Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, proti odporcom v 1/ rade: F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S., M. R. W. X/X, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, v 2/ rade: X. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S., M. XXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom so sídlom V. P. Tótha 17, Zvolen, o zaplatenie 4752,66 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 1/ rade trovy konania spolu vo výške 776,29 eur z titulu trov právneho zastúpenia, a to na účet jeho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2/ rade trovy konania spolu vo výške 1.387,60 eur z titulu trov právneho zastúpenia, a to na účet jeho zástupcu JUDr. Vladimíra Mikuša, advokáta so sídlom V. P. Tótha 17, Zvolen, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 26.5.2014 domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatenia 4752,66 eur s vyčísleným úrokom z omeškania z dlžných splátok za obdobie od 11.7.2010 do 4.3.2014 spolu vo výške 561,16 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 4752,66 eur od 5.3.2014 do zaplatenia. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, mu bola postúpená pohľadávka voči odporcom. Postupca a odporcovia v 1/ a 2/ rade uzavreli dňa 15.3.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 372359882, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi v 1/ rade peňažné prostriedky, pričom odporca v 2/ rade prevzal na seba ručiteľský záväzok, teda poskytol odporcovi v 1/ rade úver vo výške 177.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte 5875,32 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 83,38 eur, vždy k 10. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 10.7.2010 do 10.3.2015 v počte 57 a v celkovej výške 4752,66 eur. Splátky pôvodne splatné od 10.3.2014 do 10.3.2015 sa stali splatnými 4.3.2014, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň žiadal priznať vyčíslený úrok z omeškania spolu vo výške 561,16 eur, a to v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ako i náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 429,62 eur a z titulu súdneho poplatku vo výške 285,- eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. z 11.8.2014, proti ktorému podal v zákonnej lehote odporca v 1/ rade odpor v podaní z 12.9.2014. V priebehu konania prevzal zastupovanie odporcu v 1/

rade pôvodný zástupca vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdan Jakubis, ktorý v podaní z 30.5.2016 v mene odporcu v 1/ rade uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách hovorí o podmienkach, za akých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu. Podľa neho banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu záväzku v omeškaní, teda peňažnému záväzku, s ktorým bol dlžník v omeškaní a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení , v súvislosti s čím poukázal i na rozhodnutia iných súdov. Preto s poukazom na uvedené navrhol podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Žiadal priznať náhradu trov konania v celkovej výše 955,84 eur. Samotný odporca v 1/ rade v priebehu konania uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva, pretože právny predchodca navrhovateľa zmluvu o splátkovom úvere vypovedal ešte v roku 2004, vzniesol námietku premlčania s tým, že právo sa nepochybne premlčalo najneskôr dňa 31.12.2007. Keďže sa jedná o spotrebit. vzťah, mal by byť posudzovaný v zmysle Obč. zákonníka, v prípade, ak by bol zaviazaný k nejakému plneniu, požiadal o možnosť zaplatiť dlh v splátkach.

