Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/23/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa Mgr. Silvia Kysucká, v právnej veci žalobcov 1/ Š. S., N.. XX.XX.XXXX a 2/ Y. S., N.. XX.XX.XXXX, obaja žalobcovia bytom V. R. XX, právne zastúpení advokátskou kanceláriou JELENČÍK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom Bratislava, Doležalova 7, proti žalovanému H. Q., bytom V. R. XX, práve zastúpený advokátom Mgr. Róbertom Kutišom, LL.M., so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1130/50, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Návrh žalobcov 1/ a 2/ na pripustenie zmeny žaloby z a m i e t a.

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 223,74 eur, ktoré sú povinní zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že pozemky reg. „Z.“ - parc. č. XXX - záhrada o výmere 86 m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, oba k. ú. V. R., zapísané na LV č. XXX, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. V žalobe uviedli, že žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli manželstvo dňa 28.09.1978 a od svojho narodenia bývajú v obci V. R.. Hospodária na pozemkoch v okolí svojho rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, K.. Ú.. V. R.. Medzi pozemky, ktoré žalobcovia viac ako 20 rokov obhospodarujú a takmer 15 rokov ich považujú za svoje vlastníctvo, patria parcely reg. „Z.“ - parc. č. XXX a XXX na LV č. XXX, K.. Ú.. V. R.. Starali sa a doopatrovali ťažko chorého W. S., ktorý 27.05.1996 zomrel a zanechal po sebe alografický závet. Tento závet, na základe ktorého mali byť dedičom žalobcovia, bol vyhlásený notárom - súdnym komisárom za neplatný, a z toho dôvodu dedičstvo po W. S. pripadlo zákonným dedičom. Do tohto dedičstva patrili aj spomínané nehnuteľnosti parc. č. XXX a XXX. Žalobcovia sa následne dohodli s dedičkami po poručiteľovi o kúpe predmetných parciel č. XXX a XXX, na základe čoho bola dňa 14.05.1999 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej zmluvy bol aj prevod parc. č. XXX, K.. Ú.. V. R., zapísaná na LV č. XXX. Za prevádzané nehnuteľnosti žalobcovia riadne zaplatili dojednanú kúpnu cenu, platili za ne i daň z nehnuteľností a užívali ich ako vlastníci. Koncom roka 2012 sa žalobcovia dozvedeli, že notárka Q.. T. vydala notársku zápisnicu N 288/2012, Nz 30399/2012, ktorá sa týkala osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k parcelám č. XXX a XXX v prospech žalovaného, na základe čoho bol žalovaný zaevidovaný na LV č. XXX, K.. Ú.. V. R. ako vlastník parc. č. XXX a XXX. Notárska zápisnica v prospech žalovaného bola vydaná napriek tomu, že na to neboli splnené tak formálne podmienky, ako aj materiálne, nakoľko žalovaný nikdy k parcele XXX a XXX nevykonával nijaké z oprávnení vlastníka. Notárska zápisnica bola vydaná notárkou v rámci nezákonného postupu, na základe čoho bola uznaná vinnou z disciplinárneho previnenia. Žalobcovia ďalej poukázali na ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 5 ods. 1, § 5 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady, § 41 ods. 1, § 7, § 70 ods. 1, § 34 ods. 1, § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a § 80 písm. c/ O.s.p. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia odôvodnili tým, že sa považujú za vlastníkov predmetných parciel, no podľa údajov katastra je vlastníkom daných parciel žalovaný. Žalovanému daná situácia umožňuje disponovať s parcelami za situácie, kedy žalobcovia nehnuteľnosti užívajú spoločne s okolitými nehnuteľnosťami ako jeden celok, ktorý je riadne oplotený a vykonávajú na ňom dlhodobú hospodársku činnosť. Dané nehnuteľnosti pre riadne obhospodarovanie vyžadujú značné fyzické a materiálne úsilie, a preto je potrebné odstrániť súčasný stav právnej neistoty, aby žalobcovia sa nevystavovali riziku, že dotujú majetok, ktorého benefity budú bez ich vôle užívať tretie osoby. Zápis do katastra nehnuteľností sa na základe osvedčenia o vydržaní uskutočňuje záznamom s deklaratórnymi účinkami, preto žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je jediným efektívnym prostriedkom nápravy. Poukázali na rozsudky NS SR zo dňa 28.09.2010 sp. zn. , zo dňa 29.01.2008 sp. zn. a uznesenie NS SR zo dňa 29.11.2010 sp. zn. . Právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje poňať do petitu priamo výrok o neplatnosti osvedčenia o vydržaní, preto je potrebné sa týmto zaoberať len ako predbežnou otázkou. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že poručiteľ W. S., ako predchádzajúci vlastník parciel č. XXX a XXX jednoznačne prejavil svoju vôľu v závete a tieto nehnuteľnosti odkázal žalobcom. Po tom, ako sa žalobcovia dozvedeli o neplatnosti závetu, dohodli sa s dedičkami na odkúpení parciel, na základe čoho žalobcovia následne podali aj návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a tiež aj k parcele č. XXX, ktoré však neboli zavkladované pre vlastnícky nevysporiadanú časť (parcela č. XXX). Vzhľadom na uvedené pochybenie pri parcele č. XXX mali žalobcovia za to, že k ostatným parcelám - parc. č. XXX a XXX riadne nadobudli vlastnícke právo 31.12.2001, kedy rozhodnutie Okresného úradu v Považskej Bystrici č. M. XXXX/XX z 10.12.2001 nadobudlo právoplatnosť. Žalobcovia sa od spísania závetu poručiteľa W. S. považovali za vlastníkov daných parciel a o tomto omyle ich upovedomil až notár prejednávajúci dedičstvo. Žalobcovia sa preto na základe vyššie uvedeného minimálne od 31.12.2001 starali o parcely č. XXX sa XXX ako o svoj vlastný majetok, nejednalo sa len o subjektívny vnútorný pocit žalobcu, ale o postoj, ktorý aj prejavovali voči tretím osobám (susedom, rodine, obci). Predchádzajúce vlastníčky - dedičky W. S. - ich považujú za riadnych vlastníkov, prijali kúpnu cenu, ktorú im nikdy nevrátili, a tiež sa nikdy nedomáhali žiadnych ďalších nárokov voči žalobcom, resp. k daným nehnuteľnostiam. I obec V. R. považuje žalobcov za vlastníkov, keď im pravidelne vyrubovala daň z nehnuteľností a prijaté platby od žalobcov si vždy riadne ponechala. V závere uviedli, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy, resp. titulom vydržania za splnenia všetkých zákonných podmienok. Dodali, že žalovaný nikdy predmetné parcely nemal v držbe, nikdy k nim nevykonával vlastnícke právo, a preto nesplnil zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto parcelám vydržaním.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko žalobcovia neboli dobromyseľnými držiteľmi. K dispozícii majú síce kúpnu zmluvu, vlastnícke právo však nebolo do katastra nehnuteľností zavkladované. Žalobcovia si boli vedomí toho, že sú povinní podať návrh na vklad vlastníckeho práva a až potom im vznikne vlastnícke právo. Boli si vedomí aj toho, že príslušný okresný úrad konanie o vklade zastavil. Žalobcovia nepreukázali dlhodobé užívanie predmetných nehnuteľností. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , a s tým, že neospravedlniteľným omylom je, že omyl držiteľa vychádza z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona. Poukázal na výpovede samotných žalobcov na pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že vedeli, že nie sú vlastníkmi daných nehnuteľností. Žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný nie je vlastníkom, nakoľko by sa ich právne postavenie nezlepšilo, keďže takýmto výrokom súdu by boli zapísané na miesto žalovaného ako vlastníčky predchádzajúce vlastníčky, a teda by muselo prebehnúť dedičské konanie po nich.

Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ na pojednávaní okrem skutočností uvádzaných v žalobe uviedol, že na podanom návrhu trvajú. Naliehavý právny záujem žalobcov je daný tým, že títo sa cítia byť vlastníkmi nehnuteľností, hoci na LV je ako vlastník vedený žalovaný. Žalobcovia nikdy netvrdili, že vedeli, že na nich neprešlo vlastnícke právo. Sú to ľudia bez právneho vzdelania, o danú vec sa zaujímali a za týmto účelom boli za pracovníčkou katastra, ktorou boli uistení, že po vysporiadaní parcely č. XXX budú zapísaní ako vlastníci parciel č. XXX a XXX bez toho, aby museli čokoľvek iné urobiť. Žiadal vypočuť svedkov - Q. M., V. V. a Q. S. za účelom preukázania dlhodobého užívania dotknutých nehnuteľností a tiež aj pracovníčku správy katastra pani K.Ú., aby dosvedčila tvrdenia žalobcov v

súvislosti s katastrálnym konaním o vklade vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo 14.05.1999. Taktiež žiadal vypočuť žalovaného na okolnosti súvisiace s držbou z jeho strany a listinné dôkazy, ktoré mali byť predložené žalovaným spochybňujúce držbu žalobcov, a požiadal o predloženie zmluvy, z ktorej žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo a o predloženie notárskej zápisnice.

Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 31.05.2016 uviedli, že skutkový a právny stav v rozhodnutiach NS SR, ktoré vo svojom prednese uvádzal právny zástupca žalovaného, sa diametrálne odlišuje od prejednávanej veci. Citoval ustálenú všeobecnú judikatúru k vydržaniu, ktorá sa v podstate spomína vo všetkých troch rozhodnutiach, pričom uviedol, že tento všeobecný rámec pre určenie dobromyseľnosti je vždy potrebné aplikovať na konkrétny skutkový stav, ktorý v danom prípade nesvedčí v prospech žalovaného - žalobcovia uzavreli písomnú, platnú a účinnú kúpnu zmluvu a za predmetné nehnuteľnosti riadne zaplatili kúpnu cenu a podali návrh na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor; opatrnosť žalobcov spočívala v tom, že hneď ako im bolo doručené vyrozumenie katastra, išli sa osobne informovať o následkoch takéhoto rozhodnutia, pričom príslušnou pracovníčkou boli ubezpečení, že prevod bude zaevidovaný na LV po vysporiadaní celého predmetu prevodu, t. j. aj parcely č. XXX. Žalobcovia vedeli, že parcela č. XXX do skončenia ROEP nie je ich vlastníctvom, avšak ohľadom parciel XXX a XXX bol stav odlišný, keďže pri týchto parcelách nemal kataster žiadne výhrady, a preto nemali žalobcovia najmenší dôvod si myslieť, že nenadobudli vlastnícke právo k týmto dvom parcelám; uvedenému zodpovedalo ďalšie konanie žalobcov, kedy vykonali potrebné úkony po ukončení ROEP, aby nadobudli vlastnícke právo aj k parcele č. XXX. Vo vzťahu k parcelám č. XXX a XXX po skončení katastrálneho konania už žalobcovia nevykonali ďalšie kroky k nadobudnutiu vlastníckeho práva, pretože mali za to, že sú ich vlastníctvom; žalobcovia nepretržite, najneskôr od 31.12.2001, užívajú dané nehnuteľnosti č. XXX a XXX ako svoje, riadne ich obhospodarovali, zveľaďovali, platili za ne dane a investovali do nich finančné prostriedky; žalobcovia odmietajú, že boli neznalí jednoznačnej právnej úpravy, ktorá nie je ustálená v aplikačnej praxi, keďže sa jedná v danom prípade o osobitnú právnu situáciu, tzv. čiastočného vyhovenia návrhu na vklad, kedy je časť návrhu zo strany katastra bez výhrad (parc. č. XXX a XXX), no vo zvyšnej časti návrhu je nedostatok (parc. č. XXX). Poukázal na to, že keď sa vyhovie návrhu iba čiastočne, nie je neobvyklé, že sa v tejto časti prevod nepremieta hneď aj na LV, ktorý slúži len na evidenciu nie vecno-právne účinky vkladu. Toto sa žalobcovia domnievali. Ak by žalobcovia nepodali jeden návrh na vklad, ale dva, nebol by žiadny dôvod zo strany katastra nevykonať zápis predmetných parciel č. XXX a XXX. Zo strany príslušného okresného úradu, katastrálny odbor, boli utvrdení, že ich aktivita sa utvrdzuje len pri parcele č. XXX. Poukázal na § 134 ods. 2 a § 133 ods. 2 s tým, že žalobcovia uzavreli platnú a účinnú zmluvu a samotný proces zavkladovania je mimo dispozície zmluvných strán. Žalobcovia mali za to, že ku zavkladovaniu parciel č. XXX a XXX v ich prospech riadne došlo. Citoval časť z prednášky Q.. F. na tému Aktuálne otázky katastrálneho konania, v praxi, a tiež aj z Katastrálneho bulletinu č. 3/2004. Uviedol, že je značný rozdiel medzi uzavretím ústnej zmluvy o prevode nehnuteľností, nepodaním návrhu na vklad, nezavkladovaním en bloc a nezavkladovaním pre údajnú chybu len pri jednej z viacerých parciel, ktorá ani nie je