Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/23/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.08.2022, v trestnej veci proti obžalovanému P. Q., pre prečin výtržníctva podľa a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. zo dňa 27.01.2022, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného P. Q. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného P. Q., nar. XX.XX.XXXX V. A., trvale bytom Q. XXXX/XX, Ľ., H.. A., vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa v súbehu s prečinom výtržníctva podľa spáchaného na tom skutkovom základe, že

- dňa 09.01.2019 v čase okolo 02.15 hod. na mieste verejnosti prístupnom v obci Ľubica, okr. Kežmarok, pred barom Hashtag s popisným číslom 1414 na ulici Hlbokej fyzicky napadol osobu H. H. tým spôsobom, že ho chytil za vestu, sotil ho na zem, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému H. H. zranenia, a to pomliaždenie pravého ramena a pravého členka, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti, pomliaždenie 2. prsta ľavej ruky a zlomeninu prostredného článku 3. prsta ľavej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov.

Za to mu okresný súd uložil podľa /ďalej len Tr. zák./ za použitia Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. peňažný trest v sume 400,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu okresný súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, proti všetkým jeho výrokom, podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré prostredníctvom obhajkyne písomne zdôvodnili. V dôvodoch odvolania, rekapitulujúc obsah napadnutého rozsudku, poukázal odvolateľ na skutkové chyby vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa 156 ods.1 Tr. zák., kedy, podľa názoru okresného súdu, je jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a pádom poškodeného, keď obžalovaný, ako iniciátor konfliktu, zhodil poškodeného na zem tak, že ho chytil za vestu, v dôsledku čoho utrpel poškodený zranenia. Z výpovedí svedkov pritom, podľa odvolateľa, vyplýva iný skutkový priebeh deja. Odvolateľ poukázal na výpovede svedkov H., Č. T. I., ktorí zhodne uviedli, že videli, ako sa obžalovaný spolu s poškodeným vzájomne držali za bundy a na šmykľavom povrchu spadli na zem. Takýto priebeh deja podľa odvolateľa zapadá aj do kontextu, že obžalovaný fajčil pred barom a chcel ísť dnu, kde mu poškodený držal dvere, čo ale nezodpovedá výpovedi poškodeného, ktorý uviedol, že ho mal poškodený sotiť zozadu. Odvolateľ

je toho názoru, že ak sa mal s poškodeným vzájomne držať za bundy a spolu aj spadnúť, nie je dané úmyselné zavinenie na jeho strane, a to ani vo forme nepriameho úmyslu, s poškodeným sa šmykli na štrkovom povrchu a zo to nemôže niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Odvolateľ nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že spáchal prečin ublíženia na zdraví. Odvolateľ rovnako tak nesúhlasí so záverom okresného súdu, ktorý vyhodnotil výpoveď svedkyne A. A. ako hodnovernú a objektívnu, pretože jej výpoveď je diametrálne odlišná od výpovede ostatných svedkov. Zároveň odvolateľ uviedol, že fyzická prevaha obžalovaného, o ktorú sa opiera prvostupňový súd, je len hypotetická, pretože poškodený už na prvom hlavnom pojednávaní uviedol, že sa venuje boxu. K skutkovým chybám vo vzťahu k prečinu výtržníctva odvolateľ uviedol, že hodnotením celej udalosti tak, ako na to už vo svojom odvolaní vyššie poukázal, nemožno dospieť k záveru, že spáchal trestný čin výtržníctva, ale s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. je možné toto konanie vyhodnotiť maximálne ako priestupok, pričom poukázal na výpovede svedkov E. Č., Z. H. T. F. I.. Odvolateľ dal do pozornosti, že incident sa odohral pred barom po záverečnej, v skorých ranných hodinách, pred svedkami, ktorí to vnímali skôr ako komickú situáciu a nie ako jeho agresívny útok na poškodeného, k narušenie verejného poriadku pri incidente nedošlo, k reálnemu napadnutiu nedošlo, došlo len k vzájomnému držaniu sa pred barom na vedľajšej ulici, nedošlo teda ani k narušeniu premávky a ani k ohrozeniu iných osôb. Odvolateľ poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého nie každé napadnutie občana na mieste verejnosti prístupnom musí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ v závere navrhol, aby Krajský súd v Prešove rozsudok prvého stupňa zrušil a vec postúpil, eventuálne, aby vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia /ďalej len / preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obhajca obžalovaného podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/ >a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/>. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením Tr. por <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/>. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a opačne a tiež, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného i tvrdeniami jednotlivých svedkov o tom, ako malo dôjsť k skutku, za ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde okresný súd uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k hore uvedenému rozhodnutiu, krajský súd si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil, nemá o nich pochybnosti a preto v podrobnostiach na ne odkazuje a na ich podporu uvádza nasledovné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že samotný incident, pri ktorom došlo k fyzickej potýčke medzi poškodeným a obžalovaným, nepopiera ani samotný obžalovaný, pričom ale na svoju obranu uvádza, že v ten večer ho poškodený, ktorý mal vypité, v bare provokoval, držal vchodové dvere do baru, aby ich nemohol otvoriť, potom poškodený tie dvere do neho strčil, na čo on zareagoval tak, že poškodenému povedal, aby sa ukľudnil. Poškodený sa vulgárne vyjadril na jeho adresu, to ho nahnevalo, preto ho chytil za bundu, poškodený zase chytil jeho a začali sa navzájom naťahovať, držiac sa za bundy, až kým nevyšli pred bar, kde sa šmykli na kamienkoch a obaja spadli na zem, postavili sa a znova obaja spadli na zem. Obžalovaný poprel, aby poškodeného udrel alebo kopol. Keď sa poškodený zdvihol zo zeme druhýkrát, konflikt sa ukončil, poškodený sa na nič nesťažoval, odišiel taxíkom preč. K telesným proporciám poškodeného obžalovaný uviedol, že bol vysoký asi 180 cm, váhovo asi 80 kg, pričom on meria 195 cm a váži 112 kg. Obžalovaný zároveň uviedol, že svedkami incidentu boli H., I., Č..

