Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-1932-2021.pdf
PDF · 92.26 KB
Case nature
Area
Subarea
69Ek/1932/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5. 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti povinnému: P. v konaní zast.: Združenie na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 835,92 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1932/2021 zo dňa 20. októbra 2021, ktorým súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/1932/2021 zo dňa 20. októbra 2021 tak, že exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka, Exekútorský úrad so sídlom v Martine, A. Pietra 10645/17 (122EX 589/2021) podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 36,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 20.10.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 69Ek/1932/2021, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. d), § 61k ods. 1 písm. d), 2, 5, § 61l ods. 3, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 41 ods. 1, 2, § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoSRK") a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. V súvislosti s argumentom povinného, že si podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku skonštatovala, že samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku neznamená, že rozhodcovský rozsudok bude zrušený, a teda nastane dôvod na zastavenie exekúcie. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá odkladný účinok, pokiaľ súd na návrh účastníka o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nerozhodne, čo znamená, že predmetné rozhodnutie je riadnym exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou dôkladne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu
začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenie exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Pričom návrh na zastavenie exekúcie
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250 ods. 2 C.s.p. zrušil a následne rozhodol tak, že exekúciu zastaví v celom rozsahu.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že závery súdu považuje za prekvapivé a svojvoľné, pretože nemajú oporu v právnych predpisov, ani v zaužívanej súdnej praxi. Súčasne uviedol, že súkromný rozhodca Mgr. Peter Senovský v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je predmetom pre vedenie predmetnej exekúcie namiesto toho, aby venoval svoju pozornosť listinám, na podklade ktorých si inkasná spoločnosť (oprávnený) uplatňovala sporný nárok, a to spotrebiteľskej zmluve, dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, dotazníku a rozhodcovskej zmluve, polemizuje predovšetkým o ochrane spotrebiteľa a o tom, že táto ochrana nemôže by absolútna. Ďalej uviedol, že z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku jasne vyznieva, čo je účelom rozhodovania súkromných rozhodcovských súdov a súkromných rozhodcov. Z judikátov, ktoré vydávajú súkromné rozhodcovské súdy (t.j. súkromní rozhodcovia) prax už podľa povinného ukázala, že súkromní rozhodcovia, platení obchodníkmi, rozhodujú vždy výlučne v prospech obchodníkov, pričom sami rozhodcovia vyhľadávajú skutočnosti ako spochybniť ochranu spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že o tom, že súkromní rozhodcovia sú zaujatí, vyplýva nielen z praxe spotrebiteľských organizácii ale aj zo zaužívanej súdnej praxe. Tiež podotkol, že aj Okresný súd Banská Bystrica v tisícoch rozhodnutiach dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi nie sú vyjednávané individuálne spotrebiteľmi a tisíce exekúcií nepovolil na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. V posledných mesiacoch je však podľa povinného viditeľná podstatná zmena rozhodovania súdov, kde z judikátov vyznieva, že rozhodnutia sú skôr v prospech obchodníkov než v prospech slovenských občanov (spotrebiteľov). Medzi slovenskými spotrebiteľmi sa však nájdu aj takí, ktorí majú minimálne právne povedomie a na rozhodcovské konanie zareagujú včas. Bohužiaľ však ide o minimálny počet spotrebiteľov. V takomto prípade rozhodcovské konania sú ukončené skôr než sa vo veci rozhodne, pretože obchodníci aj súkromní rozhodcovia sú si vedomí toho, že na všeobecnom súde obchodníci nebudú úspešní. V ďalšom povinný poukázal na neplatné uznanie dlhu v Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 11.01.2016 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to vzhľadom na formuláciu obsiahnutú v samotnej dohode. Poukazuje na to, že Dohoda má v názve „uznanie záväzku “, nejde ale o uznanie dlhu, pričom § 558 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby uznanie dlhu v písomnej forme malo také textové vyjadrenie, ktoré nevyvoláva pochybnosti o tom, že dlžník vie o premlčaní záväzku. Povinná dohodu podpísala z dôvodu využitia možnosti dlh splácať a nie z dôvodu jeho uznania. Predmetný návrh dohody jej bol zaslaný poštou a zo strany oprávneného jej nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie, či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Predložený formulár podpísala v dobrej viere bez vedomosti o tom, čo znamená pojem premlčanie, bez vedomosti o uplynutí premlčacej doby a dôsledkoch uznania dlhu. Táto dohoda sa jednoznačne prieči zákonu, a to konkrétne § 7 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. a zo strany oprávneného ide o nekalú obchodnú praktiku, ako aj praktiku priečiacu sa dobrým mravom. Nekalosť oprávneného teda spočíva v tom, že jeho úmyslom bolo pod zámienkou ponuky splátok dosiahnuť predlženie premlčacej doby. Na záver podanej sťažnosti uviedol, že rozhodcovská zmluva je neplatná, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v zmysle zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 01433/17 zo dňa 14. 08. 2017 je teda nulitným právnym aktom a nevyvoláva žiadne právne účinky a preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 9.12.2021 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu oprávnený, ktorý uviedol, že sa splne stotožňuje s napadnutým uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Zároveň naďalej trvajú na ich vyjadrení k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a navrhujú konajúcemu súdu potvrdiť sťažnosťou napadnuté uznesenie.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
13. Z obsahu spisu súd konajúc sudcom zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.05.2021, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 01433/17 zo dňa 14.08.2017, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, ktorý nadobudol podľa predloženej doložky vykonateľnosť dňa 22.12.2017, dňa 08.07.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi (122EX 589/21). Dňa 30.07.2021 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 230 CSP, ak a o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
18. Sudca skôr, ako začal skúmať opodstatnenosť argumentácie povinného uvedenej v podanej sťažnosti, zisťoval v zmysle § 161 ods. 1 CSP v spojitosti s § 200 Exekučného poriadku, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku, na použitie ktorého odkazuje v § 200 Exekučný poriadok. Sú nimi napr. právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicata) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita účastníkov konania (§ 61 a nasl. CSP) a iné.
19. Prekážka rozhodnutej veci (rei iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012).
20. V predmetnej veci sa vykonáva exekúcia v prospech oprávneného voči povinnému na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 835,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 72,97 EUR od 18.12.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 108,43 EUR a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 201,36 EUR, a to na podklade exekučného titulu, ktorý podľa priloženej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2017 a vykonateľnosť dňa 22.12.2017.
21. Na základe vykonanej lustrácie súd zistil, že medzi rovnakými účastníkmi bolo v minulosti vedené exekučné konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 42Ek/711/2018, kde exekučným titulom bol Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 01433/17 zo dňa 14.08.2017, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, na podklade ktorého sa oprávnený domáhal vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 944,35 EUR (pozostáva z istiny vo výške 835,92 EUR a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 108,43 EUR) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 72,97 EUR od 18.02.2016 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 201,36 EUR.
22. Vo vzťahu k skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či sa nejedná o konanie zaťažené prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, v exekučnom konaní je takýmto predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Nakoľko v exekučnom konaní sa meritórne nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku res iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému konaniu. Keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo, je potrebné skúmať povahu tohto rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.
23. Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní Okresný súd Banská Bystrica Uznesením sp. zn. 42Ek/711/2018 zo dňa 28.12.2018 zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu spočívajúcom v nedostatku vyhotovenia exekučného titulu v zákonom predpísanej forme a jeho riadneho doručenia oprávnenému a povinnému, čím nespĺňal náležitosti podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2019. Zároveň preskúmaním uvedeného konania súd zistil, že v danej veci exekučný súd rozhodol meritórne, nakoľko skonštatoval, že exekučný titul nemá v zmysle § 40 ods. 1 ZoSRK požadovanú písomnú formu a teda neexistuje v listinnej podobe [(bod 13 a 14 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 42Ek/711/2018 zo dňa 28.12.2018, a teda mal za to, že absentuje jeho základná náležitosť, ktorou je zákonom predpísaná písomná forma a pokiaľ táto nebola dodržaná, exekučný titul nemôže existovať. Uvedené rozhodnutie má všetky dôsledky právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a pokiaľ súd právoplatne posúdil, že je daná taká vada exekučného titulu, ktorá je neodstrániteľná, exekúciu na jeho podklade nemožno viesť ani keby sa nejako zmenili skutkové okolnosti
prípadu (pozri aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/2022-27 zo dňa 14. júna 2022). Inými slovami povedané, každý exekučný titul má esenciálne obsahové a formálne náležitosti. Ak súd právoplatne rozhodne, že z dôvodu absencie jednej z nich (zákonom požadovanej písomnej formy) exekučný titul neexistuje, nemožno v neskoršom konaní túto otázku riešiť. Vzhľadom na uvedené, predstavuje rozhodnutie sp. zn. 42Ek/711/2018 zo dňa 28.12.2018, prekážku rozhodnutej veci, ktorú nemožno odstrániť a je vylúčené, aby si oprávnený v novom exekučnom konaní uplatnil akýkoľvek nárok z totožného exekučného titulu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, že neexistuje. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, a preto vzhľadom na existenciu neodstrániteľnej prekážky konania spočívajúcej v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci bolo namieste napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
24. Podľa §-u 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
25. O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý neexistuje, a preto podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 36,- Eur podľa § 21 ods. 1 citovanej vyhlášky (II. výrok uznesenia).
26. Podľa §-u 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa §-u 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. Podľa §-u 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29. Nakoľko žiaden z účastníkov konania si trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie ako ani v súvislosti so sťažnostným konaním neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov trovy nepriznal. (III. výrok rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.