Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Cb-2-2015.pdf
PDF · 77.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: G.. P. X., bytom X. O. Č.. XXX, IČO: 36 011 509, proti odporcovi: P. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom T. Ž. Č.. XXX, v konaní zastúpený H. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom X. O. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 6.261,96 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.261,96 € s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.261,96 € od 30.03.2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 375,50 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 6.261,96 € s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tejto sumy od 30.03.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu mu dodal dňa 15.03.2010 plastové okná a dvere, za ktoré odporcovi vyfakturoval dojednanú cenu 7.804,25 € so splatnosťou do 29.03.2010. Odporca uhradil v lehote splatnosti faktúru len čiastočne v sume 1.542,29 € a zvyšok neuhradil ani po viacerých urgenciách. Pokúsil sa o mimosúdne vyrovnanie prostredníctvom spoločnosti DEBT COLLECTION s. r. o., no ani tento pokus nebol úspešný. Za mimosúdne vyrovnanie zaplatil tejto spoločnosti čiastku 400,- €, ktorú požadoval priznať ako náhradu trov konania.
Odporca sa k veci písomne nevyjadril, aj keď žalobný návrh prevzal dňa 08.01.2016. Cestou svojej zástupkyne sa na pojednávaní vyjadril, že dodané plastové okná a dvere nemali požadované rozmery. Museli sa urobiť väčšie stavebné otvory na ich zabudovanie a tým mu vznikla škoda. Bližšie ju ale nešpecifikoval. Na druhej strane však zástupkyňa odporcu potvrdila, že tovar bol odporcom prevzatý, nereklamoval ho voči navrhovateľovi a ani voči odporcovi nebol tento tovar reklamovaný. Navrhla síce doplniť dokazovanie, no ani po dotazoch súdu nešpecifikovala konkrétne aké.
Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že odporca si ako podnikateľ objednal u navrhovateľa (tiež ako podnikateľa) dodávku plastových okien a dverí podľa cenovej ponuky v sume 7.804,37 € s rozmermi ako boli uvedené v tejto cenovej ponuke. Žiadnym dôkazom nebolo v konaní preukázané, že by tieto nemali požadované rozmery ako boli tieto uvedené v navrhovateľom vypracovanej cenovej ponuke, ktorú odporca ako objednávateľ podpísal a opečiatkoval
dňa 02.02.2010. Táto obsahuje ohľadne jednotlivých okien a dverí podrobné rozmery, aj s uvedením cien za jednotlivé kusy.
Následne navrhovateľ vyfakturoval odporcovi k úhrade dodané plastové okná a jedny dvere v celkovej sume 7.804,25 € faktúrou číslo XXXXXXXXX splatnou dňa 29.03.2010, na ktorej sa nachádza tak pečiatka ako aj podpis odporcu. Rovnako sa pečiatka a podpis odporcu nachádza aj na dodacom liste k predmetnej faktúre, ktorý sa týka položiek, ktoré boli odporcovi k úhrade vyfakturované.
Z hľadiska právneho posúdenia došlo medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (keďže v čase uzavretia tohto právneho vzťahu boli obaja účastníci konania podnikateľmi), ktorý určuje, že kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
V tomto smere mal súd za preukázané, čo nespochybňoval ani samotný odporca prostredníctvom svojej zástupkyne, že skutočne odporcom objednaný tovar mu bol zo strany navrhovateľa aj skutočne dodaný. Nespochybňoval odporca tiež, že by tento tovar nebol uhradený. V tomto smere potom mal súd za preukázané, že k úhrade tovaru dodaného zo strany navrhovateľa odporcovi došlo len čiastočne v navrhovateľom tvrdenej sume 1.542,29 €. Pokiaľ súd nemal za preukázané žiadnym dôkazom, že by došlo k úhrade aj zvyšku kúpnej ceny, t.j. k úhrade žalovanej sumy 6.261,96 € a ak potom nebolo súdu predložené žiadne tvrdenie, ani žiadny dôkaz o tom, že by záväzok odporcu uhradiť zvyšok kúpnej ceny zanikol iným spôsobom než splnením podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný, čo do žalovanej istiny.
