Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34Cb-112-2013.pdf
PDF · 126.06 KB
Case nature
Area
Subarea
34Cb/112/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: Adrián Očko, trvale bytom: Antonigasse 1/23, 1180 Viedeň, Rakúsko, občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Alexander Škrinár, CSc., advokát, Tichá 34, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: PEPSI - COLA SR, s.r.o., Nádražná 534, 901 01 Malacky, IČO: 31 362 681, o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 371, 25 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca, XXX,XX sa žalobou zo dňa 16.12.2013, doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 20.12.2013, domáhal voči žalovanému PEPSI - COLA SR, s.r.o., Nádražná 534, 901 01 Malacky, IČO: 31 362 681, zrušenia rozhodcovského rozsudku, odloženia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a zaplatenia trov konania a to nasledovne:
„Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. 10/2013 z 18. 10. 2013 voči žalovanému v 2. rade XXX,XX sa zrušuje žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 331,50 € a náhradu trov právneho zastupovania JUDr. Alexandra Škrinára, CSc, advokáta, číslo licencie 2220 ( za dva úkony právnej pomoci á 180,79 € spolu 361,58 € a 2x režijný paušál á 7,81 € spolu 377,20 € + 75,44 € DPH ) spolu s DPH 452,64 €.“
Žalobca v žalobe uviedol, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave (ďalej len „Rozhodcovský súd“), rozhodol rozsudkom sp. zn. 10/2013 dňa 18. 10. 2013 o žalobe žalobcu tak, že zaviazal žalovaných v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5 189,42 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19. 7. 2012 do zaplatenia. Žalovaných v 1. rade a 2. rade zaviazal aj na náhradu poplatku za rozhodcovské konanie 1 335,65 € a na náhradu trov právneho zastupovania vo výške 377,44 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Žalobca (v rozhodcovskom konaní ako žalobca v 2. rade), podáva žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu z dôvodu porušenia § 40 ods. 1 písm. g) zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), nakoľko v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovskom konaní uvedená v § 17 ZRK. Podľa tohto ustanovenia majú v rozhodcovskom konaní účastníci rovné postavenie. Každému
z účastníkov sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Žalobca uviedol, že sa vyjadril k žalobe na základe výzvy Rozhodcovského súdu, a to podaním zo dňa 28. 03. 2013 a v ktorom uviedol, že Dodatok č. 1 ani ako konateľ spoločnosti ARENA RESTAURANT, s.r.o. a ani ako ručiteľ v 2. rade vlastnoručne nepodpísal. Na ústnom pojednávaní dňa 18.06.2013 uviedol, že v tejto veci podal trestné oznámenie z dôvodu sfalšovania jeho podpisu. Spochybnil dodací list žalobcu č. 800895873 zo dňa 08. 12. 2011, na ktorom je ako príjemca uvedená spoločnosť B-N Stav, s.r.o. a ako odberateľ uvedená spoločnosť ARENA RESTAURANT, s.r.o., ako aj výšku dlhu 668,48 € na zúčtovaní odmeny do 31. 05. 2012 a sumu 3 910 € z titulu vrátenia pomernej časti odmeny. Rozhodcovský súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Rozhodcovský súd mal uviesť z akého dôvodu nevykonal dokazovanie na preukázanie plnenia, ktoré nebolo prevzaté kupujúcim ARENA RESTAURANT, s. r. o., Šamorín a podľa chýbajúceho podpisu na dodacom liste.
