Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/112/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci navrhovateľa: S. W., K. XX.X.XXXX, O. O. XXXX/XX, V. X, Č. Y., právne zastúpený advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti odporcovi: Dunajská brána, s.r.o., Dunajská 26, 811 08 Bratislava, IČO: 35 979 658, právne zastúpený advokátskou kanceláriou RK LEGAL, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 17, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 323, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, o zaplatenie 4.029,28 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 29.10.2013, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 4.029,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo žalovanej sumy od 16.10.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodňoval tým, že od 7.3.2013 do 8.3.2013 bol ubytovaný v hoteli P. F., ktorého prevádzkovateľom je odporca. Svoj osobný automobil zaparkoval na stráženom hotelovom parkovisku. V noci došlo k vlámaniu do vozidla navrhovateľa a k odcudzeniu vnesených vecí (špecifikovaných v návrhu) z tohto vozidla. Bezprostredne po tom, čo sa dozvedel o vlámaní do jeho vozidla bola privolaná polícia SR a bolo začaté trestné stíhanie. Súčasne navrhovateľ oznámil odporcovi, že došlo k vlámaniu do jeho vozidla a k odcudzeniu vecí vnesených do priestoru hotela. O tomto bolo odporcom vystavené písomné potvrdenie. Súčasťou oznámenia navrhovateľa bolo aj uplatnenie náhrady škody na vnesených veciach. Dňa 10.7.2013 bolo navrhovateľovi doručené písomné odmietnutie zodpovednosti na vnesených veciach odporcom. Následné mimosúdne pokusy o vyriešenie sporu neboli úspešné. Škoda, ktorej náhradu si navrhovateľ uplatňuje vznikla na veciach, ktoré boli vnesené do hotela tým, že navrhovateľ zaparkoval osobné motorové vozidlo vo vnútri komplexu hotela a následne boli odcudzené. Odporca je prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby a preto jeho zodpovednosť nie je možné zúžiť len na zodpovednosť prevádzkovateľa garáže. Odporca zodpovedá za všetky veci vnesené do komplexu hotela vrátane parkoviska, ktoré je hotelovou súčasťou.

Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.4.2014 tak, že ho žiadal zamietnuť. Uviedol, že nárok na náhradu škody nebol navrhovateľom uplatnený v 15 dňovej prekluzívnej lehote. Taktiež namietal, že veci odložené v motorovom vozidla nie je možné považovať za príslušenstvo vozidla a predmetom právnej ochrany podľa § 435 Občianskeho zákonníka nemôže byť vec, ktorá bola v dopravnom prostriedky iba príležitostne uložená. Odporca by za škodu zodpovedal, keby veci býval prevzal do úschovy na základe zmluvy, čo sa však nestalo. Poukázal na to, že parkovisko hotela bolo

riadne uzamknuté bránou, pričom páchateľ vnikol na parkovisko cez susedný pozemok, ktorý bol v tom čase ohradený plotom. Zo strany odporcu boli vykonané všetky opatrenia, ktoré možno rozumne požadovať, aby ku škode nedošlo. Tiež uviedol, že navrhovateľ si v rozpore s bežnou opatrnosťou ponechal vo vnútri motorového vozidla značkové veci vysokej hodnoty a preto je spoluzodpovedný za vznik škody.

K vyššie uvedenému podaniu odporcu sa navrhovateľ písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.6.2014. Uviedol, že ihneď po zistení škody podal trestné oznámenie, ktoré bolo začaté dňa 8.3.2013. Odporca navrhovateľovi v rovnaký deň vydal potvrdenie o krádeži a prevzal kópiu uznesenia o začatí trestného stíhania. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ u neho uplatnil ústnou formou. Túto skutočnosť potvrdzuje i konanie odporcu, ktorý následne stratu vecí hlásil svojej poisťovni ako poistnú udalosť a s navrhovateľom komunikoval o vysporiadaní škody. S argumentáciou odporcu, že na škode na vnesených veciach nezodpovedá nesúhlasil. Poukazoval na § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že odporca je prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia, ktorého súčasťou je aj parkovisko. Na odporcu teda nie je možné hľadieť ako na samostatného prevádzkovateľa garáže. Keďže automobil navrhovateľa bol uložený na mieste na to vyhradenom, zodpovedá odporca za škodu. Taktiež nesúhlasí s tvrdením odporcu o spoluzodpovednosti navrhovateľa na škode. Svoju prevenčnú povinnosť si splnil uložením automobilu na mieste na to určenom, pričom automobil si uzamkol.

