Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cpr/6/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci navrhovateľa : V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, P. W., právne zastúpený JUDr. Ivan Rendek, advokát, Šafárikova 1522, Galanta proti odporcovi : Slovenské národné divadlo, Pribinova 17, Bratislava, IČO: 00 164 763, právne zastúpené Fons iuris s.r.o., Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 240 318 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 15.04.2013 je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 8786,44 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 652,35 eur od 01.07.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 946,09 eur od 01.08.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 946,09 eur od 01.09.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 946,09 eur od 01.10.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 946,09 eur od 01.11.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 946,09 eur od 01.12.2013 až do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 946,09 eur od 01.01.2014 až do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 946,09 eur od 01.02.2014 až do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 946,09 eur od 01.03.2014 až do zaplatenia a s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 565,37 eur od 01.04.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1952,94 na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Rendeka, advokáta, Šafárikova 1522, Galanta vedený v Tatra banka, a.s., IBAN: SK25 1100 0000 0026 2509 0199, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 626,50 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07.06.2013 domáhal, aby súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom zo dňa 15.04.2013 a po pripustení zmeny petitu návrhu súdom, sa navrhovateľ domáhal aj zaplatenia náhrady mzdy vo výške 10050,77 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodňoval tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce doručené mu odporcom dňa 15.04.2013 a skutkovo odôvodnené tým, že navrhovateľ neoprávnene kopíroval do svojho PC súbory p. Č. - pracovníčky UDD a dňa 07.11.2012 ich následne vymazával a nelegálne prenášal do svojho PC súbory z počítačov iných zamestnancov SND a v

dňoch 19.02.2013 a 19.03.2013 ich vymazával, považuje za neplatné. Navrhovateľ mal podľa odporcu opísaným konaním prekročiť právomoci vyplývajúce z pracovného pomeru, svojvoľne a protiprávne nakladať s osobnými údajmi zamestnancov porušiť základné povinnosti zamestnanca podľa § 81 ods. 1 Zákonníka práce. Navrhovateľ uviedol, že pred 07.11.2012 dostal požiadavku zabezpečiť prenos dát v PC zamestnankyne Č., ktorá menila kanceláriu a bol jej zverený nový počítač. Dáta v jej PC neboli uložené na centrálnom serveri odporcu, pričom navrhovateľ z časových dôvodov súbory zamestnankyne najskôr skopíroval do svojho pracovného PC, odtiaľ dáta umiestnil na hlavný server a následne dáta zo servera preniesol do PC zamestnankyne. Podľa pracovnej náplne navrhovateľa bolo jeho úlohou okrem iného, aby ako správca zabezpečil celkový chod počítačovej a mailovej siete odporcu, pričom pracovná náplň mu neukladala žiaden konkrétny postup, ktorým má úlohy realizovať. Postupom, ktorý za účelom prenosu dát zamestnankyne Č. zvolil navrhovateľ, neprekročil svoje právomoci vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy a interných predpisov a neporušil žiadne svoje povinnosti, ani neprišlo k neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi zamestnankyne a žiadne osobné údaje neunikli, keď o všetkých osobných údajoch, o ktorých sa dozvedel, zachováva mlčanlivosť. Navrhovateľ popieral tvrdenie odporcu o nelegálnom prenášaní súborov a tvrdil, že jeho konanie nie je možné kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ poukázal, že pre odporcu vykonával práce ako správca počítačovej siete a nikdy nebol zo strany odporcu písomne alebo ústne upozornený na žiadne porušovanie svojich pracovných povinnosti a jeho konanie nemá pre zamestnávateľa ani iné osoby žiadne negatívne následky. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca zmeškal prekluzívnu lehotu, v ktorej mohol s navrhovateľom skončiť pracovný pomer okamžite. Navrhovateľ namietal neurčitosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď z neho nevyplývalo o aké súbory a dáta a ktorých zamestnancov sa jedná, teda v čom spočívala samotná nelegálnosť prenosu tak, aby dôvody nebolo možné dodatočne meniť. Navrhovateľ nevedel aké konkrétne konanie mu odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru vytýkal, teda samotné skutkové odôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je dostatočne jasné a určité tak, aby ho nebolo možné meniť , resp. zameniť s iným dôvodom. Navrhovateľ listom z 07.05.2013 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom odporca prevzal oznámenie dňa 13.05.2013.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zmietnuť a uviedol, že dňa 12.04.2013 , na základe hromadenia podozrení o neoprávnenom konaní, dal riaditeľ odporcu pokyn na preskúmanie osobných počítačov IT technikov - zamestnancov SND. Po preskúmaní počítačov a vypracovaní správy z preskúmania boli preukázané porušenia povinností a právnych predpisov. Odporca kontaktoval aj orgány činné v trestnom konaní, ktoré PC navrhovateľa zabezpečili. Odporca považuje okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom za súladné s pracovnoprávnymi predpismi, spĺňajúce všetky náležitosti v zmysel Zákonníka práce. Vo vzťahu ku uplynutiu prekluzívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru odporca uviedol, že kontrola počítača navrhovateľa bola vykonaná v apríli 2013, a preto zákonné lehoty nemohli uplynúť márne.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom súd svojim uznesením č.k. -24 zo dňa 14.04.2014 konanie o návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej sa od odporcu domáhal náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa 13.05.2013 zastavil. Súd uznesením č.k. -24 zo dňa 14.04.2014 konanie o návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa 13.05.2013 až do času, kedy odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci alebo do rozhodnutia súdu o skončení pracovné pomeru zastavil.

