Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-13-2016.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/13/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: M. T., nar. XX.XX.XXXX, S. T., nar. XX.XX.XXXX, D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, detí rodičov, matka: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G., K. XXX/X, otec: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. R., R. ulica XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletých proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10P/96/2013-63 zo dňa 21.05.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prvým odsekom výroku zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a druhým odsekom výroku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo určené výživné na maloleté deti rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 7P 43/2010-15 zo dňa 21.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2010. Otec maloletých detí bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, v čase rozhodnutia otec maloletých detí poberal sociálne dávky vo výške 118 eur (rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima). Matka maloletých detí v návrhu žiadala zvýšiť výživné od 01.09.2013. Otec navrhol súdu, aby súd mu určil výživné, teda znížil spolu na sumu 30 eur, teda na každé dieťa 10 eur mesačne, nakoľko má príjem 61,50 eura. Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 28.07.2014 súd zistil (č.l. 29), že otec maloletých detí bol od 01.10.2000 do 31.12.2000 prihlásený do poistenia ako zamestnanec u zamestnávateľa B. A. B. C., od 07.08.2012 do 07.09.2012, od 20.09.2012 do 26.09.2012 a od 06.12.2012 do 02.01.2013 bol prihlásený do poistenia ako zamestnanec u zamestnávateľa A. T. D. U. B. G. R. T. C., od 20.12.2013 do 20.01.2014 bol prihlásený do poistenia ako osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa Y. s.r.o., I. XXX/ XXA, S. G., pričom otec maloletých detí nepoberal dôchodok ani dávku v nezamestnanosti. Zo správy Obecného úradu I. T. B. zo dňa 30.04.2014 súd zistil, že otec maloletých detí v období od 01.09.2012 až doteraz nebol zamestnaný v obci a ani nemal žiadny príjem. A. T. D. U. B. G. R. T. C. dňa 11.08.2014 zaslal súdu, že otec bol v mesiaci december 2012 pracovne zaradený, mal čistú mzdu za december 2012 vo výške 24,57 eura a za január 2013 vo výške 24,57 eura. Z potvrdenia o pracovnom príjem pracovníka k poskytnutiu dávky sociálnej pomoci od Y. s.r.o., I. XXX/XXA zo dňa 12.08.2014 súd zistil, že otec mal príjem v decembri 2013 a v januári 2014 po 14,03 eura (č.l. 37). Z oznámenia úradu
práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda súd zistil (č.l. 40), že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda od 01.03.2013. Zo správy tohto úradu zo dňa 18.11.2014 (č.l. 45) súd ďalej zistil, že pracovné miesta mu neboli ponúknuté z dôvodu nedostatku vhodného voľného pracovného miesta. Otec pravidelne predložil potvrdenia o hľadaní si zamestnania a od 20.12.2013 do 15.01.2014 pracoval na dohodu o vykonaní práce. Z ďalšej správy sociálnej poisťovne zo dňa 07.04.2015 (č.l. 56) súd zistil, že otec v období od 01.09.2014 až doposiaľ dávky v nezamestnanosti nepoberá.
Matka maloletých detí v návrhu uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi mesačne vo výške 270 eur. Na ústnom pojednávaní 30.04.2015 oznámila súdu výdavky na maloleté deti, pričom uviedla, že na tri deti potrebuje mesačne okolo 300 eur, keďže mesačný príjem má 240,35 eura, kupuje im šatstvo mesačne vo výške 50 eur. Pomáhajú jej rodičia a to otec, ktorý jej prispieva zo svojho dôchodku na tri maloleté deti mesačne okolo 150 eur ako aj matka, ktorá jej dáva toľko koľko jej zostáva, teda mesačne 5 alebo 10 eur, poukazujúc na tú skutočnosť, že jej matka dostáva taktiež dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura, pričom matka spolu s maloletými deťmi býva u svojich rodičov. Poukázala na to, že nakoľko otec neplatí výživné, dostáva náhradné výživné zo strany štátu na deti, prídavky na deti a hmotnú núdzu na deti, čo je spolu 240,35 eura. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkom zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Keďže v danom prípade súd zistil, a to podľa udania otca, že ten ukončil 6. ročník špeciálnej školy, ničím nie je vyučený, je zahlásený do zoznamu uchádzačov o zamestnanie, pričom má zárobok vo výške 60,10 eura a od tej doby čo bolo naposledy určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu 7P 43/2010 zo dňa 21.10.2010, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.11.2010 otec vyšší príjem nemá, teda na jeho strane nie sú splnené podmienky poukazujúc na § 78 ods. 1 a § 62 ods. 2 Zákona o rodine, súd návrh matky napriek tomu, že má vyššie výdavky na maloleté deti, v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa a žiada, aby bolo vyhovené jej návrhu na zvýšenie výživného. Poukázala na to, že ona sa trápi s 3 maloletými deťmi a nie otec, ktorý vidí len seba. Nemožno pozerať len na to, že on nerobí, keby chcel, tak by sa zamestnal, no on kradne, aj teraz je vo výkone trestu. Aj keď otec nemá odkiaľ platiť, matka má nárok na výživné od štátu a to nech ho potom štát žiada od otca. Otec ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Otec sa k doručenému odvolaniu matky nevyjadril.