K porušeniu zásad rovnosti účastníkov došlo z dôvodu, že žalobca nepodpísal dodatok č. 1, čo je zrejmé z porovnania podpisov na pôvodnej zmluve a jej prílohách, z ktorých aj bez grafologického posudku vyplýva, že pri podpise ručiteľa 2. sa nejedná o jeho vlastnoručný podpis, ale na dodatku sa pri jeho mene podpísala neznáma osoba. V Dodatku č.1 bolo v bode 2. uvedené, že „neoddeliteľnou súčasťou tohto dodatku je nová Príloha č. 2 Osobitné podmienky, ktorá nahrádza pôvodnú prílohu čl. 2 Osobitné podmienky. Iné ustanovenia zmluvy nie sú týmto dodatkom dotknuté“. Nahradením prílohy č. 2 v dodatku č. l , došlo k zmene podmienok oproti pôvodne uzatvorenej zmluve s predávajúcim PEPSI COLA, SR, s.r.o., čo sa prejavilo tak, že pôvodne dohodnutá odmena 14 000 € uvedená v bode 6 a) a) Prílohy č. 2 Osobitné podmienky bola v prílohe č. 2 k dodatku č. 1 (ktorý nepodpísal), znížená na sumu 8 500 € bez DPH. Znížila sa aj pomerná čiastka k jednotlivým kalendárnym mesiacom zo sumy 233,33 € na sumu 141,66 €. Z hľadiska vyčíslenia nároku žalovaného - predávajúceho boli prílohou č. 2 zmenené podmienky poskytnutia odmeny kupujúcemu a celkové podmienky vzájomných obchodných vzťahov rozhodujúce pre uplatnenie nárokov predávajúcim v rozhodcovskom konaní. Žalobca uviedol ďalej, že podpísal ručiteľský záväzok podpísal pri podpise zmluvy o dodávke nealkoholických nápojov zo dňa 24.7.2009. Nakoľko dodatok č. 1 aj s prílohou č. 2 zásadne menil výšku odmeny a mesačného podielu podľa jednotlivých kalendárnych mesiacoch, zmenili sa podmienky oproti pôvodne dohodnutej sume, ktorá bola poskytnutá kupujúcemu ARENA RESTAURANT, s. r. o. Šamorín.
Pohľadávka z prevzatia ručiteľského záväzku podľa pôvodnej zmluvy sa tým stala neurčitou a nezrozumiteľnou, lebo išlo o ručenie za záväzky, o ktorých nemal žalobca žiadnu vedomosť 34Cb/112/2013 - 249
a ktoré boli dohodnuté v prílohe č. 2 k dodatku č. 1, ktorá nahradila pôvodné znenie prílohy č. 2. Uviedol, že v pôvodnej zmluve zo dňa 24. 07. 2009 prevzal ručiteľský záväzok za podmienok uvedených v nej a najmä v prílohe č. 2 Osobitné podmienky k tejto zmluve. Podpísaním dodatku č. 1 k zmluve došlo k zmene podmienok pre kupujúceho ARENA RESTAURANT, s.r.o., Šamorín. Za pohľadávku, ktorá vznikla čiastočným nesplnením dohodnutých podmienok kupujúcim podľa prílohy č. 2 k tomuto dodatku bez jeho podpisu, preto nemôže znášať ručiteľský záväzok podľa § 303 Obchodného zákonníka. Rozhodcovský súd sa jeho námietkou o nepodpísaní Dodatku č. l nezaoberal, hoci preukázal, že podal aj trestné oznámenia v tejto veci. Postupom rozhodcovského súdu bola preto porušená zásada rovnosti, lebo vykonanie dokazovania v tomto smere by jednoznačne potvrdilo, že sa nejedná o jeho podpis, čo vyplýva z podpisu Dodatku č. 1 a jeho prílohy č. 2.
Okrem toho k porušeniu zásad rovnosti došlo aj tým, že pojednávanie bolo odročené na neurčito. Rozhodcovský súd na str. 3 rozsudku uviedol, že predvolanie na pojednávanie sa vrátilo súdu dňa 03.0 9. 2013 s oznámením, že adresát si zásielku neprevzal ani v úložnej lehote. Žalobca uviedol, že na doručovacej pošte vo Viedni oznámil, že sa nebude zdržiavať v mieste bydliska v období od 27. 06. 2013, čo pošta potvrdila v liste z 27. 06. 2013. Z uvedeného dôvodu nemohla byť preto použitá fikcia doručenia, lebo tá platí len, ak sa účastník zdržiaval v mieste doručenia.
Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd preto zo zákona skúmal, či bola zachovaná 30 - dňová lehota podľa § 41 ods. l veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. ZKR v platnom znení, na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom.
