Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: EISEN s. r. o., IČO: 36 543 055, areál eisen 1493, Šaľa, zast.: Mgr. Martina Koková, advokátka, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/X, E., zast.: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, Sladovnícka 13, Trnava, o zaplatenie 3.500 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10.11.2020, č. k. -213, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 3.500 € s 5 % úrokom z omeškania od 04.03.2018 do zaplatenia (výrok I) a žalobcovi priznal 100 % náhradu trov konania (výrok II).

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

Žalovaný ako spoločník a zároveň štatutárny orgán počas výkonu funkcie u žalobcu (žalobca, EISEN s. r. o., sa stal univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti e3d s. r. o.) prevzal od klienta žalobcu, spoločnosti SPS Slávik spol. s r. o., čiastočné plnenie faktúry č. 1016002. Finančné prostriedky prevzal v hotovosti vo výške 3.500 €, a to tak, že 05.12.2015 prevzal 2.500 € a 08.01.2016 1.000 €, čo potvrdil svojim podpisom na výdavkových pokladničných dokladoch (ďalej len „VPD“). Finančné prostriedky nevložil do pokladne žalobcu a ani na jeho bankový účet. Rovnako účtovné doklady (VPD) žalobcovi neodovzdal. Ani v účtovnej knihe sa VPD nenachádzali. Uvedeným konaním sa na úkor žalobcu obohatil a zároveň mu spôsobil škodu. A. F. (v čase vystavenia VPD bol konateľom spoločnosti SPS Slávik spol. s r. o. ) a G. H. F. (v čase vystavenia VPD bola účtovníčkou spoločnosti SPS Slávik spol. s r. o.) potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom, teda, že žalovaný osobne prevzal finančné prostriedky a zároveň podpísal VPD. Ani v konaní pred Okresným súdom v Nových Zámkoch, sp. zn. žalovaný nepoprel existenciu VPD. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, potvrdil, že vystavil a podpísal VPD. Taktiež pravosť podpisov nebola z jeho strany účinne popretá. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti konateľa vyplývajúce mu z , a to povinnosť vykonávať funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, čím spôsobil žalobcovi škodu, ktorú je povinný nahradiť. Žalovaný spočiatku nepoprel vystavenie a podpísanie VPD. Neskôr sa bránil a spochybnil podpisy na VPD. Tvrdil, že svoje

povinnosti konateľa vykonával riadne s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Konanie na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. vo vzťahu k prejednávanej veci, nemožno považovať za prekážku právoplatnej rozhodnutej veci.

Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa , až 3, , , a (ďalej len „“), , a , a , až 3 (ďalej len „“) takto:

Žalovaný ako konateľ bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti a spoločníkov. Prevzatím finančných prostriedkov od spoločnosti SPS Slávik spol. s r. o. spôsobil žalobcovi škodu vo výške 3.500 €. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom je podľa absolútne obchodnoprávny vzťah, ktorý je nutne posudzovať podľa . Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa upravuje a nasl. . Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu vyžaduje všeobecná úprava v ust. a nasl. splnenie troch základných predpokladov: 1. vznik škody, 2. porušenie povinnosti, 3. príčinná súvislosť. Zodpovednosť konateľa je objektívna a je možné uplatniť liberačné dôvody v zmysle ust. . Žalovaný opak nepreukázal. Súd prvej inštancie tak považoval za preukázané, že u žalobcu nastal úbytok v majetku vo výške 3.500 € v dôsledku prevzatia finančných prostriedkov žalovaným, ktoré konanie súd vyhodnotil ako v rozpore s povinnosťami uloženými v ust. konať s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti. K škode spoločnosti došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi z dlžnej sumy aj úroky z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a a a žalobcovi priznal ich plnú náhradu voči žalovanému, keďže bol v konaní úspešný.

Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zmeny napadnutého rozsudku tým spôsobom, že tunajší súd zruší napadnutý rozsudok a žalobu zamietne. Namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetľuje, z čoho vyvodil svoje závery. Bez relevantného zdôvodnenia a v rozpore so zásadami civilného procesu prenášal dôkazné bremeno žalobcu na žalovaného, čím sa napadnuté rozhodnutie stalo nepreskúmateľným. Žalobca pred podaním žaloby, ako aj počas konania nepostupoval dobromyseľne. Postupoval v zrejmom rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie v konaní odmietol žalovaného návrhy na vykonanie dokazovania, a to ešte pred tým, ako vyhlásil dokazovanie za skončené. Je presvedčený, že doposiaľ sa nepodarilo dôveryhodne preukázať, že žalovanému boli odovzdané finančné prostriedky zo strany spoločnosti SPS Slávik spol. s r. o. Zásadnou skutočnosťou je aj to, že obe kópie VPD boli už predmetom dokazovania v konaní na Okresnom súde Nové Zámky, sp. zn. . Súd ich nevzal do úvahy ako procesnú obranu spoločnosti SPS Slávik spol. s r. o. Taktiež je zrejmé, že ide o tú istú sumu, ako v konaní pred Okresným súdom Nové Zámky, ktorú si úspešne právny predchodca žalobcu uplatnil, čo zakladá námietku vo vzťahu k duplicitne uplatňovanému nároku v tomto konaní. Je potom prekvapivý a nesprávny záver súdu prvej inštancie v tomto konaní, ktorý bez akéhokoľvek preukázaného ďalšieho skúmania označí VPD za nesporné. Navyše, nie je možné postaviť celé meritórne rozhodnutie súdu na jednej neúplnej vete žalovaného vytrhnutej z kontextu v rámci vyjadrenia „nepopieram vystavenie a podpísanie predložených VPD“. Z týchto vyššie uvedených skutočností musí byť zrejmé, že žalobca zásadným spôsobom neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k pravosti predložených VPD.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne. Žalovaný na VPD písomne potvrdil svojím vlastnoručným podpisom prevzatie finančných prostriedkov. Pravosť a pravdivosť údajov v nich nebola zo strany žalovaného namietaná, ani spochybňovaná. Sám žalovaný uviedol, že nepopiera vystavenie a podpísanie predložených VPD. Taktiež svedkovia vypočutí v konaní potvrdili vystavenie VPD, aj ich riadne zaúčtovanie v účtovníctve spoločnosti SPS Slávik spol. s. r .o., ako aj reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému. Opätovne zdôraznil, že pred súdom prvej inštancie bolo hodnoverne a spoľahlivo preukázané, že žalovaný ako konateľ spoločnosti osobne v mene spoločnosti a na účet spoločnosti prevzal peňažné prostriedky vo výške 3.500 €, ktoré

nevložil ani do pokladne spoločnosti a ani na bankový účet spoločnosti a ani ich nepriznal do účtovníctva spoločnosti, ale použil ich na osobnú spotrebu, čím preukázateľne konal v rozpore s ust. a .

Žalovaný v odvolacej replike uviedol totožné dôvody ako v odvolaní. Trval na tom, že žalobca len parafrázuje nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Jeho vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktorými by dôveryhodne a verifikovane dokázal spochybniť skutočnosti obsiahnuté v podanom odvolaní. Prekrúca a vytrháva z kontextu skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Opakovane sa uchyľuje k urážkam a obvineniam žalovaného. Zdôraznil, že ako konateľ vždy konal dobromyseľne a so zásadami poctivého obchodného styku.

Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami žalovaného. Zotrval na svojich vyjadrenia prednesených pred súdom prvej inštancie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací súd ( ), viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podstatu odvolania žalovaného tvorí námietka, že súd prvej inštancie nedostatočne nesprávne zistil skutkový stav veci a porušil práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže mu odňal možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vyhovuje , pretože jasne a výstižne vysvetľuje, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ale odvolací súd doplní v nasledujúcich odsekoch ďalšie dôvody a vysporiada sa s aj podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Predovšetkým treba hneď na úvod odmietnuť žalovaného výčitku, že súd prvej inštancie v rámci svojej vyšetrovacej právomoci z pozície autoritatívneho orgánu nepristúpil k „úplnému dokazovaniu“. Žalobou uplatňovaný peňažný nárok obchodnej spoločnosti voči svojmu konateľovi je typickým prípadom obchodnoprávneho nároku, ktorý sa prejednáva v rámci civilného sporového konania. Sporové konanie má kontradiktórnu povahu, ktorá sa prejavuje najmä v tom, že aktivita pri objasňovaní skutkového pozadia veci sa očakáva od strán, nie od súdu. Základné princípy , ktorými sa riadi civilné sporové konanie (čl. 8), dokonca vylučujú, aby súd s výnimkou sporov v konaniach so slabšou stranou (čl. 6 ods. 1) preberal iniciatívu a naprával dôkaznú pasivitu svojimi zásahmi. Úplné dokazovanie, ako ho opisuje žalovaný, je príznačné pre mimospororé konanie, v ktorom sa zisťuje skutočný stav veci ( ). Práve v takých konaniach má súd právo a povinnosť uplatňovať svoju vyšetrovaciu právomoc. V prejednávanej veci to je však naopak. Skutkový stav sa v civilnom sporovom konaní ustaľuje na základe toho, či a ako strany unesú bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Súd prvej inštancie mal preto povinnosť postupovať zásadne podľa pravidiel obsiahnutých v a nasl. , čo aj v prejednávanej veci urobil.

Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie postupoval v rozpore s citovanými ustanoveniami alebo že by porušil pravidlá pri hodnotení dôkazov ( a ). Jeho myšlienkový postup je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zreteľný. Napadnutý rozsudok je vnútorne koherentný a nevykazuje logické nedostatky, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť odvolania žalovaného.

S cieľom zdôrazniť správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa, že rozhodujúcim skutkovým tvrdením žalobcu bolo, že žalovaný prevzal určitú hotovosť a neodovzdal ju žalobcovi. Pretože neodovzdanie hotovosti je tvrdením, že sa určitá skutočnosť nestala, tzv. negatívna dôkazná teória v zásade vylučuje, aby bol žalobca zaťažený dôkazným bremenom na jej preukázanie. Preukazovať mal teda žalobca len to, že žalovaný spornú hotovosť prevzal. V súlade so svojou povinnosťou označiť alebo predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení ( a ) žalobca poskytol súdu listinné dôkazy – kópie výdavkových pokladničných dokladov (ďalej len „VPD“). Žalovaný mal možnosť reagovať na tieto skutkové tvrdenia a dôkazy už priamo v odpore, kde prevzatie hotovosti, ale ani dotknuté listinné dôkazy nespochybnil.

Odvolací súd zastáva názor, že z vyjadrení žalovaného, ktoré predniesol v tomto spore, ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , nevyplýva, že by výslovne poprel prevzatie spornej hotovosti. Ani vyjadrenie, na ktoré odkazuje v odvolaní („sumy 2.500 € a 1.000 € som neprevzal od spol. SPS Slávik [spol. s] r.o. ani na uspokojenie vlastných pohľadávok, ani v prospech spoločnosti e3d s.r.o.“), nemožno posúdiť ako výslovné popretie prevzatia hotovosti, pretože pripúšťa verziu, že žalovaný hotovosť prevzal na iný účel, napríklad na uspokojenie pohľadávok tretej osoby, inej, ako e3d s.r.o. Aj z odporu žalovaného sa skôr javí, že svoju obranu mienil založiť na tom, že hotovosť síce prevzal, ale ju odovzdal druhému konateľovi žalobcu. Navyše, v rámci vyjadrenia z 27.12.2018 žalovaný predniesol, že nepopiera vystavenie a podpísanie predložených VPD. Ak súd prvej inštancie za tejto procesnej situácie vyhodnotil prevzatie hotovosti žalovaným za dostatočne preukázané, či už predloženými VPD alebo svedeckými výpoveďami Slávikovcov, odvolací súd s takýmto hodnotením súhlasí a nevidí v tomto jeho postupe pochybenie, ktoré by malo byť na ujmu žalovaného. Navyše, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti a na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada ( ). Vyjadrenia žalovaného inom konaní v postavení svedka a datované v roku 2017 nemôžu mať vplyv na jeho vyjadrenie v neskoršom konaní v roku 2018, ktorým v podstate potvrdil vystavenie a podpísanie VPD.

