Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-224-2015.pdf
PDF · 175.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/224/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. O. A. C.. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov matky Bc. T. A., C.. XX.XX.XXXX, S. O. C. A., T. XXXX/ X, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves a otca Y.. B. A., C.. XX.XX.XXXX, S. O. C. A., T. XXXX/X, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M.Gorkého 8, Spišská Nová Ves, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Z v e r u j e sa mal. O. A., C.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka a otec sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždenných intervaloch s dňom a hodinou striedania v nedeľu toho - ktorého týždňa o 18.00 hod., počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Ten z rodičov, u ktorého sa končí starostlivosť o maloletú v príslušnom týždni odovzdá v stanovený čas a hodinu maloletú O. druhému rodičovi v mieste bydliska toho rodiča, ktorému osobná starostlivosť o dieťa začína. Ako prvá po právoplatnosti tohto rozsudku bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. O. matka.
Každý z rodičov je oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. výživným vo výške 200,- EUR mesačne, počnúc od 11.08.2015, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. O. za obdobie od 11.08.2015 do 30.06.2016 v celkovej výške 435,48 EUR, je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh matky ohľadne výživného v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Styk rodičov s mal. O. sa n e u p r a v u j e .
U k l a d á sa rodičom mal. O. podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, za účelom zlepšenia komunikácie rodičov pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti u maloletej a predchádzania problémov pri jej realizácii, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s povinnosťou podať o tom správu súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, vždy raz za 40 dní.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 05.06.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.08.2015 domáhala, aby súd zveril mal. O. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 500,- € mesačne k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc od 01.06.2015 a aby upravil styk otca s dcérou tak, že tento bude oprávnený sa s mal. O. stýkať každý nepárny utorok od 18.00 hod. do 08.00 hod., každý párny štvrtok od 18.00 hod. do 08.00 hod. a každý nepárny víkend v čase od piatku od 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod., kedy matka je povinná maloletú riadne pripraviť na styk s otcom a odovzdať ju pred jej bytom otcovi v stanovený čas a prevziať maloletú od otca v uvedenej mieste, tak isto v stanovený čas.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom maloletej uzatvárali z lásky asi po roku a pol trvajúcej známosti. Po uzatvorení manželstva sa presťahovali do Spišskej Novej Vsi. Otec maloletej (manžel) sa po uzatvorení manželstva zmenil, začal byť čoraz častejšie ku mne vulgárny, a to najmä, keď požil alkoholické nápoje. Manžel bol vždy ten dominantnejší, čo jej dával v každej situácii najavo, choval sa ku nej povýšenecky, často ju podceňoval. Všetko muselo byť podľa jeho predstáv, čo častokrát malo za následok vznik hádok medzi nimi. Hádky vznikali aj preto, že otec maloletej si dlhodobo rád chodieva posedieť, skoro každý víkend a niekedy aj cez týždeň, kedy požije viac alkoholických nápojov a doma je vulgárny. Časté sú hádky kvôli rozdielnemu názoru na výchovu mal. dcéry. Správanie otca maloletej malo za následok postupné ochladzovanie ich vzťahov, hlavne jej citov k nemu. Hádka je na dennom poriadku. Hádky a nedobrá atmosféra majú negatívny vplyv aj na ich dcéru. Dcéra je na ňu citovo naviazaná, majú blízky vzťah. Rozhodla sa s ňou odísť zo spoločnej domácnosti. Mal. O. je v 6. ročníku ZŠ, navštevuje triedu pre nadané deti. Náklady súvisiace so školou a voľným časom mal. dcéry sú náklady na stravu v školskej jedálni v sume 20,- € mesačne, na školné v sume 10,- € mesačne, na poplatky na začiatku školského roku a nadáciu pre nadané deti v sume 66,- € ročne, na poistenie v škole v sume 15,- € ročne, na základnú umeleckú školu - výtvarný odbor v sume 10,- € a 4 x po 20,- € ročne a k tomu náklady na výtvarné pomôcky, náklady na telefón v sume 10,- €, náklady na krúžok nemeckého jazyka v sume 20,- € mesačne, na jazdu na koni v sume 40,- € mesačne, náklady na divadlo 10,- € mesačne, náklady na lyžovanie, plávanie a korčuľovanie, náklady na nákup kníh v sume 10,- € mesačne. Mesačné náklady, ktoré matka uhrádza sú nájomné v sume 300,- €, energie v sume 40,- €, Wifi v sume 15,- €, stavebné sporenie pre dcéru v sume 33,- €, sporenie v sume 50,- €, drogéria v sume 50,- €, oblečenie v sume 50,- €, strava v sume 350,- €, cestovné v sume 50,- € a telefón v sume 40,- €.
Otec sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 23.10.2015, ktorým žiadal, aby súd schválil dohodu rodičov o zverení mal. O. na čas do rozvodu do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s dňom a hodinou striedania osobnej starostlivosti nedeľu o 18.00 hod. Matka mala byť povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú počnúc prvou nedeľou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku od 18.00 hod. po dobu jedného týždňa a otec mal byť povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú následne, počnúc nedeľou od 18.00 hod. v priebehu ďalšieho týždňa s tým, že naďalej sa budú rodičia striedať v osobnej starostlivosti o maloletú v takto vymedzených týždenných intervaloch. Rodičia mali byť povinní podľa takto určeného intervalu si maloletú navzájom odovzdávať a preberať riadne pripravenú pred bytom toho z rodičov, ktorému končí interval starostlivosti o dieťa. Každý z rodičov mal byť oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec mal byť zaviazaný povinnosťou prispievať mesačne na výživu mal. O. sumou 200,- € k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. Tento svoj návrh otec odôvodnil tým, že nesúhlasí s návrhom matky, pretože tento nekorešponduje s následnými dohodami uzavretými po podaní tohto návrhu medzi rodičmi, ktoré si preniesli do návrhu na rozvod manželstva.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi a na ich základe zistil tento skutkový stav:
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletej žila 13 rokov v spoločnej domácnosti, na konci ich spolužitia sa otec vo vzťahu k dcére vyjadroval, že pokiaľ niečo nezvláda, má sa ísť liečiť na psychiatriu. Keďže spolužitie s ním sa jej (matke) javilo byť neúnosné, do hodiny sa z domu vysťahovala, ale plánovala to už dlhšie, nakoľko otec maloletej je výbušnej povahy, reaguje dosť podráždene, napr. po cudzích ľuďoch hádzal stoličky. Podľa nej mával nepredvídateľné reakcie. Spoločnú domácnosť
opustila, keď bola dcéra v Anglicku a po jej návrate jej umožnila ísť bývať ku nej. Otec maloletej následne o 180 stupňov zmenil správanie, začal byť milý k dcére aj nej a to do takej miery, že súhlasila, aby sa dcéra medzi nimi striedala zhruba v týždenných intervaloch počas letných prázdnin. Dcéra vtedy navštevovala letné tábory, v septembri, keď tak ďalej fungovali, dcéra vyjadrila nevôľu s takýmto spôsobom starostlivosti, dožadovala sa, aby sa s otcom dohodli, komu má byť zverená. Podľa matky táto má bližší vzťah s dcérou, a preto navrhla, aby bola zverená jej, s čím otec nesúhlasil. Podľa jej tvrdenia maloletá je v jej prítomnosti pokojnejšia. Dcéra sa vyjadrila, že chce bývať s ňou, ale bojí sa to povedať otcovi, kvôli jeho reakciám. Dcéra sa snaží vystupovať tak, aby nenahnevala otca, na niektoré situácie reaguje ako dospelá, napriek svojmu veku, necíti sa bezpečne, ani pokojne. K výživnému uviedla, že ho od otca žiada, pretože doteraz mali vysoký štandard a nechce o to dcéru pripraviť. Dcére vysvetľovala, ako funguje striedavá starostlivosť, avšak táto reagovala na to, že sa musí každý týždeň sťahovať a baliť si veci. Tiež v októbri 2015 navštívili M.. Š., ktorú dcéra navštevuje trištvrte roka, otec sa to v aute dozvedel, reagoval búrlivo, zrýchlením auta. Vyjadril sa, že ona je tá zlá, on je ten dobrý, že ona robí zákulisné ťahy a nemala na to právo. Po tejto reakcii otca dcéra s ním odmietla ísť. Návštevu psychologičky mu neoznámila preto, lebo, ak otec má s dcérou program, taktiež tieto veci s ňou nekomunikuje a nerozoberá.