Súd z predložených dôkazov - z rozhodcovského spisu sp. zn. Rsp V - 10/2013, Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, dňa 18.10.2013, s nariadením ústneho pojednávania a z dokladu o doručení tohto rozsudku (doručenky) žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) zistil, že predmetný rozsudok mu bol doručený dňa 25.11.2013.
V danom prípade žalobca mohol podať na súde žalobu najneskôr do 27.12.2013 (koniec lehoty pripadol na deň 25.12.2013 - sviatok a prvý pracovný deň bol 27.12.2013), t. j. do tejto lehoty mala byť reálne doručená žaloba na súde).
Súd zistil, že žaloba bola žalobcom podaná osobne do podateľne súdu dňa 20.12.2013 a teda bola zachovaná lehota na jej podanie v zmysle § 41 ods. l veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. ZKR.
Súd uznesením č. k. 34Cb/112/2013-148 zo dňa 22.07.2014, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. Rsp V - 10/2013, zo dňa 18.10.2013 vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, a to do právoplatného skončenia súdneho konania č. k. 34Cb/ 112/2013.
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/112/2013-148 zo dňa 22.07.2013, ktorým prvostupňový súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Rsp V - 10/2013, zo dňa 18.10.2013 a voči ktorému podal žalovaný odvolanie, potvrdil uznesením č.k. 3Cob 295/2014-156, zo dňa 30.01.2015.
K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 09.03.2016 (č.l.196 - 198 s. sp.) a uviedol, že Rozhodcovským súdom žalobcovi - v rozhodcovskom konaní žalovanému v 2. rade. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 09.03.2016 a v ktorom uviedol, že v petite navrhovaného uznesenia ani v petite navrhovaného rozsudku nie je správne uvedená spisová značka konania, v ktorej bol rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave vydaný. Navrhol súdu, aby vyzval žalobcu na odstránenie tejto vady. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov. S námietkami žalobcu, sa Rozhodcovský súd vysporiadal v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. Žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by spochybnil rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca nepopiera prevzatie ručiteľského záväzku. Žalobca je však subjektívne presvedčený, že nemôže znášať ručiteľský záväzok. Žalovaný sa plne sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré sú uvedené v rozhodcovskom rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave vydanom pod sp. zn.: Rsp V -10/2013 kde súd jasne uviedol, že „rozsah a obsah prehlásenia žalovaných o doručení v čl. XI. Zmluvy nebol v ničom dotknutý ani Dodatkom č, 1 Zmluve, Preto sa RS SOPK v konaní ďalej nezaoberal otázkou, ä aj žalovaný v 2. rade podpísal! uvedený dodatok. Pre existenciu jeho ručiteľského záväzku ide o právne irelevantnú skutočnosť.“ Žalobca sa mylne domnieva, že postupom Rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti.
Žalovaný sa vyjadril k tvrdeniu žalobcu, že k porušeniu zásad rovnosti účastníkov konania došlo z dôvodu, že pojednávanie bolo odročené a neurčito a v tejto súvislosti udáva, „že na doručovacej pošte vo Viedni som oznámil, že sa nebude zdržiavať v mieste bydliska v období od 27.06.2013, čo pošta potvrdila v liste zo dňa 27.06.2013. Z uvedeného dôvodu nemohla byť preto použitá fikcia doručenia, lebo tá platí len, ak sa účastník zdržiaval v mieste doručenia.“ V odôvodnení rozhodcovského rozsudku, str.3 je uvedené, že: „Žalovaný v 2. rade (žalovaný v 2. rade má v tomto konaní postavenie žalobcu), prezentoval uvedené stanovisko aj na pojednávaní dňa 18.06.2013. Predvolanie na pojednávanie na termín dňa 20.09.2013 bolo poštou vrátené rozhodcovskému súdu dňa 03,09.2013 s oznámením, že adresát si po márnom pokuse o osobné doručenie zásielku nevyzdvihol ani v úložnej dobe.“
Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalovaného, že „že na doručovacej pošte vo Viedni som oznámil, že sa nebude zdržiavať v mieste bydliska v období od 27.6.2013, čo pošta potvrdila v liste z 27.6.2013“,