predmetom tohto konania, a súčasne ktorej sú už žalobcovia riadnymi vlastníkmi. Parcela č. XXX celú situáciu zamotala a uviedla žalobcov do omylu, ktorý im aj z dôvodu nejednotnej aplikačnej praxe katastrálnych konaní vyčítať nemožno. Pri vytrvalosti žalobcov získať vlastnícke právo k všetkým trom susediacim parcelám č. XXX, XXX a XXX im nemožno vyčítať akúkoľvek apatiu, či neopatrnosť. Majú dokonca tri právne tituly svedčiace v prospech dobromyseľnosti žalobcov (závet, kúpna zmluva, inštitút vydržania). Citoval z rozsudku NS SR sp. zn. z 01.01.2013 a tiež aj § 130 ods. 1 OZ. Z dôvodu právnej neistoty, ktorej sú žalovaní vystavovaní, považujú za potrebné určiť, že oni sú vlastníkmi parciel č. XXX a XXX. Ak k takémuto určeniu zo strany nedôjde, žalobcovia sa domáhajú určenia aspoň toho, že vlastníkom predmetných parciel nie je žalovaný. Toto je podstatné z dôvodu, že medzi účastníkmi konania je spor o to, kto je oprávnený dané parcely užívať a nakladať s nimi, čo už aj spôsobilo viacero konfliktov a situácia zostáva vyostrená. V tejto súvislosti došlo už aj k poškodeniu majetku žalobcov, ktorý sa nachádza na predmetných parcelách, čo bolo aj konštatované rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica. Na daných nehnuteľnostiach sa nachádza aj ďalší majetok žalobcov, ktorý je s nimi pevne spojený. V prípade, že by súd subsidiárne určil, že žalovaný nie je vlastníkom predmetných parciel, kataster by obnovil pôvodný stav a žalobcovia by boli oprávnení opätovne podať návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným parcelám na základe platnej a účinnej kúpnej zmluvy. V závere podania žalobcovia žiadali, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že určí, že parcely č. XXX a XXX K.. Ú.. V. R. sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, a v prípade, ak súd zamietne prvý petit z navrhovaného eventuálneho petitu, žalobcovia navrhujú druhý subsidiárny petit v znení, že predmetné parcely č. XXX a XXX K.. Ú.. V. R., nie sú vo vlastníctve žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Osvedčenie o dedičstve vydaného Q.. Ľ. K., v konaní vedenom pod sp. zn. D 1055/96 zo dňa 15.01.1998, Kúpna zmluva zo 14.05.1999, Geometrický plán J.. V. z 03.09.1998, Návrh na vklad do katastra nehnuteľností z 25.10.1999, Rozhodnutie Okresného úradu v W. A.J., katastrálny odbor z 10.12.2001, Potvrdenie obce V. R. z 23.10.2013, Výpis z LV č. XXX, K.. Ú.. V. R. zo dňa 15.06.2016 a 14.01.2016, Uznesenie Okresnej prokuratúry W. A. č. k. -23 zo 14.08.2014, Oznámenie Notárskej komory Slovenskej republiky z 05.02.2013, Vyjadrenie obce V. R. k vydaniu osvedčenia z 30.07.2012, Kúpna zmluva zo 14.05.1999, Fotografia, Katastrálna mapa týkajúca sa R. Č.. XXX, K.. Ú.. V. R., Uznesenie OR PZ Považská Bystrica, ČVS:ORP-86/OVK-PB-2013 zo dňa 25.03.2015, Fotokópia podacieho lístku, Návrh na zápis vlastníckeho práva z 03.06.2016, Čestné prehlásenie starostu obce V. R., V. V. a Q. M., všetky z 23.05.2016, a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXX K.. Ú.. V. R. zo dňa 19.01.2016 súd zistil, že vlastníkom parciel reg. „Z.“ - parc. č. XXX a XXX je žalovaný v podiele 1/1. Z toho istého LV zo dňa 15.06.2016 bolo zistené, že vo vzťahu k parcelám reg. „Z.“ - parc. č. XXX a XXX bola vyznačená plomba na základe M. XXXX/XXXX.