Otec vo svojej výpovedi trval na zverení dcéry do striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že posledné obdobie mali s matkou maloletej problémy a tieto sa vyskytli aj v súvislosti s výchovou ich dcéry. Hovorilo sa tiež o nevere matky maloletej zhruba pred 5 rokmi. Matky maloletej má dve sestry, obe sú rozvedené, aj jej matka, chodili ku kartárkam a nazývali sa čarodejnicami. Čo sa týka správania sa dcéry, správala sa hystericky, a to už aj predtým, ako ju on raz filmoval po zákaze ísť von, keď začala plakať a matka ju nevhodne utešovala, rozmaznáva ju. Keď bola dcéra menšia, on ju dokázal utešiť za 5 minút, keď ju utešovala matka, trvalo to dlho a pobudili celý činžiak. Matka maloletej opustila domácnosť 08.06.2015 v čase, keď bola dcéra na jazykovom pobyte. Dcéra bola postavená pred hotovú vec, keďže matka jej vysťahovala všetky veci, plakala a nakoniec sa presťahovala ku nej. Cez prázdniny si ju striedali, bol s ňou aj na dovolenke na Sardínii. Podľa názoru otca, dcéra chce fungovať v striedavom režime, ale čo sa jej nechce je sťahovať sa. Poprel tvrdenia matky maloletej, že by mu dcéra nechcela hovoriť pravdu kvôli tomu, že by sa nahneval. Dcéra má skôr strach, aby on neostal sám. Podľa vyjadrenia otca dcéra navštevuje nemecký jazyk, kde hodina stojí 5,- €, avšak závisí od toho, ako sa dcére chce a ako to stíha. Jazdiť na koni už nechodí. Poprel, že by sa bol býval v minulosti voči dcére zachoval agresívne, avšak pripustil, že možno raz ju udrel a raz aj nohou, možno ju kopol, ale nie až tak, že by spadla na zem a mala nejakú modrinu. V podstate menej trieskal dverami, ako matka maloletej. Poukázal na to, že dcéra si s ním telefonuje, spí s ním v spálni, a teda nemôže mať predsa pocit, že sa ho bojí. Poprel, že by sa bol býval pred dcérou vyjadroval negatívne o matke, podľa neho sa vyjadroval len pravdivo.
Z rodného listu maloletej O. vyplynulo, že jej rodičmi sú matka T. A., C.. XX.XX.XXXX X. L. Y.. B. A., C.. XX.XX.XXXX, teda rodičia účastní v tomto konaní.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa vyplynulo, že bol tiež vykonaný pohovor s maloletou O.. Pri prvých pohovoroch pred znaleckým dokazovaním bol vykonaný jedenkrát v domácnosti matky a následne v domácnosti otca. V tom čase sa vyjadrila, že býva týždeň u „tatíka" a týždeň u mamky, veľmi jej to nevyhovuje. Radšej by bývala u mamky a k „tatíkovi" by chodila na víkendy a keď bude mať mamka nočnú službu. Má obavy „tatíkovi" povedať priamo, že sa nechce stále sťahovať, aby nebol smutný, že s ňou nebude po týždni, tak mu radšej povedala, že súhlasí s týždňovým pobytom. K situácii v rodine uviedla, že keď bývali spolu, rodičia sa často hádali. Tatík mamku veľmi často upozorňoval, čo spravila zle.
Pri poslednom pohovore maloletá odmietla nahrávanie rozhovoru. Vo vzťahu k súčasnej situácii uviedla, že chodieva týždeň k mamke a týždeň k „tatíkovi“. Strieda sa v nedeľu o 18.00 hod. Na otázku, ako dlho trvá striedavá starostlivosť, O. odpovedala: „ Striedam sa asi od včera minulého roku, teda keď som sa vrátila z Anglicka.“ Zároveň doplnila, že nevie či sa zo školskej exkurzie do Anglicka, vrátili 14.6. alebo 15.6.2015. Je to dobré, aj zlé. Vadí jej, že je každý týždeň niekde inde a že sa musí akoby sťahovať. Chcela by, aby to ďalej bolo tak, že ona by bývala niekde doma (nevedela sa rozhodnúť v ktorej izbe, či u mamky alebo u tatíka) a rodičia by chodievali na týždeň raz jeden, raz druhý. Ak by nevyšla tá prvá možnosť, tak O. má ďalší návrh, že by bola u mamky a s tatíkom by sa stretávala, keď by bola mamka v robote a cez víkendy. Ak by nevyšla ani táto možnosť, tak by sa striedala po týždni, tak ako to je teraz, ale lepšia by bola tá druhá možnosť, teda u mamky. Po krátkom zamyslení, či chce
ešte niečo doplniť uviedla, že najviac by chcela, keby rodičia žili spolu, aj keď vie, že sa to nedá, keby sa nehádali, aby ich mala obidvoch, lebo ich má obidvoch rada.
Matka je zamestnaná v spoločnosti R. H., X..O.. a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od mája 2015 do apríla 2016 vrátane predstavoval sumu 860,07 EUR.
Otec je zamestnaný u zamestnávateľa O., O..U..L.. a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od apríla 2015 do marca 2016 vrátane predstavoval sumu 1.903,27 EUR.
Zo šetrení vyplynulo, že mal. O. je žiačkou 7.A triedy pre nadané deti. Zároveň je žiačkou ZUŠ, výtvarný odbor, ktorý navštevuje už 6. rok. Navštevuje fyzikálny krúžok a krúžok angličtiny. V stredu má poobede nemčinu, v piatok krúžok skautov. Podľa Správy základnej školy starostlivosť oboch rodičov je nadpriemerná, akúkoľvek neúčasť dieťaťa na vyučovaní alebo nejaké nedorozumenia ihneď konzultujú s triednym učiteľom. Pravidelne sa zúčastňujú ZRPŠ, aj spoločného, aj individuálnych pohovorov. Obaja rodičia sa zaujímajú o dieťa, o jeho výsledky a dianie v triede i vzťahy v kolektíve. Dieťa dosahuje výborné výsledky, vidieť dôkladnú domácu prípravu na vyučovanie.