Odlišnú verziu skutkového deja prezentoval vo svojich výpovediach svedok poškodený H. H., ktorý k incidentu uviedol, že v uvedený večer bol s kamarátom v bare Hashtag v Ľubici, kde keď po záverečnej vychádzal z baru, nechtiac udrel obžalovaného dverami, ten ho chytil zozadu a sotil ho na zem a ťahal ho po zemi ešte asi 5 - 6 metrov, povrch bol asfaltový, nebol ešte sneh ani ľad. Zo zeme mu pomohol vstať kamarát Z., ten mu aj zavolal taxík, tam prítomní zobrali obžalovaného ku dverám baru. Potom nasadol do taxíka a odišiel domov, pričom ešte v tú noc šiel na políciu. Zároveň uviedol, že pri incidente obžalovaného fyzicky nenapadol, neťahal ho po zemi, zo správania obžalovaného bol v šoku. Poškodený priznal, že po incidente obžalovanému vulgárne nadával. Pri páde na zem si zlomil ruku a utrpel aj iné zranenia, ruku mal v sadre 4 týždne, na nohe mal výron asi dva týždne. Incident videla svedkyňa A. A.Á., svedok Z. H. a viaceré osoby, ktoré nepoznal. Náhradu škody si neuplatnil, škoda na bunde mu bola obžalovaným uhradená.

K odvolacej námietke obžalovaného, že svedkovia Č., H., I. zhodne tvrdili, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo len k držaniu sa za bundy a následnému pošmyknutiu a k pádu na zem, čím potvrdili jeho obranu, že k pádu poškodeného nedošlo jeho priamym úmyselným konaním, krajský súd uvádza nasledovné.

Je prirodzené, že pri tomto druhu trestnej činnosti, kde sa jedná v podstate o vzájomný konflikt dvoch osôb, sa vyskytujú akoby dve skupiny svedeckých výpovedí, na jednej strane výpoveď poškodeného, na druhej strane výpoveď obžalovaného a jeho kamarátov, ktorí prirodzene, vnímali skutkový dej inak a vypovedajú akoby na obranu obžalovaného. Obžalovaný je zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, usvedčovaný predovšetkým výpoveďou samotného poškodeného H. H., ktorý popísal celý skutkový dej a aj to, čo mu predchádzalo. Výpoveď poškodeného je možné vyhodnotiť ako konzistentnú, pokiaľ ide o miesto, čas a aj spôsob, akým malo ku skutku dôjsť, pričom zhodne vyznieva jeho výpoveď z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania a jeho výpoveď je podporená ďalšími dôkazmi. Okolnosti, za ktorých malo dôjsť ku skutku, zhodne opísal poškodený bezprostredne po incidente aj pri podaní oznámenia o priestupku.

