Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-7C/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu E.. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. č. XX, št. občan SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou, JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 5.010,19 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Zastavuje konanie v časti zaplatenia výnosov zo sumy 5.010,19 eura k 30.4.2013.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.053,97 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.956,22 eura od 10.8.2013 do 24.1.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.053,97 eura od 10.8.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 931,93 eura (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 08.01.2014 domáhal zaplatenia sumy 5.010,19 eura s príslušenstvom.

Uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 15.04.1998 poistnú zmluvu č. 5022900162. Podľa tejto poistnej zmluvy bol poistený aj na dožitie, so začiatkom poistenia 16.4.1998, koncom poistenia 16.4.2013 a s poistnou sumou 150.937,- Sk (5.010,19 eura). Listom zo dňa 25.4.2013, nárokovým listom zo dňa 15.5.2013 a listom zo dňa 22.7.2013 žalovanú požiadal o vyplatenie poistnej sumy. Žalovaná reagovala listami zo dňa 9.5.2013 a 25.7.2013, ktoré podľa jeho názoru sú prejavom nekalých obchodných praktík. Nakoľko si splnil zmluvné podmienky a patrí mu poistná suma vrátane výnosov, a nakoľko žalovaná si svoju povinnosť nesplnila, domáha sa plnenia súdnou cestou. Poistná suma po pripísaní výnosov k 31.12.1998 predstavovala 151.020,- Sk. Ako ďalej uviedol, žalovanej museli byť známe všetky skutočnosti, potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť, a to už z dovŕšenia lehoty dožitia 16.4.2013, prípadne najneskôr z doručeného jej nárokového listu, avšak vychádza z predpokladu, že povinnosť žalovanej plniť vznikla najneskôr 15 dní po tom kedy vypracovala stanovisko z 25.7.2013, teda najneskôr 9.8.2013, a preto je od 10.8.2013 v omeškaní. Svoj nárok uplatňuje podľa poistnej zmluvy a § 788 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej . Zároveň žalovanú podľa § 797 ods. 3 požiadal o preddavok vo výške 50 % z patriacej sumy.

Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 29.1.2014 vzal čiastočne návrh späť čo do zaplatenia sumy 2.956,22 eura, nakoľko po podaní žaloby mu túto sumu žalovaná uhradila dňa 24.1.2014.

V predmetnej právnej veci súd vydal dňa 21.7.2014 platobný rozkaz sp. zn. , v ktorom uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 2.053,97 eura, s výnosmi zo sumy 5.010,19 eura k 30.4.2013 a s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.956,22 eura od 10.8.2013 do 24.1.2014 a s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.053,97 eura od 10.8.2013 do zaplatenia a nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy konania vo výške 226,74 eura na účet č.: 42949572/0200, VS: 26713, alebo v tej istej lehote podal odôvodnený odpor na tomto súde. Zároveň uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 123 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Svidník, číslo účtu 7000161711/8180, vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní od právoplatnosti platobného rozkazu.

Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala odpor s odôvodnením vo veci samej.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Žalovaná spolu s odporom zo dňa 19.8.2014 zároveň vzniesla námietku nedostatku právomoci súdu, ktorú odôvodnila tým, že dňa 25.6.2007 obdŕžal odporca od navrhovateľa navrhovateľom podpísanú žiadosť z 22.6.2007, v obsahu ktorého navrhovateľ uviedol, že súhlasí s tým, aby sa prípadné spory medzi navrhovateľom a odporcom vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.5.2007, ktoré mu boli oznámené (§ 788 ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas je „rozhodcovskou doložkou“. Žiadosti navrhovateľa z 22.6.2007 predchádzalo uverejnenie poistných podmienok z 21.5.2007 na internete. Odporca potvrdil žiadosť navrhovateľa z 22.6.2007 zaslaním poistky z 10.8.2007. Ako vyplýva zo žiadosti zo dňa 22.6.2007, napriek jej podpísaniu mal navrhovateľ právo v lehote 10 dní od jeho podpisu „jednostranne odstúpiť od časti XV. poistných podmienok (Rozhodcovské konanie) a to bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu“. V takom prípade sa spory budú riešiť pred všeobecným súdom. Toto svoje oprávnenie navrhovateľ v stanovenej lehote a ani v dodatočnej primeranej lehote neuplatnil. Z uvedených skutočností je zrejmé, že medzi účastníkmi došlo v súlade s právnymi predpismi k platnému a individuálnemu uzavretiu rozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať v spore medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu.

Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci súdu, žalobca poukázal na to, že poistná zmluva bola uzatvorená v roku 1998, pričom žalovaný odôvodňuje svoju námietku nedostatku právomoci Všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007. Tieto boli do zmluvy inkorporované až tzv. žiadosťou o zníženie poistného poistnej zmluvy zo dňa 22.6.2007, k čomu nedošlo z iniciatívy žalobcu, ale z iniciatívy žalovaného. V bode 7f poslednej strany Všeobecných poistných podmienok je uvedené, že tieto sa stávajú súčasťou poistnej zmluvy jej nováciou. Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená v časti XV. týchto poistných podmienok je tzv. výlučnou rozhodcovskou doložkou priamo zo zákona a podľa § 53 ods. 4 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo ustanovuje, že všetky spory sa riešia výlučne pred rozhodcovským súdom bez možnosti podať návrh na všeobecný súd, čo sa stalo v tomto konaní. Navyše, Všeobecné obchodné podmienky sú spravované Obchodným zákonníkom podľa § 273 ods. 1. Pri znížení poistného dňa 22.6.2007 Všeobecné obchodné podmienky neboli priložené k žiadosti, nachádzali sa len na internete ako to sám aj žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení od roku 2007 a žalobcovi, ktorý nie je profesionálnym subjektom v poistných zmluvách, nemohli byť tieto podmienky ani známe, preto nie je naplnená dikcia § 273 Obchodného zákonníka, takéto podmienky nie sú platne inkorporované do tejto zmluvy, nie je tu žiadna rozhodcovská doložka, ktorá by bránila v konaní všeobecnému súdu, navyše v žiadosti o zníženie poistného zo dňa 22.6.2007 je tento text uvedený drobným, ťažko čitateľným písmom, že sa pristupuje aj k Všeobecným poistným podmienkam. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. v bode 29 a 30 sa v praxi zásada poctivosti prejavuje mimo iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, zvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadne a logicky usporiadaný a v bode 30 je ďalej uvedené, že pokiaľ ide o Všeobecné obchodné podmienky, tieto by nemali zakladať práva a povinnosti zmluvných strán, nakoľko by mali slúžiť len na technické zabezpečenie zmluvy spotrebiteľskej, ktorou je aj poistná zmluva. Z tohto dôvodu nie je dôvodná námietka žalovaného o

nedostatku právomoci súdu konať. Pokiaľ ide o výšku poskytnutého plnenia, kde sa žalovaný odvoláva, že na výpočet bol použitý matematický postup, ktorý bol dohodnutý, žalobcovi nie je známe, aký matematický postup bol dohodnutý, nakoľko zo Zmluvy o poistení z roku 1998 žiadny takýto matematický postup nie je uvedený a odporuje to aj zákonu v časti § 797 a § 799 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že znížiť poistné možno len pri úmyselnom konaní poisteného alebo pokiaľ by vznikla nejaká škoda poistiteľovi. Z tohto dôvodu je daný nárok žalobcu, a preto žiadal žalobe vyhovieť.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 2.053,97 eura s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi: poistná zmluva UDP-K-Pôžička č. 5022900162 zo dňa 23.4.1998, žiadosť o výplatu poistnej sumy zo dňa 25.4.2013, nárokový list na výplatu poistného plnenia zo dňa 15.5.2013, nárokový list na výplatu poistného zo dňa 22.7.2013, žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu zo dňa 9.5.2013, stanovisko ku podaniu poistníka zo dňa 25.7.2013, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 29.1.2014, prehľad pohybov na účte od 24.1.2014 do 24.1.2014, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 19.8.2014, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy zo dňa 20.4.1998, žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve č. 2022900162 zo dňa 22.6.2007, všeobecné poistné podmienky, vyjadrenie k žalobe žalovanej zo dňa 14.9.2015, protokol NBS z októbra 2007, znalecký posudok č. 4/2008, notárska zápisnica č. k. N 29/2008, Nz 23331/2008, NCRIs 23161/2008, doplnenie vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.9.2015, sadzobník administratívnych poplatkov Rapid life životná poisťovňa, a.s., platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. 5022900162, platobný kalendár administratívnych poplatkov za PZ, všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, oznámenie o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 21.1.2014, bankové poplatky za správu úveru, kapitálové poistenie UDP-P, všeobecné ustanovenia, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. , a zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.4.1998 žalobca so žalovanou uzatvoril poistnú zmluvu č. 5022900162 so začiatkom poistenia od 16.4.1998, koncom poistenia 16.4.2013 a s poistnou sumou 100.000,- Sk (3.319,39 eura) pre prípad smrti a poistnou sumou 150.937,- Sk (5.010,19 eura) pre prípad dožitia. Poistenie bolo dojednané na poistnú dobu 15 rokov, s dobou platenia poistného 10 rokov, výškou poistného 691,- Sk (22,94 eura) mesačne. Žalobca „Žiadosťou o zníženie poistného k poistnej zmluve č. 5022900162“ zo dňa 22.6.2007 požiadal žalovanú o zníženie poistného pôvodne zo sumy 691,- Sk (22,94 eura) na novú sumu 651,- eura (21,61 eura). Žalobca listom zo dňa 25.4.2013, nárokovým listom zo dňa 15.5.2013 a listom zo dňa 22.7.2013 požiadal žalovanú o vyplatenie poistnej sumy, a to tým spôsobom, aby mu žalovaná túto sumu poukázala na bankový účet č.: 8276538, kód banky 5200, vedený v OTP Banka Slovensko.

