Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-37-2016.pdf
PDF · 90.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. N. XX, v konaní o zaplatenie 1.413,57 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e v časti istiny 120 eur, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne z istiny 40 eur za obdobie od 16.01.2016 do 16.03.2016, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne z istiny 40 eur od 17.03.2016 do 04.05.2016 a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne z istiny 40 eur od 05.05.2016 do 18.05.2016.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania začatého 18.02.2016 bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny 1.413,57 € spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne z tejto sumy od 16.01.2016 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 19.12.2006 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty C., a.s., ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80%. Ku dňu vystavania výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 1.050 € a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku 35 €. Žalovaný si neplnil zmluvné povinnosti. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil k 06.01.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.12.2015 a s konečným zostatkom na úhradu (istina, poplatky, sankčný úrok, štandardný úrok s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného) 1.413,57 €. Nárok na úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 16.01.2016 vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil svoj dlh v lehote splatnosti do 15.01.2016.
Písomným podaním zo dňa 16.06.2016 žalobca uviedol, že žalovaný 12.12.2006 vyplnil žiadosť o aktiváciu Nákupnej karty COOP Jednota Plus, ktorej prijatím a schválením dňa 19.12.2006 C. Ú. D., a.s., došlo k uzatvoreniu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty C. a.s., ktorú žalovaný dlhodobo využíval. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 1.050 €, začal ho čerpať od 10.01.2007. Keďže išlo o formu revolvingového úveru, na počiatku zmluvného vzťahu nebolo možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úver nie je bezúročný. Rozsah čerpania žalovaného predstavujú v tomto podaní podrobne uvedené debetné transakcie (33.368,- Sk v období od 10.01.2007 do 31.05.2008 a 398,45 € v období od 26.06.2009 do 01.05.2010, spolu 1.506,09 €). Plnením žalovaného v prospech kartového účtu sú splátky poskytnuté od 19.02.2007 do 16.12.2015 v celkovej sume 3.602,75 €. Žalovaná suma 1.413,57 € predstavuje debetný
stav na kartovom účte zaúčtovaný transakcií úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením (992,33 € istiny, 382,74 € poplatkov, 19,44 € štandardného úroku a 19,06 € sankčného úroku). Sankčná úroková sadzba je úroková sadzba používaná na výpočet úrokov z omeškania, o ktorú sa zvyšuje štandardná úroková sadzba. Štandardná úroková sadzba je úroková sadzba uvedená v cenníku, zverejnená na internetovej stránke banky alebo oznámená inak. Počas súdneho konania žalovaný zaplatil celkovo 120 € (16.03.2016, 04.05.2016 a 18.05.2016 po 40 €), preto žalobca zobral žalobu späť v tejto časti istiny spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Zároveň upravil žalobný petit tak, že sa domáha zaplatenia istiny 1.293,57 € spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne z 1.413,57 € od 16.01.2016 do 16.03.2016, s úrokom z omeškania 8,05% ročne z 1.373,57 € od 17.03.2016 do 04.05.2016, s úrokom z omeškania 8,05% ročne z 1.333,57 € od 05.05.2016 do 18.05.2016, s úrokom z omeškania 8,05% ročne z 1.293,57 € od 19.05.2016 do zaplatenia.
Žalovaný na pojednávaní nepoprel uzatvorenie zmluvy o vydaní nákupnej karty COOP Jednota Plus 19.12.2006, prostredníctvom ktorej peniaze aj čerpal. Nevedel presne, koľko vyčerpal. Dlh splácal zrážkami zo mzdy. Úverový rámec bol 30.000,- Sk, nebol mu navýšený. Splátky platil najskôr po 1.000,- Sk, potom 35 €, teraz 40 €. Kartu už dávno nepoužíva, a to 6 rokov. Naozaj si nepamätá, ale nespochybňuje, že 10.01.2007 z karty mohol vytiahnuť 25.000,- Sk. Na úver stále platí, naposledy zaplatil 18.05.2016. Raz mu napísali, že má zaplatiť 1.200 € a nemusí platiť nič, teraz už požadujú 1.400 €. Subjekt EOS KSI Slovensko ho 17.02.2014 vyzval na úhradu pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s., VS:0016919804 vo výške dlhu 1.680,39 €, ktorá po navýšení o úroky z omeškania, súdne poplatky a náklady advokáta môže dosiahnuť celkovo cca 2.108,96 €. 04.10.2013 bol vyzvaný tým istým subjektom na úhradu tej istej pohľadávky v sume 1.626 € do 14.10.2013.