Dňa 25.7.2014 oznámil svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Union poisťovňa a.s., ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením odporcu.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka a listinami: faktúry a pokladničné bločky (č.l. 10-18), uznesenie ORPZ ČVS: ORP-401/SMS-B1-2013 zo dňa 8.3.2013 (č.l. 18), potvrdenie ku krádeži (č.l. 19), čestné prehlásenie navrhovateľa (č.l. 20), čestné prehlásenie J. Q. (č.l. 21), výzva na náhradu škody (č.l. 22-24), odpoveď na výzvu (č.l. 25-26), stanovisko odporcu zo dňa 15.5.2013 (č.l. 27), uznesenie ORPZ ČVS: ORP-414/SMS-B1-2013 zo dňa 4.4.2013, fotodokumentácia (č.l. 65-68 + 109-111), inzercia hotela na internete (č.l. 102), prehlásenie svedka (č.l. 105).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z inzercie odporcu na internete (č.l. 102) má súd za preukázané, že hotel P. F. ponúkal v roku 2013 službu „monitorovaného parkoviska“. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave zo dňa 8.3.2013, ČVS: ORP-401/ SMS-B1-2013 má súd za preukázané, že policajtom bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci, ktorého sa páchateľ dopustil tým, že v čase od 7.3.2013 od 19.30h do 8.3.2013 do 10.00h na P. T. Č.. XX v priestoroch parkoviska hotela P. F. vykonal vlámanie do osobného motorového vozidla navrhovateľa, pričom následne z batožinového priestoru odcudzil veci, pričom navrhovateľovi krádežou a poškodením vozidla spôsobil škodu vo výške 4550 Eur. O krádeži vydal odporca dňa 8.3.2013 navrhovateľovi písomné potvrdenie s tým, že od poškodeného prevzal aj kópiu uznesenia o začatí trestného stíhania. Nedatovaným čestným prehlásením navrhovateľ písomne prehlásil, že dňa 8.3.2013, bezprostredne po zistení vlámania do vozidla, si u riaditeľky hotela H.. U. V. uplatnil náhradu škody za vnesené veci špecifikované v uznesení o začatí trestného stíhania. Obdobne nedatovaným čestným prehlásením písomne prehlásila H.. J. Q., že dňa 8.3.2013 bola prítomná v priestoroch hotela a bola svedkom konania navrhovateľa, ktorým si uplatnil náhradu škody za vnesené veci. Výzvou zo dňa 2.10.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie sumy 4.029,28 Eur. Odporca na výzvu reagoval písomne dňa 9.10.2013. Uviedol, že vo vzťahu k jeho osobe nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu. Taktiež vyjadril názor, že považuje za podozrivé, že všetky odcudzené veci boli podľa dokladov o kúpe zakúpené len veľmi krátke obdobie pred škodovou udalosťou a preto má podozrenie, že doklady sú obstarané účelovo. Svedkyňa H.. U. V. vypovedala, že v čase vzniku škody, ktorá je predmetom tohto konania bola riaditeľka hotela, v ktorom bol navrhovateľ ubytovaný. K zabezpečeniu parkoviska uviedla, že jednotlivé časti parkoviska sledovali jednoduché kamery, ktoré však neboli zamestnancami hotela nepretržite sledované a tiež nikto zo zamestnancov nevykonával fyzicky aj obhliadky parkoviska. V čase vzniku škodovej udalosti nebolo parkovisko spoplatnené, službu parkovania poskytoval hotel k ubytovaniu. Vstupná brána do hotela v čase vzniku škodovej udalosti bola počas dňa otvorená a preto nejde o uzatvorený

