Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-74-2016.pdf
PDF · 80.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/74/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, pobočka a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporkyni I. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. J. XX, o zaplatenie 1 133,61 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu dňa 11.04.2016 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k úhrade sumy 1 133,61 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 15,75 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 05.04.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 16.07.2010 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2 400,- Eur zo strany navrhovateľa. Zmluvné strany sa dohodli na splátkach vo výške 61,84 Eur. Odporkyňa mala dlh splatiť v 84 mesačných splátkach. Odporkyňa sa dostala s úhradou svojho záväzku do omeškania a listom zo dňa 14.01.2016 navrhovateľ vyzval odporkyňu k úhrade celého dlhu v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Navrhovateľ si v konaní uplatnil istinu vo výške 113,92 Eur, úrok vo výške 68,22 Eur, zosplatnenú istinu vo výške 930,57 Eur, poistenie Bill protection výške 20,90 Eur.
Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ s právnym zástupcom. Pojednávania sa zúčastnila odporkyňa.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že zmluvu uzatvorila cez telefón, zo spoločnosti jej poslali podklady, aby si ich prečítala. Potom jej zavolali druhýkrát, že má úver schválený. V čase keď prišla o zamestnanie prestala splácať. Poslali jej aj kartu, ale kartu nepoužila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, predžalobnou výzvu zo dňa 09.03.2016 spoločne s podacím hárkom, Úverovou zmluvou spoločne s úverovými podmienkami, výzvou k splateniu dlhu zo dňa 14.01.2016 spoločne s podacím hárkom, splátkovým kalendárom.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 16.07.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 2 400,- Eur. Úver mal byť splatený v 84 mesačných splátkach vo výške 61,84
Eur, splatných do 15. dňa v mesiaci. V zmluve je uvedená aj na ročná úroková sadzba 21,37 %, RPMN od 25% do 25,8% a priemerná RPMN 18,59% Odporca sa postupne dostal do omeškania so splácaním splátok a navrhovateľ v zmysle zákona úver zosplatnil a požiadal o splatenie celej dlžnej sumy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Z. č. 129/2010 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľská zmluva, teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu upravenú § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto navrhovateľ bol odo dňa uzavretia zmluvy s odporkyňou v postavení dodávateľa a odporkyňa v postavení spotrebiteľa. Súd považuje za preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač, teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd poukazuje na to, že posudzovaná úverová zmluva svojim rozsahom, štruktúrou je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický neprehľadný text napísaný miniatúrnym ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriacu neoddeliteľnú súčasť v rozsahu troch strán obdobne napísané nečitateľným písmom. Podľa názoru súdu zmluva uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané. Je tu zrejmá existencia nekalej obchodnej praktiky žalobcu vrátane praktiky s používaním takmer nečitateľného textu v časti zmluvy ako aj v úverových podmienkach. Z hľadiska menšej informovanosti je odporca v znevýhodnenom postavení oproti navrhovateľovi a používanie tejto podmienky umožňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na strane odporcu. Za nekalú praktiku považuje súd aj ustanovenie o revolvingu a rozhodcovskom konaní, ktoré tak isto nie je považované za individuálne dohodnuté, pretože je súčasťou už natlačených formulárov a odporca nemá možnosť nijakým spôsobom tieto ustanovenia zmeniť aj napriek tomu, že si revolving čerpať nemusí, tak ako bolo i v našom prípade. Odporca síce časť zmluvy upravujúcu revolving podpísal, ale podľa názoru súdu k tomu došlo omylom, pretože zmluva o revolvingu je súčasťou úverovej zmluvy, pôsobí skryto a odporca žiaden revolving nechcel, žiaden si ani nečerpal.
V uzatvorenej úverovej zmluve absentujú podľa názoru súdu podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010. V zmluve chýba doba trvania a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) cit.zák. ) V zmluve je síce uvedená lehota splatnosti 84 mesiacov a splatnosť splátky 15. deň v mesiaci, tak by teda bolo možné konečnú splatnosť vypočítať, ale zákon vyžaduje konečnú splatnosť uviesť konkrétnym termínom. V zmluve je síce uvedená výška splátok, ale absentuje údaj o výške istiny a úroku v jednotlivých splátkach (§ 9 ods. 2 písm. l) cit.zák. ) V zmluve je uvedený údaj o RPMN od 25% do 25,8%, čo je zjavne v rozpore so zákonnou úpravou, ktorá požaduje uviesť RPMN jasným, zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom, čiže jednou číselnou hodnotou. Súd preto posúdil zmluvu ako zmluvu, kde RPMN uvedená nie je (§ 9 ods. 2 písm. k) cit.zák. )
Na základe uvedeného súd považuje za preukázané, že v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), l) a k) z. č. 129/2010 Z. z..
Na základe uvedeného súd považuje za preukázané, že uzatvorená zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou je platná, ale v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., písm.b) je uzatvorená zmluva považovaná za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.
Súd považuje za preukázané, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 2 400,- Eur, z ktorého uhradila 3 708,26 Eur. Navrhovateľ tak nemá nárok na zaplatenie rozdielu, pretože odporkyňa už vrátila viac ako si požičala. Súd preto nárok navrhovateľa zamietol.
Pri určení trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala v konaní plný úspech, náhradu trov si neuplatnila, žiadne jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)