Navrhovateľ svojim písomným podaním zo dňa 08.03.2016 ( č.l. 139) žiadal, aby súd zmenil petit návrhu tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom zo dňa 15.04.2013 je neplatné a uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 10.050,77 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 758,86 eur od 01.07.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1079,28 eur od 01.08.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1079,28 eur od 01.09.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1079,28 eur od 01.10.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1079,28 eur od 01.11.2013 až do zaplatenia, s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1079,28 eur od 01.12.2013 až do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1079,28 eur od 01.01.2014 až do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1079,28 eur od 01.02.2014 až do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1079,28 eur od 01.03.2014 až do zaplatenia a s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 657,67 eur od 01.04.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd navrhovateľom požadovanú zmenu petitu návrhu pripustil podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.03.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 15.11.2005 , dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.09.2010, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 15.04.2013, náplňou práce - príloha k pracovnej zmluve z 01.07.2010, oznámením o trvaní pracovného pomeru zo dňa 07.05.2013 a pripojenou doručenkou, Správou - kontrola osobných počítačov v SND zo dňa 14.04.2013, prílohou k Správe - kontrola osobných počítačov v SND , Smernicou č. 4/2010 - postupy pre monitorovanie a riadenie bezpečnostných incidentov IS SND, Smernicou č. 5/2010 o riadení prístupu k informačným a komunikačným technológiám, Smernicou č. 6/2010 pre riadenie komunikácií a prevádzky informačných systémov, mzdovými listami navrhovateľa za rok 2013 mesiace január až marec a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 15.11.2005 pracovnú zmluvu s dojednaným druhom práce - správca počítačovej siete na technicko-prevádzkovom úseku SND, s dňom nástupu do práce dňa 15.11.2005 , na dobu určitú v znení jej dodatku z 23.09.2010. Navrhovateľ bol podľa pracovnej zmluvy povinný zverenú prácu vykonávať v rozsahu podľa pracovnej náplne, prípadne inštrukcií nadriadeného, dodržiavať ustanovenia pracovného poriadku a BOZP predpisy.

Odporca doručil dňa 15.04.2013 navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pričom jeho dôvody skutkovo vymedzil tak, že navrhovateľ neoprávnene prekopíroval do svojho PC súbory p. Č. - pracovníčky UDD a 07.11.2012 ich následne vymazával zo svojho PC a nelegálne prenášal do svojho PC súbory z počítačov iných zamestnancov SND a v dňoch 19.02.2013 a 19.03.2013 ich vymazával a v súvislosti s týmto konaním tvrdil odporca závažné porušenie pracovnej disciplíny, interných právnych predpisov SND, pracovného poriadku SND a všeobecne záväzné právne predpisy, keď neoprávnene a bez súhlasu alebo príkazu nadriadeného zamestnanca a zároveň bez súhlasu dotknutých osôb prekročil svoje právomoci dané a určené v pracovnej náplni, svojvoľne a protiprávne nakladal s osobnými údajmi a korešpondenciou zamestnancov a porušil základné povinnosti zamestnanca uvedené v § 81 ods. 1 písm. a), c) a f) Zákonníka práce. V súvislosti s uvedeným konaním skončil odporca s navrhovateľom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer.