Žalovaná listom zo dňa 9.5.2013 žalobcu upozornila, že v záujme bezproblémového vybavenia jeho žiadosti o výplatu poistného plnenia je okrem starostlivého vyplnenia tlačiva potrebné aj úradné overenie jeho podpisu na ňom (u notára, resp. na matrike v obci). Zároveň zdôraznila, že úradné overenie je nutné: na overenie naplnenia predpokladu dožitia sa dohodnutého dňa (teda, že nehrozí riziko kolízie požiadavky na plnenie z iného dôvodu, ako je dožitie, a to z dôvodu smrti poisteného), na overenie, že platba poistného plnenia bude doručená poistenej osobe v poistnej zmluve (PZ) uvedenej, a to na adresu uvedenú v občianskom preukaze poisteného, resp. na bežný účet v banke, ktorého vlastníkom je preukazne poistená osoba. Úradné overenie podpisu na Nárokovom liste na výplatu poistného plnenia nesmie byť urobené pred dňom uvedeným na Nárokovom liste (ale zhodne s údajmi na predmetnej PZ) v I. časti - Dátum konca poistenia podľa PZ. Táto podmienka je daná potrebou jednoznačne identifikovať, že skutočne došlo k naplneniu v PZ dohodnutej podmienky - dožitia sa konca poistenia. K likvidácii poistnej udalosti je tiež potrebné priložiť poistku, ktorú Vám poisťovňa zaslala po uzatvorení poistnej zmluvy. V prípade jej absencie na Vašu žiadosť Vám poisťovňa vystaví duplikát za poplatok uvedený v Sadzobníku poplatkov (zverejnený na www.rapidlife.sk).

Žalovaná listom zo dňa 25.7.2013 žalobcovi oznámila, že v prípade poistnej udalosti, ako je dožitie sa konca poistenia, je potrebné logicky v prvom rade preveriť, či dotknutá osoba, ktorá uplatňuje právo na poistné plnenie sa skutočne dožila konca poistenia. Uvedené je možné najvhodnejšie vykonať tak, že príslušná osoba predstúpi pred orgán oprávnený overovať totožnosť osôb a predloží doklad totožnosti, na základe ktorého bude vystavená písomnosť slúžiaca ako jeden z podkladov pre tzv. vyšetrenie poistnej udalosti. Kvôli overeniu radu osobných údajov, identifikačných údajov a zúčtovacích údajov (číslo účtu poistenej osoby a pod.), aby bolo poukázanie poistnej sumy správne, bezpečné a v súlade