Verziu obžalovaného, že poškodený bol tým, kto ho mal vyprovokovať, nepotvrdzuje svojou výpoveďou ani svedok E. Č., ktorý začiatok incidentu nevidel, v tom čase sedel v bare a ani svedok F. I., ktorý vypovedal, že bol svedkom toho, ako obaja, teda obžalovaný a poškodený, vyšli z dverí baru tak, že už sa naťahovali a hádali. Obaja títo svedkovia, ktorí tiež patril ku svedkom, ktorí na vlastné oči vnímali incident, resp. aspoň jeho časť, zhodne uviedli, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo následne len k naťahovaniu, pri ktorom obaja dvakrát spadli na zem.

Obžalovaného zo skutku, kladeného mu za vinu, usvedčuje svojou výpoveďou aj svedkyňa A. A.Č., ktorá uviedla, že v čase okolo pol tretej ráno bola v práci, videla obžalovaného, ako šiel fajčiť, poškodený prišiel k baru zaplatiť účet v dobrej nálade, videla ho, ako vychádza z baru von, v tom počula buchot a videla poškodeného na zemi, hneď vybehla von, kde videla, ako obžalovaný ťahal poškodeného po zemi. Kričala na obžalovaného, ktorý kopal poškodeného, aby prestal. Počas incidentu nevidela obžalovaného ani raz na zemi. Poškodený po incidente kričal od bolesti. Svedkami incidentu bol H., Č., I. a ďalší z Ľ.. V súlade s tým vyznela aj jej výpoveď z prípravného konania a na takto prezentovanej verzii skutkového deja zotrvala aj pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní so svedkom Z. H. a svedkom F. I., kde vypovedala, že keď videla, ako obžalovaný ťahá poškodeného po zemi, utekala za nimi, vonku bolo veľa ľudí, no nikto s tým nič nerobil, zachytil ju svedok Č. a povedal jej, aby to nechala tak. Zároveň uviedla, že nemá dôvod klamať, poškodeného osobne nepozná.

Svedok Z. H. ku skutku vypovedal, že v čase incidentu sa nachádzal v bare, kde platil, videl, ako poškodený vychádzal z baru, potom začul krik, otočil sa tým smerom a videl, ako obžalovaný a poškodený spadli pred barom na zem, išiel za nimi, chcel ich rozdeliť, vzájomne sa držali za bundy, medzitým spadli ešte raz. Rozdelil ich a poškodenému zavolal taxík. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka z prípravného konania, kde uviedol, že videl, ako poškodeného obžalovaný vytiahol za bundu von, hneď šiel za nimi, aby ich rozdelil, medzitým obaja spadli na zem, videl, ako sa šmykli na kamienkoch, navzájom sa držali a potom opäť spadli na zem, súd tento rozpor odstránil, kedy svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania a ako dôvod zmeny výpovede uviedol, že vyšetrovateľka na neho počas jeho výsluchu prípravnom konaní vyvíjala nátlak.

