Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-374-2015.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/374/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľky : J. D., Z. D., X.. D., E.. XX.X.XXXX, J. I. D. XXX/ XX, J., v konaní zastúpená Dr. jur. Zita Czibor, advokátkou so sídlom Eötvösova ul. 4,Komárno, proti odporcovi : O. D., E.. XX.X.XXXX, J. I. D. XXX/XX, J., o zrušenie práva spoločného nájmu, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e účastníkom konania právo spoločného nájmu k trojizbovému družstevnému bytu č. 2 s príslušenstvom na prízemí bytového domu súp. č. XXX E. D. Q. Č.. XX K. J.. Súd u r č u j e, že od právoplatnosti tohto rozsudku výlučnou nájomkyňou tohto bytu a členkou družstva bude navrhovateľka. Odporca je p o v i n n ý vysťahovať sa z bytu v lehote 30 dní odo dňa čo mu navrhovateľka zabezpečí primeraný náhradný byt. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu 7.10.2014 domáhala, aby súd zrušil účastníkom konania právo spoločného nájmu k trojizbovému družstevnému bytu Č..X S. Z. E. D. Q. K. J. a zároveň určil, že výlučnou nájomkyňou tohto bytu ostáva ona.
Návrh odôvodnila tým, že tento byt nadobudla s odporcom do nájmu za trvania ich manželstva Dohodou o prevode členských práv a povinností č. X/XXXX uzavretej 13.1.2010. Po rozvode ich manželstva byt obýva odporca, avšak všetky výdavky spojené s nájmom hradí ona. Mesiac pred rozvodom sa odsťahovala z tohto bytu a odvtedy býva u svojich rodičov. Snažila sa dohodnúť sa s odporcom na ďalšom užívaní spoločného bytu, navrhla mu, aby prevzal na seba povinnosť splácať úver, ktorý si vyzdvihli v Prvej stavebnej sporiteľni v sume 16.000,- Eur na zaplatenie náhrady D. P. W. Y. P. za prevod členských práv a povinností k bytu, taktiež navrhla mu, aby sa odsťahoval z bytu a v tom prípade pôžičku i naďalej bude splácať ona. Odporca nesúhlasil ani s jednou alternatívou, preto bola nútená obrátiť sa týmto návrhom na súd.
Odporca ako účastník konania uviedol, že jediným riešením pre neho je, keď sa navrhovateľka vráti do spoločného bytu, ktorý má tri izby. Nemusia žiť spolu, ale byt môžu užívať spoločne. Ďalej uviedol, že je pravdou, že nájomné a za všetky služby spojené s užívaním bytu už rok nič neplatí, všetky tieto výdavky znáša navrhovateľka. Nakoľko na jeho plat je nariadená exekúcia, nemá z čoho platiť nájomné.
Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Komárno č. 6C/424/2013-15 zo dňa 22.11.2013, Dohodou o prevode členských práv a povinností č. X/XXXX, Prílohou č. 1 a 2 k tejto dohode, Zmluvou o nájme družstevného bytu uzavretej medzi
účastníkmi konania a SBD D. dňa 13.1.2010, vyjadrením SBD, dokladmi o platbách nájomného. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Účastníci konania sú rozvedení manželia, ich manželstvo uzatvorené dňa 18.5.2002 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno 6C/429/2013-15 zo dňa 22.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.3.2014. Za trvania manželstva uzatvorili s prevádzateľmi Y. P. W. D. P. Dohodu o prevode členských práv a povinností č. X/XXXX, predmetom ktorej bol trojizbový družstevný byt č. 2 na prízemí bytového domu súp. č. XXX E. D. Q. Č.. XX K. J.. Následne Stavebné bytové družstvo D. dňa 13.1.2010 uzavrelo s účastníkmi konania Zmluvu o nájme tohto bytu počnúc dňom 13.1.2010. Predmetný byt účastníci konania obývali spoločne až do októbra 2013, kedy navrhovateľka pre nezhody s manželom opustila spoločnú domácnosť. Odvtedy byt obýva odporca sám, navrhovateľka býva so svojou matkou v rodičovskom rodinnom dome Odporca vyše roka neplatí nájomné, ani za služby spojené s užívaním bytu. Všetky tieto výdavky sú hradené navrhovateľkou. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou účastníkov konania, ako aj dokladmi o platbách predložených navrhovateľkou.