so zákonom je nutná určitá súčinnosť zo strany poisteného, čo znamená, že dĺžka trvania likvidácie poistnej udalosti závisí aj od aktivity poistníka. Zároveň poukázala na ustanovenie § 797 ods. 2 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V písomnom vyjadrení zo dňa 18.9.2015 žalovaná spochybnila platnosť poistnej zmluvy č. 5022900162 zo dňa 15.4.1998, pričom poukázala na ustanovenie § 788 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. Ako vo svojom vyjadrení uviedla, z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností Národná banka Slovenska. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovanú právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Následne v písomnom doplnení k tomuto vyjadreniu žalovaná uviedla, že postoj žalobcu je založený na predpoklade, že počas trvania poistenia nenastali, resp. že žalobca sám nemal vykonať také zmeny v poistení, ktoré mali vplyv na určenie rozsahu povinnosti poistiteľa (žalovanej) plniť (§ 797 ods. 2, 3 O. z.). Pretože tento predpoklad žalobcu nie je správny, žaloba vychádza z neúplného a tým aj nesprávneho skutkového stavu a z nesprávneho právneho stavu. Podľa § 816 O. z. má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá poistná suma alebo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok. Stanovenie poistného plnenia je teda podľa zákona alternatívne a závisí od konkrétnych skutkových a právnych okolností prípadu. Pre určenie, či má poistený právo na dohodnutú sumu alebo na poistnú sumu podľa poistných podmienok sú podstatné konkrétne skutkové okolnosti prípadu, ktoré nastali počas trvania poistného vzťahu. Poistený má preto nie vždy právo na sumu vpísanú do textu poistnej zmluvy. Tak tomu bolo aj v okolnostiach prípadu. Ako vyplýva z textu poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, začiatok poistenia bol stanovený na 16.04.1998 a spôsob platenia poistného bol určený mesačne. Na poistnej zmluve je jasne uvedené, že „Prvé poistné je splatné v deň začiatku poistenia, ďalšie poistné je splatné vždy v prvý deň dojednaného poistného obdobia. Poistné obdobie je určené podľa spôsobu platenia poistného.“ Z uvedeného je zrejmé, že poistné obdobie bolo mesačné. Prvé poistné obdobie sa začalo 16.04.1998 a skončilo 15.05.1998, kedy 16.05.1998 začalo ďalšie mesačné poistné obdobie. Prvým dňom každého z mesačných poistných období bol 16. deň v mesiaci, kedy bolo aj poistné splatné. Na otázku, kedy mal žalobca platiť poistné, napokon odpovedal aj Občiansky zákonník platný a účinný v čase uzavretia poistenia (v tej časti sa dodnes nezmenil) v § 796 ods. 1, 2 O. z.. Z predloženého Platobného kalendára žalobcu evidujúceho deň splatnosti poistného (vždy 16. deň v mesiaci, ako vyplýva z poistnej zmluvy), ako aj deň zaplatenia poistného zo strany navrhovateľa (deň pripísania poistného na účet odporcu, § 567 ods. 2 O. z.), vyplýva, že žalobca neplatil počas trvania poistného vzťahu poistné vždy riadne a najmä nie včas. Z platobného kalendára vyplýva, že žalobca bol mnohokrát v omeškaní. Ako vyplýva z textu čl. 9 ods. 2 písm. a) poistných podmienok z 1.6.1995, je právne irelevantné, koľko krát mal byť žalobca s úhradou poistného v omeškaní a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jeho zavinenia. Počet dní omeškania ako aj frekvenciu omeškania s úhradou poistného sú činitele, ktoré zohľadňuje poistno - matematická metóda, akou sa znížené poistné plnenie vypočítava (čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 1.6.1995). Poistná suma, ktorá je poistným plnením uvedeným v poistnej zmluve sa tvorí s časti uhradeného poistného a určitého zhodnotenia za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad poistník počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať časť poistného, keď ho poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní), nastáva zmena v obsahu poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok. Čl. 9 ods.