Vzhľadom na výpoveď svedkyne vyšetrovateľky PZ ppor. F.. I. Š., ktorá poprela akýkoľvek nátlak z jej strany na svedkyňu A. A. a svedka Z. H. počas ich výsluchov v prípravnom konaní, je na mieste dôvod zmeny vo výpovedi svedka vyhodnotiť ako nelogický a účelový v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Následky incidentu zo zdravotného hľadiska sú objektivizované aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia F.. L. X., ktorý podal vo veci znalecký posudok, kde v jeho záveroch konštatuje, že poškodený utrpel pri fyzickom incidente 09.11.2019 poranenia, a to pomliaždenie pravého ramena a pravého členka, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti, pomliaždenie 2. prsta ľavej ruky, zlomeninu prostredného článku 3. prsta ľavej ruky. Pri všetkých troch poraneniach ide z lekárskeho hľadiska o poranenia ľahké, nekomplikované, ktoré nezanechajú trvalé následky. Zlomenina prostredného článku 3. prsta ľavej ruky si vyžaduje dobu liečenia a PN v trvaní 4 týždňov. Posudzované poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorou bolo zasiahnuté pravé rameno, bedrová oblasť na ľavej strane, pravý členok, 2. 3. prst ľavej ruky. Posudzované poranenia mohli vzniknúť tak, že poškodený bol útočníkom stiahnutý na zem. Poškodený pri páde nastavil reflexne ľavú ruku a nárazom o zem vznikli posudzované poranenia 2. a 3. prst ľavej ruky. Pri páde tela na zem, ťahaním po zemi, mohli vzniknúť ďalšie posudzované poranenia pomliaždenie pravého ramena, členka a ľavej ruky. Mechanizmus vzniku posudzovaných poranení zodpovedá, podľa znalca, mechanizmu incidentu, ktorého bol poškodený účastníkom a ako je zadokumentovaný vo výpovediach vo vyšetrovacom spise.

Spôsobenie zranení poškodeného (nie ich príčinu a mechanizmus) preukazuje lekárska správa z jeho ošetrenia s konštatovaním pohmoždenia pravého ramena, odlomenie časti stredného článku 3. prsta ľavej ruky, pohmoždenie ľavého bedrového kĺbu, pohmoždenie pravého vonkajšieho členku.

Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od poškodeného a svedkyne A. A., ktorých svedecká výpoveď viac - menej korešponduje so závermi znaleckého posudku, pričom znalec verziu poškodeného označil ako možnú, výpoveď svedkov Č. T. I., na ktoré obžalovaný v odvolacích námietkach poukazuje vo svoj prospech ohľadom toho, že medzi ním a poškodeným došlo len k držaniu sa za bundy a v dôsledku nestabilného povrch k následnému pádu oboch na zem, so závermi znalca ohľadom mechanizmu vzniku poranení z väčšej časti nekorešponduje.

Skutočnosť, že sa obvinený nestotožňuje so skutkovými alebo právnymi závermi súdu okresného v rozsudku, nemôže sama o sebe viesť ku konštatovaniu o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti takýchto záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

V danom prípade bola výpoveď poškodeného dostatočne podporená výpoveďami svedkov A. A. T. Z. H. Následky incidentu v podobe zranení potom boli objektivizované lekárskymi správami a znaleckým dokazovaním.

Krajský súd preto nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom konaní. Aj podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný.

Obrana obžalovaného sa tak v kontexte vykonaného dokazovania javí byť účelová a tendenčná v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Z hľadiska aplikácie tzv. materiálneho korektívu, ktorého neaplikovanie tvorí takisto súčasť odvolacích námietok, krajský súd uvádza, že pri prečinoch je konajúci súd povinný vždy skúmať aj závažnosť prečinu, avšak pokiaľ súd uznáva vinu, nie je povinný v dôvodoch rozsudku explicitne uvádzať svoje posúdenie z hľadiska aplikácie § 10 ods. 2 Tr. zák.. Pokiaľ súd vo výroku rozsudku vinu uzná, je nepochybné, že dôvody na aplikáciu § 10 ods. 2 Tr. zák. nezistil. Čo sa týka samotnej závažnosti prečinu v prejednávanej veci, krajský súd sa v tomto smere stotožnil so záverom okresného súdu, keď ten materiálny korektív neaplikoval. Pre jeho aplikáciu musia byť splnené presné zákonom stanovené podmienky, a to ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je závažnosť spáchaného prečinu nepatrná. Len v takomto prípade o prečin z materiálneho hľadiska nepôjde. V danom prípade u obžalovaného,

hodnotiac všetky tieto kritériá závažnosti jeho konania vo svojom súhrne, nemožno dospieť k záveru o nepatrnosti závažnosti jeho konania. Bol to práve obžalovaný, ktorý bez akejkoľvek provokácie zo strany poškodeného, tohto fyzicky napadol a poškodenému spôsobil aj následok v podobe zranení znalcom vyššie konštatovaných, incident bol vyvolaný obžalovaným prakticky bezdôvodne. Rovnako je potrebné uviesť, že obžalovanému v útoku nezabránila ani tá skutočnosť, že okolo nich sa nachádzali aj ďalší ľudia, keďže sa jednalo o miesto pred vchodom do baru. Aj vzhľadom na už spomínanú „zbytočnosť“ konfliktu a ďalšie okolnosti skutku, nie je podľa názoru krajského súdu, závažnosť takýchto a obdobných konaní potrebné zľahčovať cestou materiálneho korektívu.