V podaní z 27.10.2014 podal proti uvedenému platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor i odporca v 2/ rade. Uviedol, že odporcu v 1/ rade pozná, popiera však, že by mal vedomosť o úvere, ktorý mu mal poskytnúť právny predchodca navrhovateľa v sume 177.000,- Sk, a to podľa úverovej zmluvy uzavretej 15.3.2005. Namietol, že na dohode o ručení uzavretej podľa § 303 až 312 Obch. zákonníka nie je jeho vlastnoručný podpis, ale iba jeho napodobnenina. V priebehu konania zástupca odporcu v 2/ rade navrhol vykonať dokazovanie znalcom z odboru grafológie, ktorým by znalec posúdil platnosť a pravosť podpisu odporcu v 2/ rade na dohode o ručení, o ktorom odporca v 2/ rade tvrdí, že nie je jeho vlastnoručným podpisom. Následne v priebehu konania vzhľadom na vyjadrenia zástupcu odporcu v 1/ rade, sa v celom rozsahu pripojil k jeho námietkam ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na uplatňovanie predmetného nároku a s poukazom na uvedené navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si náhradu trov konania spolu vo výške 2468,52 eur. Písomným podaním doručeným súdu 26.9.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcov, a to občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník v podaní z 8.4.2015 uviedol, že daná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku v zmysle § 101 a 103 Obč. zákonníka. Zároveň namietol, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., na základe čoho navrhovateľ nie je oprávnený uplatňovať si pohľadávku voči odporcom pred súdom. V tej súvislosti poukázal na § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého je predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu 1/ aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní, 2/ aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Obč. zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom ide o postúpenie, ktoré je obsahom a účelom v rozpore so zákonom a teda neplatné v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný preukázať uvedené skutočnosti, nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Preto i s poukazom na uvedené navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť. Taktiež poukázal na to, že v danom prípade podľa neho navrhovateľ resp. jeho právny predchodca úver zosplatnil v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Obč. zákonníka, preto je takýto postup neplatný v zmysle § 39 Obč. zákonník. V podaní z 30.5.2016 zástupca odporcu v 1/ rade, ktorý bol pôvodne zástupcom i vedľajšieho účastníka oznámil súdu, že vedľajší účastník vystupuje z konania, v jeho mene náhradu trov konania nežiadal priznať. Zástupca navrhovateľa v priebehu konania uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bankou tak ako sa udáva vo VOP je dispozitívnym úkonom banky, ktorý banka môže a nemusí urobiť. Uviedol, že mimoriadnu splatnosť vyhlásil až navrhovateľ v roku 2014, z toho dôvodu nárok nie je premlčaný. V podaní z 1.2.2016 /č.l. 159 spisu/ zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že splátky úveru, ktoré si uplatnil v tomto konaní, teda splatné od 10.7.2010 do 10.3.2015 sú nepremlčané v zmysle ustanovení Obch. zákonníka, splátky pôvodne splatné od 10.3.2014 do 10.3.2015 sa stali splatnými 4.3.2014, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. V súvislosti s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súvislosti s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Namietol, že uvedené ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka pohľadávky, pretože účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Uviedol, že podľa neho z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. V podaní z 2.6.2016 / č.l. 168 spisu/ zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu na úhradu omeškaných splátok vo výzvach z 28.5.2007 a 4.4.2008 v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o

bankách. Odporca bol opakovane právnym predchodcom navrhovateľa vyzývaný na úhradu dlžných splátok, o čom svedčí i skutočnosť, že v platobnej histórii úveru sa opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku, a to v dňoch 24.6.2005, 26.7.2005, 26.9.2005, 26.10.2005, z čoho vyplýva, že odporca bol opakovane vyzývaný na úhradu dlžných splátok, čím bolo preukázané, že predchodca navrhovateľa konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň oznámil súdu, že pôvodný veriteľ nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zaslal až navrhovateľ v podaní z 13.2.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise , a to zmluvou o splátkovom úvere z 15.3.2005, dohodou o ručení z 15.3.2005, VOP SLSP, a.s., oznámením o postúpení pohľadávky z 2.1.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 vrátane prílohy, pokusmi o zmier z 13.2.0014, oznámením od SLSP z 20.3.2015, výpisom z úverového účtu z č.l. 77-81 spisu, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 13.2.2014, z 14.4.2015, listinami z prílohovej obálky na č.l. 100, stanoviskom k splácaniu úveru z 11.1.2008, výzvou z 28.5.2007, z 4.4.2008, oznámením od General Factoring z 22.6.2016, oznámením SLSP z 8.2.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372359882 z 15.3.2005 /č.l. 3 spisu/ uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a odporcom v 1/ rade ako dlžníkom mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi v 1/ rade úver vo výške 177.000,- Sk, ktorý úver sa zaviazal odporca v 1/ rade splácať vždy k 10. dňu v mesiaci, v splátkach po 2540,- Sk s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla 10.4.2005 a konečná splatnosť úveru 10.3.2015, pri úrokovej sadzbe 11,10 % ročne v deň podpisu zmluvy, poplatku za poskytnutie úveru 3540,- Sk, poplatku za správu úveru 50,- Sk mesačne. V článku IV bod 5 sa dlžník a veriteľ dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 5,59%. V článku II. bod 2 zmluvy sa odporca v 1/ rade ako dlžník zaviazal splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. V článku V. bod 2 odporca ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obch. podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa všeobecnými obchodnými podmienkami rozumejú podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. V článku V. bod 4 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obch. zákonníka spravovať ustanoveniami Obch. zákonníka.

Z dohody o ručení uzavretej podľa § 303 až 312 Obch. zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporcom v 2/ rade ako ručiteľom z 15.3.2005 /č.l. 5 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenej dohode odporca v 2/ rade vyhlásil, že podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obch. zákonníka uspokojí pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla z úverovej zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi - odporcovi v 1/ rade, úver vo výške 177.000,- Sk, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. V článku III bod 4 sa dohodlo, že právne vzťahy vyplývajúce z tejto dohody o ručení sa vo veciach v nej neupravených bude riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou tejto dohody, obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi a to v uvedenom poradí. V súvislosti s uvedenou dohodou o ručení odporca v 2/ rade vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že podpis na uvedenej dohode o ručení nie je jeho vlastnoručným podpisom.