parkovací systém, ktorý by bol strážený a do ktorého by mali tretie osoby zamedzený vstup. V hotelovom dvore sa nachádzajú aj garáže tretích osôb, ktoré pravidelne do hotelového dvora oprávnene vstupujú.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu vznikla na veciach, odcudzených z jeho motorového vozidla, odstaveného na parkovisku pred hotelom odporcu.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v čase od 7.3.2013 do 8.3.2013 bol navrhovateľ klientom hotela P. F., ktorého prevádzkovateľom je odporca ako ani to, že na parkovisku pred hotelom mal navrhovateľ zaparkované svoje motorové vozidlo, ktoré bolo vykradnuté. Sporným bola najmä otázka zodpovednosti odporcu za škodu, rozsah tejto zodpovednosti ako aj skutočnosť, či bol nárok na náhradu škody u odporcu uplatnený v zákonnej lehote.

Podľa § 436 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Odporca namietal, že nárok na náhradu škody si u neho navrhovateľ neuplatnil v lehote podľa § 436 Občianskeho zákonníka, preto sa jeho právo prekludovalo. Uviedol, že navrhovateľ mu iba oznámil krádež vlámaním, ale škodu si u neho neuplatnil. Súd túto námietku odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Navrhovateľ vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že škodu si uplatnil ústne u riaditeľky hotela H.. V. bezodkladne po zistení škody. Riaditeľka prisľúbila kontaktovať poisťovňu, čo aj urobila. Podľa potvrdenia o krádeži zo dňa 8.03.2013, vystaveného odporcom, v mene ktorého konala H.. V., dňa 08.03.2013 došlo na parkovisku hotela ku vlámaniu do vozidla navrhovateľa a odporca prevzal kópiu uznesenia na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie vo veci krádeže. V predmetnom uznesení je aj vyčíslená výška škody, ktorá vznikla navrhovateľovi. Podľa čestného vyhlásenia navrhovateľa a p. Q. si navrhovateľ uplatnil náhradu škody ústne u H.. V.. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 24.03.2016 H.. V. uviedla, že navrhovateľovi prisľúbila, že bude kontaktovať poisťovňu odporcu s informáciou o predmetnej udalosti. S prihliadnutím na čestné prehlásenie navrhovateľa a p. Q. ako aj na výpoveď H.. V. má súd za to, že odporca sa správal tak, ako keby si navrhovateľ škodu uplatnil (ak by si navrhovateľ škodu u odporcu neuplatnil, odporca nemal dôvod kontaktovať svoju poisťovňu na účely refundácie škody navrhovateľa). Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ si škodu u odporcu uplatnil v zákonom ustanovenej lehote.

Podľa § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa. Podľa § 435 Občianskeho zákonníka, rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzatelia garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo.

Navrhovateľ zodpovednosť odporcu odvodzoval právne od ustanovenia § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že podľa jeho názoru si toto ustanovenie nevyžaduje, aby veci boli prinesené priamo do izby, kde bude hosť ubytovaný. Stačí ak boli prinesené napríklad na recepciu zariadenia, pričom parkovisko považuje za ekvivalent recepcie. Odporca sa v priebehu konania bránil najmä tým, že dopravný prostriedok navrhovateľa nevzal do úschovy a jeho prípadnú zodpovednosť je potrebné posudzovať podľa § 435 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by zodpovedal iba za príslušenstvo dopravného prostriedku súvisiace s prevádzkovaním dopravného prostriedku, ktorým veci v ňom uložené však nie sú.