2 písm. a) poistných podmienok predpokladá, že ak nie je poistné zaplatené „v plnej výške“ (riadne) a „v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom“ (včas, § 796 ods. 2 O.z.) „poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou“. Uvedené ustanovenie, ktoré je zrozumiteľné a jasné, nepoužíva slovné spojenie „poisťovňa je oprávnená“, ale slovné spojenie ,,poistenie sa zmení“. Žalobca mal jedinú základnú povinnosť z poistného vzťahu, a to platiť poistné riadne a včas. Toto poistné vždy včas neplatil. Dôsledkom bola premena poistenia na poistenie so zníženou poistnou sumou. Žalobca slobodne, určite a zrozumiteľne pristúpil na zmenu poistných podmienok. V stručnom texte Žiadosti o zníženie poistného zo dňa 22.06.2007 o formáte A5 sú v štyroch vetách textu poistné podmienky z 21.05.2007 uvedené na troch miestach, na dvoch miestach je uvedená XV. časť poistných podmienok o rozhodcovskom konaní, raz je explicitne zmienená tzv. rozhodcovská doložka. V texte poistky zo dňa 10.08.2007 sú poistné podmienky zo dňa 21.05.2007 uvedené raz, raz je aj jasne uvedené, že poistka je potvrdením o zmene v poistnom vzťahu. Žalobca bol teda v relevantnom čase na poistné podmienky z 21.05.2007 upozornený trikrát v žiadosti a raz v poistke. Naviac bol žalobca na tieto poistné podmienky upozornený ešte osobitným listom zo dňa 03.03.2009. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by žalobca nepristúpil na nové poistné podmienky z 21.05.2007, resp. ak by k ním mal pristúpiť neplatne, svojim správaním (finančnou disciplínou) by naplnil počas trvania poistného vzťahu právne predpoklady čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995, čím by mu vznikol nárok na sumu nižšiu než, ktorá mu bola vyplatená. Ak žalobca trvá na aplikácii poistných podmienok z 1.6.1995, resp. ak súd z nateraz neznámeho dôvodu prehlási jasné, určité a zrozumiteľné písomné pristúpenie žalobcu k poistným podmienkam z 21.05.2007 za neplatné, potom žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol, nakoľko žalovaná nič žalobcovi nedlží. K poplatkovej povinnosti žalovaná uviedla, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. nepostačuje, aby žalujúci účastník konania mal z hmotného práva plynúce postavenie spotrebiteľa. Zákon zároveň požaduje, aby sa takýto spotrebiteľ domáhal práva podľa osobitného zákona, predmetom ktorého je ochrana práv spotrebiteľa. Zákonom určeným na ochranu práv spotrebiteľa nie je bez pochybností každý jeden zákon. Ak by zámerom zákonodarcu bolo oslobodiť každého spotrebiteľa, potom by oslobodenie od poplatkov neviazal zároveň na podmienku domáhania sa práv podľa osobitného zákona. Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2016 žalobca poukázal na obsah žaloby, pričom uviedol, že zmluvu uzatváral 23.4.1998, a vzhľadom na značný časový odstup si na všetky okolnosti nepamätá, ale pamätá si, že zmluva bola uzatváraná za podmienok, ktoré sú tam uvedené. Pre časový odstup si nespomína, aké listiny mu boli predkladané a čo všetko podpísal. Nevedel si spomenúť, (pre odstup času) ani na okolnosti, kde bola zmluva uzatváraná. Zmluva bola preňho zaujímavá aj preto, že mu bolo vysvetlené, že z tejto zmluvy za určitých podmienok možno čerpať aj pôžičku. Bol poistený podľa zmluvy pre prípad smrti a dožitia. Uviedol, že je pravdou to, že žalovaná čiastočne plnila až v priebehu tohto konania, avšak myslí si, že mala plniť už zo zmluvy, kde sú jasne uvedené podmienky. K plateniu poisteného sa vyjadriť nevedel, ale myslí si, že aj keď sa niečo pozabudlo, všetko má vyrovnané. Uvedené usúdil aj z toho, že by si nejaké prípadné podlžnosti od neho pýtali. Na záver doplnil, že preňho bola zmluva zaujímavá tým, že tam bola 10 ročná doba na dožitie a myslí si, že aj polovicu tej sumy, ktorú by mu mala poisťovňa vyplatiť už zaplatil na poistnom. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 28.9.2015, kde Krajský súd Prešov zásadným spôsobom zaujal stanovisko k plneniu alebo k povinnosti plniť totožné alebo podobné. Podľa jeho názoru urobil gesto už tým, že sa vzdal nároku na výnosy z tejto poistnej zmluvy, a čo sa týka poistného plnenia ten mu prináleží, pretože nastala poistná udalosť, spočívajúca v tom, že sa dožil veku, na ktorý bolo poistné plnenie dohodnuté a poisťovňa je povinná mu toto poistné plnenie zaplatiť. Ako uviedol, ďalšia výhoda z jeho strany je v tom, že sa nesnažil nejakým spôsobom zreálniť omeškanie spoločnosti, ktorá neúmerne dlho čakala, kým oznámila, že poistnú udalosť nebude likvidovať a omeškanie počíta len od tohto, resp. od uplynutia 15 dní od tohto jednoznačného prejavu vôle žalovanej. Preto navrhol žalobe v časti, ktorej nebola zobratá späť vyhovieť, a v takom prípade priznať náhradu trov konania.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 20.6.2016 uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou. Má za to, že v prvom rade poistná zmluva nie je platná, predloženými listinnými dôkazmi, ako aj argumentáciou preukázal, že orgán štátu povolil žalovanej podnikanie v poistení UDP-K nesprávne a v tomto nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval. Čoho dôsledkom bolo, že do poistnej zmluvy žalobcu sa dostalo ustanovenie, ktoré je v rozpore so zákonom o poisťovníctve č. 124/1991 Zb. Vzhľadom na to, že poistné je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, pre jeho nezákonnosť je celý takýto právny úkon neplatným. Čo sa týka uvádzanej judikatúry, tu poukázal na to, že sa jedná o odlišné stanoviská súdov v tejto otázke, pričom všetka ostatná argumentácia ohľadne prenášania zodpovednosti je len snahou vyhnúť sa zodpovedaniu otázky, ako môže platne existovať právny úkon, ktorý má nezákonný obsah. Občiansky

