Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-417-2015.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/417/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej : A. X., X.. X.X.XXXX, V. L. N.. H. XXXX, F., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou B. L.Z., V. S. R. F., o zaplatenie 176,69 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 128,89 Eur s úrokom z omeškania: vo výške 8,75% ročne zo sumy 22,88 Eur od 4.5.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo sumy 22,88 Eur od 4.6.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo sumy 42,68 Eur od 4.7.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo sumy 40,45 Eur od 4.8.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu žalobcu v sume 36,93 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 7,57 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 29,36 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu 22.6.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 176,69 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 22,88 Eur od 4.5.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 22,88 Eur od 4.6.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 42,68 Eur od 4.7.2013 do zaplatenia, 8,50% ročne zo sumy 40,45 Eur od 4.8.2013 do zaplatenia, 8,25% ročne zo sumy 47,80 Eur od 1.4.2014 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 63,96 Eur.
V žalobe uviedol, že predmetnú pohľadávku voči žalovanej mu postúpil postupca Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Jeho právny nárok vyplýva zo Zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 1.6.2011 medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy boli žalovanej poskytované telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca jej vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami, vystavil jej faktúry spolu v sume 176,69 Eur, ktorú však žalovaná neuhradila a preto uplatňuje si voči nej aj zákonné úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. K zmluvnej pokute uviedol, že tento právny nárok vyplýva z bodu 1 písm. b) a bodu 4 v spojení s tabuľkou č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení uzatvoreného medzi postupcom a žalovanou dňa 1.6.2011.
Žalovaná sa na adrese svojho trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava. Adresu jej terajšieho pobytu súd nevedel zistiť ani rozsiahlym šetrením, preto uznesením zo dňa 20.1.2016 ustanovil jej na toto konanie podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. opatrovníka v osobe súdnej tajomníčky. Úlohou opatrovníka je dbať na to, aby žalovaná pre jej neznámy pobyt neutrpela žiadnu ujmu na svojich právach.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o pripojení zo dňa 1.6.2011 uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovanou, Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len VV), Cenníkom Slovak Telekom a.s. a jej faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalobcom dňa 20.11.2014, Prílohou k nej a pokusom o zmier zo dňa 24.4.2015. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 1.6.2011 Zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V ten istý deň uzatvorili aj Dodatok k tejto Zmluve, ktorou sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VTS a Cenník Slovak Telekom, a.s. Na základe tejto zmluvy boli žalovanej poskytované telekomunikačné služby za ktoré dodávateľ jej účtoval nasledovne :
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.4.2013 za obdobie od 15.3.2013 do 14.4.2013 sumu 22,88 Eur splatnú 3.5.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.5.2013 za obdobie od 15.4.2013 do 14.5.2013 sumu 22,88 Eur splatnú 3.6.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.6.2013 za obdobie od 15.5.2013 do 14.6.2013 sumu 42,68 Eur splatnú 3.7.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.7.2013 za obdobie od 15.6.2013 do 14.7.2013 sumu 40,45 Eur splatnú 3.8.2013,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 156.3.2014 zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur splatnú 31.3.2014, t.j. spolu 176,69 Eur.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaná fakturované sumy nezaplatila, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo uzavretej dňa 20.11.2014.
Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
Podľa § 13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2011 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd Zmluvu o poskytovaní verejných služieb posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o elektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili platnú Zmluvu o pripojení ako aj Dodatok k nej, z ktorých žalovanej vyplýva povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Výška ceny neuhradených služieb medzi účastníkmi sporná nebola, je preukázaná faktúrami právneho predchodcu žalobcu, preto súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 128,89 Eur ( 22,88 Eur + 22,88 Eur + 42,68 Eur + 40,45 Eur) považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.
V zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení žalobca v tomto konaní sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur s poukazom na bod 4. Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1. písm. b) tohto Dodatku, alebo v bode 3. Dodatku, alebo v čl. 3. bod 3.6 VP alebo v čl. 5. bod 5.2 písm. a) až c) VP, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 (47,80 Eur).
Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť.
V Dodatku k zmluve o pripojení dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovanú na zaplatenie pokuty v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, že by si plnila svoju povinnosť odoberať služby postupcu, riadne, platila ich úhradu až do doby napr. mesiac-dva pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia čo len poslednej úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobca pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Z bodu 1. písm. b) Dodatku navyše vyplýva, že dodávateľ má nárok na zmluvnú pokutu za včasné neuhradenie ceny za zriadenie a poskytovanie služieb, za nedodržiavanie svojich povinností v súlade so Zmluvou, Dodatkom, Všeobecnými podmienkami, Cenníkom, za nezaplatenie administratívneho poplatku, teda táto zmluvná podmienka umožňuje dodávateľovi uložiť pokutu viacnásobne za akékoľvek poručenie zmluvných podmienok. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Ustanovenie § 53 a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 4. Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľnou podmienkou a je neplatná, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, preto nepožíva právnu ochranu. Nebola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, žalovaná nemala možnosť ovplyvniť podmienky vzniku tohto nároku, ani jeho výšku . Z uvedeného dôvodu návrh na platenie zmluvnej pokuty zamietol. V rozsudku neurčil, že táto podmienka je neplatná pre neprijateľnosť s poukazom na ustanovenie § 53s ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko súdu je z vlastnej praxe známe, že táto zmluvná podmienka už bola viacerými rozsudkami súdov vyslovená za neplatnú.
Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške stanovenej Vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z.
Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009) je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Diskontná sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75 %, od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50% . Zmluvný vzťah vznikol pred 1.2.2013, preto súd s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho uložil žalovanej povinnosť platiť žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých neuhradených faktúr.
Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca si uplatnil náhradu trov konania sumou 80,46 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia sumou 63,96 Eur za tieto služby právnej pomoci podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
- za prevzatie veci podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a) 18,26 Eur,
- za vypracovanie žaloby dňa 22.6.2015 podľa § 10 ods. 1 a§ 13a ods. 1 písm. c) 18,26 Eur,
- režijný paušál podľa § 16 ods. 3 2x 8,39 Eur, t.j. 16,78 Eur,
- 20% DPH podľa § 18 ods. 3 zo sumy 53,30 Eur (18,26 Eur x 2 + 16,78 =53,30 Eur x 20%) t.j. 10,66 Eur. Žalovanej žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila.
Žalobca mal vo veci 72,95 % - ný úspech, žalovaná 27,05 %-ný, čo znamená právo žalobcu na náhradu svojich účelne vynaložených trov vo výške 45,90% (72,95% - 27,05% = 45,90%), čomu zo súdneho poplatku zaplateného podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov t.j. zo sumy 16,50,- Eur zodpovedá suma 7,57 Eur a z trov právneho zastúpenia (zo sumy 63,96, Eur) 29,36 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, písomne vo 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa podľa § 205 ods. 1 O.s.p. má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.