Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7P-9-2015.pdf
PDF · 141.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v právnej veci navrhovateľa B. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. J., G. XX/XX, občan SR, zastúpený matkou O. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. J., G. XX/XX proti odporcovi C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX J., K. XX, o zvýšenie výživného a vo veci starostlivosti o maloletú K., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Zvolen, dcéru O. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G.Á. XX/XX, XXX XX J. S. C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX J., K. XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec C. Š., L.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným L. B. Š., L.. XX.XX.XXXX vo výške 60,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.04.2015 k rukám B. Š.L., L.. XX.XX.XXXX. Otec C. Š., L.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať zvýšeným výživným na mal. K. Š., L.. XX.XX.XXXX vo výške 50,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.04.2015 k rukám matky O. Š., L.. XX.XX.XXXX. Otec C. Š., L.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01.04.2015 do 20.06.2016 na B.Š. Š., L.. XX.XX.XXXX vo výške 650,- Eur a na mal. K. Š., L.. XX.XX.XXXX vo výške 500,- Eur, pričom otcovi sa p o v o ľ u j e zameškané výživné uhradiť v mesačných splátkach vo výške 15,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celé zameškané výživné. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/654/2005-66 zo dňa 31.01.2006. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka O. Š. (v čase podania návrhu ešte maloletého B. Š., L.. XX.XX.XXXX) a maloletej K. Š., L.. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným súdu dňa 01.04.2015 domáhala zvýšenia výživného na obe maloleté deti, a to vo výške 60,- Eur mesačne na maloletú K. a vo výške 70,- Eur mesačne na maloletého B.. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné zvýšené v roku 2006 na sumu 645,- Sk na každé dieťa. V tom čase boli všetky deti maloleté, synovia navštevovali ZŠ a dcéra MŠ. Od vtedy uplynulo 9 rokov a náklady na živobytie sa podstatne zvýšili. Najstarší syn C. navštevoval Strednú odbornú školu drevársku vo Zvolene, kde v septembri 2014 zmaturoval a od 10.12.2014 sa skúšobne zamestnal v Českej republike. Syn B. navštevuje Technickú akadémiu vo Zvolene od roku 2013, čím sa zvýšili náklady na cestovnom, poplatky v škole, rôzne exkurzie, strava, internet, učebné materiály, oblečenie a drogéria. Deti tiež musia pravidelne absolvovať stomatologické vyšetrenia i ošetrenia. Maloletá K. navštevuje 8. ročník ZŠ S. M. E. J.. Pribudli teda výdavky na poplatky v škole, stravné, školské potreby, školské výlety, exkurzie, oblečenie, drogéria a iné. Matka ďalej uviedla, že je zamestnaná ako upratovačka v spomínanej základnej škole a jej príjem je vo výške 300,- Eur a poberá ešte rodinné prídavky 47,- Eur. Z toho musí platiť stravu, inkaso, internet, telefón, cestovné náklady a rôzne iné
poplatky nutné pre základný chod domácnosti. Matka maloletých ďalej uviedla, že jej nie je známe, že by otec maloletých trpel nejakou chorobou, ktorá by mu bránila vo vykonávaní fyzickej práce, a teda má podozrenie, že sa zámerne vyhýba zamestnaniu, aby nemusel plniť vyživovaciu povinnosť. Ku dňu podania návrhu dlhuje na výživnom minimálne 670,- Eur, ktoré od neho začala vymáhať prostredníctvom polície.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 7P/9/2015-62 zo dňa 13.11.2015. Proti tohto rozsudku podal otec maloletých odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15CoP/15/2016-78 zo dňa 16.03.2016, ktorým rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.05.2016. Otec detí C. Š. predvolanie na toto pojednávanie prevzal osobne podľa záznamu na doručenke dňa 06.05.2016. Pojednávania sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie. Za účelom opätovného predvolania účastníkov konania, súd pojednávanie odročil na termín 20.06.2016. Pojednávania sa osobne zúčastnila matka O. Š.Á. a kolízny opatrovník. Opätovne sa ho nezúčastnil odporca. Odporca predvolanie na pojednávanie prevzal podľa záznamu na doručenke osobne dňa 06.06.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní nijako neospravedlnil, nepožiadal o odročenie. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej K. Š. S. B. Š., keď matka za už plnoletého B. Š. konala v zmysle splnomocnenia (čl. 133 spisu), oboznámil sa s prednesom kolízneho opatrovníka maloletej a zároveň na pojednávaní vykonal listinné dôkazy, ktoré v priebehu konania predložila navrhovateľka, resp. ktoré si súd vyžiadal z úradnej moci a to: správa ÚPSVaR Zvolen zo dňa 28.04.2015, posudok na zamestnanca zo dňa 04.05.2015, správa obce Budča zo dňa 06.05.2015, správa ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina zo dňa 06.05.2015, správa ÚPSVaR zo dňa 13.05.2015, správa Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Zvolen zo dňa 20.05.2015, správa zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 27.05.2015, lekárska správa - Nález zo dňa 05.11.2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/15/2016-78 zo dňa 16.03.2016, správa ÚPSVaR Zvolen zo dňa 09.05.2016, potvrdenie ÚPSVaR Zvolen zo dňa 09.05.2016 a potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi zo dňa 09.05.2016, posudok na zamestnanca zo dňa 09.05.2016 a potvrdenie o príjme, správa Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Zvolen zo dňa 11.05.2016, oznámenie C.. I. G. zo dňa 12.05.2016, správa zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 18.05.2016, lustrácia sociálnej poisťovne čl.113-117, správa ÚPSVaR Zvolen zo dňa 19.05.2016, oznámenie Nemocnice Zvolen zo dňa 20.05.2016, poštové peňažné poukážky a oboznámil sa s obsahom pripojených spisov: 16P/5/2004 a 5P/654/05, pričom zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu matky maloletej, aj ako splnomocnenej zástupkyne plnoletého B. Š. na pojednávaní súd zistil, že jej príjem je vo výške 317,- Eur mesačne a poberá ešte 47,- Eur mesačne prídavky na deti. Maloletá K. pôjde od septembra 2016 na strednú školu - Technickú akadémiu, odbor podnikania vo Zvolene. Maloletá bola na výlete v rámci školy, ktorý stál 5,50 Eur, v škole si zakupovali tričká, za ktoré zaplatila 10,- Eur a tiež platila poplatky za fotky a účelové cvičenie vo výške 5,- Eur. Plnoletý B. navštevuje Technickú akadémiu, odbor strojárstvo vo Zvolene, III. ročník a od septembra 2016 pôjde do posledného, IV. ročníka. Z tohto dôvodu mu už zakupovala oblek na stužkovú, ktorý stál 50,- Eur; tiež mu zakupovala angličtinu, ktorá stála 10,- Eur; na obe deti tiež platí mesačne po 20,- Eur cestovné do Zvolena, na stravu deti do školy nechodia. Deti tiež nenavštevujú ani žiadne krúžky, nakoľko si to finančne nemôže dovoliť. Maloletá K. chcela ísť v rámci školy aj na ďalší výlet, avšak tento nemali z čoho zaplatiť. Pýtala si tiež peniaze aj od otca, ale tento jej peniaze nechcel dať. Pokiaľ v minulosti od otca pýtali na poplatky do školy a rodičovské, tak na tieto tiež nijakým spôsobom neprispel. V súčasnosti sa otec detí stretáva len s maloletou K., keď pokiaľ sa chce K. s otcom stretnúť, tak musí za ním sama cestovať autobusom; otec za deťmi nechodí, aby si deti prevzal. O už plnoletého B. otec nejaví žiadny záujem, a to ani telefonicky sa na neho neopýta, ani ohľadne jeho zdravotného stavu. Nad rámec výživného otec neposkytuje deťom žiadne plnenie, ani darčeky na Vianoce, alebo na sviatky. Aj v poslednom období, pokiaľ sa chcela navrhovateľka alebo maloletá dcéra s otcom skontaktovať telefonicky, tak telefón mal vypnutý a keď sa s ním podarilo spojiť bol evidentne po vplyvom alkoholu. Matka ďalej na pojednávaní uviedla, že má t.č. zdravotné problémy s chrbticou, pričom lekár jej odporučil ísť na PN, toto si však nemohla dovoliť, nakoľko by nemala ako platiť inkaso a iné výdavky. Matka detí ďalej uviedla, že stále žijú s jej matkou v rodinnom dome, kde platí 140,- Eur mesačne inkaso, pričom jej matka platí ďalších 140,- Eur na toto
inkaso, teda toto platia na polovicu. Ďalej platí 13,- Eur mesačne na internet, 13,-Eur na telefón, stravu v práci vo výške 15,- Eur mesačne, pokiaľ prídu nejaké nedoplatky, čo sa týka plynu, alebo elektriky, tieto platia s matkou na polovicu. Matka ďalej uviedla, že spláca pôžičku vo výške 106,- Eur mesačne; túto má splácať ešte 4 roky. Pôžičku si brala vo výške 5.000,- Eur na rekonštrukciu rodinného domu, kde bývajú, nakoľko bola potrebná jeho komplexná rekonštrukcia, robili sa stierky, musela si kúpiť novú spálňu aj kuchyňu. Pokiaľ predtým bývali s otcom detí v Krupine, nábytok, ktorý si spoločne zakúpili zostal v Krupine. Bola tam obývačka, kuchyňa, aj spálňa, ktorú zakúpila navrhovateľka ešte z vlastných nasporených peňazí. Matka na pojednávaní ďalej uviedla, že otec detí pracoval naposledy v stálom zamestnaní ako sanitár v NsP Zvolen, pričom už počas tohto zamestnania požíval alkohol, zrejme aj z tohto dôvodu musel toto zamestnanie zanechať.
Kolízna opatrovníčka maloletej na pojednávaní uviedla, že po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu opätovne vykonávali šetrenie v domácnosti otca detí, ktorý sa však v čase šetrenia v domácnosti nenachádzal, preto nechali na seba kontakt, aby sa im otec ozval, avšak tento ich nijakým spôsobom nekontaktoval, čo možno chápať ako určitú formu nezáujmu. Ďalej kolízna opatrovníčka uviedla, že má za to, že od roku 1997, kedy otec naposledy pracoval v stálejšom zamestnaní v NsP Zvolen, iné dlhodobejšie zamestnanie otec nemal a pokiaľ má určité zdravotné problémy, to neznamená, že by nemohol vykonávať akúkoľvek prácu. Takýto postoj je možné chápať ako dlhodobý nezáujem nejakým spôsobom si nájsť lepšie zamestnanie, pričom otec ani v súčasnosti neplatí výživné v plnej výške. Tiež aj z výpovede matky je zrejmé, že sa otec o deti nezaujíma, o B. vôbec a o maloletú K. len sporadicky, a teda plnenie výživného je jedinou formou, ktorou môže nejakým spôsobom prispieť a prejaviť záujem o maloleté deti.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5P/654/05 súd zistil, že naposledy bolo výživné na maloleté deti zvýšené rozsudkom sp. zn. 5P/654/05-66 zo dňa 31.01.2006, ktorým bol otec C. Š. zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na maloleté deti Š., C., L.. XX.XX.XXXX, B., L.. XX.XX.XXXX S. K., L.. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa zvlášť, počnúc dňom 01.02.2006, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 28.04.2015 súd zistil, že matka O. Š. v súčasnosti nie je poberateľkou žiadnych sociálnych dávok. Z posudku na zamestnanca zo dňa 04.05.2015 (čl.20 spisu) súd zistil, že O. Š.L. pracuje na X. Š. S. M. E. J.i od 01.07.2009 ako upratovačka. Svoje povinnosti si plní v súlade s jej pracovnou náplňou, zadané úlohy vždy plní včas a zodpovedne. Jej dochádzka do zamestnania je pravidelná, nebýva práceneschopná. So svojimi spolupracovníkmi udržuje dobré vzťahy má priateľskú a nekonfliktnú povahu. Pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu neurčitú. Menovaná poberá daňový bonus na dve deti vo výške 42,82 Eur. Priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov je vo výške 303,39 Eur.
Zo správy obce Budča zo dňa 06.05.2015 (čl.22 spisu) súd zistil, že O. Š. sa na verejnosti správa slušne, v komisii na ochranu verejného poriadku riešená nebola, do verejnoprospešných prác sa nezapája.
Zo správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina zo dňa 06.05.2015 súd zistil, že otec C. Š. je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 4/2011, pričom poberanie stále trvá. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur mesačne. Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.04.2011 a pred evidenciou bol vo výkone trestu odňatia slobody od 11.03.2009 do 11.04.2011.
Zo správy Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Zvolen zo dňa 20.05.2015 súd zistil, že otec C. Š. nepoberá dávku v nezamestnanosti.
Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 27.05.2015 súd zistil, že matka býva na adrese: J., G. Č..XX/X5 so svojimi dvomi maloletými deťmi. Plnoletý syn C. Š. je zamestnaný v Českej republike. Rodinný dom, ktorý matka s deťmi obývajú je v osobnom vlastníctve starej matky I. C., L.. XX.XX.XXXX. Ide o rodinný dom gazdovského typu, ktorý je rozdelený na dve úplne samostatné domácnosti. Matka detí je zamestnaná v X. Š. E. J. ako upratovačka. Maloletý B. L.avštevuje strednú školu - Technickú akadémiu vo Zvolene, druhý ročník a maloletá K. navštevuje Základnú školu E. J.Č., VIII. ročník. Otec detí výživné neplatí od novembra 2014 vôbec. Matka v minulosti mala vybavené aj náhradné výživné. Deti chodili na stravu v škole, pokiaľ bola matka poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ale keď sa zamestnala, deti už nemali nárok na stravu za výhodnú minimálnu sumu a preto na stravu nechodia a
stravujú sa doma. Deti tiež nenavštevujú žiadne mimoškolské záujmové aktivity z dôvodu finančného nedostatku. B. tiež očná lekárka odporúčala nosenie okuliarov. Stretávanie otca s deťmi sa prakticky nerealizuje. Dcéra odmieta kontakt s otcom od vtedy, ako sa stretla s otcom v meste a tento ju nespoznal. Išla vtedy spolu s bratom a otec sa brata spýtal, či je to jeho frajerka. Je možné, že otec bol vtedy pod vplyvom alkoholu, pretože aj v minulosti podľa matky pil. B. tiež zvykol niekedy otca navštíviť, ale nie pravidelne a dosť zriedkavo.
Z lekárskej správy - nález zo dňa 05.11.2015 súd zistil, že ošetrujúcim lekárom otca je C.. I. G. X. T.. Tento vo svojej lekárskej správe uviedol, že otec dňa 09.11.2004 havaroval v aute ako spolujazdec, pričom utrpel zlomeninu pravej lakťovej kosti, nalomenú mal aj pravú kľúčnu kosť, od vtedy máva bolesti v pravom ramene a v pravej ruke, keď si ju presilí. Dňa 19.08.2008 spadol zo schodov na pravú ruku a zlomil si pravú lakťovú kosť; od vtedy je opakovane dlhodobo práceneschopný. Posledné mesiace mu bola zistená arteriálna hypertenzia a denne užíva antihypertenzívum. Nesmie pracovať vo výškach, a kvôli liekom, ktoré má od psychiatra, ani pri idúcich strojoch.
Zo správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina zo dňa 09.05.2016 súd zistil, že otec C. Š. je vedený ako uchádzač o zamestnanie od 12.04.2011; posledný pracovný pomer trval od 02.10.2001 do 31.12.2001, zamestnávateľom bolo Mesto Krupina, kde bol ako pracovník na čistenie verejných priestranstiev. Dôvodom ukončenia bolo uplynutie doby určitej. Disciplína otca vo vzťahu k spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bola nasledovná: dňa 28.06.2009 bol vyradený z evidencie ÚPSVaR pre nespoluprácu s úradom práce; 09.10.2006 bol vyradený z ÚPSVaR pre odmietnutie ponuky vhodného zamestnania, t.j. nespolupráca s úradom práce; 05.04.2006 bol vyradený z dôvodu predčasného ukončenia spolupráce na aktivačných prácach pre nespoluprácu, 01.06.2004 bol vyradený z dôvodu predčasného ukončenia spolupráce na aktivačných prácach pre nespoluprácu. Menovaný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 27.04.2011 naďalej.
Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2016 zo dňa 09.05.2016 súd zistil, že od januára 2016 poberá otec maloletých dávku v hmotnej núdzi vo výške 96,30 Eur mesačne a za mesiac marec 2016 to bolo vo výške 124,70 Eur.
Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 06.05.2016 súd zistil, že priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov je vo výške 362,- Eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Zvolen zo dňa 11.05.2016 súd zistil, že otec C. Š. v súčasnosti nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne, a.s. a nepoberá žiadnu dávku vyplácajú sociálnou poisťovňou.
Zo správy ošetrujúceho lekára C.. I. G. zo dňa 12.05.2016 súd zistil, že otec C. Š. je t.č. práceschopný. Dlhodobo je nevhodná manipulácia s ťažkými bremenami.
Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 18.05.2016 súd zistil, že v rámci bytových pomerov matky sa od posledného šetrenia nič nezmenilo. Maloletá K. navštevuje X. Š. E. J., IX. ročník. Má záujem pokračovať v štúdiu na Technickej akadémii vo Zvolene, odbor podnikanie. Plnoletý B. stále navštevuje Technickú akadémiu, III. ročník. B. navštevuje aj kardiologickú ambulanciu 1-krát ročne. Lekárka tiež odporúčala B. nosenie okuliarov, ktoré mu matka následne zakúpila a otec na ne nič neprispel. Deti sa stravujú doma v príprave jedla sa striedajú stará matka a matka. B. sa 4-krát v mesiaci stravuje v rámci školy, nakoľko majú prax a je to povinné. Deti stále z dôvodu finančného nedostatku nenavštevujú žiadne mimoškolské aktivity. Stretávanie otca s deťmi sa aktuálne realizuje len s dcérou, a to zvyčajne v meste, prípadne výnimočne ide dcéra aj za otcom domov. Stretnutia sa realizujú nepravidelne, ale cca 2-krát mesačne. Syn sa s otcom pravidelne nestretáva, ide za ním naozaj občasne a dúfa, že mu otec dá aspoň nejaké peniaze. Prešetriť rodinné a bytové pomery na adrese prechodného pobytu otca sa nepodarilo, nakoľko v čase šetrenia sa otec C. Š. doma nenachádzal. Doma bola jeho švagriná a potvrdila, že pán C. Š. u nich býva už asi 3-4 roky. Uviedla, že má pre seba k dispozícii jednu izbu s príslušenstvom. Otcovi bol zanechaný UPSVaR kontakt, avšak otec úrad nekontaktoval a preto bližšie pomery neboli prešetrené.
Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 19.05.2016 súd zistil, že ÚPSVaR menovanému prácu ponúkol, ale pán Š. je opakovane dlhodobo PN a akonáhle má ukončenie PN-ky a dostane pracovné ponuky a vhodné
pracovné zaradenie, okamžite na ďalší deň je opäť PN a takto sa to stále opakuje. Pre menovaného sa nachádzajú vhodné pracovné miesta v danom regióne, avšak menovaný s ÚPSVaR nespolupracuje.
Zo správy Nemocnice Zvolen a.s. zo dňa 20.05.2016 súd zistil, že otec detí pracoval v Nemocnici s poliklinikou Zvolen, Kuzmányho nábrežie 28, 960 01 Zvolen v pracovnom pomere od 01.07.1995 do 28.02.1997 ako sanitár na neurologickom oddelení. Pracovný pomer bol skončený na žiadosť zamestnanca dohodou bez udania dôvodu. V čase trvania pracovného pomeru bola uvedená adresa trvalého pobytu : G. XX, J.. Pri skončení pracovného pomeru mu nebolo poskytnuté žiadne odstupné, bol skončený dohodou bez udania dôvodu.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. l zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami.
K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o potreby maloletého dieťaťa, výživné musí byť spôsobilé zabezpečiť všetky pravidelne sa vyskytujúce, ako aj náhodne a nepravidelne sa vyskytujúce potreby dieťaťa. Výška výživného je však vždy determinovaná možnosťami a schopnosťami na strane povinného rodiča. Inými slovami, ak sú príjmové možnosti povinného rodiča nadštandardné, môžu byť uspokojované aj nadštandardné a luxusné potreby dieťaťa. V prípade obmedzených príjmových možností rodiča musia byť uspokojované iba základné a nevyhnutné potreby dieťaťa.
Pri zvyšovaní výživného sú na strane oprávneného relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú: schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Zisťujú sa pravidelné aj nepravidelné príjmy, ktoré sa spriemerujú na účely ustálenia východiskovej sumy príjmu pre určovanie rozsahu výživného. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne (v súčasnosti nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou) so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že naposledy súd o výške výživného, vtedy ešte pre maloletú K. S. C. B. rozhodol rozsudkom sp. zn. 5P/654/05-66 zo dňa 31.01.2006, na základe ktorého bol otec zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na maloletého B. S. K. vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa zvlášť, pričom v čase rozhodovania súdu bol otec nezamestnaný a poberal sociálnu dávku vo výške 1.600,- Sk.
U matky detí došlo k zvýšeniu príjmu zo sumy 8.000,- Sk (265,55 Eur) v čase rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 5P/654/05 na dnešných 362,- Eur, keď súd vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 06.05.2016. Otec detí je stále vedený ako uchádzač o zamestnanie od 12.04.2011; je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 27.04.2011, od 01.04.2015 vo výške 61,60 Eur mesačne a od 1/2016 vo výške 96,30 Eur, pričom v mesiaci marec 2016 mu bola vyplatená dávka vo výške 124,70 Eur. Posledný dlhodobejší pracovný pomer mal otec detí naposledy v NsP Zvolen od 01.07.1995 do 28.02.1997 ako sanitár na neurologickom oddelení, pričom pracovný pomer bol ukončený na jeho žiadosť dohodou bez udania dôvodu. Z pripojeného spisu sp. zn. 5P/654/05 súd zistil, že podľa vyjadrenia otca detí na pojednávaní dňa 05.12.2005 pracovný pomer ukončil z dôvodu, že sa sťahoval do Krupiny. Ďalší dlhšie trvajúci pracovný pomer mal otec detí od 02.10.2001 do 31.12.2001, zamestnávateľom bolo Mesto Krupina, kde bol ako pracovník na čistenie verejných priestranstiev. Dôvodom ukončenia bolo uplynutie doby určitej. Odvtedy dlhodobejší pracovný pomer nemal. Opakovane bol vyradený z evidencie UPSVaR z dôvodu nespolupráce, a to dňa 01.06.2004 z dôvodu predčasného ukončenia spolupráce na aktivačných prácach pre nespoluprácu, dňa 05.04.2006 z dôvodu predčasného ukončenia spolupráce na
aktivačných prácach pre nespoluprácu, dňa 09.10.2006 pre odmietnutie ponuky vhodného zamestnania, t.j. nespolupráca s úradom práce a dňa 28.06.2009 pre nespoluprácu s úradom práce.
U plnoletého B. došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov, keďže od poslednej úpravy výživného uplynulo už 10 rokov s tým, že v čase pôvodnej úpravy mal vtedy ešte maloletý B. 8 rokov a navštevoval II. ročník ZŠ E. J., t.č. navštevuje III. ročník Technickej akadémie vo Zvolene a od septembra bude navštevovať IV., posledný ročník Technickej akadémie, s čím sú spojené aj zvýšené výdavky vzhľadom k tomu, že v poslednom ročníku bude mať stužkovú slávnosť, na ktorú mu matka už teraz zakúpila oblek. Čo sa týka maloletej K., v čase rozhodovania súdu mala 5 rokov a navštevovala Materskú školu v Dubovom. Od tejto úpravy pomerov sa výdavky na maloletú zvýšili, nakoľko t.č. navštevuje už posledný ročník základnej školy a od septembra 2016 bude navštevovať Technickú akadémiu vo Zvolene.
Pokiaľ ide o výdavky na maloletú K. uvádzanú navrhovateľkou, teda matkou maloletej, súd tieto považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky v celkovej výške v priemere mesačne 141,60 Eur. Mesačné výdavky na maloletú K. súd akceptoval ako preukázané výdavky celkovo v sume 78,-Eur ako výdavky spojené s bývaním, internet, telefón a cestovné do školy (v tejto súvislosti súd sumu 140,-Eur, ktorú matka vynakladá na inkaso za rodinný dom vydelil tromi, keďže v domácnosti žijú tri osoby, rovnako postupoval aj pri hodnotení výdavkov na internet v celkovej sume 13,-Eur), t.j. spolu 51,- Eur, k tejto sume ešte pripočítal aj sumu 20,-Eur ako cestovné výdavky do školy a telefón v sume 7,- Eur mesačne, ktorú sumu považoval za odôvodnenú vzhľadom na vek maloletej (matka uvádzala sumu 15,-Eur mesačne za telefón). Súd tiež priznal výdavky na stravu vo výške 50,-Eur mesačne, náklady na obuv a ošatenie v sume 5,-Eur mesačne a na hygienické potreby vo výške 5,-Eur mesačne, t.j. spolu priemerne vo výške 60,-Eur mesačne. Súd v tejto súvislosti vychádzal zo štatistických zistení vzhľadom na nemožnosť ich presného vyčíslenia a tieto priznal ešte znížené oproti štatistickým údajom (www.statistics.sk <http://www.statistics.sk>, databáza Slovstat, výdavky súkromných domácností podľa účelu použitia v členení podľa počtu nezaopatrených detí na osobu a mesiac v Eur). Ako mimoriadne, nie pravidelné výdavky súd akceptoval ako odôvodnené výdavky na K. výdavky na stomatologické ošetrenie v sume 15,-Eur, na učebnicu angličtiny v sume 8,-Eur, na výlet, tričká a fotky do školy v sume 20,50 Eur, spolu celkovo v sume 43,50 Eur. Po prepočítaní týchto mimoriadnych výdavkov na mesačné výdavky ide o sumu 3,60 Eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na už plnoletého B. uvádzané matkou, súd tieto považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky v celkovej výške v priemere mesačne 162,90 Eur. Mesačné výdavky na B. súd akceptoval ako preukázané výdavky celkovo v sume 79,-Eur ako výdavky spojené s bývaním, internet, telefón a cestovné do školy (v tejto súvislosti súd sumu 140,- Eur, ktorú matka vynakladá na Inkaso za rodinný dom vydelil tromi, keďže v domácnosti žijú tri osoby, rovnako postupoval aj pri hodnotení výdavkov na internet v celkovej sume 13,-Eur), t.j. spolu 51,-Eur, k tejto sume ešte pripočítal aj sumu 20,-Eur ako cestovné výdavky do školy a telefón v sume 8,-Eur mesačne. Súd tiež priznal výdavky na stravu vo výške 50,-Eur mesačne, náklady na obuv a ošatenie v sume 5,-Eur mesačne a na hygienické potreby vo výške 5,-Eur mesačne, t.j. spolu priemerne vo výške 60,-Eur mesačne. Súd v tejto súvislosti vychádzal zo štatistických zistení vzhľadom na nemožnosť ich presného vyčíslenia a tieto priznal ešte znížené oproti štatistickým údajom. Ako mimoriadne, nie pravidelné výdavky súd akceptoval ako odôvodnené výdavky na B. výdavky na stomatologické ošetrenie v sume 14,34 Eur, na učebnice angličtiny v sume 25,-Eur, okuliare a nové sklá v sume 114,-Eur, oblek na stužkovú sume 50,-Eur, spolu celkovo v sume 203,34 Eur. Po prepočítaní týchto mimoriadnych výdavkov na mesačné výdavky ide o sumu 16,90 Eur mesačne.
Výdavky týkajúce sa plnoletého B. a maloletej K. súd vyhodnocoval v tých súvislostiach, že výživným pre dieťa sa v zmysle Zákona o rodine má zabezpečovať obstarávanie všetkých jeho životných potrieb, teda nielen hmotných potrieb, ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravu na budúce povolanie, tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine rozširuje východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo, či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov.
Výdavky na maloleté deti uvádzané matkou maloletých detí považoval súd v celom rozsahu za opodstatnené a nevyhnutné výdavky, s tým, že samotná matka maloletých detí uviedla, že jej príjem vo výške cca 362,- Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 47,-Eur mesačne nepostačuje ani na úhradu výdavkov na bývanie, stravovania a ďalších nevyhnutných výdavkov súvisiacich s deťmi, ktoré sú v jej starostlivosti a musí jej finančne vypomáhať aj jej matka. Pri zvýšení výživného súd zobral do úvahy aj fakt, že jednoznačne došlo k zvýšeniu životných nákladov vo vzťahu k deťom a v neposlednom rade súd prihliadol aj na fakt, že o deti sa výlučne stará matka, keď otec ani neprejavuje žiadny záujem, resp. minimálny záujem a svoju vyživovaciu povinnosť si neplní ani tou formou, že by sa s deťmi pravidelne stretával, prípadne im zakupoval darčeky pri príležitosti Vianoc, narodenín a pod., čiže súdom určené výživné je jedinou formou zabezpečovania starostlivosti otca o deti, avšak ani túto povinnosť si neplní vždy dobrovoľne a v plnom rozsahu ako mu bola súdom určená.
Z výsluchu matky detí ako aj zo správy ÚPSVaR Zvolen je tiež zrejmé, že plnoletý B. S. C. K. majú záujem v rámci školy chodiť s kolektívom aj na výlety a tráviť voľný čas aj mimoškolskými aktivitami, napr. v krúžkoch avšak toto im dlhodobo nie je umožnené, nakoľko matka na všetky tieto aktivity nemá dostatok finančných prostriedkov a otec na tieto prispeje len sporadicky sumou 5,-Eur, ktorú dá mal. K..
Súd teda následne dospel k záveru, že zvýšenie výživného je odôvodnené, aj keď nie v takej výške ako to navrhla matka v návrhu zo dňa 30.03.2015, hoci potrebám maloletej K. a plnoletého B. by zodpovedalo aj vyššie výživné akým súd zaviazal otca detí prispievať na ich výživu. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z možností a schopností otca. Aj napriek tomu, že v samotnom regióne, kde býva má otec pracovné príležitosti, čo nepochybne vyplýva aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19.05.2016 podľa ktorej Úrad práce otcovi detí prácu ponúkol, ale tento je opakovane dlhodobo PN a akonáhle má ukončenie PN-ky a dostane pracovné ponuky a vhodné pracovné zaradenie, okamžite na ďalší deň je opäť PN a takto sa to stále opakuje, toto otec nevyužíva a správa sa pasívne. Otec detí má teda príležitosti ako zvýšiť svoj príjem, v dôsledku jeho pasívneho postoja a nevôli ostáva jeho pracovný potenciál nevyužitý. Čo sa týka námietky otca ohľadne nepriaznivého zdravotného stavu súd v tejto súvislosti uvádza, že z lekárskej správy ošetrujúceho lekára súd zistil, že je pravdou, že sa otec maloletých dlhodobo lieči pre bolesti ruky v dôsledku úrazu, nie však v odbornej ortopedickej, resp. inej špecializovanej ambulancii, ani si zo zdravotných dôvodov nepožiadal o invalidný, resp. čiastočný invalidný dôchodok. Súd je teda toho názoru, že otec má reálne možnosti dosiahnuť príjem (aspoň vo výške minimálnej mzdy), ktorý by mu umožňoval vyššou mierou podieľať sa na zabezpečení výživy maloletej K. a plnoletého B.. Otec pritom sám potvrdil, že si dokáže aj brigádnicky privyrobiť.
Súd otca plnoletého B. Š. preto zaviazal platiť zvýšené výživné na B. Š. vo výške 60,-Eur od 01.04.2015, teda od podania návrhu, v súlade s návrhom. Na základe toho súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01.04.2015 do 20.06.2016 (deň vyhlásenia rozsudku) s tým, že ku dňu vyhlásenia rozsudku mal otec zameškané výživné voči B. Š. v celkovej výške 650,-Eur, ktoré predstavovalo rozdiel medzi doposiaľ súdom určeným výživným a zvýšeným výživným určeným týmto rozsudkom. Otec C. Š. za mesiac apríl a máj 2015 neuhradil výživné vôbec, v mesiaci jún 2015 zaplatil výživné v sume 40,-Eur poštovou poukážkou na obe deti (t.j. neuviedol, na ktoré dieťa a v akej výške výživné uhrádza), súd teda započítal na výživné na B. Š. sumu 20,-Eur, v júli uhradil sumu 50,- Eur, ktorú poslal po maloletej dcére, t.j. súd započítal na výživné na B. sumu 25,-Eur, v mesiaci august uhradil sumu 50,-Eur, ktorú poslal po dcére a uhradil ešte poštovou poukážkou sumu 40,-Eur, t.j. súd započítal na výživné pre B. sumu 45,-Eur, v septembri 2015 neuhradil žiadnu sumu, len zameškané výživné za rok 2014 vo výške 55,- Eur poštovou poukážkou, v októbri 2015 uhradil sumu 55,-Eur zameškané výživné na rok 2014 a sumu 55,-Eur ako výživné, ktoré súd započítal na výživné na B. v sume 27,50 Eur, v novembri 2015 uhradil sumu 20,-Eur ako zameškané výživné a sumu 55,-Eur ako výživné, t.j. súd započítal na výživné pre B. sumu 27,50 Eur, v decembri 2015 uhradil zameškané výživné za rok 2014 v sume 30,-Eur a poštovou poukážkou uhradil sumu 55,-Eur, t.j. súd započítal na úhradu výživné na B. sumu 27,50 Eur, v januári 2016 uhradil otec výživné vo výške 20,-Eur, t.j. na výživné pre B. súd započítal sumu vo výške 10,-Eur, vo februári 2016 uhradil otec výživné v sume 20,-Eur, t.j. na výživné pre B. započítal súd sumu 10,-Eur, v marci 2016 uhradil otec zameškané výživné za rok 2014 v sume 30,-Eur a bežné výživné v sume 55,-
Eur, t.j. na výživné pre B. započítal súd sumu 27,50 Eur, v apríli 2016 uhradil otec zameškané výživné v sume 20,-Eur, bežné výživné uhradil po dcére K. vo výške 30,-Eur, t.j. súd započítal na výživné pre B. sumu 15,-Eur, v máji 2016 uhradil bežné výživné vo výške 30,-Eur, t.j. na výživné pre B. súd započítal sumu 15,-Eur. Spolu teda otec C. Š. uhradil bežné výživné za obdobie od 01.04.2015 do rozhodnutia súdu vo výške 250,-Eur, pričom už po zvýšení výživného od 01.04.2015 do 20.06.2015 mal uhradiť sumu vo výške 900,-Eur (15 mesiacov x 60,- Eur), t.j. zameškané výživné je vo výške 650,-Eur.
Súd otca maloletej K. Š. zaviazal platiť zvýšené výživné na maloletú K. vo výške 50,-Eur od 01.04.2015, teda od podania návrhu, v súlade s návrhom matky. Na základe toho súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01.04.2015 do 20.06.2016 (deň vyhlásenia rozsudku) s tým, že ku dňu vyhlásenia rozsudku mal otec zameškané výživné voči maloletej K. Š. v celkovej výške 500,-Eur, ktoré predstavovalo rozdiel medzi doposiaľ súdom určeným výživným a zvýšeným výživným určeným týmto rozsudkom. Otec C. Š. za mesiac apríl a máj 2015 neuhradil výživné vôbec, v mesiaci jún 2015 zaplatil výživné v sume 40,-Eur poštovou poukážkou na obe deti (t.j. neuviedol, na ktoré dieťa a v akej výške výživné uhrádza), súd teda započítal na výživné na maloletú K. sumu 20,-Eur, v júli uhradil sumu 50,- Eur, ktorú poslal po maloletej dcére, t.j. súd započítal na výživné na mal. K. sumu 25,-Eur, v mesiaci august uhradil sumu 50,-Eur, ktorú poslal po dcére a uhradil ešte poštovou poukážkou sumu 40,-Eur, t.j. súd započítal na výživné pre mal. K. sumu 45,-Eur, v septembri 2015 neuhradil žiadnu sumu, len zameškané výživné za rok 2014 vo výške 55,-Eur poštovou poukážkou, v októbri 2015 uhradil sumu 55,-Eur zameškané výživné na rok 2014 a sumu 55,-Eur ako výživné, ktoré súd započítal na výživné na mal. K. v sume 27,50 Eur, v novembri 2015 uhradil sumu 20,-Eur ako zameškané výživné a sumu 55,-Eur ako výživné, t.j. súd započítal na výživné pre mal. K. sumu 27,50 Eur, v decembri 2015 uhradil zameškané výživné za rok 2014 v sume 30,-Eur a poštovou poukážkou uhradil sumu 55,-Eur, t.j. súd započítal na úhradu výživné na mal. K. sumu 27,50 Eur, v januári 2016 uhradil otec výživné vo výške 20,-Eur, t.j. na výživné pre mal. K. súd započítal sumu vo výške 10,-Eur, vo februári 2016 uhradil otec výživné v sume 20,-Eur, t.j. na výživné pre mal. DM. započítal súd sumu 10,-Eur, v marci 2016 uhradil otec zameškané výživné za rok 2014 v sume 30,-Eur a bežné výživné v sume 55,-Eur, t.j. na výživné pre mal. K. započítal súd sumu 27,50 Eur, v apríli 2016 uhradil otec zameškané výživné v sume 20,- Eur, bežné výživné uhradil v sume 30,-Eur, t.j. súd započítal na výživné na maloletú K. sumu 15,-Eur, v máji 2016 uhradil bežné výživné vo výške 30,-Eur, t.j. na výživné pre mal. Dominiku súd započítal sumu 15,-Eur. Spolu teda otec C. Š. uhradil bežné výživné za obdobie od 01.04.2015 do rozhodnutia súdu vo výške 250,-Eur, pričom už po zvýšení výživného od 01.04.2015 do 20.06.2015 mal uhradiť sumu vo výške 750,-Eur (15 mesiacov x 50,- Eur), t.j. zameškané výživné je vo výške 500,-Eur.
Zameškané výživné súd umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,-Eur pre každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku, nakoľko súd vychádzal z toho, že aktuálne finančné možnosti otca mu neumožňujú zaplatiť zameškané výživné naraz, resp. v kratšom čase.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods.1 písm.a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).