zákonník jasne stanovuje v § 39, že úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu je neplatný. K ostatným otázkam, ku skutočnostiam poukázal na to, že v prípade, ak by poistná zmluva mala byť platná žalobca vykonal určité zmeny v poistení, čoho v dôsledku boli i zmeny poistných podmienok, v zmysle ktorých sa upravovali spôsob prepočtu, výška poistného plnenia a v zmysle, ktorých žalovaný postupoval a žalobcovi vyplatil poistné plnenie, ktoré zodpovedá jeho nároku. V prípade, ak by ani tieto zmeny nemali byť platné, tak i pri prihliadnutí konkrétnych pôvodných poistných podmienok v zmysle čl. 9 ods. 2 a 6 došlo k redukcií poistenia, pretože podľa platobného kalendára, ktorý predložil žalovaný, jednoznačne vyplýva, že žalobca neplatil poistné vždy včas, boli tam niekoľkomesačné omeškania z toho dôvodu má nárok na redukované poistné plnenie v zmysle pôvodných poistných podmienok. Z týchto dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

Všeobecné poistné podmienky v časti XVII - Záverečné ustanovenia pod bodom 7f uvádzajú, že ak poistník, ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007 pristúpi v rámci novácie zmluvného vzťahu akcie pre poistníkov alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa Všeobecné poistné podmienky pôvodne s poistnou zmluvou dojednané s výlukou právnych predpokladov vzniku poistných udalostí a niektorých nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto Všeobecné poistné podmienky inak a ak to povaha týchto Všeobecných poistných podmienok pripúšťa. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV., na ktorú sa odvoláva žalovaná, a ktorá podľa žalovanej mala byť uzavretá ako individuálna zmluvná podmienka stanovuje, že všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom poisteným oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami sa riešia pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka pôvodne nebola dojednaná, až keď žalobca listom zo dňa 22.6.2007 požiadal žalovanú o zníženie mesačného poistného o 40,- Sk menej, t. j. na sumu 651,- Sk v žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve, ktorú žiadal zároveň, aby ju žalovaný podpísal, v nej sa len drobným písmom oproti textu, ktorý je zvýraznený v rámčekoch uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky a Osobitné dojednanie č. 01/2007 bolo oznámené poistníkovi na webovej stránke a poistník pristupuje k týmto podmienkam. Súd považuje takúto rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 53 ods. 4 písm. r), pretože touto zmluvnou podmienkou vyžaduje žalovaný od spotrebiteľa, aby sa spory s ním riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Taktiež súd nepovažuje toto zmluvné dojednanie za individuálne dojednanie podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca ako spotrebiteľ sa nemal možnosť oboznámiť pred podpisom žiadosti o zníženie poistného k Poistnej zmluve zo dňa 22.6.2007 s novým obsahom VPP, keďže sama žalovaná uvádza, že tieto Všeobecné poistné podmienky sú uvedené na webovej stránke a text týchto Všeobecných poistných podmienok nepredložila žalobcovi so žiadosťou o podpísanie k žiadosti o zníženie poistného k Poistnej zmluve zo dňa 22.6.2007, takže žalobca ani nepoznal obsah týchto Všeobecných poistných podmienok, neboli mu známe, nevyjednával si so žalovaným rozhodcovskú doložku, naviac tieto poistné podmienky nemohol ovplyvniť, keďže boli určené výlučne žalovaným ako dodávateľom, preto nie je naplnený obsah zákonného ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka a takéto zmluvné podmienky, konkrétne rozhodcovskú doložku, nemožno považovať za platne inkorporovanú do pôvodnej poistnej zmluvy. Naviac v žiadosti o zníženie poistného, ktorú podpísal žalobca dňa 22.6.2007 je časť týkajúca sa rozhodcovskej doložky vypísaná drobným nenápadným písmom od textu výrazne označeného a platí tak ako poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu ČR v bode 29 a 30, že zásada poctivosti sa v praxi prejavuje aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, zvlášť pokiaľ ide o formulárovú zmluvu, musí byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logický, usporiadaný a