Z prílohy k pracovnej zmluve z 01.07.2010 súd zistil, že navrhovateľ bol u odporcu ako zamestnanec s dojednaným druhom práce správca, povinný najmä zabezpečiť chod počítačovej siete a mailovej siete , inštaláciu, sprevádzkovanie a prevádzkyschopnosť SW a HW produktov a technológií, ich upgradovanie, montáž a sprevádzkovanie novej IT techniky, inštalovať operačné systémy a rôzne SW aplikácie, vykonávať údržbu a administráciu dodanej techniky a technológií, zabezpečiť dennodennú administratívnu podporu pre užívateľov softwarových aplikácií a hardwarových zariadení, zabezpečiť ochranu a bezpečnosť dát, dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany počítačovej siete a nakoniec jednorazovo plniť úlohy podľa pokynov priameho nadriadeného, ktoré vyplynú v rámci záujmu plynulého chodu zamestnávateľa. Svojim podpisom potvrdil navrhovateľ oboznámenie sa s pracovnou náplňou.

Z obsahu oznámenia o trvaní pracovného pomeru z 07.05.2013 vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, žiadal ho , aby mu umožnil vykonávať svoju prácu v dohodnutom pracovnom čase a namietal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Oznámenie navrhovateľa bolo odporcovi doručené dňa 13.05.2013 (doručenka č.l.15).

Zo Správy - kontrola osobných počítačov v SND z 14.04.2013 vyplýva, že na základe kontroly vykonanej v apríli 2013 v zmysle pokynu generálneho riaditeľa SND na osobných počítačoch p. W. P., p. X. E. a p. Q. D. zamestnancom odporcu V. Š., bolo vo vzťahu ku navrhovateľovi zistené, že tento bol osobne dňa 27.11.2012 na PC p. E., uviedol ju do omylu a vytvoril si vzdialený prístup k počítaču menovanej zamestnankyne, konkrétne k jej ploche a dokumentom, obsahujúcim údaje obchodného a osobného charakteru, ktoré k činnosti administrátora vedúce k aktualizácii produktov nebol potrebný. Dňa 29.11.2012 sa k ploche zamestnankyne pripojil a mohol kopírovať ktorékoľvek jej dáta.

Právny zástupca navrhovateľa namietal, že u odporcu nebolo žiadnym predpisom stanovené, akým spôsobom by mal navrhovateľ uskutočniť prekopírovanie súborov z PC p. Č., preto zo strany navrhovateľa nemohlo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol právny zástupca navrhovateľa, že nie je zrejmé o akých zamestnancov sa jedná, ako súbory boli prenášané a v čom vidí odporca nelegálnosť konania navrhovateľa. Keďže odporca neprikazoval určitý pracovný postup navrhovateľa, nemohlo z jeho strany prísť ku porušeniu pracovnej disciplíny. Navrhovateľ u odporcu pracoval cca 7,5 roka a po celé toto obdobie nebol zo strany odporcu upozornený na žiadne porušenie pracovných povinností, neprišlo k úniku informácií a konanie navrhovateľa nemalo na odporcu negatívny dopad. Od momentu okamžitého skončenia pracovného pomeru má odporca k dispozícii osobný PC navrhovateľa. Namietal uplynutie prekluzívnych lehôt na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 01.12.2014 uviedol, že navrhovateľovi vytýkali spôsob, ktorým boli prekopírované údaje z PC p. Č. do PC navrhovateľa, ďalej uviedol, že navrhovateľ nelegálne prenášal do svojho PC súbory z PC p. Fridrichovej, pristupoval do jej PC bez oprávnenia a k uvedenému malo prísť 27.11.2012. Nelegálnosť konania navrhovateľa videl odporca v nedodržaní postupov a interných predpisov odporcu. Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2016 konkretizoval právny zástupca odporcu dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru v tom, že navrhovateľ neoprávnene nakladal s údajmi zamestnancov p. D., p. O., p.W. a p.P.. Právny zástupca odporcu mal za to, že informácie, ktoré boli súčasťou skopírovaných zložiek sprístupnil resp. zverejnil navrhovateľ tretím osobám a uvedené dovodzoval z obsahu infožiadostí doručených odporcovi, v ktorých tretie osoby žiadali práve o sprístupnenie informácií obsiahnutých v skopírovaných súboroch. Podľa odporcu porušil navrhovateľ povinnosť mlčanlivosti podľa § 57, pracovnú zmluvu a popis činností, zákon o ochrane osobných údajov, pričom nevedel uviesť, ktorými tento skutok vykonal. Súčasne odporca mal za to, že navrhovateľ porušil § 12 Občianskeho zákonníka, teda porušil ochranu súkromia fyzickej osoby a ochranu prepravovaných správ. Odporcom predložené smernice obsahujú len všeobecný rámec povinností každého užívateľa u odporcu a odporca nevedel konkretizovať tie ustanovenia smernice, ktoré mali byť porušené, bol len názoru, že navrhovateľ nebol oprávnený kopírovať súbory zamestnancov bez pokynu nadriadeného.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,

