Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Tk-1-2016.pdf
PDF · 95.74 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rolanda Keményho a prísediacich Ing. Jána Sida a Ladislava Potoczkého na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2016 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. F. nar. XX.XX.XXXX Q. N., I. H. prihlásený k pobytu X., D. XXX/XX
j e v i n n ý, ž e
Dňa 15.11.2014 v čase okolo 23:45 hod. pred hostincom zvaným „X.“ nachádzajúcim sa v Senci na Hviezdoslavovej ulici súc pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej potýčke s poškodeným Š. X. tohto držiac v ruke nôž fyzicky napadol tak, že cca 20 minút po slovnom konflikte s poškodeným odišiel na presne nezistené miesto, pričom po návrate späť pred hostinec držiac v ruke nôž s dĺžkou čepele 190mm opakovane bodol poškodeného X. do oblasti brušnej dutiny v strede do oblasti krku pod pravé ucho a do oblasti ramena pravej ruky, pričom po tomto z miesta činu odišiel na neznáme miesto, následne 16.11.2014 v čase okolo 00:10hod. sa dostavil do budovy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Senci, kde vo vstupnej hale odhodil predmetný nožík na zem, pričom týmto svojím konaním spôsobil poškodenému Š. X. bodné poranenie pečene s vykrvácaním do dutiny brušnej, bodné poranenia pravej bočnej plochy krku a pravého ramena na jeho bočnej ploche, ktorý týmto poraneniam 16.11.2014 v čase o 06:55hod. podľahol.
T e d a
iného úmyselne usmrtil a takýto čin spáchal z osobitného motívu.
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. d) k § 140 písm. b) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný zaväzuje k náhrade škody poškodeným UNION zdravotná poisťovňa a. s., IČO: 36284831, Bratislava, Bajkalská 29/A vo výške 6.123,49 € a poškodenej M. X., A.. XX.XX.XXXX S. W. X., X. XXX vo výške 855,89 €
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená M. X. so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný, nemal úmysel nikoho zabiť ani ublížiť, k tomu čo spáchal podrobnosti uviesť nevie, keďže si na ne z dôvodu opitosti nepamätá. Kritického dňa sedel v hostinci s Y. P., jeho bratom „W.“ a poškodeným, tento spal na stole, ale keď sa občas prebral, vyhrážal sa obžalovanému bitkou, nadával mu do „kokota chorvátskeho“ obžalovaný vypil asi tri veľké pivá a keď mu poškodený neprestal nadávať, sadol si k vedľajšiemu stolu, kde začal piť tvrdý alkohol. vypil asi 7 až 8 štamperlíkov a nevie koľko pív. po záverečnej ešte pil s Y. P. pred hostincom. Von prišiel aj poškodený, ktorý ho bezdôvodne niekoľkokrát udrel do hlavy. Poškodený bol boxer, obžalovaný mal z neho strach, zľakol sa a utiekol preč. Pamätá si ako na neho poškodený zaútočil a on sa vrátil s nožom, odkiaľ ho mal si nepamätá. Nepamätá si ako a koľkokrát bodol poškodeného. Potom išiel na políciu.
Na hlavnom pojednávaní doplnil, že nebohý naňho celý večer útočil slovne aj fyzicky, vravel, že ich mali všetkých Srbi vykynožiť. Obžalovaný často vychádzal pred hostinec a tu mal aj prvý konflikt s nebohým, keď mu tento dal facku, sotil ho a urážal, vyhrážal sa mu, že ho zabije. Po záverečnej ho poškodený dvakrát udrel, on mal strach a ušiel. Nezápasili spolu, lebo poškodený bol vysoký, mal asi 100 kg, bol boxer, obžalovaný bol opitý a nevládal stáť na nohách. Nepamätá sa, že toho večera manipuloval s nožom, nevie ako sa dostal na políciu, kde mu povedali, čo sa stalo. Obžalovaný počas výsluchu v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní prejavoval hlbokú ľútosť nad tým, čo sa stalo. Uviedol, že bojoval vo vojne, vie akú hodnotu má ľudský život, keby sa dal vrátiť čas, nechal by radšej poškodeného nech ho zbije alebo dorazí.
Svedok Y. P. vo svojich všetkých výpovediach uviedol, že všetci boli veľmi opitý. Pri svojej prvej výpovedi uviedol, že obžalovaný bodol poškodeného, nevie ale kam všade, lebo bol opitý. Pri druhej výpovedi uviedol, že z hostinca vyšiel spolu s obžalovaným vonku už bol poškodený a Laco Farkaš. Všetci štyria spolu pili a boli riadne opitý. Ani si nevšimol, kedy od nich obžalovaný odišiel, ale zrazu vyšiel z pravej strany z rohu, pristúpil k poškodenému, ktorý sedel na lavičke a pichol ho, svedok nevidel, či ho pichol, len poškodený vykríkol, „ten kokot ma pichol“ pri tretej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vonku pili s poškodeným a C.E. a všimol si, že prišiel obžalovaný. Poškodený sa postavil, obžalovaný prišiel k nemu a následne poškodený vykríkol, že ho pichol, samotný útok opísať nevie, bol to moment, nevidel ani žiadnu zbraň. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevidel, že obžalovaný pichol poškodeného, videl iba ako ho udrel do boku, potom poškodený zakričal, že ho pichol.