Dňa 15.01.1998 vydal Q.. Ľ. K. - notár, súdny komisár - na základe poverenia Okresného súdu W. A., osvedčenie o dedičstve č. k. D 1055/96-45, D/not/416/96 v dedičskej veci po poručiteľovi menom W. S., D.. XX.XX.XXXX, z ktorého osvedčenia o dedičstve bolo zistené, že poručiteľ zanechal alografný závet, ktorý daný súdny komisár vyhlásil za neplatný a dedičstvo po poručiteľovi nadobudli dedičia zo zákona v tretej dedičskej skupine - sestry Z. W. a P. Š.. Predmetom dedičstva boli aj nehnuteľnosti parc. č. XXX a XXX K.. Ú.. V. R.. Ich nadobúdateľkami sa stali spomínané sestry poručiteľa, každá v 1.

Dňa 14.05.1999 uzatvorili W. Z., Š. P., B. Ľ. a V. V. ako predávajúce a žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci, kúpnu zmluvu, v ktorej sa uvádza, že predávajúce Z. W. a P. Š. sú podielovými spoluvlastníčkami PKN parcely č. XXX a XXX, zapísané na LV č. XXX, K.. Ú.. V. R., každá po 1 a predávajúce Ľ. B. a V. V. sú podielovými spoluvlastníčkami PKN parcely č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, K.. Ú.. V. R.. Geometrickým plánom č. 93/98 zo dňa 14.08.1998 vyhotoveného geodetom C. V. boli vytrovené z PKN parciel č. XXX, XXX, XXX a XXX nové pozemky K. č. XX o výmere 222 m2 a K. č. XX/X o výmere 8 m2. Predávajúce 1/, 2/, 3/ a 4/ predali a kupujúci kúpili dané nehnuteľnosti, a to diel 1 o výmere 116 m2, diel 2 o výmere 2 m2, diel 3 o výmere 14 m2, diel 4 o výmere 1 m2 v celosti do BSM a diel 5 o výmere 61 m2 a diel 6 o výmere 3 m2 oba v podiele 5/8 do BSM. V čl. V uvedenej zmluvy sa uvádza, že kupujúci nadobudnú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedených v tejto zmluve vkladom do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade, katastrálny odbor, W. A.. V čl. VIII sa uvádza, že účastníci zmluvy prehlasujú, že si zmluvu pred podpísaním prečítali.

Dňa 28.10.1999 došiel na Okresný úrad, katastrálny odbor, W. A., návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ktorý podali žalobcovia ako účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1999. Požiadali o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to katastrálne územie V. R. - diel 1 o výmere 116 m2, diel 2 o výmere 2 m2, diel 3 o výmere 14 m2, diel 4 o výmere 1 m2, všetko v celosti a diel 5 o výmere 61 m2 a diel 6 o výmere 3 m 2 oba v podiele 5/8, vytvorenými geometrickým plánom č. 93/98 zo dňa 14.08.1998.

Z geometrického plánu vytvoreného C. V. v auguste 1998 vyplýva, že predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva boli okrem iného parcely č. XXX a XXX, K.. Ú.. V. R..

Rozhodnutím Okresného úradu v W. A., katastrálny odbor, M. XXXX/XX zo dňa 10.12.2001 vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy zo dňa 14.05.1999 uzatvorenej medzi Z. W., P. Š., B. Ľ. a V. V. ako predávajúcimi a žalobcami ako kupujúcimi bolo rozhodnuté tak, že daná vec bola zastavená. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia bolo zistené, že nakoľko predmetom kúpnej zmluvy je pozemok parc. č. K. XX - zastavané plochy o výmere 222 m2 a pozemok parc. č. K. XX/X - zastavané plochy o výmere 8 m2 zamerané geometrickým plánom č. 93/98 zo dňa 03.09.1998, bolo potrebné doložiť doklad o vlastníctve na 3/8 parcely K. Č.. XX a parcely č. XX/X. Z uvedených dôvodov bolo vo veci 16.05.2001 konanie prerušené a účastníci boli vyzvaní, aby odstránili nedostatky návrhu na vklad, t. j. predložili zmluvu na podiel 3/8 pozemku parc. č. XXX, prípadne doklad o už nadobudnutom vlastníctve. Uvedené rozhodnutie bolo doručené tak predávajúcim ako aj kupujúcim

- žalobcom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.12.2001.

Dňa 30.07.2012 vydala obec V. R. vyjadrenie k vydaniu osvedčenia podľa § 63 notárskeho poriadku, ktorým oznámila Q.. Z. T., notárke so sídlom v W., že vydáva zamietavé stanovisko k osvedčeniu o vydržaní v prospech H. Q. - žalovaného, okrem iného aj vo vzťahu k parcelám K. Č.. XXX a XXX, K.. Ú.. V. R..

Z potvrdenie obce V. R. zo dňa 23.10.2013 bolo zistené, že žalobca 1/ si plní daňovú povinnosť - platí daň z nehnuteľností za parcely K. XX, zloženú z pôvodných parciel K. XXX, XXX, XXX už odo dňa ich kúpy od vlastníkov.