e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.

Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom zo dňa 15.04.2013 doručeného navrhovateľovi toho istého dňa, ako aj nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za obdobie od 13.05.2013 do 19.02.2014, pretože dňa 20.02.2014 sa navrhovateľ zamestnal u iného zamestnávateľa. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že navrhovateľ na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.11.2005 pracoval u odporcu ako správca počítačovej siete na technicko-prevádzkovom úseku odporcu, pričom pôvodne dohodnutá určitá doba trvania pracovného pomeru , bola dodatkom ku pracovnej zmluve účastníkmi zmenená na dobu neurčitú. Navrhovateľ nesporoval doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 15.04.2013 a medzi účastníkmi nebola spornou ani skutočnosť, že navrhovateľ odporcovi dňa 13.05.2013 oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žiadal odporcu o umožnenie vykonávať prácu v dohodnutom pracovnom čase. Navrhovateľ s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru nesúhlasil a v súlade s § 77 Zákonníka práce, v zákonnej dvojmesačnej lehote odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť , podal na súde návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer navrhovateľa sa mal skončiť doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 15.04.2013, pričom žalobný návrh bol súdu doručený dňa 07.06.2013. Odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.11.2005 z dôvodu neoprávneného prekopírovania súborov p. Č. pracovníčky UDD odporcu navrhovateľom do jeho PC a ich následného vymazávania zo svojho PC dňa 07.11.2012, pričom sa malo jednať o stovky súborov .doc, . xls, pdf a ďalších (skutok 1) a tiež z dôvodu nelegálneho prenosu súborov z počítačov iných zamestnancov SND navrhovateľom do jeho do PC a ich následného vymazávania v dňoch 19.02.2013 a 19.03.2013 (skutok 2) , čím mal navrhovateľ závažne porušiť pracovnú disciplínu, interné právne predpisy odporcu, pracovný poriadok odporcu a všeobecne záväzné právne predpisy, pretože bez súhlasu alebo príkazu nadriadeného a bez súhlasu dotknutých osôb prekročil navrhovateľ svoje právomoci , svojvoľne a protiprávne nakladal s osobnými údajmi a korešpondenciou zamestnancov a porušil základné povinnosti zamestnanca uvedené v § 81 Zákonníka práce. Navrhovateľ namietal zmeškanie prekluzívnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce, keď ako dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru uviedol odporca vymazávanie súborov z počítača navrhovateľa dňa 07.11.2012, teda viac ako päť mesiacov odo dňa doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľovi, ako aj skutočnosť, že zo skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako ich odporca vymedzil v písomnom skončení pracovného pomeru doručeného navrhovateľovi dňa 15.04.2013, nie je možné zistiť, aké konkrétne konanie mu odporca vytýka, keď z písomného právneho úkonu odporcu nevyplýva o aké súbory a dáta, ktorých zamestnancov malo ísť a v čom spočívala nelegálnosť prenosu súborov navrhovateľom. Nakoniec vo vzťahu ku prenosu súborov p. Č. namietal navrhovateľ, že nešlo o nelegálnu činnosť navrhovateľa, pretože s osobnými údajmi dotyčnej osoby nikdy neoprávnene nenakladal , žiadne údaje neunikli a o všetkých osobných údajoch, o ktorých sa navrhovateľ v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností dozvedel zachovával mlčanlivosť.