Zo znaleckého posudku č. 93/2015 súdnej znalkyne M.. K. O. vyplynulo, že otec maloletej po osobnostnej stránke je uzavretejší typ, nie je závislý od mienky druhých, patrí medzi tzv. autoritatívnejšie typy osobnosti. Nemá problémy razantne a sebaisto vystupovať, v presadzovaní cieľov býva aj tvrdohlavý. V svojom správaní sa javí ako podozrievavý /pocit nedôverčivosti a žiarlivosti/, neverí ľuďom, kritický k iným osobám, máva odstup od druhých ľudí, nepúšťa si iných do svojej blízkosti; je samostatný, nie je pre neho nevyhnutná podpora skupiny, ale potom stúpa vnútorné napätie; má kontrolu nad svojim emočným životom a správaním; v štrukturácii jeho osobnosti nie je žiadna patologická črta ani psychická inadekvátnosť /merané letom CAQ II, MMPI/. Osobnostná štruktúra otca je primerane vyvážená a integrovaná, bez markerov psychopatologického resp. neurotického správania. Emočne je primerane stabilizovaný, vo všeobecnosti, s dobrou vonkajšou sebakontrolou.
Matka maloletej je podľa znalkyne dospelá osoba s vysokým sebavedomím, s aktívnym postojom k problémom, vie čo chce a sama si ide za cieľom, mnohokrát nerešpektujúc potreby iných, vtedy u nej dominuje egocentrická orientácia. Nerada riskuje, radšej sa na veci vopred pripravuje, takže si plánuje veci, je prevažne racionálny typ /kompenzácia emočnej lability/, emotivitu zatláča, chýba jej empatia. Vie byť vo svojich rozhodnutiach radikálna, aj nekonformná, otvorená k zmenám a experimentom, ale bez rizika. Súčasná situácia je pre ňu zdrojom nepokoja a napätia, je netrpezlivá a rada by ju mala vyriešenú len podľa svojich meradiel, bez ohľadu na potreby dieťaťa. V interpersonálnych prejavoch má milé vystupovanie navonok, aby si získala priazeň, ale za tým sa skrýva nedôvera, potreba pomoci od druhých, tú samozrejme očakáva, preto navonok len málokedy odporuje, ale hľadá skryté cesty na dosiahnutie cieľa. Matka nemá znaky psychopatológie v štruktúre osobnosti.
Podľa uvedenej znalkyne nie sú zistené rysy osobnosti ani u jedného z rodičov dieťaťa, ktoré by vylučovali, prípadne v podstatnej miere mali obmedzovať kontakt toho-ktorého z nich vo výchove dcéry.
Pokiaľ ide o vzťah mal. O. k otcovi a k matke a ich vzťah k dcére, znalkyňa na základe znaleckého vyšetrenia z rozhovorov, spoločnej aktivity a testovania interpersonálnych vlastností, zistila, že záujem otca a matky o maloletú je skutočný, ani jeden z nich ho nepredstiera. Dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom, má ich rada, nechce, aby ani jeden jej chýbal, nechce sa odlúčiť ani od jedného z nich a aj to slovne formuluje. Jej vzťahy smerom k rodičom sú citovo pozitívne, smerom k obom, na prvé miesto dáva ocka, potom mamku, do vnímania rodiny zakomponovala aj širšiu rodinu a starých rodičov z oboch strán. Dieťa neodmieta ani jedného z rodičov, vie s nimi priamo komunikovať, vie jasne sformulovať to, čo chce. Mierne sa blokuje ak má vyjadriť názor na druhého rodiča pred jedným z nich, to nedokáže, nakoľko vníma ich vzájomné konfliktné nastavenie a aj to, že rodičia sa predtým stále hádali a teraz vníma ich mlčanie a neochotu vecne komunikovať. Svoju rodinu, teda vzťah matky, otca a seba, hodnotí tak, že v ich vzájomných vzťahoch je nadmerne vysoké: konfliktovosť, orientácia na úspech, intelektuálna orientácia, aktívne rekreačné vyžitie vo voľnom čase, ako aj kontrola a nároky na organizáciu života. Podľa jej vnímania je príliš nízka možnosť priamo a otvorene sa vyjadrovať, chýba jej nezávislosť / členovia rodiny sa navzájom nepodporujú, a nevedia sa presadiť v riešení problémov/, ako aj morálka v správaní sa k sebe a málo pozornosti sa venuje hodnotám. Medzi otcom a dcérou je pozitívny vzájomný vzťah, dieťa ho vníma ako autoritu, ktorú sa učí aj rešpektovať. Jeho prístup k dcére je tiež spojený s
jeho toleranciou k jej aktivitám, má k nej nevnucujúci prístup, ale je súdržný s ňou. Pôsobí pre dcéru ako opora, ktorá dáva súčasne dosť priestoru na tvorivosť a samostatnosť. Dokáže sa s ňou hrať uvoľňujúcim spôsobom. V roli otca sa presadzuje s taktom, dcére sa venuje tak, ako by mal, aby podporoval jej výchovné smerovanie, má ju rád, čo jej dáva najavo aj verbálne aj neverbálne, vyjadruje sa o dcére primerane, majú spolu otvorený vzťah, dieťa sa nebojí pred ním hovoriť o témach, ktoré ju zaujímajú. V čase, keď dieťa je u otca, sa dieťa cíti ako doma, je to obvyklé prostredie, v ktorom žila. Matka - v roli matky jedná s prehľadom, je skúsená a praktická vo výchove, uprednostňuje režimový poriadok a pravidlá, ktoré dodržiava a želá si, aby ich dodržiaval aj otec. Jej vzťah k dcére je starostlivý a skutočný, nie je predstieraný, matka je emočne naviazaná na dcéru, máju rada a vie s ňou aj primerane jej veku vychádzať, stimulovať ju a dávať jej to, čo dieťa aktuálne potrebuje.
Podľa názoru znalkyne z psychologického hľadiska je dieťa nepriamo ovplyvňované matkou na jej spôsob hodnotenia ich životnej zmenenej situácie, dieťa je ochotné prijímať matkine názory ako autority / ale nie je naplno rozhodnutá pre túto alternatívu, čo aj formuluje výrazom: „mne sa zdá mamkin návrh vhodný...“/, čím si necháva priestor aj pre alternatívu striedavej rodičovskej starostlivosti. Zo strany otca znalkyňa nezistila priame ovplyvňovanie, dieťa udávalo len rozhovory s otcom o striedavej starostlivosti, ktoré mali racionálny rozmer. Podľa znalkyne O. je už schopná sama formulovať svoj názor na úpravu styku, ale nie je ešte schopná celkovo a s dôsledkami domyslieť svoje názory, nevie posúdiť komplexne a vopred dopad, preto sa aj vyjadruje, že by to chcela skúsiť a potom sa rozhodnúť. Ide o dieťa, ktoré už vie uvažovať samostatne a aj sa takto vyjadriť, ale nevie predikovať dopady svojich rozhodnutí, chýba jej skúsenosť a schopnosť zovšeobecnenia. Z týchto dôvodov je potom aj ľahšie ovplyvniteľná okolím. Znalkyňa zistila, že dieťa viac preberá názory matky, viac ju ovplyvňujú, v oblasti úpravy styku, ako názory otca. Nemá ani k jednému z rodičov negatívny vzťah, ani jedného z nich neodmieta. Dieťa chce striedavú starostlivosť.