Uznesením Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, č. k. -23 zo dňa 14.08.2014 bolo zistené, že prokurátorka tejto prokuratúry vo veci trestného stíhania Q.. Z. T. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa zrušila uznesenie vyšetrovateľa OR PZ W. A., ČVS:ORP-86/OVK-PB-2013 zo dňa 10.07.2014, ktorým zastavil trestné stíhanie za vyššie uvedený prečin z dôvodu, že toto je nezákonné a neopodstatnené. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že vyšetrovateľ PZ pred vydaním uznesenia o zastavaní trestného stíhania nezistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na vydanie takéhoto uznesenia. Toto trestné stíhanie inicioval žalobca 1/, nakoľko mal za to, že pri spisovaní notárskej zápisnice o osvedčení N 288/2012, Nz 30399/2012 zo dňa 24.08.2012, týkajúcej sa osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam okrem iných i k parcelám K. XXX a XXX, K.. Ú.. V. R., nepreverila Q.. T.Á., či okrem žalovaného nie sú ďalšie osoby, ktoré by na tieto nehnuteľnosti mali vlastnícky nárok.

Notárska komora Slovenskej republiky listom zo dňa 05.02.2013 oznámila žalobcovi 1/ výsledok prešetrovania jeho podnetu, v ktorom poukázal na nesprávny postup Q.. T. pri osvedčovaní vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam notárskou zápisnicou N 288/2012, Nz 30399/2012. Uvedenú sťažnosť - podnet, Notárska komora SR považuje za opodstatnenú, nakoľko dotknutá notárka pri výkone notárskej činnosti nepostupovala v súlade s § 63 notárskeho poriadku a z toho dôvodu bol poverený prezident notárskej komory podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči notárke.

Uznesením OR PZ Považská Bystrica, ČVS:ORP-86/OVK-PB-2013 zo dňa 25.03.2015 bolo trestné stíhanie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Dňa 09.06.2016 podali na poštovú prepravu žalobcovia návrh na zápis vlastníckeho práva zo dňa 03.06.2016, v ktorom uvádzajú, že dňa 14.05.1999 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod pozemkov pôvodných parciel reg. „Z.“ - parc. č. XXX, XXX a XXX. Konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k daným pozemok M. XXXX/XX bolo zastavané z dôvodu nepredloženia zmluvy na spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/8 na parc. č. XXX. Keďže vo vzťahu k parcelám XXX a XXX neboli vytknuté žiadne vady, boli splnené všetky podmienky, aby bol vklad vlastníckeho práva vo vzťahu k týmto parcelám riadne vykonaný. Keďže žalobcovia medzičasom zistili, že nie sú vedení ako vlastníci daných pozemkov, požiadali príslušný okresný úrad o opravu daného stavu, resp. ak toto nebude možné vykonať v rámci opravy, žiadajú opätovne zavkladovať vlastnícke právo podľa kúpnej zmluvy. Ak k takému zápisu vlastníckeho práva nemôže dôjsť, navrhujú prerušiť konanie o návrhu na vklad do právoplatného skončenia konania vedeného na tun. súde sp. zn. , kde sa rieši predbežná otázka, a síce, či žalovaný zapísaný na LV č. XXX ako vlastník pozemkov parc. č. XXX a XXX ich skutočne získal vydržaním, a teda či je ich vlastníkom.

Z čestných prehlásení V. V. a Q. M., obe z 23.05.2016 vyplýva, že žalobcovia trvale užívali a užívajú pozemok v k. ú. V. R., skladajúci sa z parciel K. Č.. XXX, XXX a XXX, tento nikdy neužíval a neobhospodaroval žalovaný.

Z čestného prehlásenia obce V. R. zo dňa 23.05.2016 vyplýva, že žalobcovia pozemok K. XX skladajúci sa z parciel K. Č.. XXX, XXX a XXX, užívali a užívajú žalobcovia odo dňa ich kúpy od vlastníkov a zároveň si plnili daňovú povinnosť. Žalovaný tieto parcele nikdy neužíval, a ani od nich neplnil daňovú povinnosť.

Žalobca 1/ na pojednávaní vypovedal, že nepodával žalobu ohľadom závetu, keďže s dedičkami W. S. sa dohodol o odkúpení daných nehnuteľností po ukončení dedičského konania. Uviedol, že rozhodnutie Okresného úradu W.Á. A., katastrálny odbor, č. M. XXXX/XX z 10.12.2001 mu bolo doručené, napriek

tomu však bol presvedčený, že je vlastníkom parciel č. XXX a XXX, keďže výhrada katastra sa týkala len parcely č. XXX. Na LV boli teda aj naďalej vedené ako vlastníčky pani W. a Š.. Mal za to, že v rámci ROEP, kde sa dorieši parcela č. XXX, sa dorieši vlastníctvo vo vzťahu k všetkých trom parcelám č. XXX, XXX a XXX. Potvrdil, že po tom, ako mu bolo doručené spomínané rozhodnutie okresného úradu, pozeral príslušný výpis z LV, kde sú evidované dotknuté nehnuteľnosti. Keďže bol v domnení, že dané parcely sú jeho vlastníctvom, správal sa k nim ako vlastník, platil za ne dane, vymenil staré pletivo za nové, betónové stĺpiky a pod.