Svedok D. C. pri prvej výpovedi uviedol, že v hostinci mali poškodený s obžalovaným konflikt, poškodený dal obžalovanému dve facky, načo tento odišiel a vrátil sa späť asi za hodinu. Vtedy poškodený stal vonku pri kríkoch, obžalovaný prišiel k nemu a svedok videl ako ho pichol, pričom bol asi dva metre od nich. Pri druhom výsluchu uviedol, že pred krčmou pil on, poškodený a P.. Obďaleč bol aj obžalovaný, zrazu niekto povedal, že „ide pre nôž“ potom videl ako sa obžalovaný približuje k poškodenému. Svedok stál od nich asi dva metre, nevie čo sa stalo, ale poškodený vykríkol že „pichol ma nožom“ Ďalej uviedol,
že obžalovaný musel podísť k poškodenému, ale svedok bol v tom momente k poškodenému chrbtom lebo Š. zrazu povedal, že „pichol ma nožom“ zbraň nevidel ani nič v rukách obžalovaného.
Svedkyňa H.Á. J. výčapníčka z hostinca „X.“, u ktorej v tom čase býval obžalovaný k jeho osobe uviedla, že keď bol pod vplyvom alkoholu, sem tam bol agresívny, sem tam zaspal. Bol konfrontačný a hašterivý, ale iba vo verbálnej rovine, fyzicky nikdy nikoho nenapadol. Poškodený Š. X. bol agresívny, povýšenecký a hlučný, každému nadával, keď mal vypité a mal preto aj zákaz vstupu do niekoľkých hostincov v Senci. Obaja mali už v minulosti medzi sebou konflikty, napríklad poškodený provokoval obžalovaného s vojnou v Juhoslávii, hovoril o Srboch a obžalovaný to ťažko niesol. Poškodený kedysi boxoval, čím sa aj chválil, bol omnoho silnejší ako obžalovaný, ktorý mal pred ním strach. Kritického dňa boli obžalovaný, poškodený aj vyššie uvedený svedkovia opití. Vnútri prišlo k hádke medzi obžalovaným a poškodeným, ale iba v ústnej rovine. o 22:00 hod. prestala nalievať a zákazníci sa presúvali na terasu. Keď robila poriadok, prišiel za ňou obžalovaný a povedal „daj mi nožík, ja ho pichnem“. Svedkyňa mu odpovedala, že nech vypadne domov, že je opitý. Keď odchádzala domov, obžalovaný nebol pred hostincom. Stretla ho až pri dome ako čúral na trávniku. Povedala mu, nech sa pozrie na seba ako vyzerá a nech si pobalí všetky veci a odíde. Obžalovaný sa na ňu iba pozeral, nič nehovoril, otočil sa a išiel smerom k hostincu. Neskôr si všimla, že jej doma chýba jeden z nožíkov.
Poškodená M. X., manželka nebohého nebola svedkom skutku.