Z listov z 2.1.2009 / č.l. 11 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedených listoch pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala odporcom v 1/ a 2/ rade oznámenie o postúpení pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. 372359882 z 15.3.2005 na navrhovateľa, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 s tým, že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením uvedenej spoločnosti, čiže postupníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky z 2.1.2009 bolo doručené odporcovi v 1/ rade 26.1.2009, o čom svedčí doručenka na č.l. 184 spisu a bolo doručované i odporcovi v 2/ rade, ktorá zásielka mu nebola doručená, o čom svedčí č.l. 186 spisu.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0088/1787/2008/1 CE z 18.12.2008 / č.l. 12 spisu/ mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil EOS KSI Slovensko, t.j. navrhovateľovi pohľadávky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku IV. v spojení s článkom II. bod 2.1, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 18.12.2008, /č.l. 21 spisu/ súd zistil, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka voči odporcom

na základe uzavretej úverovej zmluvy z 15.3.2005 s tým, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 300.823,50 Sk, z toho istina do splatnosti 259.351,40 Sk, istina po splatnosti 0,00 Sk, úroky celkom 41 472,10 Sk, dátum poslednej úhrady 7.12.2005, výška poslednej úhrady 3169,70 Sk, výška omeškanej splátky 97.310,30 Sk.

Z listov z 13.2.2014 /č.l. 187,188 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedených listoch zástupca navrhovateľa zaslal odporcom v 1/ a 2/ rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru k dátumu 13.2.2014 s tým, že vyrátaná istina k 18.12.2008 predstavuje 8548,89 eur a bankou vyrátaný úrok z omeškania k 18.12.2008 predstavuje 1376,62 eur, na základe čoho dlžná suma spolu predstavuje 9925,51 eur, ktorú sumu ich vyzval uhradiť v lehote 15 dní na tam uvedený účet.

Z listov z 13.2.2014 /č.l. 23,24 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedených listoch zástupca navrhovateľa zaslal odporcom v 1/ a 2/ rade pokus o zmier, v ktorom ich vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy z titulu poskytnutého úveru vo výške 9925,51 eur najneskôr do 15. dní od doručenia uvedeného oznámenia na tam uvedený účet.

V liste z 20.3.2015 /č.l. 66 spisu/ Slovenská sporiteľňa a.s. na výzvu súdu, či bolo z ich strany zaslané odporcom oznámenie o zosplatnení úveru, resp. výpoveď zo zmluvy, Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila súdu, že k uvedenej výzve sa nevie vyjadriť, nakoľko nedisponuje príslušnou dokumentáciou a v tej súvislosti odkázala súd, aby kontaktoval postupníka, t.j. navrhovateľa, ktorému bola odovzdaná kompletná dokumentácia k pohľadávke.

Z listu z 11.1.2008 od spoločnosti General factoring,a.s. ktorý bol adresovaný odporcovi v 1/ rade /č.l. 107 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste bolo odporcovi v 1/ rade oznámené, že jeho dlh ku dňu 11.1.2008 v súvislosti s predmetným úverom predstavuje sumu 246.063,90 Sk, z toho delikvenčná čiastka 64.654,30 Sk s tým, že ho vyzvala na splácanie pôžičky v splátkach od januára 2008 po 20.000,- Sk.

Z listu z 28.5.2007 /č.l. 109 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste spoločnosť General factoring, a.s. vyzvala odporcu v 2/ rade ako ručiteľa dlžníka F. W. o okamžité vyplatenie dlžnej čiastky, ktorej výška k 15.5.2007 predstavovala 222.545,10 Sk na tam uvedený účet. Z listu z 4.4.2008 /č.l. 110 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste spoločnosť General factoring, a.s. vyzvala odporcu v 2/ rade na okamžité vyplatenie omeškanej časti pohľadávky, ktorá ku dňu 29.2.2008 predstavuje 72.190,30 Sk na tam uvedený účet. Zároveň bol informovaný, že celkový zostatok pohľadávky k 29.2.2008 predstavuje sumu 257.895,80 Sk.