Podľa znalkyne pre O. sa javí striedavá výchovná starostlivosť ako vhodná forma /aj z hľadiska jej vývinu do budúcnosti, ako bystrého dieťaťa, aj z hľadiska osobnostného profilu oboch rodičov/, dieťa chce a potrebuje byť v pravidelnom kontakte s oboma rodičmi, otec túto formu styku aj preferuje. Matka neudáva žiadne závažné dôvody potrebné na to, aby sa z psychologického hľadiska bolo nutné zaoberať tým, že pre dieťa nie je vhodná striedavá starostlivosť, udáva len ojedinelé prípady, ktoré sa môžu stať každému z rodičov, nejde o podstatné a dôležité skutočnosti, matka má tendenciu niektoré otcove reakcie zveličovať a využívať vo svoj prospech. Dieťa samé neodmieta striedavú rodičovskú starostlivosť, len interval striedania chce predĺžiť a aj dieťa si uvedomuje matkin tlak na ňu. Je možné, aby sa u nej upravil interval striedania u rodičov na 2 týždne, čo býva obvyklé u starších detí. Menovaná má sama takú potrebu a z psychologického hľadiska ju zvládne. V čase ak bude u otca, môže mať styk aj s matkou a to po dohode s otcom /napr. na dve hodiny v niektorý deň v týždni, alebo telefonický kontakt a pod./. Znalkyňa nezistila žiadne negatíva, ktoré by mali rušiť striedavú rodičovskú starostlivosť. Matka ju nepreferuje, ale ide len o jej potrebu, nie o potrebu dieťaťa.
V prípade, ak by nebol zvolený typ striedavej rodičovskej starostlivosti, vhodnejšie by bolo zveriť dcéru matke a to len z titulu rovnakého pohlavia a pre budúci rozvoj ženskej role, ako aj model ženského správania. Styk s otcom by mal byť potom upravený 2x do mesiaca na celý víkend u otca od piatku do nedele, bez prítomnosti matky a raz do týždňa na poobedňajší program u otca na 2-3 hodiny, každý týždeň aj s možnosťou prespatia u otca /podľa školských povinností dcéry/, nakoľko otec je pre racionálny a intelektový vývin dieťaťa dobrým podporovateľom, dieťa potrebuje mať podnety na rozvoj analytického myslenia, čo podporuje jej nadanie. Prázdniny a sviatky na polovicu.
Podľa znalkyne komunikačné zručnosti oboch rodičov sú na rozvinutej úrovni, matka je spoločenská, ale tají svoje ciele, otec je mierne napätý, ak sa má vyjadrovať k tejto téme úpravy styku, ale inak zvláda dobre komunikáciu s inými osobami. Obaja sú spôsobilí dohody, matka ju však častejšie porušuje a tým podporuje otcovu podozrievavosť a to opäť negatívne vplýva na ústretovosť v ich roliach rodičov. Bolo by vhodné, aby spočiatku bola ich komunikácia o dieťati mailová alebo sms správami, teda nie osobná. Až po prekonaní vzájomných emočných prenosov by sa mali vedieť porozprávať o dcére aj tvárou v tvár. Na spôsobe starostlivosti sa podľa otca obaja rodičia dohodli, čo nepriamo potvrdzuje aj matka /hovorí, že spočiatku súhlasila s úpravou styku/; rodičia sú inteligentní natoľko, aby si uvedomili dopad svojich nezhôd na svoju dcéru, ktorá ich kriticky sleduje a hodnotí.
Matka predložila ako listinný dôkaz - znalecký posudok č. 45/2016 vypracovaný M.. I. Š.. Táto samotná v tomto svojom posudku uvádza, že vzhľadom ku skutočnosti, že otec nebol prítomný na psychologickom vyšetrení, resp. nebol ňou psychodiagnosticky vyšetrený, mala len subjektívne informácie, získané od matky. Nemôže sa preto vyjadriť k jeho osobe a vzťahu medzi ním a jeho dcérou, a tým erudovane odpovedať na všetky otázky, čo sama považuje za hendikep v tomto prípade. Z obsahu tohto listinného dôkazu vyplynulo, že M.. Š. osobnosť matky charakterizovala ako diferencovanú, senzitívnu, so zachovanou kontrolou reality, ťažšie adaptabilnú, aktívnu, s nízkou sebadôverou,. Je sugestibilná a ovplyvniteľná, konzervatívnejšia, závislejšia od okolia. Vo vzťahu k okoliu obozretné až vzťahovačné tendencie, mierna naivita a subjektivizmus, vo vzťahových väzbách zábrany a ambivalentné postoje. V prežívaní vnútorné napätie, úzkosť a neistota, vytesňovanie negatívnych impulzov- agresie, môže viesť ku somatizácii, prítomná neurotická symptomatika. I podľa týchto záverov je matka bez závažných psychopatologických prejavov, ktoré by jej mohli brániť vo výchove jej mal. dieťaťa. Ku štruktúre osobnosti otca, vzhľadom k tomu, že nemala možnosť komplexne vyšetriť jeho osobnosť, sa nemohla vyjadriť. Ďalej z tohto listinného dôkazu malo vyplynúť, že vzťah mal. O. k matke je emocionálny sýtený, dôveruje jej, rešpektuje ju ako láskavú autoritu a považujú ju za najdôležitejšieho človeka a oporu vo svojom živote. Vzťah matky k dcére je výsostne pozitívny, je na ňu emocionálne naviazaná, záleží jej na jej fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. Záujem matky o jej dcéru je úprimný a autentický. Vzťah mal. O. k otcovi je vcelku pozitívny, avšak vzťahová väzba medzi nimi je ambivalentná. Na jednej strane mal. dieťa slovne i neverbálne vyjadruje strach z otca, z jeho reakcií a prístupov ku nemu, pričom vychádza z minulých i súčasných vlastných skúseností s ním. Na strane druhej voči svojmu otcovi pociťuje ľútosť a súcit, ktorú v nej jednoznačne vyvoláva, v tomto smere, ňou opisované, neadekvátne správanie a konanie otca. Tým, že sa pravdepodobne stavia do role obete, následkom rozpadu rodiny, tak vedome, i nevedome môže vyvolávať vo svojej dcére pocity viny a výčitky svedomia, a taktiež na ňu prenášať veľkú mieru zodpovednosti, ktorú ona, v jej veku a osobnostne, nedokáže zjavne uniesť. Podľa zistení M.. Š. mal. dieťa má výrazný problém verbálne sa priamo vyjadrovať ku jej vzťahu voči otcovi a ku svojim očakávaniam voči nemu. Takýto postoj ku hodnoteniu osoby a role otca pravdepodobne odráža jeho opatrný postoj voči okoliu, kde vedome zvažovalo, čo môže a čo nemôže povedať, resp. čo chce a nechce povedať. V prípade pretrvávania takéhoto postoja mal. dieťaťa voči okoliu je možné, v blízkej budúcnosti, očakávať výskyt neurotických a psychosomatických ťažkostí rôzneho charakteru. Samotná M.. Š. konštatuje, že k vzťahu otca ku mal. O. sa nemôže, bez rozhovoru s ním, vyjadriť.
