za stravu platí okolo 4 - 5,- eur vzhľadom k tomu, že sa nachádza v hmotnej núdzi. Ročný poplatok za škôlku je 10,- eur. Maloletú vozieva do škôlky do T. keďže v mieste bydliska MŠ nie je. Jedná sa o vzdialenosť asi 5 km a cestovné je okolo 10,- eur mesačne. O A. zabezpečuje osobnú starostlivosť, je na rodičovskej dovolenke. Maloletý má výdavky so stravou, ošatením. Na výbavičku maloletého otec vôbec neprispel. Matka uviedla, že výbavička pre maloletého bola hradená z príspevku, ktorý sa vypláca pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eur. Žiadala, aby otec uhradil sumu na výbavičku 209,- eur. Uviedla, že nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Má priateľa, s ktorým však nežije v spoločnej domácnosti. Používa jeho auto.
Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 07.03.2016 súd zistil, že býva u svojich rodičov s rodinnom dome. S priateľkou majú izbu, kde bývajú so spoločným synom T.. Priateľka má ešte jedno dieťa. V rodinnom dome bývajú jeho rodičia a sestra, ktorá nie je ešte plnoletá. V roku 2014 bol dobrovoľne nezamestnaný, pracoval brigádne. Pracoval v spoločnosti B., s.r.o., kde pracovný pomer ukončil, keďže nebola práca. Pracoval pre spoločnosť S., s.r.o. a od novembra 2015 pre túto spoločnosť pracuje na živnosť. Vykonáva lešenárske a tesárske práce. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k synovi T. 06.03.2015. Na bývanie prispieva polovicou, 80,- eur mesačne. Bral pôžičku na meno svojej mamy vo výške 2 500,- eur, ktorú spláca mesačne 102,- eur. Táto bola použitá, aby vyplatil dlhy, ktoré mal vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a taktiež mal nedoplatok za telefón. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Výdavky súvisiace s podnikám sú pohonné hmoty, zakúpenie pracovných pomôcok. Pracuje pre spoločnosť S. a dochádza do T. M. každý deň. Nie je vlastníkom osobného motorového vozidla, do práce chodí s kolegami a skladajú sa po 25,- eur mesačne. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Vo februári 2016 mal pracovný úraz, začal pracovať 1. apríla 2016, do tejto doby bol PN. Platí odvody do zdravotnej poisťovne okolo 56,- eur. Na pojednávaní dňa 18.04.2016 uviedol, že prácu vykonáva v T. kde dochádza autom s kolegami a skladá sa 40 - 50,- eur mesačne. Kupoval na splátky spálňu, ktorú kupoval asi rok a pol dozadu, mesačná splátka je 35,- eur a treba zaplatiť ešte 4 alebo 5 splátok.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje zveriť deti do starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať im na výživu podľa jeho možností a schopností.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur a prídavku na 2 deti vo výške 47,04 eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 12.05.2014 súd zistil, že otec nie je prihlásený do poistenia sociálnej poisťovne ako zamestnanec, nepoberá ani nepoberal dôchodok, nepoberá ani nepoberal nemocenské dávky, nepoberá a nepoberal dávky v nezamestnanosti.
Zo správy spoločnosti B. C., s.r.o. zo dňa 15.02.2016 súd zistil, že otec pracoval v tejto spoločnosti od 05.08.2014 do 16.08.2014, bol pridelený pre spoločnosť T. X., s.r.o. a čistý príjem za toto obdobie bol 151,65 eur.
Zo správy spoločnosti B. SE zo dňa 15.02.2016 súd zistil, že otec bol zamestnancom spoločnosti od 18.8.2014 do 31.12.2014, ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca - nespokojnosť s mzdovými podmienkami. Zo mzdového listu zamestnávateľa B. SE súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok otca za obdobie 8 - 12/2014 predstavoval sumu 381,- eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 05.02.2016 súd zistil, že otec bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 29.11.2006 do 16.01.2007, vyradený bol dňa 17.01.2007 pre nespoluprácu. V súčasnej dobe nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Z potvrdenia o príjem S., s.r.o., A. súd zistil, že príjem otca v období od 3/2015 až 10/2015 v priemere predstavoval 374,31 eur.