pokiaľ ide o Všeobecné obchodné podmienky, tieto by nemali zakladať práva a povinnosti zmluvných strán, nakoľko by mali slúžiť len na technické zabezpečenie zmluvy spotrebiteľskej v danom prípade, poistnej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že je daná právomoc všeobecného súdu predmetný spor prejednať a žalovaný nepreukázal, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky tak ako uvádza, pre ktorú by mal mať právomoc prejednať tento spor rozhodcovský súd.

Poistná zmluva je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, teda poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené.

Po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy nedošlo k takej zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzatvorení poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne v rozpore s poistno-matematickými metódami, je irelevantná. V danom prípade neboli zistené, ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru, alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. V tomto prípade súd poukazuje na ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, alebo až po dojednanom čase.

V danom prípade má súd za to, že žalovaná je povinná napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu a tvrdenej nemožnosti vyplatenia poistného plnenia podľa pôvodných poistných podmienok zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok aké boli dohodnuté, čo je nepochybne plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty.

Ak aj bolo uložené orgánom dohľadu žalovanej zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov predmetného poistného produktu v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve, pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna.

Nakoniec spôsob akým žalovaná upravovala už existujúce poistné vzťahy, nevyplýva ani z textu protokolu Národnej banky Slovenska, ale ide iba o účelový výklad žalovanej. Národná banka Slovenska v protokole č. ODO-12990/2007 odporučila upraviť Poistno-matematické modely produktov životného poistenia tak, aby zobrazoval skutočné kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv so zahrnutím všetkých predpokladov v súlade s § 22a zákona o poisťovníctve a predložiť ho NBS ako prílohu k výkazu Ppn (VPP) 15-99 Opatrenia č. 8. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2014 pod sp.zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný na základe rozhodnutia orgánu dohľadu mal prijať opatrenia v súlade s povinnosťou určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv, nijako to neodôvodňuje zvolený postup žalovanej jednostranným zrušením poistnej zmluvy, keďže z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1.5.2014 nevyplynulo, žeby sa táto konkrétna zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Konštatoval, že poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne, za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromného práva a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánu štátu. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom a to jednak poisťovni, ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát ako subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného a to súkromno-právneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom.

Na základe uvedeného preto súd vyhodnotil i námietku žalovanej o neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka za nedôvodnú.

Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2016 žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia výnosov zo sumy 5.010,19 eura k 30.4.2013 späť. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na uvedené súd prvým výrokom rozsudku zastavil konanie v časti zaplatenia výnosov zo sumy 5.010,19 eura k 30.4.2013.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok, ktorý po čiastočnom späťvzatí v časti čo do plnenia 2.956,22 eura ostal predmetom žaloby, t.j. suma 2.053,97 eura, ktorá zodpovedá rozdielu nedoplateného plnenia v celkovej výške 5.010,19 eura, ktorého sa domáha žalobca, podľa poistnej zmluvy č. 5022900162 zo dňa 15.4.1998. V predmetnej poistnej zmluve bola v prípade dožitia dohodnutá poistná suma 150.937,- Sk, t.j. 5.010,19 eura, žalovaná uhradila žalobcovi sumu 2.956,22 eura, teda predmetom žaloby ostal rozdiel medzi dohodnutou sumou 5.010,19 eura a vyplatenou sumou poistného 2.956,22 eura, t.j. 2.053,97 eura. Podľa § 797 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Súd má za to, že v danej právnej veci ide o spotrebiteľsky právny vzťah založený poistnou zmluvou, k uzavretiu ktorej spotrebiteľ pristúpil s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov uvedených v zmluve poisťovňou ako odborníkom profesionálom. Žalovaná po celý čas trvania poistnej zmluvy prijímala od žalobcu plnenia, aj keď niekedy s malým omeškaním, ale bez právneho významu pre povinnosť žalovanej vyplatiť poistné dohodnuté v zmluve. Navyše žalovaná s argumentáciou v neprospech žalobcu prichádza až po uplynutí poistnej doby, čo súd považuje za nenáležité vyviňovanie sa žalovanej a prenášanie zodpovednosti v konečnom dôsledku na spotrebiteľa. Uplynutím doby zmluvného dojednania poistenia podľa poistnej zmluvy č. 5022900162 zo dňa 15.4.1998 vzniklo žalobcovi právo na plnenie dohodnutej sumy, t.j. 5.010,19 eura ku dňu 16.4.2013. Tým, že žalovaný uhradil len časť tohto dohodnutého plnenia vo výške 2.956,22 eura súd priznal žalobcovi žiadané plnenie vo výške 2.053,97 eura ako rozdiel nedoplateného plnenia v celkovej výške 5.010,19 eura. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že žalobcovi patrí len vyplatená suma na základe technicko-matematických postupov, toto nezodpovedá dojednaným podmienkam v zmluve, ktorú účastníci uzatvorili. Z tohto dôvodu súd považuje návrh žalobcu na zaplatenie sumy 2.053,97 eura (ako rozdiel nedoplateného plnenia v celkovej výške 5.010,19 eura) za dôvodný a preto mu vyhovel. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník; ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia uplatnené právnym zástupcom žalobcu, a to do 29.1.2014 z

hodnoty 5.010,19 eura, čo predstavuje podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej len AT), za jeden úkon právnej služby odmenu 180,91 eura a 8,04 paušál a od 29.1.2014 z hodnoty 2.053,97 eura a príslušný paušál. Právnemu zástupcovi žalobcu bola priznaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“) odmena za dva úkony právnej pomoci po 180,91,- eura (z hodnoty sporu 5.010,19 eura) a to pri vykonaných úkonoch: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky); žaloba (§13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) a odmena za štyri úkony právnej pomoci po 91,28 eura (z hodnoty sporu 2.053,97 eura) a to pri vykonaných úkonoch: podanie-späťvzatie žaloby zo dňa 29.1.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky); zastupovanie pri pojednávaní dňa 21.9.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky); zastupovanie pri pojednávaní dňa 11.1.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky); zastupovanie pri pojednávaní dňa 20.6.2016 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky). Právnemu zástupcovi ďalej patrí paušálna náhrada výdavkov, a to 3 x 8,04,- eura - za tri úkony právnej služby poskytnuté v roku 2014 + 1 x 8,39,- eura - za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 + 2 x 8,58,- eura - za dva úkony právnej služby poskytnuté v roku 2016. Keďže je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20 % DPH, čo v tomto prípade predstavuje sumu 155,32,- eura (20 % zo sumy 776,61,- eura).

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 931,93,- eura na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Igora Šafranka, vedený vo VÚB Prešov, číslo účtu: 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS 26713.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka , ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.