V § 433 až 437 Občianskeho zákonníka je upravená osobitná zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených a odložených veciach. Táto zodpovednosť je objektívna, jej vznik teda nezávisí od toho, či zodpovednostný subjekt škodu zavinil, alebo nie. Zákon viaže vznik tejto zodpovednosti na vykonávanie určitej činnosti, s ktorou je spojené vnesenie alebo odkladanie vecí zákazníka.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú na odložených alebo vnesených veciach sa vzťahuje na tri skupiny prevádzateľov: 1. na prevádzateľov poskytujúcich ubytovacie služby (§ 433 ods. 1), 2. na prevádzateľov prevádzok niektorých činností, s ktorými je spravidla spojené odkladanie vecí (§ 433 ods. 2), 3. na prevádzateľov garáží a iných podnikov podobného druhu (§ 435).

K vneseniu vecí podľa § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka slúžia jednak priestory pre ubytovanie samotné a tiež priestory, ktoré sú na tento špeciálny účel (uloženie vecí) vyhradené. Zatiaľ čo priestor pre ubytovanie možno v zmysle § 755 Občianskeho zákonníka chápať ako priestor vyhradený ubytovanému na ubytovanie, zákon nestanovuje akým spôsobom, prípadne kde majú byť priestory vyhradené na uloženie veci situované. Keďže zákon pre označenie miesta vyhradeného pre uloženie veci používa pojem „priestory“, dáva najavo, že musí ísť o miesto určitým spôsobom od ostatného okolia ohraničené. V prípade ak prevádzkovateľ poskytujúci ubytovaciu službu ponúka ubytovanému možnosť zaparkovať motorové vozidlo na tzv. hotelovom parkovisku, bude mať vozidlo charakter veci vnesenej a zodpovednosť prevádzkovateľa ubytovacej služby bude daná podľa § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka vtedy, ak bude parkovisko spĺňať definíciu priestoru určeného na uloženie vecí. Pôjde o prípady kedy bude priestor uzatvorený - napríklad garáž alebo parkovisko vo vnútri ubytovacieho objektu, prípadne oplotené parkovisko zvonka ubytovacieho zariadenia tak, aby bolo zabránené prístupu neoprávnených osôb. V prípade ak prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby ponúka parkovanie v priestore, ktorý tieto podmienky nespĺňa, teda ide o priestor prístupný aj iným osobám, nie je možné jeho zodpovednosť posudzovať podľa tohto ustanovenia, ale prichádza do úvahy zodpovednosť podľa § 435 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby môže súčasne spĺňať i znaky prevádzkovateľa garáží či prevádzkovateľa podniku podobného druhu ak hotelové parkovisko charakter takéhoto podniku má. Rozhodujúcim faktorom je posúdenie aké rysy má prevádzkovaná činnosť. Ustanovenie § 435 Občianskeho zákonníka nedáva dôraz na oddelenosť či uzavretosť parkovacej plochy a preto parkovisko nemusí byť oplotené alebo obostavané. Aby však prevádzkovanie parkoviska bolo možné považovať za iný podnik podobného druhu v zmysle tohto ustanovenia, musí ísť o činnosť kvalifikovanú, teda takú, pri ktorej sú dopravné prostriedky prevádzkovateľom strážené (osobné, monitorované, či inak prevádzkované stráženie inak nechránenej plochy).

V zmysle § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno za veci vnesené považovať veci, ktoré boli:

- vnesené do priestorov vyhradených na ubytovanie,

- prinesené do priestorov vyhradených na uloženie vecí,

- odovzdané prevádzkovateľovi alebo pracovníkovi prevádzkovateľa do úschovy.