K ovplyvňovaniu dieťaťa uvádza, že v prípade mal. O., si táto v určitej miere už svoje názory i sama vytvára, i na základe svojich doterajších životných skúseností, dokáže ich už čiastočne i vyjadriť, ale nie ustať pred okolím. Vedomé ovplyvňovanie, v zmysle priameho štvania matky mal. dieťaťa voči otcovi, M.. Š. nezaznamenala, avšak dodáva, že nevedomé ovplyvňovanie zo strany matky, i v otázke osoby otca, je prípustné a aj prirodzené, keďže dieťa s ňou trávi množstvo času a je vysoko pravdepodobné, že matka si ho preto ani nemusí uvedomovať. Emocionálny vzťah mal. O. je v reálnej podstate zrejme rovnako sýtený ku matke i k otcovi. Rozdiel je však t.č. v príčine tohto citového postoja a v spôsobe jeho udržiavania. Pozitívny vzťah mal. O. k jej matke je prirodzený, rozvíjaný od narodenia, vnútorne prežívaný ako pravý. Navonok prejavovaný pozitívny vzťah mal. O. k otcovi miestami pôsobí umelým dojmom, nakoľko mal. dieťa je určitým sugestívnym spôsobom vedené k takémuto pólu vzťahu. Otec, vychádzajúc z výpovedí mal. dieťaťa a jeho matky, využíva voči dcére viaceré spôsoby svojho vplyvu až manipulácie s jej postojom voči nemu: autoritatívny, formou verbálneho nátlaku na jej myslenie, emocionálny- formou prejavov afektívnej lability na jej prežívanie. To teda svedčí o tom, že zo strany otca, pravdepodobne dochádza k priamemu ovplyvňovaniu jeho mal. dcéry, v jeho prospech. Negatívny vzťah, zo strany mal. dieťaťa, ku jednému alebo obom rodičom, nebol zaznamenaný. Podľa záverov tohto listinného dôkazu vzhľadom na aktuálne dosiahnutý kalendárny vek dieťaťa, by toto malo byť dostatočne schopné zvládnuť formu výchovy v podobe striedavej osobnej starostlivosti. Avšak s ohľadom na jeho osobnosť, mal. dieťa nie je v plnej miere schopné zvládnuť takýto typ výchovy, bez toho, aby to na neho nepriaznivo až traumatický nevplývalo. Vychádzajúc z výsledkov vyšetrenia jeho osobnosti je zrejmé, že, okrem iného, má mal. O. výrazné problémy s adaptáciou, jej správanie je významne rigidné, vzťahové väzby sú viac ako vzťahovačné a v prežívaní sú prítomné masívne prejavy neurotickej symptomatiky. Tieto ukazovatele predstavujú, v súčasnej dobe, obmedzenie až kontraindikáciu na striedavú starostlivosť, ako jednu z možných foriem výchovy. Podľa M.. Š. striedavá výchova pre mal. Sabinu nie je t.č. najvhodnejšou formou starostlivosti. Hoci na striedavú starostlivosť nie je potrebný súhlas oboch rodičov, striedavá výchova by sa nemala realizovať proti vôli jedného z rodičov, v tomto prípade proti vôli matky. Deti toto rozhodnutie prijímajú, pokiaľ toto riešenie prijímajú i ich rodičia. Ak je striedavá starostlivosť stanovená „zvonka", teda súdom, rodičia spolu obvykle nie sú schopní slušne komunikovať a deti nemajú
odkiaľ čerpať pozitívny vzor v komunikácii. V prípade, že rodičia spolu nekomunikujú na priateľskej úrovni, sa táto forma starostlivosti o dieťa stáva „peklom" pre všetkých zúčastnených. Medzi rodičmi, ako však M.. Š. zdôrazňuje má to len z jej dostupných zdrojov, je badať výrazné napätie, komunikácia absentuje, v popredí je riešenie partnerských problémov, vzájomné obviňovanie, dieťa je evidentne rukojemníkom ich matrimoniálneho konfliktu.
V rámci svojej výpovede súdna znalkyňa M.. K. O. potvrdila, že v rámci svojich šetrení použila aj test kresby tzv. stromu mal. dieťaťa (Baum test podľa Kocha). Pri konfrontácii jej výsledkov a výsledkov testu obsiahnutého v listinný dôkaz označenom ako znalecký posudok č. 45/2016 vypracovaným M.. I. Š., konštatovala, že výsledky, ku ktorým dospela ona a výsledky, ktoré sú v uvedenom listinnom dôkaze sa rozchádzajú. Konštatovala, že ona úzkosť u dieťaťa a úniky do fantázie neregistrovala. Podľa jej výsledkov (zaznamenaných na strane 14 jej znaleckého posudku) dieťa sa občas stáva plaché a bojazlivé a má tiež niektoré psychosomatické reakcie, avšak necharakterizovala to ako úzkostnú. Tieto výsledky možno vysvetliť dôsledkom plynutia času. Nevie, či sa v rodine čosi nezmenilo. Dieťa, keď vyšetrovala malo určité plaché reakcie, ale v jej živote by muselo dôjsť k významnej zmene, aby vyústilo do takýchto úzkostných reakcií, ako to konštatuje M.. Š.. Malo by to prejav v zhoršení prospechu, prípadne zhoršení správania alebo by to naznačovali iné signály, prípadne rodičia by si všimli zásadné zmeny na dcére.
Znalkyňa mala výhrady voči tomu, ako matka interpretovala obsah znaleckého posudku dcére a v dôsledku toho nevylúčila účelovosť takejto interpretácie. Podľa jej názoru matke ide predovšetkým o naplnenie svojich potrieb. Zotrvala na tom, že matka je málo úprimná a preferuje taktiky jednania, ktoré sledujú len jej osobné ciele. Ako matka si však dobre plní svoju úlohu, pretože spolu s otcom vychovali excelentné dieťa, a napriek vyššie uvedenému jej hodnoteniu osobnosti matky nevidí ani z psychologického hľadiska tieto jej charakteristiky ako negatívne. Matka má dostatok rodičovských kompetencií na to, aby mohla byť matkou a plniť túto úlohu.
Preferovanie svojich potrieb u matky znalkyňa vyvodzovala, jednak z aktivít, ktorá matka volí vykonávať z dcérou (výroba sviečok- robiť sviečky je aktivita, ktorú si podľa znalkyne volí dospelý, nie dieťa), jednak v jej vyjadreniach o tom, že v prípade, ak bude dieťa zverené do jej starostlivosti matky, že dieťa môže byť s otcom vtedy, keď bude mať matka služby, čo je tiež jej potreba, nie potreba dieťaťa.
Poukázala na negatívnu zaujatosť matky voči otcovi, čo vyvodzovala z jej odpovedí na otázky kladené matke týkajúce sa otca maloletej, na ktoré matka nemala ani jedno pozitívum na otca, resp. jedno jediné pozitívum, ktoré si u neho vážila a uviedla je to, že dokáže zarobiť peniaze, inak uvádzala, že pije, bije ju, kričí, týra ju, teda samé negatíva. Zaujatosť a jej proporcionita charakteristík ako opisuje otca je tu zjavná.