Žalobkyňa 2/ na pojednávaní vypovedala, že aj jej bolo doručené spomínané rozhodnutie okresného úradu z 10.12.2001. Potvrdila, že to, čo vypovedal žalobca 1/ je pravda. Uviedla, že im bolo známe, že po zastavaní vkladového konania nie sú vedení ako vlastníci parciel č. XXX a XXX. Žalobca 1/ bol na okresnom úrade, kde mu bolo povedané, že keď sa v rámci ROEP dorieši parcela č. XXX, osvedčí sa im to v rámci ROEP ako ucelený celok z dôvodu, že majú kúpnu zmluvu k parcelám č. XXX a XXX. Dodala, že nemajú vedomosť o tom, že by žalovaný parcely č. XXX a XXX K.. Ú.. V. R. odkúpil.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 95 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (1) Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. (2) Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. (3) O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.

Podľa § 129 ods. 1 Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 133 ods. 2 účinného od 01.01.1993 Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 134 ods. 1 Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Zmenou žaloby v zmysle § 95 O.s.p. sa rozumie, ak žalobca: 1/ na základe rovnakého skutkového základu požaduje rovnaké plnenie vo väčšom rozsahu (žalobca mení petit - pýta viac, ako pôvodne), 2/ požaduje síce rovnaké plnenie, avšak na základe iného skutkového stavu ako ho opísal v žalobe (žalobca nemení petit, ale mení opis rozhodných skutočností ) a 3/ na základe iného skutkového stavu požaduje iné plnenie (žalobca mení aj petit, aj rozhodné skutočnosti). V takom prípade na návrh žalobcu súd pripustí, resp. nepripustí zmenu žaloby.

Nakoľko v danom prípade nejde ani o jednu z vyššie uvedených situácií, nejde o zmenu žaloby, preto súd návrh za pripustenie zmeny žaloby zamietol.

Podľa názoru súdu za zmenu žaloby možno považovať návrh, v ktorom by žalobcovia namiesto určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, žiadali určiť, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, avšak v žiadnom prípade do úvahy nemôže prichádzať možnosť nechať na úvahe súdu, aby určil buď že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi, alebo ak súd dospeje, že takémuto petitu nemožno vyhovieť, tak aby určil, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

Súd poukazuje na to, že v danom prípade sa nejedná ani o eventuálny petit; aby išlo o eventuálny petit nestačí, ak žalobca petit formuluje tak, ako to urobili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 31.05.2016. O eventuálny petit ide v prípade, ak žalobca žiada zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum" na iné plnenie. Eventuálny petit je typický pri žalobách na vydanie veci, ktorý žalobca formuluje tak, že pre prípad nemožnosti vydania veci (či už preto, lebo vec neexistuje, alebo ju žalovaný nemá), žiada od žalovaného peňažnú náhradu. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu.

Zo žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel reg. „Z.“ - parc. č. XXX a XXX, K.. Ú.. V. R.. Ide teda o tzv. určovaciu žalobu, a teda súd v prvom rade skúmal, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že naliehavý právny záujem na takom určení majú, nakoľko tvrdia, že sú vlastníkmi spomínaných parciel, avšak z výpisu z LV vyplýva, že ako vlastník je vedený žalovaný.

V zmysle § 134 ods. 1 sú predpokladom vydržania: spôsobilý subjekt (fyzické osoby, právnické osoby, štát), spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa a oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že prvé dva predpoklady, t. j. spôsobilý subjekt a predmet držby v danom prípade boli splnené. Ďalšími zo základných podmienok vydržania je dobromyseľnosť vydržateľa a oprávnenosť držby, čo znamená, že oprávnený držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, ak je so zreteľom na okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Aby išlo o oprávnenú držbu, je potrebné posúdiť, či 1/ existuje právny (hoci i domnelý) titul, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, 2/nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a 3/ dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod 1/ a 2/, že mu vec podľa práva patrí - že je jeho vlastníkom.

V zmysle ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2010).