Súd prvej inštancie v tejto súvislosti aj dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov nevykonal ďalšie dokazovanie. Odvolací súd len dopĺňa, že účtovná kniha spoločnosti SPS Slávik, spol. s r.o. (teraz UMSAT, s. r. o.), by bola nadbytočná, pretože táto by mohla slúžiť na overenie, či spoločnosť evidovala VPD, ale nie to, či spoločnosť peniaze odovzdala žalovanému. Prvoradým dôkazom toho, že peniaze žalovanému odovzdala, je práve VPD, ktorého vystavenie a podpísanie žalovaný v podstate potvrdil. Predloženie originálov VPD by bolo zase nevyhnutné predovšetkým vtedy, keby sa vyžadovalo dokazovanie ich pravosti podrobením podpisu žalovaného písmoznaleckému skúmaniu napríklad vtedy, keby boli v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. posúdené ako sfalšované. Ako sfalšované jednak posúdené neboli a na dokazovaní pravosti svojho podpisu žalovaný napokon ani netrval. Navyše, keďže svoj podpis na VPD pôvodne ani nespochybňoval, nebolo by ani namieste takéto dokazovanie vykonávať.

Zavádzajúce sú tvrdenia žalovaného, ktoré sa opierajú o dokazovanie vykonané v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. . Toto konanie sa totiž skončilo procesnou sankciou – rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, takže v ňom súd ani nepristúpil k vyhodnocovaniu bremena tvrdenia a bremena dôkazu. Tamojší súd bol podľa povinný žalobe vyhovieť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bez toho, aby mohol posudzovať skutkové okolnosti prípadu na základe dôkazov predložených v spise a vyvodzovať hmotnoprávne závery o uplatnenom nároku. Nemohol preto ani prihliadnuť na VPD a nemohol takýmto rozsudkom pre zmeškanie žalovaného priznať žalobcovi menej, ako sa žalovaný nesprávne domnieva.

Ak bolo teda v konaní na súde prvej inštancie ustálené, že žalovaný peniaze prevzal, a zostávalo tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu tieto neodovzdal, bolo na žalovanom, aby preukázal opak, teda to, že peniaze odovzdal žalobcovi. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti vyhodnotil dôkazné bremeno správne, pretože z tejto skutočnosti pre seba vyvodzoval priaznivé dôsledky žalovaný, takže zaťažovalo žalovaného. Ak žalobca poprel, že mu žalovaný peniaze odovzdal, mal žalovaný v rámci svojej dôkaznej aktivity

predniesť návrhy na vykonanie dokazovania dôkazmi, ktoré by podopreli jeho tvrdenie a odstránili spornosť, ktorá nastala práve v dôsledku toho, že žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného o odovzdaní peňazí. Žalovaný ale odovzdanie peňazí žalobcovi, ale ani nikomu inému nepreukázal. Zároveň ani netvrdil existenciu iného dôvodu, pre ktorý peniaze prevzal, než na účely plnenia faktúry žalobcu. Proaktívny v tomto smere bol dokonca žalobca, keď podrobne vysvetlil, že neexistovali žiadne iné dôvody, aby si žalovaný tieto peniaze ponechával. Žalovaný ale ponechal túto argumentáciu žalobcu v zásade bez povšimnutia.