Z oznámenia od spoločnosti General factoring, a.s. z 22.6.2015 /č.l. 116 spisu/ súd zistil, že v súvislosti s pohľadávkou veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. voči odporcom vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 372359882 nebol ich spoločnosti veriteľom SlSp, a.s. udelený súhlas na vyvolanie okamžitej splatnosti celého dlhu a na vymáhanie im bola zadaná suma 49.582,30 Sk k 15.5.2007 a k zosplatneniu celej pohľadávky nedošlo v rámci ich mandátnej činnosti. Tomuto zodpovedá aj výzva zaslaná ich spoločnosťou z 4.4.2008 na sumu 72.190,30 Sk. Prvá výzva, na ktorej bola uvedená celá suma nezosplatnenej pohľadávky vo výške 222.545,10 Sk musela byť z ich strany zaslaná dlžníkovi v dôsledku technického zlyhania s uvedením nesprávnej výšky dlžnej čiastky vo výzve.

Vzhľadom na námietky odporcu v 2/ rade týkajúce sa toho, že nepodpísal vlastnoručne dohodu o ručení z 15.3.2005, súd uznesením -126 z 25.8.2015 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia. Následne súd, vzhľadom na námietky zástupcov odporcov ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na vymáhanie predmetnej pohľadávky v súdnom konaní, na pojednávaní konanom dňa 20.6.2016 citované uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania v celom rozsahu zrušil.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 1 cit. zákona, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 23a ods. 1,2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 92 ods. 7) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom do 31.12.2008, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcov odporcov a pôvodne i zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcov vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie predmetného návrhu, súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či je navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči odporcom. V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z 15.3.2005 bol poskytnutý odporcovi v 1/ rade spotrebný bezúčelový úver vo výške 177.000,- Sk, na základe čoho sa predmetná zmluva v zmysle § 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebit. úveroch považuje za spotrebiteľský úver. V súvislosti s riešením otázky, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách v znení platnom do 31.12.2008 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal, že odporcom bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy boli odporcovia nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 7 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 7) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve

banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

V predmetnej veci z oznámenia od spoločnosti General factoring, a.s. z 22.6.2015 /č.l. 116 spisu/ ako i z vyjadrení navrhovateľa v tomto konaní súd zistil, že zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého na základe zmluvy o úvere č. 372359882 z 15.3.2005, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a odporcom v 1/ rade ako dlžníkom. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 / č.l. 21 spisu/ mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil navrhovateľovi celkovú pohľadávku vo výške 300.823,50 Sk, pričom z toho istina do splatnosti predstavovala 259.351,40 Sk a istina po splatnosti 0,0 Sk a úroky celkom 41.472,10 Sk, pričom výška omeškanej splátky podľa uvedenej prílohy predstavovala sumu 97.310,30 Sk. Napriek tomu, že zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. pred postúpením uvedenej pohľadávky nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo uvádzal vo svojom vyjadrení i samotný navrhovateľ, banka postúpila navrhovateľovi nielen výšku omeškaných splátok vo výške 97.310,30 Sk, ale celkový zostatok pohľadávky z titulu istiny vo výške 259.351,40 Sk, teda aj splátky splatné v čase po postúpení pohľadávky.

Výkladom v zmysle vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade ohľadom žalovanej istiny s príslušenstvom a teda splátok splatných od 10.7.2010 do 10.3.2015 v počte 57 a celkovej výške 4752,66 eur, došlo k celkovému zosplatneniu až po postúpení predmetnej pohľadávky od pôvodného veriteľa na navrhovateľa zmluvou z 18.12.2008, a to listami zástupcu navrhovateľa z 13.2.2014 /č.l. 187, 188 spisu/, čo je v rozpore s § 92 ods. 7 Zákona o bankách, na základe čoho súd konštatuje, že v časti žalovanej istiny s príslušenstvom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa, t.j. Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa, a to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, preto súd návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a otázku, či odporca v 2/ rade vlastnoručne podpísal dohodu o ručení z 15.3.2005 z hľadiska hospodárnosti v konaní ďalej ani nepreskúmaval.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným účastníkom, t.j. odporcom v 1/ a 2/ rade priznal náhradu trov konania účelných na uplatňovanie alebo bránenie práva v tomto konaní. Zástupca odporcu v 1/ rade si vyčíslil trovy konania v podaní z 20.6.2015 v celkovej výške 955,84 eur, a to za 4 úkony právnej pomoci á 170,97 eur (prevzatie veci, vyjadrenia z 27.11.2015, 30.5.2016, 1x účasť na pojednávaní 20.6.2016), plus 2 x režijný paušál á 8,39 eur + 2 x režijný paušál á 8,58 eur, plus náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 20.6.2016 za 10 polhodín á 14,30 eur, t.j. 143,- eur, plus cestovné na pojednávanie 20.6.2016 vo výške 27,68 eur / cesta osobným autom BMW PD XXX ET, spotreba X,Xl/XXX M. - Q. a späť 368 km, cena pohonných hmôt 1,343 eur/ l/ a náhradu za používanie motorového vozidla v súvislosti s účasťou na pojednávaní 20.6.2016 vo výške 67,34 eur (368 km x 0,183 eur/km), a teda spolu trovy konania 955,84 eur. Za opodstatnene uplatnené trovy právneho zastúpenia na účelné bránenie práva odporcu v 1/ rade súd považoval trovy právneho zastúpenia vyčíslené zástupcom odporcu v 1/ rade ako je uvedené v predchádzajúcej vete okrem jedného úkonu právnej služby, a to za stanovisko odporcu k vyjadreniu navrhovateľa v podaní z 30.5.2016 vo výške 170,97 eur plus režijný paušál á 8,58 eur, a to z dôvodu, že uvedené stanovisko odporcu v 1/ rade je v prevažnej časti a teda takmer totožné s vyjadrením odporcu v 1/ rade v podaní z