Žalobcovia v konaní tvrdili, že sú vlastníkmi daných nehnuteľností a v prospech ich dobromyseľnosti svedčia 3 právne tituly - závet poručiteľa W. S., kúpna zmluva zo dňa 14.05.1999 a vydržanie.

Pokiaľ ide o závet, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súdny komisár v dedičskom konaní po poručiteľovi W. S. považoval poručiteľov závet za neplatný a žalobcovia sa nedomáhali v občianskom súdnom konaní určenia, že sú dedičmi po spomínanom poručiteľovi. Z tohto aspektu je dobromyseľnosť irelevantná, nakoľko v prípade, že by bol závet platný, žalobcovia by predmetné nehnuteľnosti nadobudli titulom dedenia a nebol by dôvod zapodievať sa možnosťou vydržania nehnuteľností žalobcami.

Prípadná dobromyseľnosť je právne relevantná iba pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, nie však pre nadobudnutie vlastníctva dedením.

Právnym dôvodom (titulom), o ktorý sa opiera viera žalobcov, že im nehnuteľnosti patria, je však kúpna zmluva zo dňa 14.05.1999, ktorou dedičky po poručiteľovi W. S. odpredali žalobcom dotknuté nehnuteľnosti. Kúpna zmluva sama o sebe však prevod vlastníckeho práva nespôsobí; právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností je dvojfázový proces - jeho predpokladom je vznik záväzkového právneho vzťahu (v tomto prípade kúpna zmluva) s právnymi účinkami inter partes, kedy k nadobudnutiu vlastníckeho práva k takto zmluvne prevádzaným nehnuteľnostiam a teda k dovŕšeniu vecnoprávnych účinkov erga omnes, je potrebný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K vzniku vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností.

Občiansky zákonník od 01.01.1993 v ustanovení § 133 ods. 2 stanovuje, že vlastníctvo k nehnuteľnosti prevádzanej na základe zmluvy, sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Jedná sa o jasne formulované, zrozumiteľné a všeobecne známe ustanovenie zákona. Skutočnosť, že žalobcovia o tomto vedeli, svedčí i ustanovenie čl. V. kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1999, ako aj to, že podali na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor , návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že konanie o vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bolo zastavené, a to nie čiastočne, ale celé, pričom žalobcovia o tomto mali vedomosť a tiež vedeli o tom, že nie sú na liste vlastníctva vedení ako vlastníci daných nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému súd mal za to, že žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že im dané nehnuteľnosti patria - teda že sú ich vlastníkmi, keďže nebolo vlastnícke právo zavkladované do katastra nehnuteľností. Subjektívne presvedčenie žalobcov o tom, že sú vlastníkmi daných nehnuteľností (aj s tým, že za ne platili po celú dobu daň z nehnuteľností a že na nich hospodárili) ešte nesvedčí o tom, že žalobcovia boli dobromyseľní vzhľadom na všetky okolnosti aj objektívne.

Pokiaľ ide o posúdenie podmienok vydržania súd vychádzal z rozhodnutí uverejnených v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2015 pod R 73 a 74. Hoci totiž existuje zmluva, táto len sama o sebe nemôže založiť dobromyseľnosť, ak nie sú splnené aj ďalšie podmienky, a to napr. písomná forma takejto zmluvy, resp. vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Žalobcovia boli katastrálnym odborom vyzvaní na odstránenie vád, a keďže tieto neodstránili, okresný úrad katastrálne konanie zastavil. Žalobcom nič nebránilo v tom, aby spísali s predávajúcimi riadnu kúpnu zmluvu tak, aby vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam mohlo byť zavkladované do katastra nehnuteľností (alebo podali dva návrhy na vklad vlastníckeho práva ako to žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzajú v podaní zo dňa 31.05.2016).

Z dôvodov, že v konaní nebolo preukázané, že žalobcovia boli vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní držitelia, súd žalobu zamietol. Súd nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy - výsluchy žalovaného a navrhnutých svedkov, ako i prečítaním navrhnutých listinných dôkazov, nakoľko sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie vzhľadom ku skutočnostiam zisteným doteraz vykonaným dokazovaním.

Žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináleží náhrada trov konania v plnom rozsahu (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Tieto trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 223,74 eur za 3 úkony právnej služby á 66,- eur - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ účasť na pojednávaní dňa 19.05.2016, 3/ účasť na pojednávaní dňa 16.06.2016 - a k nim prináležiaci režijný paušál á 8,58 eur, t. j. 3 x 8,58 eur. Uvedené trovy konania sú povinní žalobcovia zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi žalovaného (§ 149 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 OSP Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 OSP V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.