Žalovaný neobjasňuje žiadny dôvod, pre ktorý mal žalobca v konaní na Okresnom súde Nové Zámky zlomyseľne a účelovo najprv tvrdiť, že žalovaný peniaze od SPS Slávik, spol. s r.o. neprevzal, a následne bezdôvodne zmeniť svoje tvrdenia a založiť na nich úplne novú žalobu už voči žalovanému. Žalobca v tomto konaní už v duplike tvrdil, že o VPD nevedel a vedomosť o nich získal práve až v súdnom konaní na Okresnom súde Nové Zámky. Sám žalovaný dokonca upozornil súd prvej inštancie na skutočnosť, že sa so žalobcom (resp. s konateľom Rábekom) rozchádzali korektne, keď podpisovali zmluvu o prevode svojho obchodného podielu v spoločnosti žalobcu. Odvolaciemu súd sa nejaví nezvyčajné, ak žalobca, ktorý nemá vedomosť o prevzatí zálohových platieb ďalším z konateľov žalobcu, pretože tento ho o nich neinformoval, uplatní nárok z nezaplatenej faktúry, ktorej sa zálohové platby týkali, voči svojmu odberateľovi. Nie je ani nezvyčajné a nepochopiteľné, ak sa žalobca v priebehu konania od odberateľa ako žalovaného dozvie, že veď už čiastočne plnil na spornú faktúru zálohovými platbami inému konateľovi žalobcu, a na základe tejto vedomosti podá novú žalobu voči tomuto druhému konateľovi. Ak za tejto situácie podá žalobu voči svojmu bývalému konateľovi na základe tvrdenia, že bývalý konateľ peniaze prevzal a tento to ako žalovaná strana nielenže nepoprie, ale následne podporí aj pravosť dôkazov, ktoré tvrdenie žalobcu preukazujú, nemožno v tom vidieť nedobromyseľné konanie žalobcu. Nepoctivé správanie žalobcu nevidí odvolací súd ani v tom, ak v pôvodnom konaní krátko po získaní tejto vedomosti vďaka nečinnosti tamojšieho žalovaného vyhrá kontumačným rozsudkom, teda bez potreby zdĺhavého dokazovania, ktoré by pre žalobcu znamenalo ďalšie náklady. Žalobca síce mohol žalobu vziať späť, vystavil by sa ale tým riziku, že ho súd zaviaže na zaplatenie náhrady trov konania žalovanému z dôvodu, že procesne zavinil zastavenie konania ( ).

Nie je dôvodná ani žalovaného obava, že žalobca si uplatnil ten istý nárok duplicitne. Z ustálenej súdnej praxe (judikát R 40/2013) vyplýva, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nároky, ktoré majú svoj základ v rovnakom hmotnoprávnom vzťahu, zásadne platí, že ak v skončenom konaní došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (odlišný od predmetu skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) civilnom sporovom konaní pri posúdení predbežnej otázky, ktorá sa už právoplatným súdnym výrokom vyriešila ako vec sama, viazaný tým, ako bola zodpovedaná. Ako už ale odvolací súd vysvetlil vyššie, v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie pre správanie žalovaného, teda bez toho, aby posudzoval hmotnoprávny vzťah medzi stranami tamojšieho konania. Navyše, tam riešená otázka, nie je otázkou predbežnou vo vzťahu k tunajšiemu konaniu, ktoré sa ani netýka tých istých subjektov a je založené na iných skutkových tvrdeniach a inej právnej kvalifikácii uplatneného nároku. Nie je tu teda prekážka prejudiciality a ani duplicity.

Okrem toho treba poznamenať, že určitá skutková udalosť môže viesť k vzniku nárokov voči rôznym subjektom. Relevantné pre rozhodnutie tohto sporu by bolo len zistenie, že žalobou uplatnený nárok už bol medzičasom uspokojený. Splnenie záväzku, či už v dôsledku dobrovoľného úkonu (napríklad zaplatením) alebo vymožením pohľadávky v rámci exekúcie je skutkovou otázkou. Žalovaný v tomto smere opäť (neoprávnene) vyčíta súdu prvej inštancie nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, no znovu opomína, že v tomto sporovom konaní je to sám žalovaný, kto je zodpovedný za unesenie bremena tvrdenia a bremena dôkazu v tejto súvislosti. Takéto skutkové zistenie by totiž bolo nepochybne v jeho prospech, a nie v prospech žalobcu. Žalovaný ale nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie k otázke prípadného zániku žalobcom uplatňovanej pohľadávky, napríklad v dôsledku splnenia inou osobou. Súd prvej inštancie nemal povinnosť (a ani právo) zisťovať, či pohľadávka nebola uspokojená. V dôsledku toho nemožno ani túto odvolaciu námietku žalovaného považovať za opodstatnenú.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ( ) a neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu ( ). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil (výrok I).

Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). V danom prípade žalovaný so svojím odvolaním neuspel, takže odvolací súd podľa priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .