Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/594/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a. s., Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní zastúpeného PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporkyni: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., t.č. Z.. J. XX/X, J., o zaplatenie 197,94 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 112,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 43,43 € od 26.10.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 37,97 € od 26.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 31,39 € od 26.12.2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,- € splatných vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konanie doručeným súdu dňa 28.9.2015 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 197,94 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa neuhradila cenu za služby poskytnuté mu jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listín založených v spise a to zmluvy o postúpení pohľadávok, zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve, faktúr, oznámenia o postúpení pohľadávok, cenníka, vyjadrenia, protokolu o odovzdaní postupovaných pohľadávok, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb, cenníka a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 9.6.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa. Postúpená bola pohľadávka voči odporkyni celkove vo výške 197,94 €. Postúpenie pohľadávky bolo odporkyni oznámené právnym predchodcom navrhovateľa písomným podaním zo dňa 3.7.2014.

Dňa 5.6.2012 uzatvorila odporkyňa so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby -pripojenie k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovanie SIM karty na dohodnutý mesačný program služieb PROGRAM NAJ 200. V rovnaký deň uzavrela odporkyňa so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Podľa bodu 2 dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb, tiež sa nedopustí konania s následkom vypojenia SIM karty. V prípade porušenia tohto dojednania zo strany užívateľa bol užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu uvedenú tabuľke č. 1 dodatku, t.j. vo výške 47,80 €.

Právny predchodca navrhovateľa následne v období mesiacov september 2012 až december 2012 vyúčtoval odporkyni poplatky za poskytnuté služby a to nasledovne:

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 37,35 €, splatnou dňa 25.9.2012,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 43,43 €, splatnou dňa 25.10.2012,

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 37,97 €, splatnou dňa 25.11.2012.

- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 31,39 €, splatnou dňa 25.12.2012.

Vyúčtovanú sumu odporkyňa v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradila. Túto sumu neuhradila ani na výzvu navrhovateľa.

Dňa 8.8.2013 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporkyni faktúru č. 7308075433 znejúcu na sumu 47,80 € s dátumom splatnosti dňa 25.8.2013. Predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta.

Odporkyňa v priebehu konania uznala, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej bola poskytnutá SIM karta, ktorá jej umožňovala využívať služby spoločnosti Slovak Telecom, a.s.. Túto kartu okrem nej využíval aj jej syn. Dlžnú vyúčtovanú sumu uhradiť nevedela. Jej syn je psychicky chorý, preto má s ním problémy a v blízkej budúcnosti bude opäť hospitalizovaný. Ona je zamestnaná v spoločnosti RPC Bramlage Veľký Meder, kde jej mesačný priemer v čistom predstavuje sumu 380,- €. Z tejto sumy sú jej vykonávané zrážky titulom exekúcií a teda zamestnávateľ jej titulom mzdy vypláca sumu 280,- € až 300,- € mesačne. Taktiež dostáva stravné lístky. Štvrťročne zvykne dostávať od zamestnávateľa odmenu, napríklad za dochádzku. Ide o sumu cca. 30,- €. Býva sama v podnájme, za ktorý mesačne uhrádza sumu 250,- € titulom nájomného a réžií. Mesačne jej z výplaty zostane cca. 30,- € až 50,- €. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, prípadne hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Doplnila, že pokiaľ ju súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy, žiada, aby jej bolo povolené túto uhradiť v mesačných splátkach maximálne po 20,- € s lehotou splatnosti po 15. dni v mesiaci. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výroby alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli zmluvu o pripojení. Podľa tejto zmluvy, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb, odporkyňa bola oprávnená využívať služby poskytované právnym predchodcom navrhovateľa a zároveň bola povinná uhrádzať faktúry, ktoré jej právny predchodca navrhovateľa za využívanie týchto služieb vystavil. V konaní bolo zistené, že právny predchodca navrhovateľa v období od uzavretia zmluvy do mesiaca december 2012 odporkyni riadne dodal služby v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení, odporkyňa tieto služby využívala avšak cenu za poskytnuté služby v období od septembra 2012 do decembra 2012 právnemu predchodcovi navrhovateľa riadne a včas neuhradila. Keďže v danom prípade je zmluvný vzťah, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania, vzťahom spotrebiteľským, súd bol povinný v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zisťovať, či v danom prípade na strane navrhovateľa neexistujú skutočnosti, ktoré oslabujú jeho nárok uplatnený voči odporkyni. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 37,35 € (uplatnený titulom neuhradenej faktúry č. 7209228532 vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa dňa 8.9.2012 s dátumom splatnosti dlžnej sumy dňa 25.9.2012) je v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný. V danom prípade súd aplikujúc občianskoprávne predpisy konštatuje, že premlčacia doba je tri roky a táto začala plynúť v deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 7209228532, t.j. 26. 9. 2012 a táto uplynula dňa 26. 9. 2015. Preto, keď navrhovateľ v tejto veci podal na súd návrh na začatie konania dňa 28.9.2045, bolo to po uplynutí premlčacej doby pre uplatnenie nároku titulom vyššie uvedenej dlžnej sumy, v dôsledku ktorej skutočnosti súd návrh na začatie konania v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Vo zvyšnej časti o uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy vyúčtovanej za poskytnuté služby faktúrou č. 7210283578 znejúcou na sumu 43,43 € s dátumom splatnosti dňa 25. 10. 2012, faktúrou č. 7211343904 znejúcou na sumu 37,97 € s dátumom splatnosti dňa 25.11.2012 a faktúrou č. 7212426936 znejúcou na sumu 31,39 € s dátumom splatnosti dňa 25.12.2012, súd návrhu vyhovel, keď navrhovateľ v tejto časti uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, pričom odporkyňa tento jeho nárok nepopierala. Súd tiež vyhovel návrhu na začatie konania v časti uplatneného úroku z omeškania z judikovaných dlžných súm, ktorý bol zo strany navrhovateľa uplatnený vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 € s príslušenstvom, súd návrh v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný a tento zamietol. Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od zmluvy o pripojení a jej dodatku. Zmluvu, ktorú odporkyňa uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o pripojení je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie

účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých obdobných zmluvách. Odporkyňa mala možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Pri takto naformulovanej zmluvnej pokute môže dodávateľ požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v zmluve za každé porušenie zmluvnej povinnosti z čoho je zrejmé, že môže žiadať aj niekoľkonásobok uvedenej zmluvnej pokuty. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

Dojednanie o zmluvnej pokute súd preto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď zo strany navrhovateľa nebolo v konaní ničím preukázané, že takáto zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, na jej základe nevzniká dodávateľovi (v tomto prípade jeho právnemu nástupcovi) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie zmluvnej pokuty súd považoval za neprijateľnú podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým i preto, že toto dojednanie nezohľadňuje celú dĺžku obdobia, po ktorú spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy ani iným hľadiskom neodstupňuje výšku zmluvnej pokuty (napr. výškou nedoplatku za poskytnuté služby), ale od odporkyne, ako aj od ostatných spotrebiteľov v prípade porušenia zmluvných povinností v období trvania viazanosti sa požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške. Pri uzatváraní zmlúv bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou použitý štandardný formulár s vopred určenými podmienkami a obsahom, ktoré odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla nijako ovplyvniť, mohla ich len prijať, inak by s ňou právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvný vzťah neuzavrel. Súd tiež poukazuje na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ používa nevýrazné malé písmo na predtlači zmluvy o pripojení ako aj dodatku, pričom ide o obsahovo rozsiahly text, s ktorým podľa názoru súdu nie je možné v čase uzavretia zmluvy sa podrobne oboznámiť.

Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou a preto podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka je takáto zmluvná podmienka neplatná. Na základe neplatného zmluvného dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa a teda ani navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, preto súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty i s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď pre čiastočný úspech oboch účastníkov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzajúc zo žiadosti odporkyne o umožnenie zaplatenia dlžnej sumy v splátkach súd aplikujúc § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil odporkyni zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 20,- € splatných vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú pomerom odporkyne ako aj výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na

finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.