K odvolacej námietke obžalovaného, že nie každé napadnutie občana na mieste verejnosti prístupnom musí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (odvolateľ mal na mysli zrejme uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.1Tdo/51/2015), krajský uvádza, že podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spácha prečin výtržníctva ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Predmetom ochrany primárne nie sú individuálne záujmy jednotlivcov, ako je napr. majetok, zdravie, česť a pod., ale taký komplex vzťahov, ktorý zahrňuje širší okruh ľudí a ktorý je reprezentovaný verejným poriadkom. Význam zákonného znaku „výtržnosť“ spočíva v tom, že predstavuje spojnicu medzi konaním páchateľa a objektom trestného činu, ktorým je záujem na ochrane verejného poriadku. Nie každé napadnutie iného, ku ktorému dôjde na mieste verejnosti prístupnom, je vždy výtržnosťou. O výtržnosť nejde v prípadoch, keď napadnutie je prostriedkom, ktorým páchateľ rieši svoj individuálny spor, nezhodu či konflikt s inou osobou a kedy konanie páchateľa nie je zamerané proti ďalším osobám, neohrozuje ďalšie osoby, nenarušuje významným spôsobom ich kľud, nevyvoláva u nich dôvodné obavy, výraznejšie pohoršenie a pod.. Pre prípady, kedy má napadnutie iného povahu výtržnosti, je typické to, že páchateľ koná svojvoľne, bezohľadne, arogantne, že v jeho konaní absentuje prijateľný alebo ospravedlniteľný dôvod a že je výrazom záporného vzťahu k verejnému poriadku, prejavom neúcty ku spoločnosti ako celku, prostriedkom sebapresadzovania na úkor verejnosti a pod.. Pri trestnom čine výtržníctva sa vyžaduje, aby bol každý prípad posudzovaný individuálne, hlavne z hľadiska spôsobu spáchanie činu, intenzity útoku, jeho dominantných rysov a priebehu, na základe celkových okolností, za ktorých bol čin spáchaný s ohľadom na to, kde k nemu došlo, pri akej príležitosti, ako sa dotkol ostatných ľudí, ako narušil verejný poriadok, čím bol čin vyvolaný a čo k nemu páchateľa motivovalo.

V prejednávanom prípade sám obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že to bol on, kto prvý chytil poškodeného za bundu, lebo bol nahnevaný, že ho poškodený poslal „kade ľahšie“, z čoho jednoznačne vyplýva, že iniciátorom fyzického konfliktu bol práve obžalovaný. Poškodený teda nemal dôvod na obžalovaného fyzicky ani slovne zaútočiť, naopak, ako to vyplýva z výpovede A. A.H., poškodený pred odchodom z baru prišiel k barovému pultu zaplatiť účet v dobrej nálade, pričom vzápätí po tom, ako vychádzal baru, počula krik, otočila sa a videla, ako poškodený leží na zemi a ako ho obžalovaný ťahá po zemi. Obžalovaný teda po tom, ako ho mal poškodený pri vychádzaní z baru neúmyselne udrieť dverami, chytil poškodeného za vestu, sotil ho na zem, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému H. H. zranenia, a to pomliaždenie pravého ramena a pravého členka, pomliaždenie ľavej bedrovej oblasti, pomliaždenie 2. prsta ľavej ruky a zlomeninu prostredného článku 3. prsta ľavej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 týždňov. Konanie obžalovaného, ktoré malo byť reakciou na neúmyselné konanie poškodeného, je možné hodnotiť ako neadekvátne a neprimerané, naplňujúce znaky výtržnosti, pričom tohto konania sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom, v prítomnosti ďalších osôb. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Miesto činu, v danom prípade priestor v obci Ľubica, okres Kežmarok, pred vchodom do baru Hashtag, je nepochybne nie súkromným, ale verejným priestorom, ktorý takéto charakteristiky splňuje a tak okresný súd správne, zákonne a odôvodnene na to v právnej vete poukázal. Práve skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil konania bezdôvodne, bez akejkoľvek provokácie poškodeného, bez náznaku slovného alebo fyzického útoku zo strany poškodeného, sú okolnosťami preukazujúcimi, že konanie obžalovaného bolo prejavom neúcty a vyjadrením jeho postoja k rešpektovaniu pravidiel občianskeho spolunažívania, negatívneho vzťahu k verejnému poriadku. Spôsob a okolnosti predmetného napadnutia výrazne prekročila hranicu závažnosti oproti závažnosti prípadného priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu. Konanie obžalovaného tak naplnilo všetky znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák..