Znalkyňa vo svojej výpovedi opätovne zdôraznila, že dieťa jej jasne povedalo, že má oboch rodičov rada, chce zostať v striedavej starostlivosti. V kresbe rodiny dalo čo najbližšie, pokiaľ je to možné, seba k otcovi, nie k matke. V rozhovore presná formulácia bola striedavá starostlivosť na prvom mieste, ale nie týždeň ale dvojtýždňový interval, lebo jej to nevyhovuje. Podľa znalkyňa maloletá O. je múdre dievčatko, ktoré má svoje zážitky a to aj pozitívne s otcom, dostáva sa do určitej tiesne, kde vie, že otec má aj iné charakteristiky z vlastnej skúsenosti, ale matkina charakteristika otca je jednoznačná. Preto je jasné, že dievčatko sa pred matkou nevyjadrí úprimne, sú to normálne detské reakcie v rámci konania o rozvode. Dieťa jej úprimne povedalo, čo cíti v danej situácií. To, že sa dieťa vyjadrilo, že sa mu zdá mamkin návrh vhodný, podľa znalkyne vylučuje, aby dieťa bolo stotožnené s týmto prezentovaným návrhom matky, pretože dieťa by to formulovalo tak, že to chce tak, ako matka a teda jednoznačne.
V súvislosti s tvrdeným citovým vydieraním maloletej zo strany otca, znalkyňa nevylúčila situačné formulácie otca, ktoré by boli v takom zmysle, ako to bolo popísané a citované, ale citové vydieranie zo strany otca také, aby boli dieťaťu tým ublížené, to vylúčila. Dieťaťu ubližuje konflikt medzi rodičmi.
Konštatovala, že nezaznamenala u dieťaťa takú úroveň strachu, aby dieťa bolo blokované strachom. Ak dieťa má strach, má ho z toho, že stratí lásku rodičov a nevie, na koho stranu sa má postaviť, vidí boj rodičov. Nevylúčila, že pokiaľ je dieťa stále dotazované na tieto veci, že tento strach u dieťaťa bude stúpať.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zverenie maloletého O. do striedavej osobnej starostlivosti jeho rodičov, je v záujme tohto dieťaťa.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že na to, aby dieťa mohlo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, je v prvom rade potrebné, aby aspoň jeden z rodičov prejavil záujem o takúto formu osobnej starostlivosti o dieťa a samozrejme tiež to, aby na strane oboch rodičov boli dané predpoklady, že títo sú schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. V danom prípade návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti podal otec, a teda je osvedčený záujem aspoň zo strany jedného z rodičov o takúto formu výchovy o dieťa.
Podľa záverov súdnej znalkyne M.. K. O., obaja rodičia sú spôsobilí k výchove dieťaťa, bez toho, aby ohrozovali jeho psychický vývin do budúcnosti, a ani u jedného nezistila psychopatologické črty, ani problematický vývoj.
Osobnostná štruktúra otca je primerane vyvážená a integrovaná, bez markerov psychopatologického resp. neurotického správania. Emočne je primerane stabilizovaný, vo všeobecnosti, s dobrou vonkajšou sebakontrolou. Matka maloletej je podľa znalkyne dospelá osoba s vysokým sebavedomím, s aktívnym postojom k problémom, vie čo chce.
I podľa záverov listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 45/2016 vypracovaného M.. I. Š., je matka bez závažných psychopatologických prejavov, ktoré by jej mohli brániť vo výchove jej mal. dieťaťa. Ku štruktúre osobnosti otca, vzhľadom k tomu, že nemala možnosť komplexne vyšetriť jeho osobnosť, sa nemohla vyjadriť.
Za týchto okolnosti preto u oboch rodičov sú, podľa názoru súdu, dané predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú dcéru.
Následne súd hodnotil prínos striedavej starostlivosti pre maloletú z hľadiska jej záujmov, tak, ako to predvída ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, predovšetkým so zameraním na citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Z hľadiska citových väzieb maloletej k rodičom niet pochýb, že dieťa má silnú citovú väzbu na oboch rodičov a že títo sú v centre jeho sveta. Ako vyplynulo s psychologického vyšetrenia maloletej u znalkyni M.. O., dieťa inklinuje k obom rodičom. Dieťa má podľa jej záverov pozitívny vzťah k obom rodičom, má ich rada, nechce, aby ani jeden jej chýbal, nechce sa odlúčiť ani od jedného z nich a aj to slovne formuluje. Jej vzťahy smerom k rodičom sú citovo pozitívne, smerom k obom. V čase vykonania jej znaleckého šetrenia na prvé miesto dávala ocka, potom mamku, do vnímania rodiny zakomponovala aj širšiu rodinu a starých rodičov z oboch strán. Ako uviedla znalkyňa v kresbe rodiny dalo čo najbližšie, pokiaľ je to možné, seba k otcovi, nie k matke.
Tu len súd poznamenáva, že z dosiaľ vykonaných dôkazov nie je preukázané, že by maloletá v minulosti sa zúčastnila takýchto testov a teda vedela, čo tieto testy obnášajú. Nie je teda predpoklad, že by bola niekým vopred inštruovaná ako sa má na ten-ktorý test pripraviť, resp. ho vyplniť či zakresliť. Reakciu v rámci týchto testov preto súd považoval za prirodzenú a rozhodne za prirodzenejšiu, ako následnú rekciu v rámci testovania, ktoré sa uskutočnilo následne v rámci vypracovania listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 45/2016 M.. I. Š., pri ktorom vyšetrenie maloletej sa realizovalo potom, čo matka vyslovila nespokojnosť so závermi znaleckého posudku M.. O., realizovalo sa len za prítomnosti matky a po oboznámení maloletej so závermi znaleckého posudku M.. K. O. matkou, nie práve najvhodnejším spôsobom (matka dieťaťu posudok nedala prečítať, len mu ústne sprostredkúvala jeho obsah vlastnými slovami, čo nevylučuje možnosť skreslenia prezentovaných záverov z neho z jej strany).
Súdna znalkyňa M.. O. konštatovala, že dieťa neodmieta ani jedného z rodičov, vie s nimi priamo komunikovať, vie jasne sformulovať to, čo chce. Mierne sa blokuje ak má vyjadriť názor na druhého rodiča pred jedným z nich, to nedokáže, nakoľko vníma ich vzájomné konfliktné nastavenie. Práve v nadväznosti na tieto hodnotenia súdnej znalkyne vo veci formulovania svojho vzťahu maloletej k jej rodičom súd hodnotil aj závery, ktoré sú prezentované v listinnom dôkaze - znaleckom posudku č. 45/2016 od PhDr. I. Š..
Podľa tohto dôkazu má maloletá výrazný problém verbálne sa priamo vyjadrovať ku jej vzťahu voči otcovi a ku svojim očakávaniam voči nemu. Takýto postoj ku hodnoteniu osoby a role otca pravdepodobne odráža jeho opatrný postoj voči okoliu, kde vedome zvažovalo, čo môže a čo nemôže povedať, resp. čo chce a nechce povedať. Tú len súd opätovne poznamenáva, že šlo o vyšetrenie dieťaťa , ktoré sa realizovalo bez prítomnosti otca na podnet matky, potom, čo táto vyslovila nespokojnosť so závermi znaleckého posudku súdnej znalkyne M.. K. O.. Samotná matka nepovažovala za potrebné o tomto vyšetrení a vypracovaní z jej pohľadu „kontrolného znaleckého posudku“ upovedomiť otca a dosť alibisticky rozhodnutie o tejto otázke presunula na dieťa. Preto aj v nadväznosti na tieto skutočnosti bolo potrebné hodnotiť závery vplývajúce z toho listinného dôkazu označeného ako znalecký posudok č. 45/2016, vypracovaného M.. I. Š.. Táto samotná zdôraznila, že vzhľadom ku skutočnosti, že otec nebol prítomný na psychologickom vyšetrení, resp. nebol ňou psychodiagnosticky vyšetrený, mala len subjektívne informácie, získané od matky. Nemôže sa preto vyjadriť k jeho osobe a vzťahu medzi ním a jeho dcérou, a tým erudovane odpovedať na všetky otázky, na ktoré bola dopytovaná, čo sama považuje za hendikep v tomto prípade.