Zo správy spoločnosti O. P. X., s.r.o. zo dňa 15.02.2016 súd zistil, že otec bol kmeňovým zamestnancom spoločnosti od 24.10.2011 do 13.04.2012 ako operátor oddelenia montáž. Vzhľadom na krátkosť trvania pracovného pomeru nie je už možné poskytnúť relevantný posudok z doby zamestnania, podľa údajov z informačného systému mzdy a personalistiky je možné zhodnotiť, že dochádzka do práce bola nepravidelná, s častými PN a absenciami. Pracovný pomer bol ukončený podľa § 60 Zákonníka práce, dohodou o skončení pracovného pomeru.
Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 02.11.2015 súd zistil, že otcovi bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a prípravné práce k realizácii stavby so vznikom živnostenského oprávnenia 03.11.2015.
Z daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2015 súd zistil, že otec podával daňové priznanie za rok 2015, pričom príjmy predstavovali 2 062,30 eur, výdavky 824,92 eur a uplatňoval si výdavky percentom z príjmov podľa § 6, ods. 10 Zákona o dani z príjmov. Z faktúr predložených otcom súd zistil, že otec fakturoval odberateľovi S., s.r.o. dňa 29.02.2016 sumu 575,70 eur a dňa 31.01.2016 sumu 892,05 eur.
Zo správy o vykonaní pohovoru na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 04.04.2016 súd zistil, že pri kontakte a v priebehu interakcie s otcom, deti bez ťažkostí interagovali s otcom, deti boli v otcovej prítomnosti spontánne, hravé a komunikatívne. Mal. Q. sa zdržiavala v otcovej prítomnosti, spolu si kreslili, rozprávali o tom čo všetko už vie Q. nakresliť a A. povedať. Spoločne s mal. A. sa venovali hre. Rodičom sa podarilo počas konzultácie dospieť k dohode, že stretnutia s deťmi budú prebiehať spravidla v obvyklom čase počas víkendov, mimo bydlísk rodičov. Rodičia pripustili aj možnosť, že deti by sa mohli stretávať s otcom po vzájomnej dohode medzi rodičmi aj cez týždeň. E. prejavil záujem, aby deti mohli po adaptačnom období u neho prespávať a v letných mesiacoch mohli tráviť s otcom nepretržite niekoľko dní. Vzhľadom k veku a vzájomnej dohode medzi rodičmi psychológ odporúča pravidelné stretnutia s otcom.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.09.2015 súd zistil, že otec bol zaviazaný prispievať matke na výživu od 01.04.2014 do 01.04.2016 mesačne 35,- eur. Nedoplatok vo výške 385,- eur, ako aj príspevok na úhradu nákladov vo výške 17,- eur bol povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z rodného listu súd zistil, že otcovi sa dňa 06.03.2015 narodil syn T. Q. Q..
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k mal. deťom vzhľadom k tomu, že rodičia mal. detí nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a nedokážu sa dohodnúť na úprave práv a povinností k mal. deťom. V súčasnej dobe starostlivosť o mal. deti zabezpečuje matka. Vzhľadom na nezhody rodičov súd v priebehu konania dočasne zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí, na každé dieťa výživným vo výške 30,- eur mesačne a upravil styk otca s mal. deťmi. Na základe žiadosti súdu bol vykonaný pohovor s rodičmi a deťmi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, Referáte poradensko- psychologických služieb za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a prípadnej dohody rodičov o úprave práv a povinností k mal. deťom. Psychológ uviedol, že počas pohovoru a pri interakcii s otcom boli mal. deti spontánne, hravé a komunikatívne. Rodičom sa podarilo počas konzultácie dospieť k dohode, že stretnutia s deťmi budú prebiehať spravidla v obvyklom čase počas víkendov, mimo bydlísk rodičov. Vzhľadom k veku detí a vzájomnej dohode medzi rodičmi, psychológ odporučil pravidelné stretnutia detí s otcom. Súd po vykonanom dokazovaní zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, v starostlivosti ktorej kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky, súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec mal. detí. Rodičia sa v priebehu konania dohodli na úprave styku otca s mal. deťmi tak , že otec sa bude stretávať s mal. deťmi párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod., v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky. Táto dohoda sa stala súčasťou rozhodnutia o úprave práv a povinností k mal. deťom v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona
o rodine. Je zrejmé, že medzi rodičmi dochádza k vzájomným nezhodám, preto rodičia by mali riešiť súčasnú situáciu, mali by sa snažiť urovnať problémy medzi nimi, pretože pokiaľ sa situácia nezmení, v konečnom dôsledku bude to na ujmu mal. detí. Je potrebné, aby mal. deti pociťovali lásku od obidvoch rodičov, aby napriek tomu, že rodičia nežijú s nimi v spoločnej domácnosti, cítili, že rodičom na nich záleží, že rodičia dokážu spolu komunikovať a spoločne zabezpečovať ich potreby. Súd poukazuje na to, že mať rád svoje dieťa znamená rešpektovať druhého rodiča. Je na rodičoch, aby pristupovali k svojmu dieťaťu veľmi opatrne a vždy povyšovali záujmy svojho dieťaťa nad všetky svoje záujmy, očakávania a potreby. Súd pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na záujem na mal. detí, na citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, prihliadol na to, aby bolo rešpektované právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Otec má možnosť v zmysle rozhodnutia súdu pravidelne sa s deťmi stretávať, využiť tento čas na venovanie sa výlučne deťom, budovaní ich vzájomného vzťahu.
