Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-33-2015.pdf
PDF · 76.08 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/33/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pre sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci navrhovateľky: R. Č., X.. XX. X. XXXX, L. R. XXX/X, R. E. , štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi: E. Č., X.. XX. X. XXXX, L. R. XXX/X, R. E., Š.V. S. R. K., zast.: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka so sídlom Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky R. Č., K.. L., X.. XX. X. XXXX a odporcu E. Č., X.. XX. X. XXXX, uzavreté dňa XX. X. XXXX vo Svätom Jure, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Svätý Jur, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, sa rozvádza.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 13. februára 2014 domáhala rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzatvorila dňa 29. 9. 2012 vo Svätom Jure, čo odôvodnila tým, že ich manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoju funkciu a je len formálne. Poukázala na to, že ich manželstvo bolo uzatvorené veľmi rýchlo, celé sa to udialo tak, že v lete sa zoznámili, na jeseň už odporca býval u jej rodičov a zakrátko na to bola svadba. Uviedla, že pri uzatváraní manželstva bola veľmi mladá, a až neskôr, keď nastalo určité vytriezvenie zistila, že s odporcom nedokáže žiť v manželstve. Podľa navrhovateľky ide o jednostranné manželstvo a hoci by aj zo strany odporcu prichádzalo do úvahy obnovenie manželského spolužitia, z jej strany je to vylúčené, nakoľko ona vo vzťahu s odporcom psychicky trpí a musela dokonca vyhľadať odbornú pomoc psychiatra, ktorý jej predpísal aj lieky na upokojenie.
Odporca sa k návrhu na rozvod vyjadril v písomnom pojednávaní doručenom súdu dňa 16.11.2015, v ktorom uviedol , že nesúhlasí s podaným návrhom, je ochotný podstúpiť sedenia u psychológa, či psychiatra a chce naďalej zotrvať v manželstve, ktoré bolo uzatvorené z lásky. Na pojednávaní konanom dňa 1.3.2016 odporca uviedol, že v žiadnom prípade nevidí v ich manželstve znaky trvalého rozvratu. Kategoricky vylúčil to, že by navrhovateľku nejako psychicky týral, či na ňu vyvíjal nátlak. Uviedol, že na navrhovateľku nikdy nezdvíhal hlas, ani na ňu nebol agresívny, pričom aj samotná navrhovateľka sa vyjadrila tak, že je pre ňu až príliš dobrý. Poukázal na to, že jeden jediný dôvod narušenia manželstva je priateľstvo navrhovateľky s jej kamarátkou, ktorá ju zatiahla do partie pochybných mravov a mal za to, že v danom prípade navrhovateľku od manžela odvádza táto partia. Argumentoval tým, že nápad na uzavretie manželstva vzišiel od navrhovateľky, pričom odporca navrhovateľke vtedy hovoril, aby si to dobre rozmyslela. Poukázal aj na to, že navrhovateľka nijako nekonkretizovala ňou udávaný psychický nátlak, ani dôvody, pre ktoré by manželstvo malo byť hlboko a trvalo rozvrátené, pričom mal za to, že v danom prípade prichádza do úvahy skôr vyhľadanie odbornej pomoci pre účastníkov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka B. Š., ďalej prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov, a to: sobášny list, lekársky nález, správa z psychologického sedenia, pričom z takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca sa spolu zoznámili prostredníctvom sociálnej siete na internete na jar v roku 2010. V lete roku 2010 navrhovateľka navštívila odporcu v Srbsku, kde ju odporca požiadal o ruku. Na jeseň roku 2010 sa odporca presťahoval na Slovensko, pričom býval spoločne s navrhovateľkou v dome jej rodičov. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX. X. XXXX v rímsko-katolíckom kostole vo R. E.. V spočiatku harmonickom manželstve sa postupom času začali prejavovať nezhody, ktoré vrcholili hádkami medzi manželmi. Dôvodom nezhôd bola žiarlivosť odporcu, i keď je zrejmé, že nie bezdôvodná, nakoľko navrhovateľka sa v roku 2013 dopustila manželskej nevery a mala pomer s iným mužom. Túto manželskú neveru dokázal odporca navrhovateľke odpustiť, avšak už jej nedôveroval a začal jej kontrolovať telefón a počítač. V roku 2014 sa nezhody medzi manželmi prehĺbili. Podľa navrhovateľky došlo k zlomu v ich manželstve v osudnú noc v lete roku 2014, kedy si odporca prečítal v jej telefóne SMS správu, ktorú si navrhovateľka písala s kamarátom. Navrhovateľka vtedy započula výkrik zo záhrady, išla sa tam pozrieť, a videla ako odporca visí na lane pre deti, pričom nadobudla dojem, že sa chce obesiť. Vtedy navrhovateľka odporcovi pomohla, zobrala ho dovnútra a všetko povedala mame, ktorá jej povedala, nech odíde. V tú noc sa navrhovateľka aj rozhodla odísť, a od augusta 2014 bývala v záhradnej chatke, ktorú jej poskytol jej priateľ, s ktorým si písala. Po pár mesiacoch života v chatke začala navrhovateľka bývať spolu s týmto priateľom, v súčasnosti je s ním stále vo vzťahu a plánujú si nájsť vlastné bývanie.
Svedok Š. vypovedal, že s navrhovateľkou sa spoznal na dedinskej diskotéke, kde bol vtedy so svojou vtedajšou priateľkou, ktorá sa poznala s navrhovateľkou, toto stretnutie mohlo byť v rokoch 2011-2012. V roku 2014 navrhovateľku svedok oslovil s požiadavkou, že chce od nej namaľovať obraz. Navrhovateľka mu vtedy v komunikácií na sociálnej sieti spomínala, ako to má v manželstve nahnuté. Začali si spolu písať ohľadom požadovaného obrazu, ale aj o osobných veciach. Svedok tiež uviedol, že spolu s navrhovateľkou viedli spoločnú domácnosť od roku 2014, kedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom. Išli spolu bývať do nájomného bytu v bytovom dome v centre Bratislavy. V súčasnosti spolu nebývajú v spoločnej domácnosti, avšak do budúcnosti majú s navrhovateľkou také plány, že by spolu chceli žiť a postaviť si spoločný dom.
V správe z psychologického sedenia zo dňa 3. júna 2016, uviedol klinický psychológ Mgr. Gabriel Hrustič, inter alia, nasledovné: „Z realizovaného sedenia vyplynulo, že vzťah je trvalo rozvrátený, nefunkčný, neexistuje medzi nimi konštruktívna komunikácia. Pán Č. odmieta akceptovať rozhodnutie jeho manželky sa s ním rozviesť, skotomizuje nefunkčnosť vzťahu. Žije vo svojom presvedčení, že problém je len na strane manželky, nerešpektuje a popiera jej slobodnú voľbu, že s ním už žiť nechce, že nevidí v ich vzťahu perspektívu po tom, čo s ním zažila. U pána Č. sa výrazne prejavuje deficit empatie, čo zásadne znemožnenie fungovanie harmonického vzťahu a pokračovanie manželstva v kontexte tejto vzťahovej diády by bolo psychicky veľmi stresujúce najmä pre pani Č.A., predstavovalo by to nezdravé prostredie pre prípadnú výchovnú spoločných detí. Realizované stretnutia považujem za dostatočné na moje odborné zhodnotenia a preto odporúčam manželstvo riadne rozviesť.“
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení a manželstvo účastníkov konania , rozviedol podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2014 , nehospodária spolu, intímne sa spolu nestýkajú a len ťažko spolu vôbec komunikujú. Súd dospel k záveru, že pokiaľ by sa aj účastníci konania rozhodli mať spolu deti, nimi vytvorené rodinné prostredie by nebolo vhodné pre výchovu maloletých detí, čo potvrdil i záver psychológa. Za toho stavu súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že ich manželstvo je už len formálne, vôbec neplní svoj spoločenský účel a jeho trvanie nemá žiaden význam pre spoločnosť, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho konania žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.