Súd teda ustálil a medzi účastníkmi nebolo sporným, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi malo písomnú formu a bolo podpísané riaditeľom SND, teda osobou oprávnenou konať v pracovnoprávnych veciach za odporcu. Pokiaľ ide o včasnosť úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru, dospel súd k záveru, že odporca dodržal zákonnú dvojmesačnú lehotu v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce, keď doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 15.04.2013, pričom o dôvodoch, na ktorých založil okamžité skončenie pracovného pomeru, sa dozvedel kontrolou osobného počítača navrhovateľa. Zo Správy z kontroly osobných počítačov v SND vyplýva, že ku táto bola vykonaná dňa 14.04.2013, teda bezprostredne pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľom odporcovi. Súd odvíjal plynutie dvojmesačnej zákonnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru práve od momentu kontroly osobných počítačov , keď

sa odporca dozvedel o skutkových okolnostiach, pre ktoré následne okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru, keď so zreteľom na intenzitu porušenia pracovných povinností v konkrétnych pracovnoprávnych vzťahoch nie je žiaduce, aby pracovný pomer trval ďalej, teda keď nie je spravodlivé, požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca po skončení pracovného pomeru zamestnával ešte počas výpovednej doby. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru výpovedné doby totiž neplatia. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, pre ktorý zákon predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Zákon pre platnosť okamžitého skončenie pracovného pomeru predpisuje písomnú formu a súčasne skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru v písomnom právnom úkone zamestnávateľa tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť teda uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že so zamestnancom končí pracovný pomer okamžite, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel zamestnávateľ v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru prejaviť, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebude možné zameniť s iným dôvodom. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby jeho dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o dôvodoch pre skončenie pracovného pomeru. Z právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru by malo vyplývať, v ktorom konkrétnom konaní zamestnanca vidí zamestnávateľ naplnenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzený odporcom ako nelegálne prenášanie súborov z počítačov iných zamestnancov SND do svojho PC a ich vymazávanie v dňoch 19.02.2013 a 19.03.2013 je formulovaný natoľko neúplne a nekonkrétne , že bez nutnosti doplnenia neuvedených skutočností, týkajúcich sa konkrétnych zamestnancov, časového ohraničenia konania navrhovateľa a špecifikácie údajov, ktoré mali byť prenášané a to aspoň ich druhom alebo okruhom, nie je možné v tejto časti úkon ani pomocou výkladu objasniť a v takom prípade potom platí, že čo je neurčité pokladá sa za neexistujúce . V prejednávanej veci, výklad vôle prejavenej odporcom ako zamestnávateľom v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru, nie je možné bez nutnosti jej doplnenia o to, čo prejavené nebolo, zistiť. Bez doplnenia prejavu vôle odporcom nie je možné totiž zistiť, aké skutkové okolnosti mali zakladať jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Sám odporca v priebehu konania uvádzal rôzne skutkové okolnosti na konkretizáciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom odkazoval na správu z kontroly z 14.04.2013 a skutok 2 špecifikoval ako nelegálne prenášanie súborov navrhovateľom z PC p. E. zamestnankyne odporcu a prístup do jej PC bez oprávnenia, ku ktorému malo prísť dňa 27.11.2012 (pojednávanie 01.12.2014). Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2016 už konkretizoval uvedený skutok 2 vo vzťahu k ďalším zamestnancom odporcu , a to vo vzťahu ku p. D., p. O., W. a P. a opätovne odkazoval na predloženú správu z kontroly počítačov a v nej uvedených zamestnancov, ktorá však žiadne súvisiace zistenia k týmto zamestnancom neobsahovala. Nakoniec odporca preukazoval tieto tvrdenia predložením prílohy ku Správe - kontrola osobných počítačov v SND a screenshotov. Navrhovateľ sa k takto nekonkrétne vymedzenému skutku 2 v okamžitom skončení pracovného pomeru nemohol vyjadriť, pretože z písomného právneho úkonu odporcu, obsahom ktorého malo byť skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom, nevyplývali žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné identifikovať, aké konkrétne konanie kladie odporca navrhovateľovi za vinu.