Súd považuje za potrebné poznamenať, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovaní citových vzťahov, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s mal. dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomu rodičovi. V článku 18, ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí. Súd zistil, že matka býva s mal. deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov, kde sú 2 bytové jednotky. Na prízemí bývajú starí rodičia, na poschodí jej rodičia. Mesačne platí na bývanie okolo 60,- eur, platí si telefón 20,- eur, ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Poberá rodičovský príspevok. Maloletá Q. má bežné výdavky so stravou, ošatením. Od septembra 2015 navštevuje MŠ. Za stravu matka platí okolo 4 - 5,- eur, keďže sa nachádza v hmotnej núdzi a poberá dotáciu. Ročný poplatok za škôlku je 10,- eur. Maloletú vozieva do škôlky do Dolného Q., keďže v mieste bydliska nie je MŠ a cestovné mesačne predstavuje okolo 10,- eur. A. má bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením. Otec bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 29.11.2006 do 16.01.2007, vyradený bol dňa 17.01.2007 pre nespoluprácu. Od je 05.08.2014 pracoval pre zamestnávateľa B., SE a priemerný mesačný čistý zárobok otca za obdobie 8 - 12/2014 predstavoval sumu 381,- eur. Zo správy zamestnávateľa S., s.r.o., A. súd zistil, že príjem otca v období od 3/2015 až 10/2015 v priemere predstavoval 374,31 eur. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 02.11.2015 súd zistil, že otcovi bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov a prípravné práce k realizácii stavby so vznikom živnostenského oprávnenia 03.11.2015. Z daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2015 súd zistil, že otec podával daňové priznanie za rok 2015, pričom príjmy predstavovali 2 062,30 eur, výdavky 824,92 eur a uplatňoval si výdavky percentom z príjmov podľa § 6, ods. 10 Zákona o dani z príjmov. Z faktúr predložených otcom súd zistil, že otec fakturoval odberateľovi S., s.r.o. dňa 29.02.2016 sumu 575,70 eur a dňa 31.01.2016 sumu 892,05 eur. Otec býva u svojich rodičov v rodinnom dome spolu s priateľkou. Majú spolu syna T., jeho priateľka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Prispieva na bývanie 80,- eur mesačne, spláca pôžičku mesačne 102,- eur, ktorá bola braná vo výške 2 500,- eur. Táto suma bola použitá na jeho potreby. Cestovné do práce
platí, podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 7.3.2016, vo výške 25,- eur, na ďalšom pojednávaní dňa 18.4.2016 uvádzal, že vo výške 40 až 50,- eur. Súd určil výživné na mal. Q. vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2014, teda od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej a na mal. A. vo výške 70,- eur mesačne od 01.04.2014, teda odo dňa narodenia maloletého. Podľa názoru súdu, takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Ako je vyššie uvedené, otec bol v rozhodnom období zamestnaný, dosahoval mzdu okolo 380 eur. V súčasnej dobe je živnostníkom. Za obdobie od 3.11.2015, kedy začal podnikať do 2/2016 boli jeho príjmy v hrubom spolu vo výške 3529 eur, teda 882 eur mesačne. Podľa preukázaných príjmov za rozhodné obdobie je teda zrejmé, že výživné v určenej výške, s prihliadnutím na jeho nevyhnutné výdavky a ďalšiu vyživovaciu povinnosť, môže uhrádzať. Súd tiež poukazuje na výšku platieb za mobilný telefón, ktoré otec platí, v mesiaci marec/2016 vo výške 105,04 eur, v mesiaci apríl 2016 vo výške 68,78 eur, v mesiaci máj 2016 vo výške 97,86 eur, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec na mal. deti dobrovoľne výživné neuhrádzal, matka