Z hľadiska právnej kvalifikácie bol skutok správne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.. Obžalovaný svojím konaním inému úmyselne ublížili na zdraví tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zák. a súčasne sa dopustil fyzicky, na mieste verejne prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného. Obžalovaný je, na čo správne poukázal okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku, plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, svojho konania sa dopustil úmyselne vo forme priameho úmyslu a porušil ním objekt chránený zákonom, ktorým je v prípade prečinu výtržníctva udržiavanie verejného poriadku, v prípade prečinu ublíženia na zdraví ochrana ľudského zdravia, pričom medzi ich konaním a spôsobeným následkom existuje príčinná súvislosť, teda boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní upravil skutok tak, že zo skutkovej vety vypustil slovné spojenie „a asi 7 m ho ešte ťahal po zemi“, pričom túto úpravu odôvodnil tým, že o tom vypovedá len svedkyňa A. A., a poškodený o ťahaní odpovedal len na priamu otázku prokurátora. Krajský súd sa s vyššie uvedeným postupom okresného súdu nestotožňuje, pretože skutočnosť, že poškodený mal byť obžalovaným po tom, ako ho sotil na zem, ešte aj ťahaný po zemi, vyplýva nielen z výpovede poškodeného v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, ale takýto priebeh skutkového vyplýva aj z výpovedí priamej svedkyne A. A.. Toto pochybenie okresného súdu však nebolo možné v odvolacom konaní napraviť z dôvodu absencie odvolania prokurátora. Nakoľko odvolanie podal len samotný obžalovaný, nebolo možné napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť v jeho neprospech (zásada „ reformatio in peius“).

Za takýchto okolností, teda vo vzťahu k otázke viny a právnej kvalifikácie, krajský súd považoval v intenciách vyššie uvedených dôvodov a úvah odvolania obžalovaných za nedôvodné a výrok o vine v napadnutom rozsudku vyhodnotil ako zákonný a vecne správny. Za zákonný a správny považoval krajský súd, čo do druhu a výmery, aj výrok o treste.

Skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, v jeho správaní nie sú prejavy smerujúce k porušovaniu zákona, zohľadnil správne okresný súd práve pri ukladaní trestu, keď neuložil trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to ani len s jeho podmienečným odkladom, ale využil možnosť uloženia peňažného trestu, ako alternatívnej sankcie voči trestu odňatia slobody.

Správne okresný súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v náhrade škody v zmysle § 36 písm. k) Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. h) Tr. zák., a to spáchanie dvoch prečinov. V prípade prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. je určená trestná sadzba až na 3 roky, pričom z dôvodu jednej poľahčujúcej okolnosti a jednej priťažujúcej okolnosti je možné uložiť trest postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. až na 3 roky. Uložený peňažný trest vo výške 400,- eur, blízko spodnej hranice (peňažný trest je v zmysle § 56 ods. 1 Tr. zák. možné uložiť vo výške 160,- eur až 331.930,- eur), je takto, aj podľa názoru krajského súdu, trestom primeraným, zákonným a plne zodpovedá zásadám pre ukladanie trestu v súlade s ustanovením § 34 a nasl. Tr. zák., keď trest má plniť represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom vzhľadom na osobu obžalovaného, doposiaľ bez záznamu v registri trestov a okolnosti prípadu, na spôsobený následok, aj samotný peňažný trest plne postačuje na dosiahnutie účelu trestu. Zákonným a primeraným k takto uloženému peňažnému trestu je aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov pre prípad, že by došlo k úmyselnému zmareniu peňažného trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd postupom podľa zamietol odvolanie obžalovaného P. Q. ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.