Samotná M.. Š. pripúšťa, tak, ako to zaznamenala aj súdna znalkyňa M.. K. O., prípadné nevedomé ovplyvňovanie maloletej zo strany matky v jej názoroch na otca, čo však hodnotí ako prípustné a aj prirodzené, keďže dieťa s matkou trávi množstvo času a je vysoko pravdepodobné, že matka si ho preto ani nemusí uvedomovať. To ale potom znamená, že i názor, ktorý pred ňou dieťa formulovalo na otca a následne aj na realizáciu starostlivosti o ňu mal byť názorom viac-menej preberajúcim od matky. Tým sa potvrdzuje súdnou znalkyňou M.. K. O. prezentované stanovisko v jej znaleckom posudku a následne jej výpovedi, že dieťa je ochotné prijímať matkine názory ako autority, ale nie je naplno rozhodnutá pre túto alternatívu, čo znalkyňa vyvodila z dieťaťom použitej formulácie pri jeho vyjadrení: „mne sa zdá mamkin návrh vhodný....“. Ako znalkyňa zdôraznila, vylučuje, aby dieťa bolo stotožnené s týmto prezentovaným návrhom matky, pretože dieťa by to formulovalo tak, že to chce tak, ako matka a teda jednoznačne.
Súd je toho názoru, že práve prebiehajúce konania (ako o úprave práv a povinnosti k maloletej do rozvodu, tak aj po ňom) v značnej miere zneisťujú dieťa v tom smere, ako sa má vyjadrovať na adresu
oboch rodičov a neprispieva mu ani to, že je z pozície oboch rodičov tlačené do toho aby sa rozhodlo samo, samozrejme však v tom smere, ako si to praje práve ten z rodičov, ktorý dieťa aktuálne „nabáda“ k takémuto rozhodnutiu. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom M.. Š., že maloletá je evidentne rukojemníkom matrimoniálneho konfliktu jej rodičov a v nadväznosti na to sa u nej prejavuje, tak ako to deklaruje súdna znalkyňa M.. O. strach z toho, že stratí lásku rodičov a nevie, na koho stranu sa má postaviť, vidí boj rodičov.
Súd bol preto z tohto hľadiska hodnotil aj posledne prezentované vyjadrenie maloletej pred poverenou zamestnankyňou kolízneho opatrovníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené, preto napokon dospel k záveru, že z hľadiska citových väzieb maloletej k rodičom a rodičov k nej je jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti v jej prospech a že súd sám rozhodne o tejto otázke, aby tak maloletú „odbremenil“ od je zásadného rozhodnutia v tejto otázke a tým jej umožnil rozvíjať svoj citový vzťah k rodičom bez potreby riešenia dilemy s kým má ostať.
Samotné domácnosti oboch rodičov vykazujú podľa šetrení vykonaných Úradom práce sociálnych vecí a rodiny kultúru bývania a hygienu na dobrej úrovni, takže aj z tohto hľadiska nie sú zistené žiadne prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletú oboma jej rodičmi a možno konštatovať stabilitu budúceho výchovného prostredia pre maloletú.
Súd nepovažoval za prekážku pre súčasné zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti ani súčasnú vzdialenosť bydlísk oboch rodičov, keďže obaja bývajú v tom istom meste.
Ako prekážka na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bola matkou, ale i M.. Š. prezentovaná absencia komunikácie medzi rodičmi maloletej, resp. súhlas druhého rodiča (matky) k nej. Podľa M.. Š. hoci na striedavú starostlivosť nie je potrebný súhlas oboch rodičov, striedavá výchova by sa nemala realizovať proti vôli jedného z rodičov, v tomto prípade proti vôli matky. Deti toto rozhodnutie prijímajú, pokiaľ toto riešenie prijímajú i ich rodičia. Ak je striedavá starostlivosť stanovená „zvonka", teda súdom, rodičia spolu obvykle nie sú schopní slušne komunikovať a deti nemajú odkiaľ čerpať pozitívny vzor v komunikácii.
S týmto názorom sa súd nestotožňuje. Pokiaľ by totiž malo byť tomu tak, bol by zákonodarca v prípade úpravy striedavej osobnej starostlivosti výslovne uviedol, že táto forma starostlivosti o dieťa je prípustná len v prípade dohody rodičov.
Za situácie, kedy sa obaja rodičia o svoje dieťa aktívne zaujímajú, sú rovnakou mierou schopní a ochotní starať sa o jeho zdravie a telesný, citový, rozumový a mravný vývoj a keď dieťa má k obom rodičom rovnako hlboký citový vzťah, nemožno striedavú osobnú starostlivosť vylúčiť, len na základe hodnotenia vzťahov medzi rodičmi. Všeobecné súdy teda musia pri svojom rozhodovaní o starostlivosť rodičov, ktorí sa rozvádzajú alebo ukončili spoločné spolužitie, vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov.
Z tohto hľadiska preto prípadná absencia súhlasu matky so striedavou starostlivosťou nemôže byť prekážkou pre rozhodovanie súdu o tejto forme starostlivosti o maloletú. Rovnako tak absencia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi maloletej, resp. jej nedostatočný rozsah, nemôže byť a priori prekážkou k tomu, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ súd zároveň príjme k tomu adekvátne opatrenia.
Podľa súdnej znalkyne M.. O., komunikačné zručnosti oboch rodičov sú na rozvinutej úrovni, matka je spoločenská, ale tají svoje ciele, otec je mierne napätý, ak sa má vyjadrovať k tejto téme úpravy styku, ale inak zvláda dobre komunikáciu s inými osobami. Obaja sú spôsobilí dohody, matka ju však častejšie porušuje a tým podporuje otcovu podozrievavosť a to opäť negatívne vplýva na ústretovosť v ich roliach rodičov. Bolo by vhodné, aby spočiatku bola ich komunikácia o dieťati mailová alebo sms správami, teda nie osobná. Až po prekonaní vzájomných emočných prenosov by sa mali vedieť porozprávať o dcére aj tvárou v tvár. Rodičia sú inteligentní natoľko, aby si uvedomili dopad svojich nezhôd na svoju dcéru, ktorá ich kriticky sleduje a hodnotí.
Súd je preto toho názoru, že určitá forma komunikácie (aj keď nonverbálna) a medzi rodičmi prebieha, keďže faktická striedavá starostlivosť o maloletú sa už realizovala aj v minulosti. Spôsob vedenia tejto komunikácie medzi oboma rodičmi je možné napraviť ich vzájomným tréningom, povinnosť účasti na ktorom im súd uložil v tomto konaní. Podľa názoru súdu, meritórne rozhodnutie v danej veci ustáli situáciu medzi rodičmi maloletej do takej miery, že táto komunikácia do budúcna sa bude zlepšovať.