Na základe uvedeného dospel súd k názoru, že v časti skutku 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru je prejav vôle odporcu neurčitý, keď dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcom uvádzaný ako "nelegálne prenášanie súborov z počítačov iných zamestnancov SND do PC navrhovateľa a ich vymazávanie v dňoch 19.02.2013 a 19.03.2013 " je skutkovo vymedzený tak neúplne, že prejav vôle odporcu nie je možné bez doplnenia jeho obsahu ďalšími údajmi konkretizujúcimi buď časové obdobie prenášania súborov z iných počítačov, alebo okruhu zamestnancov, ktorých údajov sa prenášanie malo týkať alebo druhu a charakteru údajov, ktoré mali byť prenášané, vôbec objasniť a vyložiť. Prejav vôle však nie je pri jeho výklade možné dopĺňať tým, čo prejavené nebolo, ani ho nahradzovať. Takýto prejav vôle je potrebné potom považovať za neurčitý, ktorý nie je možné vyložiť a teda neplatný.

Z hmotnoprávnej úpravy okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vyplýva, že povinnosť preukázať, že sa zamestnanec skutočne dopustil konania zakladajúceho dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, teda porušenia pracovnej disciplíny takej intenzity ako to má na mysli citované zákonné ustanovenie má v tomto prípade odporca. Teda na odporcovi viazlo dôkazné bremeno, aby preukázal, že v okamžitom skončení PP popísané konanie navrhovateľa (skopírovanie súborov p. Č. do svojho počítača a ich následné vymazanie dňa 07.11.2012) bolo porušením interných predpisov alebo postupov navrhovateľa, s ktorými bol navrhovateľ oboznámený. Odporca tvrdil, že u neho existujú smernice ohľadne postupu pri zabezpečení chodu PC siete a nelegálnosť konania navrhovateľa mala spočívať v nedodržaní interných postupov a predpisov navrhovateľom. Odporca, na ktorom viazlo dôkazné bremeno v smere preukázania, že skutok spočívajúci v prekopírovaní súborov pani Č. do svojho počítača a ich následné vymazanie dňa 07.11.2012, ktorý jediný skutok odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru dostatočne konkrétne vymedzil, odporoval smerniciam alebo postupom, s ktorými bol navrhovateľ oboznámený. Odporca však nevedel okrem všeobecných tvrdení o existencii takýchto postupov a smerníc vymedziť konkrétne ich ustanovenie, ktoré by navrhovateľ opísaným konaním porušil. Odporcom predložené smernice žiaden konkrétny postup navrhovateľa pri plnení si jeho pracovných povinností nepredpisovali, preto bolo na jeho rozhodnutí, aký postup si v danej situácii pri kopírovaní súborov p. Č. za účelom ich prenosu do nového počítača zvolí. Obsahom pracovnej náplne bolo okrem iného poskytovať zamestnancom - užívateľom dennodennú administratívnu podporu. Predpokladom pre plnenie si tejto povinnosti nebola písomná žiadosť nadriadeného, uvedené nevyplývalo zo žiadneho interného dokumentu odporcu, teda postačovala žiadosť konkrétneho užívateľa a podľa názoru súdu aj konkludentný prejav užívateľa. V prípade p. Č. uviedol navrhovateľ, že skopírovanie údajov z počítača p.Č. sa uskutočnilo v budove UDD na Mliekarenskej ul. v Bratislave, kde mala zamestnankyňa pracovisko a kam sa navrhovateľ dostavil. Je dosť ťažko predstaviteľné, že by navrhovateľ skopíroval údaje z počítača zamestnankyne na jej pracovisku bez jej vedomia, resp. proti jej vôli. Odporca navrhovateľovi vytýkal postup resp. spôsob akým poskytol navrhovateľ p. Č. podporu, čím však neporušil žiaden právny predpis a to ani interný predpis odporcu, keď odporca existenciu takého predpisu v konaní nepreukázal. V popísanom konaní navrhovateľa nevzhliadol súd porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, a to tak zákona o ochrane osobných údajov, ani § 12 Občianskeho zákonníka. Zo samotného vyjadrenia odporcu vyplýva, že trestné konanie na základe trestného oznámenia odporcu nebolo ani začaté.