Fotokópiou žiadosti o aktiváciu Nákupnej karty COOP Jednota PLUS č. zmluvy XXXXXXXX je preukázané, že žalovaný ako klient požiadal o poskytnutie úverového rámca 30.000,- Sk (995,82 €) C. Ú. D., O..I.., D., za ktorú koná Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok. Jeho žiadosť z 12.12.2006 bola akceptovaná 19.12.2006, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy. Žalovaný sa zaviazal splácať dlh splátkami po 1.000,- Sk mesačne (33,19 €) poštovou poukážkou. Odmietol poistenie. Podľa výpisu z Autokarty PLUS za čas od 19.01.2009 do 31.12.2015 je úverový rámec 1.050 €, počiatočný stav je 794,69 eur a konečný stav k 31.12.2015 -1.413,57 €. Podľa tohto listinného dôkazu žalovaný naposledy z úverového rámca čerpal 02.05.2010 sumu 2,35 € úhradou nákupu v Liptovskej Porúbke. Od tohto obdobia žalovaný finančné prostriedky nečerpal, naopak poskytoval ich úhrady v rôznych výškach. Na jeho účet však boli pripisované debetné položky typu administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, poplatok za správu kartového účtu, úrok z dlžnej čiastky, poplatok za spracovanie poštovej poukážky, úrok z dlžnej čiastky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti, náklady z mandátnej správy pohľadávky. V roku 2015 bolo celkovo pripísaných 3,30 € za spracovanie poštových poukážok, 68,64 € za náklady na vymáhanie pohľadávky, 68,59 € z titulu sankčných úrokov a 238,61 € z titulu štandardných úrokov, spolu 371,14 € pri úhradách 440 €. V roku 2014 bol súčet debetných položiek 447,90 €, úhrada žalovaného predstavovala 7,90 €. Z potvrdenia výšky o zmene úverového rámca predloženého žalovaným z 01.02.2011 je preukázané, že bolo vystavené subjektom Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, za Všeobecnú úverovú banku, a.s., pre žalovaného. Podľa obsahu tejto písomnosti na karte Autokarta PLUS č. účtu XXXXXXXX bol upravený úverový rámec na 1.050 € a štandardná mesačná splátka na 35 €, ktorú je potrebné uhrádzať najneskôr k 15. dňu v mesiaci.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (v ďalšom Obch. zák.) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 19.12.2006 zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 19.12.2006 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 19.12.2006 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 19.12.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 19.12.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 96 ods. 2 Obč. súd. por. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd v zmysle podaného späťvzatia žaloby konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, preto súd súhlas alebo nesúhlas žalovaného so späťvzatím nezisťoval (§ 96 ods. 2 Obč. súd. por.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Právny vzťah účastníkov konania je ako úverový vzťah absolútnym obchodom, nie je možné však opomenúť jeho spotrebiteľský charakter. Žalobca poskytol úver žalovanému ako dodávateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný úver čerpal ako fyzická osoba - spotrebiteľ, pretože neslúžil na výkon jeho povolania, zamestnania ani podnikania. Súd bol preto povinný okrem ustanovení Obchodného zákonníka v úverovej zmluve aplikovať aj ustanovenia občianskoprávnej úpravy spotrebiteľského práva,
zákona o spotrebiteľských úveroch účinného k 19.12.2006 (ďalej iba zákon) a § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, úver je potrebné podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdenie žalobcu o tom, že vzhľadom na revolvingový charakter úveru nie je možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa nevzťahuje jedine na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému nebol povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov na bežnom účte. Ročnú percentuálnu mieru nákladov zákon v § 2 písm. d) definuje ako sadzbu, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príloha č. 1 zákona pritom v poznámke označenej ako a) stanovuje, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočíta v čase, keď sa uzatvára zmluva využijúc predpoklad, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým termínom. Zákon pamätá v poznámke b) prílohy aj na zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujúce klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej sadzby a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, kedy sa ročná percentuálna miera nákladov bude počítať na základe predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tejto právnej úpravy teda vyplýva, že nie je dôvod pre neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov aj v prípade revolvingových úverov. Žalovaný podľa výpisu z úverového účtu len za obdobie od 25.02.2013 doposiaľ na úver splatil 1.180 eur, teda úverový rámec, ktorého výška 1.050 eur bola nesporná, vrátil. Súd tiež pripomína, že podľa § 4 ods. 5 zákona veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V súdu predloženej zmluve dohoda o úročení úveru obsiahnutá nie je.
Jednou z povinností súdu je prihliadať aj na premlčanie žalovaného nároku. Nakoľko konanie bolo začaté 18.02.2016, žalobca sa domáha úhrady tvrdeného konečného zostatku 1.413,57 eur vyčísleného ku dňu 31.12.2015, došlo k premlčaniu všetkých splátok splatných do 18.02.2013. Podľa predloženého výpisu z účtu Autokarty PLUS (medzi účastníkmi nebolo sporné, že ide o transformovanú nákupnú kartu COOP Jednota PLUS) k poslednému čerpaniu revolvingového úveru žalovaným došlo 02.05.2010. Od tejto doby žalovaný svoj dlh len splácal, napriek tomu žalobca na ťarchu jeho účtu pripisoval úroky a poplatky (ktoré mu z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nepatria), čím dochádzalo k neustálemu zvyšovaniu dlžnej sumy. Takéto konanie nie je v súlade s dobrými mravmi, naopak je nemorálne od posledného čerpania úverových prostriedkov žalovaným 02.05.2010 pristúpiť k vymáhaniu dlhu až podľa stavu k 31.12.2015.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por.. V konaní úspešný žalovaný návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 4 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.