Kolízny opatrovník navrhol odvolaniu matky vyhovieť a zvýšiť výživné na mal. deti podľa odôvodnených potrieb, prihliadnuc na to, že výživné bolo naposledy upravené pred 5 rokmi.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletých nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty ani skutočnosti než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal.
V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo určené výživné na maloleté deti rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 7P 43/2010-11 zo dňa 21.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2010 (rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu a otec sa zaviazal platiť na každé maloleté dieťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima) V čase poslednej úpravy výživného otec maloletých detí poberal sociálne dávky 118 eur mesačne.
Matka maloletých detí v návrhu žiadala zvýšiť výživné od 01.09.2013. Otec navrhol súdu, aby mu súd určil výživné (teda znížil) spolu na sumu 30 eur, na každé dieťa 10 eur mesačne, nakoľko má príjem 61,50 eura. Súd prvého stupňa podrobne zisťoval príjem otca od roku 2012 až do rozhodnutia, pričom prihliadol na správy sociálnej poisťovne, B.M. B. C., A. T. D. U. B. G. R. T. C., zamestnávateľa Y. s.r.o., I. XXX/XXA, S. G., Obecného úradu I. T. B., tak ako sú uvedené v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku (ako a na základe čoho rozhodol súd prvého stupňa) a presne uviedol, v ktorom období mal otec aký príjem, resp. nemal žiaden príjem. Súd prvého stupňa tiež zistil, že otec preukázal, že si aktívne hľadal prácu, ale žiadnu si nenašiel. Matka maloletých detí v návrhu uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi mesačne vo výške 270 eur, na tri deti potrebuje mesačne okolo 300 eur. Pomáhajú jej rodičia a to otec, ktorý jej prispieva zo svojho dôchodku na tri maloleté deti mesačne okolo 150 eur ako aj matka, ktorá jej dáva toľko koľko jej zostáva, teda mesačne 5 alebo 10 eur, poukazujúc na tú skutočnosť, že jej matka dostáva taktiež dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura, pričom matka spolu s maloletými deťmi býva u svojich rodičov. Otec neplatí výživné, dostáva náhradné výživné zo strany štátu na deti, prídavky na deti a dávky v hmotnej núdzi na deti, čo je spolu 240,35 eura.
Po posúdení súdom prvého stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletých detí s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade napriek tomu, že výživné bolo naposledy určené pred viac ako 5 rokmi a teda náklady na maloleté deti sa objektívne zvýšili, nie je priestor na matkou požadované zvýšenie výživného, nakoľko to neumožňujú zárobkové a majetkové pomery otca, ktoré sa od času poslednej úpravy nezlepšili, ba naopak, skôr zhoršili, a teda nenastala na strane povinného otca taká podstatná zmena pomerov, ktorá by umožnila súdu uložiť otcovi povinnosť platiť vyššie výživné.
Vykonaným dokazovaním zo strany súdu prvého stupňa bolo pritom preukázané, že otec sa práci úplne nevyhýba, snažil sa zamestnať aspoň na dohodu o vykonaní práce či brigádnicky, pracoval aj vo výkone trestu, dosahoval však len veľmi nízky príjem a je možné predpokladať, že tomu tak bolo z dôvodu, že otec nemá žiadne vzdelanie a povinnú školskú dochádzku ukončil v šiestom ročníku osobitnej školy. Na základe uvedeného je možné vyvodiť záver, že otec maloletých detí nepracuje z objektívnych dôvodov, brániacich mu zamestnať sa kvôli obmedzeným ponukám na trhu práce pre ľudí bez akéhokoľvek vzdelania, pracovných zručností a návykov. Je preto nutné konštatovať, že výživné určené otcovi rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7P/43/2010 zo dňa 21.10.2010, kedy bol otec zaviazaný prispievať na výživné pre všetky tri deti vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletých, ako i odôvodneným potrebám maloletých a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, a preto nie je možné vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného.
Pokiaľ matka poukázala na to, že aj keď otec nemá odkiaľ platiť, matka má nárok na výživné od štátu a ten nech ho potom žiada od otca, je nutné podotknúť, že inštitút náhradného výživného, ktoré na miesto povinného rodiča vypláca štát, nemôže slúžiť na to, aby súd rozhodol o výške výživného bez ohľadu na zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, a teda určil vyššie výživné, než zodpovedá možnostiam povinného rodiča.
Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zvýšenie výživného otca k maloletému M., k maloletému S. a k maloletej D. aktuálne nie sú splnené, a preto bolo dôvodným návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.