Podľa názoru súdu v predmetnej veci na základe vykonaného dokazovania, argumentácie účastníkov a predložených dôkazov neboli naplnené predpoklady stanovené Zákonníkom práce pre okamžité skončenie pracovného pomeru, keď v skutku 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru bol jeho dôvod odporcom skutkovo nedostatočne vymedzený, čo viedlo súd k záveru o neurčitosti prejavenej vôle odporcu a v tejto časti o neplatnosti právneho úkonu a v skutok 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru bol síce skutkovo dostatočne vymedzený, ale dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v prekopírovaní súborov p. Čaneckej do PC navrhovateľa a ich následné vymazávanie navrhovateľom zo svojho PC dňa 07.11.2012 postrádal protiprávnosť, intenzitu a závažnosť, ktoré by odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa odporcom.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v skutku 1 navrhovateľ neporušil pracovnú disciplínu, teda vymedzený skutok nenaplnil skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny, s ktorou zákon spája právne následky v podobe sankcie okamžitého skončenia pracovného pomeru a v skutku 2 nebolo okamžité skončenie pracovného pomeru dostatočne preskúmateľné , a preto návrhu navrhovateľa v časti o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom odporcu zo dňa 15.04.2013 je neplatné, vyhovel.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrad mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za 36 mesiacov.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu mzdy za obdobie od 13.05.2013, t.j. odo dňa v ktorom navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní do 19.02.2014, kedy sa zamestnal, teda za obdobie kratšie ako 12 mesiacov. Súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z § 134 Zákonníka práce.

Súd vychádzal z priemerného zárobku navrhovateľa za obdobie január až marec 2013 - 1.štvrťrok roku 2013.

V mesiaci január 2013 mal navrhovateľ príjem 822,61 eur , pričom odpracoval 176 hodín. V mesiaci február 2013 mal navrhovateľ príjem 860 eur , pričom odpracoval 160 hodín. V mesiaci marec 2013 mal navrhovateľ príjem 573,33 eur + odmena 180 eur = 753,33 eur , pričom odpracoval 112 hodín. Hodinový zárobok predstavuje 2435,94 eur : 448 hodín = 5,4373 eur/hodinu Priemerný mesačný zárobok predstavuje násobok 5,4373 eur a koeficientu vo výške 174 t.j. 946,09 eur Priemerný denný zárobok predstavuje násobok priemerného hodinového zárobku x 8 hodín = 43,49 eur Náhrada mzdy za obdobie od 13.05.-31.05.2013 - 15 pracovných dní predstavuje 652,35 eur Za obdobie 01.02.2014 - 19.02.2014 - 13 pracovných dní predstavuje 565,37 eur.

Navrhovateľovi patrí náhrada mzdy za obdobie od 13.05.2013 (odo dňa kedy odporcovi - zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnaní) do 19.02.2014 , t.j. do času do ktorého si navrhovateľ svoj nárok na náhradu mzdy uplatnil. Navrhovateľ sa počnúc 20.02.2014 zamestnal u iného zamestnávateľa.

Za obdobie od 13.05. do 31.05.2013 t.j. za 15 pracovných dní vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy vo výške 652,35 eur (15 dní x 43,49 eur), za obdobie od 01.06.2013 do 31.01.2014 t.j. za osem mesiacov nárok na náhradu mzdy vo výške 7568,72 eur (8 mesiacov x 946,09 eur) a za obdobie od 01.02. do 19.02.2014 , t.j. za 13 pracovných dní nárok na náhradu mzdy vo výške 565,37 eur ( 13 dní x 43,49 eur), čo spolu činí celkom 8786,44 eur. Súd preto vo zvyšku navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu mzdy zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil z náhrady mzdy za jednotlivé mesiace i úroky z omeškania odo dňa splatnosti mzdy do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ak je dlžník v omeškaní má veriteľ právo požadovať podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania, výšku ktorých stanovuje vykonávací predpis t.j. Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Výška úrokov z omeškania je podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Rozsudok súdu priznávajúci náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru má povahu deklaratórneho rozsudku, t.j. iba potvrdzuje už jestvujúce hmotné práva a povinnosti. Priznaním náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny vzťah, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba (procesne) dodáva kvalita vykonateľného práva.