27.11.2015, preto súd trovy právneho zastúpenia za uvedený úkon právnej služby nepriznal, pričom vo zvyšnej časti uplatnené trovy konania súd považoval za opodstatnené, teda spolu vo výške 776,29 eur, ktoré mu je povinný nahradiť navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Zástupca odporcu v 2/ rade si vyčíslil trovy konania v podaní z 20.6.2016 v celkovej výške 2468,52 eur, a to z titulu súdneho poplatku 285,- eur a z titulu trov právneho zastúpenia 2033,52 eur. Za opodstatnene uplatnené trovy právneho zastúpenia na účelné bránenie práva odporcu v 2/ rade súd považoval trovy právneho zastúpenia z titulu trov právnej služby za 5 úkonov právnej pomoci á 170,97 eur (prevzatie veci, písomné podanie odporu v podaní z 27.10.2014 + 3x účasť na pojednávaniach v dňoch 9.3.2015, 20.4.2015 a 20.6.2016) + 2 x režijný paušál á 8,04 eur, 2 x režijný paušál á 8,39 eur + 1 x režijný paušál á 8,58 eur plus 2 x náhradu za stratu času za 4 polhodiny á 13,98 eur, t.j.55,92 eur /za účasť na pojednávaniach 9.3.2015 a 20.4.2015/ + 1x náhradu za stratu času 14,30 eur x 4 polhodiny, čo predstavuje 57,20 eur + cestovné náhrady za účasť na pojednávaniach v dňoch 9.3.2015 a 20.6.2016, t.j. 2 x á 29,90 eur plus 1 x za účasť na pojednávaní 20.4.2015 vo výške 31,20 eur, čo predstavuje spolu bez DPH 1.156,33 eur plus 20% DPH 231,27 eur a spolu trovy právneho zastúpenia s DPH 1.387,60 eur, ktoré mu je povinný nahradiť navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Za neopodstatnene uplatnené trovy právneho zastúpenia súd považoval úkony právnej služby - návrhy na dokazovanie v podaniach z 17.3.2015, 10.8.2015 a 21.1.2016, vrátane režijných paušálov z uvedených úkonov, a to z dôvodu, že nič nebránilo zástupcovi odporcu v 2/ rade uviesť návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré uviedol v podaní z 17.3.2015 priamo na pojednávaní konanom 9.3.2015, ďalší návrh na doplnenie dokazovania v podaní z 10.8.2015 / aby bol pripojený trestný spis vedený ORPZ Prievidza vo veci trestného oznámenia odporcu v 2/ rade/ bol právne irelevantný v tomto konaní a ďalší návrh na doplnenie dokazovania v podaní z 21.1.2016 /vykonať konfrontáciu medzi odporcami/, mohol taktiež zástupca odporcu uviesť na pojednávaní 20.4.2015, preto súd uvedené úkony právneho zástupcu nepovažoval za hospodárne a účelné v tomto konaní, preto mu náhradu trov konania z titulu uvedených úkonov v celom rozsahu nepriznal, a to ani z titulu súdneho poplatku vo výške 285,-eur, keďže odporca v 2/ rade žiaden takýto súdny poplatok neplatil a preddavok na trovy dokazovania vo výške 150,- eur bude odporcovi v 2/ rade v celom rozsahu vrátený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.