Na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného boli pribratí do konania dvaja znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorí v závere svojho znaleckého posudku konštatovali, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobnosť premorbídne symplexnejšiu so sklonom k závislosti od psychoaktívnych látok, aktuálne reaktívne dekompenzovanú v afektívnej zložke. Po spáchaní skutku sa u neho rozvinuli psychické ťažkosti pre ktoré vyhľadal psychiatra a bol hospitalizovaný. V rannej dospelosti sa ako vojak zúčastnil vojny na území bývalej Juhoslávie po čom sa u neho prejavili psychické ťažkosti a trpel na posttraumatickú stresovú poruchu. Po tom sa u neho začala rozvíjať závislosť od alkoholu a heroínu, trikrát absolvoval protialkoholickú liečbu, potom viac ako 10 rokov abstinoval od heroínu aj alkoholu. V roku 2014 prišiel na Slovensko a už nebol schopný dodržať abstinenciu a po náhlom ukončení konzumu alkoholu sa u neho už objavovali abstinenčné stavy. Prežívanie udalosti obžalovaným je ovplyvnené aj predchádzajúcimi životnými traumatizujúcimi zážitkami ( vojna v Juhoslávii.) Znalci zistili v čase spáchania skutku aktívnu závislosť od alkoholu, ktorá však samotná nemala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Charakter jeho správania bol motivovaný predchádzajúcou hádkou s nebohým poškodeným, pričom svoj úmysel pichnúť ho nožom oznámil pred činom aj iným osobám, čo svedčí o tom, že bol uvedomovaný. Obžalovaný v čase skutku bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť svojho konania avšak vo forenzne nevýznamnej miere (nepodstatne); vo forenzne významnej zníženej miere (podstatne) bol spôsobilý svoje konanie ovládať. Obžalovaný v čase skúmania netrpel žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jeho ovládacie, či rozpoznávacie schopnosti. Jeho intelekt dosahuje pásmo populačného priemeru, nebolo u neho zistené závažnejšie organické poškodenie mozgu, jeho mravná a rozumová vyspelosť sú dostatočné, chápe zmysel a účel trestného konania. Znalecký posudok potvrdil znalec aj na hlavnom pojednávaní, pričom uviedol, že ovládacie schopnosti vyhodnotili ako podstatne znížené, pretože predchádzajúci vývoj bol istým predpokladom, že jeho duševný stav bol istým spôsobom dlhodobejšie zmenený, ako cudzinec narážal na problémy v spolunažívaní, čím trpel, ako bývalý účastník vojny bol poznačený psychotraumatickými zážitkami z tohto obdobia v dôsledku čoho nadmerne konzumoval alkohol a trpel tzv. difúznou vzťahovačnosťou, bol viac citlivý na rôzne narážky, diskusie týkajúce sa jeho národnosti, bol senzitívnejší, zraniteľnejší. V rámci tohto konkrétneho konfliktu tomu tiež predchádzali urážky jeho národného cítenia a preto vyhodnotili predpoklad, že jeho ovládacia schopnosť mohla byť znížená. Viedlo ich k tomu aj to, že nebohý fyzicky napadol obžalovaného aj ho urazil. Obžalovaný poznal už predtým nebohého a mal z neho strach. O výpadku pamäti obžalovaný znalcom nehovoril, spomienky mohli byť matnejšie vzhľadom na ťažšiu opojenosť.
Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality v závere svojho posudku uviedol, že obžalovaný je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadu. Jeho výpoveď je možné z psychologického hľadiska považovať za vierohodnú vo vzťahu k vlastnému vyjadreniu o výraznej redukcii, vybaviteľných pamäťových stôp, nezistil podozrenie na
skresľovanie udalosti, ďalej znalec skonštatoval, že v prípade vykonania trestu prognóza nápravy je u obžalovaného jednoznačne pozitívna. Skutok je determinovaný relatívne stabilnými osobnostnými rysmi obžalovaného rozšírenými o posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá zanechala zmeny na osobnosti ako aj zvýšenej zraniteľnosti obžalovaného s ohľadom na osobnosť a dopady poruchy, ktorá v minulosti prebehla, pričom nie je vylúčené, že doteraz v plnom rozsahu neodznela. Zjavná je prítomnosť afektívneho problému, pravdepodobne v súvislosti s traumou spojenou so zážitkami vo vojne, ktorý môže viesť k stresovému stavu. Niektoré konanie, či rozhodnutie obžalovaného nebude dobre premyslené, myslenie je náhodné a neorganizované s dopadom na správanie obzvlášť pri zasiahnutí myslenia vplyvom stredne ťažkej až ťažkej intoxikácie alkoholom. Ľahostajnejší prístup k spracovávaniu informácii vedie k prehliadaniu kritických podnetov potrebných k adekvátnemu vyhodnoteniu situácie.
Znalci z odboru zdravotníctva, farmácie, súdne lekárstvo vo svojom znaleckom posudku podrobne opísali poranenia, ktoré utrpel poškodený Š. X., pričom uviedli, že bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo-krvácavý šok po bodnom poranení brucha a pečene s masívnym zakrvácaním do dutiny brušnej. Zo súdno-lekárskeho hľadiska sa jedná o násilné úmrtie v priamej príčinnej súvislosti s konaním inej osoby. Ďalej zistili, že poškodený sa v čase skutku nachádzal v stave ťažkej opitosti s koncentráciou alkoholu v krvi nad cca 3 promile, pričom táto ťažká opitosť sa u neho mohla prejavovať v psychickej, motorickej aj v zmyslovej oblasti avšak sama o sebe neviedla k jeho smrti, ani sa na mechanizme smrti nepodieľala. ďalej uviedli, že ku vzniku bodných poranení poškodeného došlo vysoko pravdepodobne tak, že obžalovaný sa nachádzal v polohe stojmo a stál popri pravej strane tela poškodeného. Ku smrti poškodeného došlo aj napriek poskytovaniu adekvátnej a komplexnej zdravotnej starostlivosti, jeho smrti nebolo možné zabrániť, pretože rýchla progresia šokového stavu pri stratách krvi do dutiny brušnej bola svojím charakterom nezlúčiteľná so životom.