Vo vzťahu k obrane odporcu je potrebné uviesť, že ak nijakým spôsobom tento tovar nereklamoval po jeho prevzatí a bránil sa len tým, že mu vznikla škoda v dôsledku toho, že plastové okná a dvere nemali požadované rozmery, nemá to vplyv na zaplatenie samotnej kúpnej ceny. Odporca by si mohol uplatňovať len nároky z vád tovaru, ktoré však ako vyplynulo z výpovede zástupkyne odporcu uplatnené neboli, rovnako tak to vyplynulo aj z výpovede navrhovateľa, ktorý sa vyjadril, že prvýkrát počuje, že by nemali dodané výrobky požadované rozmery. V konečnom dôsledku správnosť rozmerov potvrdzuje podpis a pečiatka odporcu na dodacom liste k faktúre.
Súd nevykonal odporcom naznačené dokazovanie, nakoľko tento presne neuviedol aký dôkaz má súd vykonať a navyše ako už bolo uvedené, tvrdenie odporcu, že mu vznikla škoda, by nemalo priamy vplyv na jeho povinnosť zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, pokiaľ nijakým spôsobom určité vady dodaného tovaru voči navrhovateľovi nevytkol.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý určuje, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
V tomto smere mal súd za preukázané, že splatnosť žalovanej faktúry nastala dňa 29.03.2010 v súlade s ustanovením § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktoré hovoria, že dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve a ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu potom čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Splatnosť faktúry bola určená na samotnej faktúre na deň 29.03.2010, čo je možné považovať z hľadiska § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka za veriteľovo (teda navrhovateľovo) požiadanie o plnenie - zaplatenie žalovanej faktúry, ktorú odporca v čase splatnosti neuhradil. Preto od 30.03.2010 navrhovateľovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, za ktorú dohodu súd považoval text uvedený na faktúre a akceptovaný odporcom, podľa ktorého v prípade nedodržania dátumu splatnosti je možné účtovať penále vo výške 0,05 % na každý deň omeškania. Z obsahového hľadiska ide potom o dohodu o úrokoch z omeškania, keďže faktúra bola potvrdená aj samotným odporcom ako odberateľom. Súd preto návrhu aj v tejto časti vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi súd priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 375,50 €. Súd nepriznal navrhovateľovi ako náhradu trov konania čiastku 400,- €, ktorú zaplatil za pokus o mimosúdne vyrovnanie spoločnosti DEBT COLLECTION s. r. o., nakoľko navrhovateľ síce predložil mandátnu zmluvu o inkase pohľadávok a s ňou súvisiace zmluvné podmienky (č. l. 13 a 14 spisu) a predložil aj potvrdenie o úhrade čiastky 400,- € menovanej spoločnosti, no pokiaľ neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy o vykonaní konkrétnych úkonov uvedenou spoločnosťou voči odporcovi, súd nemal preukázané účelné vynaloženie tejto sumy, ktorá vyplývala zo zmluvy ako určitá odmena na náklady menovanej spoločnosti súvisiace s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky (keďže odmena za služby bola stanovená na 20 % z vymoženej sumy).
Súd nepovolil odporcovi uhradiť dlžnú sumu v splátkach, ktoré žiadal cestou svojej zástupkyne vo výške 50,- € mesačne, nakoľko ide o pohľadávku splatnú ešte v roku 2010 a odvtedy mal odporca dostatok času, aby svoju podlžnosť vyrovnal. Navyše odporca ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu neumožňovali uhradiť priznanú pohľadávku v celom rozsahu jednorázovo, pretože ako vyplýva z obsahu spisu je zamestnaný, pracuje ako vodič v kamiónovej doprave a žiadne iné záväzky odporcu preukázané neboli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.