Len výpočtom týchto vyššie uvedených kritérií bolo preukázané, že u maloletej sú naplnené predpoklady o tom, že jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch jeho rodičov je v jeho záujme.
V tejto súvislosti súd ešte poukazuje na to, že povinnosť orgánu rozhodujúceho o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do výchovy, sledovať a chrániť predovšetkým záujem maloletého dieťaťa je zakotvená v Dohovore o právach dieťaťa, prijatom dňa 20. 11. 1989 v New Yorku a vyhlásenom oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb. (Ďalej len "Dohovor o právach dieťaťa"), konkrétne potom v jeho článku. 3 ods. 1, ktorý stanovuje, že "Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. "Orgánom štátu je potom určený aj článok. 18 ods. 1, ktorý predpokladá, že "Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa."
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa bola preto povinnosť súdov mať pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa na zreteli predovšetkým jeho záujem vtelená tiež do zákona o rodine. Hoci záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je vystavané súčasnej rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým tento interpretoval článok. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, potom vo vzťahu k hľadisku najlepšieho záujmu dieťaťa uvádza nasledovné: "Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa." K vymedzenie záujmu maloletého s ohľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu pristúpil súd, kedy ako už bolo vyššie uvedené hodnotil výchovné predpoklady u oboch rodičov, ako zásadne rovnaké, pričom za preukázané vzal tiež to, že o osobnú starostlivosť o maloletú majú záujem obaja rodičia. V danom prípade potom súd nemohol prehliadnuť, že nielen maloletá k rodičom, ale rovnako aj oni k nej, majú blízky citový vzťah, s ohľadom na ktorý je v záujme maloletej, aby bol tento vzťah čo najviac udržiavaný aj za situácie, kedy sa rodičia rozišli. V tejto súvislosti súd tiež konštatuje ,že vzal na zreteľ nielen dostatočne akcentovaný záujem maloletej, ktorý musí byť vždy prioritným hľadiskom, ale zohľadnené bolo aj právo oboch rodičov starať o svoje dieťa, ktoré je garantované článkom. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a ktoré musia byť pri rozhodovaní o úprave styku dieťaťa s jeho rodičmi takisto vzaté do úvahy.
Pokiaľ ide o frekvenciu výkonu tejto striedavej starostlivosti súd bol toho názoru, že v danom prípade týždňová frekvencia striedania sa maloletej v domácnostiach oboch rodičov je v záujme dieťaťa a maloletá je schopná sa prispôsobiť takémuto spôsobu realizácie osobnej starostlivosti o ňu a to aj z ohľadom na to, že toho času už prakticky realizuje.
Súd v súvislosti so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nevykonal matkou navrhnutý dôkaz - výsluch M.. I. Š., keďže táto v danej veci nebola ustanovená za znalkyňu a jej výpoveď ako svedkyne nepovažoval za účelnú, nakoľko z tejto procesnej pozície by sa mala vyjadrovať len k veciam, ktoré ako svedok osobne vníma a nie k prípadným odborným otázkam, ku ktorým sa podľa dosiaľ platnej procesnej úpravy má vyjadrovať len osoba, ktorá na to bola súdom poverená vzhľadom na svoje odborné znalosti.
Prihliadajúc na dĺžku trvania určenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletú u toho -ktorého z rodičov podľa §-u 62 ods. 6 Zákona o rodine, ako aj na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov, kde otec poberá toho času čistý priemerný mesačný príjem vo výške 1.903,27 EUR, a matka v sume cca
860,07 EUR mesačne, súd ustálil, že v tomto prípade sú dané podmienky na určenie výživného zo strany otca na maloletú a zaviazal ho na úhradu výživného v sume 200,- EUR mesačne, na úhradu ktorého pôvodne otec svoju osobu navrhoval zaviazať. Takáto úprava výživného umožní zabezpečiť matke realizácii úhrad nákladov na dcéru v dostatočnej miere a v rovnakom rozsahu, akú jej vie po ekonomickej stránke zabezpečiť vzhľadom na svoje príjmové možnosti otec maloletej.
Keďže predmetná striedavá starostlivosť sa v čase podania návrhu zo strany matky už fakticky realizovala, otec dokonca v jej rámci aj realizoval úhrady výživného na dcéru, súd priznal uvedené výživné zo strany otca na dcéru počnúc od podania návrhu zo strany matky, t.j. 11.08.2015.
Bolo preukázané účastníckymi výsluchmi rodičov, že zo strany otca výživné v podobe peňažného plnenia v sume 200,- EUR za obdobie od 11.8.2015 do 30.6.2016 nebolo uhradené vôbec v mesiaci august 2015, čo otec odôvodňoval úhradou nákladov na dovolenku, ktorú absolvoval s dcérou a bolo uhradene v len v sume 100,- EUR za mesiace apríl, máj a jún 2016, čo bolo zdôvodnené tým, že časť z pôvodnej sumy výživného 200,- EUR mesačne a síce čiastka 100,- EUR je ukladaná na vkladnú knižku maloletej. Súd preto otcovi určil zaostalé výživné za obdobie od 11.08.2015 do 30.06.2016 v celkovej výške 435,48 EUR, ktoré pozostáva pomernej časti určeného výživného za mesiac august zodpovedajúcej 21 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 11.8.2015 do 31.8.2015, čo predstavovalo čiastku 135,48 EUR (t.j. 200,- EUR / 31 dní x 21 dní) a trom doplatkom do plnej sumy určeného výživného po 100,- EUR (za mesiace apríl, máj a jún 2016).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.4.2016, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac apríl 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
Vzhľadom na vyššie uvedenú úpravu striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom striedania, ktoré zabezpečuje dostatočný časový rámec trávenia času, ako s jedným, tak aj s druhým z rodičov, súd nepovažoval za potrebné navyše upravovať ešte aj styk dieťaťa s rodičmi a preto tento styk neupravil.
Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Keďže komunikácia rodičov ohľadne odovzdávania si dieťaťa, ako aj oboznamovania sa s jeho potrebami v súčasnosti prebieha, avšak nie v plne ideálnej podobe, súd rodičom mal. Sabiny nariadil podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie pri realizácii nariadenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a predchádzania problémov pri jej realizácii, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku sa zároveň uložil povinnosť podávať o tomto správu súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vždy raz za 40 dní. Vychádzal pritom zo záverov a vyjadrení súdnej znalkyne, podľa ktorých komunikačné zručnosti oboch rodičov sú na rozvinutej úrovni a obaja sú spôsobilí dohody, avšak na jednej strane matkou častejšie porušovanie ich vzájomných dohôd a na strane druhej otcova podozrievavosť voči nej, negatívne vplývajú na ich ústretovosť v ich roliach rodičov. Tieto ich vzájomné nedostatky prenášané následne do ich vzájomnej komunikácie, sa podľa názoru súdu dajú vyriešiť tréningom zručnosti ich vzájomnej komunikácie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
O trovách štátu spočívajúcich v odmenách znalkyne za vypracovanie znaleckého posudku a účasť na pojednávaní, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, nakoľko sa pojednávania konaného dňa 20.6.2016 zúčastnila aj súdna znalkyňa M.. K. O., ktorá si za uvedenú účasť uplatnila znalečné, o ktorom nebolo v čase vyhlasovania rozsudku dosiaľ právoplatne rozhodnuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)