Podľa znaleckého posudku znalca z odvetvia toxikológia vyplýva, že v krvi odobratej nebohému poškodenému bola zistená prítomnosť nikotínu, kofeínu a hladina alkoholu 3,05 promile.
Zo znaleckých posudkov kriminalistického a expertízneho ústavu PZ súd zistil, že na odevných zvrškoch patriacich poškodenému sa nachádzali vzájomne korešpondujúce bodno-rezné poškodenia vytvorené jednobritým prípadne dvojbritým nástrojom, napríklad nožom. Stopy na odevoch nie sú upotrebiteľné k individuálnej identifikácii použitého nástroja, preto použitie predloženého kuchynského noža nie je možné jednoznačne zistiť t.j. ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Na rúčke zaisteného noža boli zistené daktyloskopické stopy avšak tieto neboli vyhodnotené ako upotrebiteľné.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu a to: zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a zápis o dychovej skúške z ktorej vyplýva, že obžalovaný mal v čase merania dňa 16.11.2014 o 00:35 hod. namerané 1,24Mg/l. O osobe obžalovaného súd zistil, že na území Slovenskej republiky doposiaľ nebol súdne trestaný ani prejednávaný pre priestupok.
Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov súd k nasledujúcim záverom: Obžalovaný v podstate nepopiera spáchanie skutku, len tvrdí, že si naňho nepamätá vzhľadom na jeho postoj - ľútosť nie je možné považovať jeho obranu za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Zo spáchania skutku je usvedčovaný aj svedkami, ktorý síce boli v silnom štádiu opitosti z čoho môžu vyplývať aj rozdiely v ich výpovediach. Z nich je nepochybné, že obžalovaný bodol poškodeného. Svedkovia síce vravia o jednom pichnutí, resp. údere do brucha, ale zo znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný bodol poškodeného niekoľko krát do rôznych častí tela.
Čo sa týka právnej kvalifikácie obzvlášť závažného zločinu vraždy z osobitného motívu súd vychádza zo znaleckých posudkov a výpovede svedkyne J.. Obžalovaný mal síce ovládacie schopnosti znížené, nemal však výpadok pamäti, spomienky mohli byť matnejšie vzhľadom na ťažšiu alkoholovú opojenosť. O úmysle obžalovaného pichnúť poškodeného svedčí jeho žiadosť o nožík od svedkyne J. a potom jeho cielené konanie, išiel domov pre nožík, vrátil sa a svoj zámer uskutočnil. Jeho úmysel bol prinajmenšom nepriamy, lebo vedel, že bodnutia do miest na tele poškodeného kam viedol svoj útok môžu spôsobiť smrť poškodeného, musel o tom vedieť aj ako bývalý vojak. Osobitný motív a síce že obžalovaný konal z pomsty je jednoznačne daný predchádzajúcimi konfliktami s poškodeným, ktorý útočil na obžalovaného
slovne aj fyzicky, obžalovaný sa ho bál, nebol schopný sa brániť a svoj hnev a bezmocnosť riešil týmto radikálnym spôsobom.
Na základe týchto úvah mal súd za jednoznačne preukázané, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný T. F., ktorý svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. d) k § 140 písm. b) Tr. zák. po subjektívnej aj objektívnej stránke.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Čo sa týka pomerov páchateľa, hodnotia sa osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste.
Súd však prihliadol na osobu páchateľa v súvislosti s okolnosťami prípadu. Poškodený provokoval a urážal obžalovaného, takisto ho fyzicky napádal, bol väčší ako on, bývalý boxer a obžalovaný mal z neho strach. Urážal ho aj pre jeho národnosť, pričom spomínal aj pre obžalovaného citlivú tému vojny v Juhoslávii, v ktorej bol obžalovaný účastník, vravel mu tiež, že všetkých Chorvátov mali Srbi vykynožiť. Súd v tejto súvislosti prihliadol aj na znalecké posudky z odvetvia psychiatria a psychológia, ktoré sú vyššie citované a hlavne na vyjadrenie psychológa, že prognóza nápravy u obžalovaného je jednoznačne pozitívna.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a preto u obžalovaného mimoriadne znížil trest odňatia slobody na najnižšiu možnú dobu.
Keďže súd odsúdil obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, zaradil ho pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a obligatórne mu uložil ochranný dohľad.
Čo sa týka poškodených, títo sa pripojili k trestnému stíhaniu, svoj nárok na náhradu škody si uplatnili riadne a včas a preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške, ktorú mal jednoznačne preukázanú. Poškodenú M. X. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Podľa názoru súdu takto uložený trest splní svoj účel tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísaný súd. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a poškodený, ktorý nebol pri vyhlásení rozsudku tak môže urobiť do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. Odvolanie podané osobami, ktoré sa tohto svojho práva výslovne vzdali je právne neúčinné.