podávala trestné oznámenie z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca a ako je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. XT/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.05.2015, otec bol oslobodený z prečinu zanedbania povinnej výživy, pretože trestnosť činu zanikla, keďže otec zaplatil nedoplatok na výživnom vo výške 561,21 eur, dňa 05.05.2015. Podľa názoru súdu sa na strane otca jedná skôr o neochotu platiť výživné na maloleté deti ako nedostatok finančných prostriedkov. Otec platí mal. deťom len súdom určené výživné na základe predbežného opatrenia vo výške 30,- eur mesačne. Takýto postoj otca súd považuje za nezodpovedný, treba uviesť, že otec sa rozhodol mať ďalšie dieťa, dňa 06.03.2015 sa mu narodil syn T. Q. Q., teda musel si byť vedomý tej skutočnosti, že musí výživu všetkých svojich detí zabezpečiť, nemôže túto ponechávať len na matke mal. detí. Pokiaľ navrhoval určiť výživné 30,- eur mesačne, jedná sa o sumu na hranici minimálneho výživného a z tejto sumy matka nemôže zabezpečiť všetky odôvodnené potreby detí. V súčasnej dobe je matka na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje starostlivosť o mal. A. nemá teda iný príjem, pričom otec pracuje a jeho príjem, ktorý bol preukázaný, postačuje na to, aby sa podieľal na úhrade odôvodnených potrieb maloletých detí vo väčšom rozsahu ako matka, ktorá si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, pričom starostlivosť o deti v útlom veku je náročnejšia a uspokojovaním bytových potrieb detí. Časť odôvodnených potrieb mal. detí matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je mal. deťom vyplácaný vo výške 23,52 eur na jedno dieťa.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V rozhodnom období otec zaplatil na výživu mal. Q. výživné vo výške 715,50 eur a na mal. A. 685,50 eur, na čom sa zhodli obidvaja rodičia ( prehľad platenia výživného do 2/2016- č.l. 231 spisu a na pojednávaní dňa 20.6.2016 uviedli, že otec zaplatil v máji spolu sumu 262 eur ). Nedoplatok na výživnom na mal. Q. za obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2016 vo výške 1 684,50 eur (30 mesiacov x 80 = 2 400,- eur mínus 715,50 eur, suma, ktorú otec na výživu v rozhodnom období na Q. zaplatil) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na mal. A. za obdobie od 01.04.2014 do 30.06.2016 vo výške 1 204,50 eur (27 mesiacov x 70,- eur = 1 890 mínus 685,50 eur, suma, ktorú otec na výživu A. v rozhodnom období zaplatil) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p.. Pokiaľ otec nezaplatí jednu splátku, stane sa splatným celý nedoplatok. Ak súd povolí nedoplatok splácať v splátkach, musí splátku určiť takej výške, aby nedoplatok bol zaplatený čo najskôr.
Matka žiadala, aby otec uhradil náklady na výbavičku pre maloletého A. vo výške 209 eur, keďže na výbavičku maloletého otec vôbec neprispel, čo potvrdil aj otec. Matka uviedla, že výbavička pre
maloletého bola hradená z príspevku, ktorý sa vypláca pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eur a doplácala sumu 209,- eur. Súd zaviazal otca zaplatiť polovicu sumy, ktorú vynaložila matka zo svojich prostriedkov na zakúpenie výbavičky pre maloletého A., teda 104,50 eur. Čo sa týka nákladov na zakúpenie výbavičky pre maloleté dieťa, súd vychádzal zo skutočností, ktoré sú súdu známe z rozhodovacej činnosti súdu, pričom na výbavičku pre maloleté dieťa sa vynakladá v priemere okolo 1000 eur.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné na každé dieťa vo výške 100,- eur mesačne, a úhradu výbavičky na A. vo výške 209 eur, zamietol.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.