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - teda nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z citovaných ustanovení hmotného práva.

Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.

Keďže (zákon č. 311/2001 Z.z.) a ani iný pracovnoprávny predpis nepodáva úpravu o úroku z omeškania, treba postupovať i v takomto prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru platí preto výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (nariadenie v § 3 a § 4 je vykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou. Má veriteľa (zamestnanca) odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej na druhej strane mohol za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka. ).

Súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. priznal navrhovateľovi i ním uplatnené úroky z omeškania za omeškanie odporcu so zaplatením náhrady mzdy za každý mesiac v období od 13.05.2013 do 19.02.2014, a to od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola mzda splatná, keď medzi účastníkmi nebola splatnosť mzdy dohodnutá, platí podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, že táto sa stala splatnou najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. ako aj v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. podľa, ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1952,94 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z

- 3 úkony právnej pomoci á 60,07, eur (rok 2013) , 1 úkonu právnej pomoci á 61,87 eur (rok 2014) a 6 úkonov právnej pomoci á 66,- eur ( rok 2016) (spolu 638,08 eur) podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jedna trinástina výpočtového základu, keď hodnotu práva nebolo možné vyjadriť v peniazoch (predmetom konania bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru) za nasledovné úkony právnej pomoci : prevzatie veci a prvá porada s klientom dňa 23.04.2013, oznámenie o trvaní pracovného pomeru dňa 07.05.2013, spísanie návrhu vo veci samej dňa 05.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 01.12.2014 , spísanie podania vo veci samej dňa 08.03.2013, písomné podanie navrhovateľa vo veci samej zo dňa 16.05.2016 a účasť na pojednávaniach konaných dňa 11.03.2016, 15.04.2016, dňa 20.05.2016 a dňa 20.06.2016.

- paušálna suma náhrad a výdavkov v roku 2013 - 3 x á 7,81 eur (spolu 23,43 eur) a v roku 2014 - 1 x á 8,04 eur . Paušálne náhrady si za úkony uskutočnené v roku 2016 navrhovateľ neuplatnil.

- náhrada za stratu času - účtované podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu t.j. v roku 2014 á 13,40 eur, v roku 2016 á 14,30 eur za čas strávený cestou Galanta - Bratislava a späť , t.j. 4 x 13,40 eur/14,30 eur pri účasti na pojednávaniach konaných dňa 01.12.2014, 11.03.2016, 15.04.2016, dňa 20.05.2016 a dňa 20.06.2016, t.j. 53,60 eur a 4 x 57,20 eur.

Trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby poskytnuté v súvislosti s určením neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru predstavujú 951,95 eur.

- 5 úkonov právnej pomoci á 270,54 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zo substrátu 10.050,77 eur (navrhovateľom uplatňovaná náhrada mzdy ) za nasledovné úkony právnej pomoci písomné podanie navrhovateľa vo veci samej zo dňa 16.05.2016 a účasť na pojednávaniach konaných dňa 11.03.2016, 15.04.2016, dňa 20.05.2016 a dňa 20.06.2016.

Navrhovateľ mal v konaní úspech v priznanej časti istiny vo výške 8786,44 eur a odporca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 1264,33 eur , v ktorej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Úspech navrhovateľa teda predstavuje 87 % a úspech odporcu 13 %. Čistý úspech navrhovateľa potom predstavuje 74%. Súd priznal navrhovateľovi pomernú časť náhrady trov právneho zastúpenia v súvislosti s uplatnením si nároku na náhradu mzdy, a to vo výške 1000,99 eur čo zodpovedá 74 % pomernému úspechu navrhovateľa, z celkom uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu mzdy vo výške 1352,70 eur

Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia navrhovateľa vychádzal z ich písomného vyúčtovania právnym zástupcom navrhovateľa, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu v sume 2304,65 eur. V súlade §149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd odporcu zaplatiť náhradu trov konania v súdom priznanej časti na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Navrhovateľ bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. d) z.č. 71/1992 Zb. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto súd s poukazom na § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 527,- eur (podľa položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov) a 99,50 eur za určovací petit, čo spolu predstavuje 626,50 eur odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne , v dvoch vyhotoveniach, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave, dňa 20. júna 2016

JUDr. Denisa Cviková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia :