Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7P-36-2016.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/36/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľky Ž. J., B.. XX. XX. XXXX, bytom Č. Č.. XXX, O.. Č.. Č. XX proti odporcovi Y. J., B.. XX. XX. XXXX, bytom Č. Č.. XXX zastúpenému JUDr. Danielom Janšom advokátom so sídlom Banská Bystrica, Horná 2 o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej P.Ó. J., B.. XX. XX. XXXX zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Ž. J., G.. J. s odporcom Y. J.B. uzavreté dňa 08. 04. 2000 pred Matričným úradom Obce Čelovce r o z v á d z a.
Súd s c h v a ľ u j e túto dohodu rodičov:
Maloletá P. J., B.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporcovi, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Navrhovateľka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným vo výške 50 Eur mesačne. Výživné je splatné k rukám odporcu vždy do 15.dňa v mesiaci vopred.
Rodičia maloletej P. J. u z a v r e l i dohodu o úprave styku s maloletou nasledujúceho znenia:
Navrhovateľka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletou po predchádzajúcej dohode s otcom maloletej kedykoľvek. Maloletú si táto prevezme v mieste bydliska otca, v školskom zariadení prípade na autobusovej zástavke, prípade inom, vhodnom dohodnutom mieste.
Odporca sa z a v ä z u j e maloletú na stretnutie s navrhovateľkou pripraviť a odovzdať jej ju vždy v dohodnutom čase.
Navrhovateľka sa z a v ä z u j e maloletú vždy v stanovenom čase odporcovi vrátiť v mieste bydliska maloletej alebo na inom vhodnom rodičmi dohodnutom mieste.
Rodičia dieťaťa sa z a v ä z u j ú dieťa v určenom čase riadne pripraviť a spolu s oblečením, potrebami na voľný čas ako aj potrebnými dokladmi druhému rodičovi odovzdať v mieste bydliska rodiča od ktorého odchádza dieťa alebo v školskom zariadení a to v určenom čase a na vlastné náklady.
V prípade, že sa styk navrhovateľky s maloletou nemôže realizovať rodičia sa z a v ä z u j ú dohodnúť si náhradný termín v rovnakom rozsahu.
Rodičia sa z a v ä z u j ú informovať sa navzájom v prípade vycestovania s maloletou do cudziny, do štátov Európskej únie.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľka žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a to na to skutkovom základe, že potom ako sa im narodila maloletá P. a ani už v tom čase ich manželstvo nebolo harmonické, plnilo si viac len tú spoločenskú a rodičovskú funkciu, jej názory s názormi odporcu na manželstvo a partnerský vzťah sa rozchádzali, začali mať nedorozumenia a vznikali medzi nimi hádky, čo vyústilo do stavu že prestali komunikovať ako partneri a zároveň v roku 2014 sa v zamestnaní zoznámila s jej terajším partnerom. Zároveň tiež je vzťah s odporcom sa v roku 2015 zhoršoval pričom dochádzalo k názorovým rozdielom, ktoré prehlbovala aj tá skutočnosť, že odporca bol bez práce, čo viedlo k ostrejším hádkam, ktoré vyústili aj do fyzického útoku odporcu o jej osobu a to aj za prítomnosti maloletej. Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že keďže má nadviazanú mimomanželskú známosť s odporcom ani intímne nežije, ona k nemu stratila akýkoľvek citový vzťah a v jej prípade už nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Zároveň uviedla, že v prípade maloletej dcéry je v jej záujme ochotná sa dohodnúť na takej úprave pomerov k maloletej, aby tieto zodpovedali záujmom dieťaťa.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasí a za súčasného stavu ani on nevidí žiadne možnosti na obnovenie manželského spolužitia, pričom v predchádzajúcom období mal snahu aj záujem na urovnaní vzájomných vzťahov avšak v súčasnej dobe takáto možnosť nie je. Žiadal, aby maloleté dieťa na čas po rozvode bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti a zároveň, aby bol upravený styk navrhovateľky s maloletou. Výšku výživného ponechal na úvahu a rozhodnutie súdu.
Navrhovateľka a odporca dňa 20. 05. 2016 predložili dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu a o úprave styku pre prípad rozvodu ich manželstva a žiadali túto dohodu schváliť, pričom na pojednávaní dňa 01. 06. 2016 odporca uviedol, že pokiaľ sa týka výšky výživného navrhuje, aby súd rozhodol o výživnom vo výške 50 Eur mesačne a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľka je v súčasnej dobe práceneschopná a nezamestnaná.
Opatrovník maloletého dieťaťa žiadal, aby súd v prípade ak sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, aby schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a úprave styku, keďže táto je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s predloženou dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností zo dňa 11. 05. 2016, fotokópiami sobášneho listu účastníkov a rodným listom maloletej Viktórie, správou Obce Čelovce na účastníkov a potvrdením o poberaní prídavkov na maloleté dieťa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 08. 04. 2000 pred Matričným úradom Obce Čelovce, pričom z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa a to maloletá P. J., B.. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v Želovciach. V súčasnej dobe navrhovateľka i odporca sú nezamestnaný. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo, pričom navrhovateľka je štátna občianka Ukrajiny a odporca je štátny občan Slovenskej republiky. Z predloženej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností mal súd preukázané, že títo sa dohodli o úprave práv a povinností k maloletej P. a o úprave styku. Zároveň zo správy z prešetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľky a odporcu súd zistil, že navrhovateľka žije od januára 2016 v spoločnej domácnosti so svojim terajším partnerom v rodinnom dome v centre obce, je v súčasnej dobe práceneschopná po dopravnej nehode, kedy absolvovala operáciu nohy a je z tohto dôvodu dočasne imobilná. V dome v ktorom v súčasnej dobe býva sú 3 obytné miestnosti, moderne zariadené, prostredie je vhodné aj pre pobyt maloletej u matky, ktorý však maloletá odmieta z dôvodu, že nechce ísť do domácnosti ku matkinmu terajšiemu partnerovi. Navrhovateľka je nezamestnaná, táto poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 180 Eur a prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,52 Eur. Zároveň jej výdavky predstavujú aj výdavky na stavebné sporenie a sporenie pre maloletú v celkovej výške 40 Eur mesačne. Pokiaľ sa týka odporcu tento býva na samote, mimo Obce Čelovce s maloletou P. a so svojou matkou v spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe bolo zistené, že odporca pracuje na dohodu. Maloletá navštevuje Základnú školu v Hrušove, kde ju odporca vozí autom. Zdravotný stav dieťaťa je dobrý, trpí
však alergiologickým onemocnením a preto navštevuje raz štvrťročne odborného lekára alergiológa v Banskej Bystrici. V rodinnom dome v ktorom žije maloletá sú 3 obytné miestnosti, dieťa má k dispozícii vlastnú izbu so samostatným lôžkom, kde má kútik pre školské potreby, potreby pre učenie, prostredie je vhodné pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti maloletej. V čase šetrenia bol v domácnosti poriadok a čistota. Súčasťou domu je dvor, záhrada, veľký pozemok, kde rodina pestuje plodiny. S výchovou maloletej pomáha odporcovi jeho matka, pričom navrhovateľka sa s maloletou stretáva sporadicky.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd mal zároveň preukázané, že navrhovateľka je štátna občianka Ukrajiny a odporca je občan Slovenskej republiky, pričom v danom prípade ide o rozvod manželstva s medzinárodným prvkom. Problematika rozvodu manželstva s medzinárodným prvkom je upravená v zákone 97/1963 Zb o medzinárodnom práve súkromnom a profesnom v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva právnym poriadkom slovenským. Z citácie uvedeného zákonného ustanovenia je nesporné, že smerodajným pre posúdenie príslušnosti súdu a právomoci je smerodajné štátne občianstvo v čase podania návrhu na rozvod manželstva.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 citovaného zákona ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom je daná právomoc slovenských súdov a to aj vtedy, keby nebol na Slovensku miestne príslušný súd.
Podľa ustanovenia článku 26 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, ďalej len zmluva ( vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb. ), ktorá je naďalej platná a to v zmysle protokolu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o dvojstranných zmluvných vzťahoch ( oznámenie ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 382/2002 Zz ), ak je jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý druhej zmluvnej strany použije sa právny poriadok zmluvnej strany u ktorej konanie o rozvod prebieha.
Podľa ustanovenia článku 27 ods. 2 vyššie citovanej zmluvy, na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 2 je daná právomoc orgánom tej zmluvnej strany na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Ak jeden s manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany je na rozvod manželstva daná právomoc oboch zmluvných strán.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia článku 30 ods. 1 vyššie citovanej zmluvy právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany na území ktorej dieťa trvale žije.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 4, má Slovenský súd v konaní o rozvod manželstva, neplatnosti manželstva, alebo určení či tu manželstvo je alebo nie je právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu ak po a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo po b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
Podľa ustanovenia § 24a vyššie citovaného zákona, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Bolo nesporne preukázané, že aj pokiaľ sa týka maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Slovenskej republike a preto je daná aj právomoc Slovenského súdu o rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zároveň tak, ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení je daná právomoc súdov Slovenskej republiky v rozhodovaní v konaní o rozvod manželstva účastníkov. Pokiaľ sa týka návrhu na rozvod manželstva po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Manželstvo účastníkov dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, keďže navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, v súčasnej dobe žije s partnerom, pričom starostlivosť o maloletú zabezpečuje odporca. Manželia spolu nežijú, nehospodária a ani spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva. Podľa názoru súdu v dôsledku, či už povahových odlišností, názorových rozdielov dochádzalo medzi účastníkmi k nedorozumeniam, tiež nedostatok finančných prostriedkov v určitom období zapríčinil vznik rozporov medzi nimi, pričom v súčasnej dobe navrhovateľka má nadviazanú mimomanželskú známosť. S touto osobou žije v súčasnej dobe aj v spoločnej domácnosti a aj s prihliadnutím na uvedené už obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj odporca, aj z jeho vyjadrenia je táto skutočnosť nesporná. Keďže manželia nežijú spolu určitú dobu, maloletá je vychovávaná viac menej odporcom teda otcom za pomoci starej matky a na tento stav je dieťa zvyknuté, avšak tiež by nebolo vhodné a nie je to ani v záujme dieťaťa, aby toto bolo svedkom možných konfliktných situácií, ktoré v minulom období tiež medzi manželmi vznikali, preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Medzi manželmi došlo k takému citovému odlúčeniu a odcudzeniu, že v súčasnej dobe si manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a ako už bolo uvedené, nie je možné od nich očakávať, aby títo obnovili manželské spolužitie. Preto potom súd manželstvo účastníkov rozviedol. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, kedy sa pre prípad rozvodu manželstva účastníci dohodli, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti odporcovi a navrhovateľka bude prispievať na maloletú výživným, pričom na pojednávaní 01. 06. 2016 odporca nežiadal platiť výživné vo výške tak, ako to bolo v dohode upravené avšak navrhol nižšiu čiastku prispievania na výživu v dôsledku toho, že navrhovateľka je v súčasnej dobe nezamestnaná a je zároveň aj práceneschopná v dôsledku dopravnej nehody, pričom bolo preukázané, že táto v súčasnej dobe poberá len podporu v nezamestnanosti vo výške180 Eur. Preto potom súd v súlade s ustanovením § 24 ods. 3, dohodu o otázke zverenia maloletého dieťaťa a určenie výživného schválil. Súd zároveň v zmysle návrhu účastníkov v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode, túto dohodu uviedol vo výrokovej časti rozsudku, kedy s poukazom na citované ustanovenie zákona má toto špeciálnu úpravu vo vzťahu k ustanoveniu § 24 v ktorom je celkove upravený výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, pričom zákon uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom predovšetkým závisí od rodičov, aby sa dohodli na tom akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Keďže k takejto dohode musí dôjsť ešte pred vyhlásením rozhodnutia súdu, ktorým sa manželstvo rozvádza a v takomto prípade sa táto dohoda stane súčasťou rozhodnutia o rozvode to znamená bude pojatá do výroku rozsudku o rozvode, pričom v odôvodnení rozhodnutia na túto dohodu súd poukáže. V zásade je to z dôvodov, že rodičia si totiž sami môžu najlepšie upraviť styk s dieťaťom a to hocijakým spôsobom pokiaľ je to v záujme dieťaťa. Súd do takejto dohody rodičov nezasahuje, pričom takáto dohoda ani nevyžaduje schválenie súdom.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod. Súd však môže priznať im náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov v prejednávanej veci neboli splnené preto potom súd rozhodol o náhrade trov tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.