Navrhovateľ zodpovednosť odporcu odvodzoval od vyššie uvedeného ustanovenia zákona. V konaní nebolo preukázané, že by odporca motorové vozidlo navrhovateľa prevzal do úschovy (uvedené nebolo ani sporné). S názorom, že hotelové vonkajšie parkovisko by bolo možné subsumovať pod pojem „priestor vyhradený na ubytovanie“ sa súd s odkazom na § 755 Občianskeho zákonníka nestotožňuje. Je síce pravda, že ubytovacím zariadením sa nemusí automaticky myslieť výlučne izba a stačí, že vec bola prinesená do ubytovacieho zariadenia, napríklad v čase, keď sa hosť na recepcii ubytovacieho zariadenia uchádzal o ubytovanie. V niektorých ubytovacích zariadeniach sú miesta vyhradené na uloženie vecí (napr. na uloženie kufrov a inej batožiny, ak nie je ešte pripravená izba, v ktorej má byť hosť ubytovaný). Hotelové vonkajšie parkovisko však nie je priestorom vyhradeným na ubytovanie. Parkovisko (ktorého využitie inzeroval aj sám odporca) by vzhľadom na to, že bolo situované v nádvorí hotela a je oddelené z vonkajšej ulice bránou, by mohlo spĺňať definíciu priestoru určeného na uloženie veci (definované v odôvodnení vyššie) a preto by mohlo zakladať zodpovednosť odporcu za vnesenú vec, ktorá bola prinesená do priestoru vyhradeného na jej uloženie. Takouto vnesenou vecou by však v tomto prípade bolo iba samotné motorové vozidlo navrhovateľa a nie batožina a veci slúžiace osobnej potrebe uložené v tomto vozidle, nakoľko samotné vozidlo nie je priestorom vyhradeným na ukladanie ďalších vecí v zmysle ustanovenia § 433 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac skutočnosť, či predmetné parkovisko naozaj spĺňa definíciu priestoru určeného na uloženie vecí ostala v konaní sporná, pretože odporca popieral, že by na toto parkovisko cez vstupnú bránu nemali umožnený vstup aj tretie osoby, ktoré v nádvorí parkoviska vlastnia garáže. Nakoľko však posúdenie tejto spornej skutočnosti nemá význam pre výsledok konania, pretože i v prípade, že by išlo o priestor určený na uloženie veci -

motorového vozidla, tak by odporca nezodpovedal za škodu na veciach uložených vo vnútri motorového vozidla, tak sa touto skutočnosťou súd pre nadbytočnosť nezaoberal. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že odporca ponúkal ubytovanie s tým, že inzeroval zároveň možnosť využitia „monitorovaného parkoviska“ čo vzbudzovalo dojem, že ide o strážené parkovisko, ktoré v skutočnosti aj bolo monitorované kamerovým systémom odporcu (aj keď sa odporca v konaní bránil, že parkovisko síce monitorované bolo, ale nebolo reálne žiadnym spôsobom strážené a teda nebolo preukázané, že by išlo o strážené parkovisko v zmysle kvalifikovanej činnosti odporcu) musí súd uviesť, že v prípade ak by aj bola daná zodpovednosť odporcu podľa § 435 Občianskeho zákonníka, tak v tomto prípade by odporca zodpovedal len za škodu spôsobenú na dopravnom prostriedku a jeho príslušenstve. Príslušenstvom však nie sú veci uložené v dopravnom prostriedku, ktoré s prevádzkou motorového vozidla nesúvisia a na ktorých navrhovateľovi v tejto prejednávanej veci vznikla škoda (napr. R 9/1985). Z takto vykonaného dokazovania a následného odôvodnenia veci súd dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu na škode na veciach uložených v dopravnom prostriedku navrhovateľa nie je daná ani ustanovením § 433 ods. 1 ani § 435 Občianskeho zákonníka a preto súd nedospel k inému záveru, akože je potrebné návrh zamietnuť. Záverom je potrebné poukázať na všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej je si každý povinný počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí, ktorú navrhovateľ v tomto prípade, žiaľ, opomenul.

Pretože v konaní nebolo preukázané, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi by zodpovedal odporca, súd dokazovanie za účelom preukázania výšky škody považoval za nadbytočné a nevykonal ho.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.