Podľa § 685 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. (2) Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok uvedených v Stanovách bytového družstva.
Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoločný nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
Podľa § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 703 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods.1 - 3 Občianskeho zákonníka (1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. (2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. (3)Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 712c ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. Ustanovenia osobitného zákona o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane. Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.
Podľa § 712 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1,2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na
náhradné ubytovanie, alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva, alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi, alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne že bytová náhrada mu nepatrí.
Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že účastníkom konania vzniklo spoločné členstvo v družstve i právo spoločného nájmu k predmetnému bytu. Nakoľko po rozvode ich manželstva o ďalšom užívaní bytu sa nevedeli dohodnúť, návrh na zrušenie spoločného nájmu je dôvodný. Z manželstva účastníkov dieťa nepochádza. Súd s poukazom na ustanovenie § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžiadal stanovisko SBD D., ktorý ak prenajímateľ bytu navrhol ponechať právo nájmu tomu z účastníkov konania, komu bolo zverené do výchovy maloleté dieťa po rozvode manželstva. Vzhľadom na to, že manželstvo účastníkov konania bolo bezdetné, súd pri rozhodovaní prihliadol na celý komplex rozhodujúcich okolností ako stanovisko prenajímateľa, sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu a oprávnené potreby účastníkov, do rámca ktorého ale nepatria skutočnosti, ktoré sú významné pri vyporiadaní ich spoluvlastníctva (či už podielového alebo bezpodielového). Zistil, že iný byt na bývanie ani jeden z nich nemá, odporca je spoluvlastníkom rodičovského rodinného domu v podiele 1/3 k celku, do ktorého sa nechce nasťahovať, nakoľko má dve sestry, spoluvlastníčky, ktoré by mohli mať výhrady proti tomu. Navrhuje, aby byt v budúcnosti užívali s navrhovateľkou spoločne. S týmto riešením navrhovateľka nesúhlasí, nakoľko je presvedčená, že odporca pre finančné ťažkosti ani v budúcnosti nebude prispievať na výdavky spojené s bývaním. Pri rozhodovaní vzal zreteľ aj na to, že odporca napriek tomu, že byt od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti obýva sám, nájomné vôbec neplatí, taktiež ani výdavky spojené s užívaním bytu a všetky tieto výdavky hradí navrhovateľka. S poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka zrušil účastníkom konania právo spoločného nájmu bytu a zároveň určil, že výlučnou nájomkyňou bytu od právoplatnosti tohto rozsudku a tiež členkou družstva bude navrhovateľka. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade vychádzal z tej skutočnosti, že účelom poskytnutia bytovej náhrady v rôznych formách je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce potrebám odkázanému subjektu v prípadoch v ktorých zákon to ustanovuje. Dosiahnutie sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každému prípadu, aby pri aplikácii zákona nedochádzalo k neodôvodneným zásahom do práv a povinností a oprávnených záujmov účastníka občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Odporca inde nemá zabezpečené bývanie a preto povinnosť vysťahovania sa z bytu súd podmienil zabezpečením primeranej bytovej náhrady pre neho navrhovateľkou. Súd dáva účastníkom konania do pozornosti, že rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať, sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve. Avšak otázka, či a akú sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej hodnoty tohto podielu druhému účastníkovi, sa v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nerieši. S konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne.
Podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Úspešná navrhovateľka sa vzdala nároku na náhradu trov konania, preto jej súd trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.