nie je dôkazom toho, že žalobca sa nezdržiaval na adrese Antonigasse 1/23, PSČ 1180 Viedeň, Rakúsko v čase rozhodnom pre doručovanie predvolania na pojednávanie, sa konalo 20.9.2013. Dátum 27.06.2013 je v tejto veci právne bezvýznamný. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 18.6.2013 a ani po tomto pojednávaní neoznámil rozhodcovskému súdu inú adresu na doručovanie písomností a teda ak žalobca na doručovacej pošte vo Viedni oznámil, že sa nebude zdržiavať v mieste bydliska v období od 27.06.2013, tak mu nič nebránilo, aby uvedenú skutočnosť oznámil aj rozhodcovskému súdu, najmä ak vedel, že je účastníkom prebiehajúceho rozhodcovského konania. 34Cb/112/2013 - 250
Dňa 20.09.2013 sa o 11,00 hod. v sídle rozhodcovského súdu konalo súdne pojednávanie, na ktorom sa žalobca ako žalovaný v 2. rade nezúčastnil a podľa zápisnice o trestnom oznámení, ktorého kópiu v prílohe pripájame, žalobca dňa 20.09.2013 o 11,30 hod., (teda v čase pojednávania na rozhodcovskom súde), osobne podal na Obvodnom oddelení PZ Ružinov - východ, Sputnikova 12 Bratislava trestné oznámenie, kde žalobca uviedol, že máXXXX, prechodné bydlisko na adrese P.V podanej žalobe žalobca tvrdí, že má trvalé bydlisko na adrese Antonigasse 1/23, PSČ 1180 Viedeň Rakúsko,
Podľa § 3 ods. 1 druhá veta zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov v platnom znení, občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Žalovaný je toho názoru, že relevantnosť tvrdení žalobcu treba posudzovať v kontexte § 3 ods. 1 druhá veta zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov v platnom znení. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd ako nedôvodnú zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému trovy konania.
K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 23.05.2016 (č.l.220 - 222 s. sp.), v ktorom sa vyjadril k doručovaniu predvolania na pojednávanie na termín dňa 20.09.2013.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 02.10.2015 (pojednávanie bolo odročené z dôvodu PN žalobcu), dňa 24.11.2015 (pojednávanie bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu), dňa 29.01.2016 (pojednávanie sa konalo), dňa 11.03.2016, dňa 31.05.2016 (pojednávanie sa konalo) a na deň 17.06.2016 stanovil termín vyhlásenia rozsudku.
Na pojednávaní dňa 31.05.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že v rozhodcovskom konaní neboli vykonané dôkazy, bolo iba jedno verejné zasadnutie vo veci, na ďalšom súd rozhodol, pričom rozhodcovský súd nevykonal dôkazy ktoré boli namietané v rozhodcovskom konaní, taktiež nebolo riadne doručené predvolanie na verejné zasadnutie žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému v druhom rade), poukázal na to, že mu nebolo doručované podľa nariadenia EP 1393/07, nakoľko sa doručovalo do cudziny, nedoručoval predvolanie na verejné zasadnutie tak, ako mu to ukladá tento predpis, a to doručovanie na základe tzv. červenej doručenky, ktorá sa používa pre doručovaní v zahraničí, pri medzinárodnom obchodnom styku. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie NSČR č. 23Cdo/15/21/2013, kde je uvedená právna veta, ,,že pri posudzovaní otázky či v danom prípade bola strane v rozhodcovskom konaní poskytnutá možnosť vec pred rozhodcom prejednať, musí súd skúmať, či v konkrétnom rozhodcovskom konaní s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu bola strane v rozhodcovskom konaní poskytnutá dostatočná možnosť uplatneniu jej procesných práv a rovnako či sa procesným postupom rozhodcovského súdu jedna zo strán nedostala do nerovného postavenia voči druhej strane.“
Na pojednávaní dňa 31.05.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 2. rade), na verejnom zasadnutí dňa 18.06.2013, sa vyjadril, že žiada aby súd písomnosti doručoval na jeho adresu vo Viedni, ktorú uviedol. Poukázal na to, že podľa evidencie obyvateľstva má stále evidovanú adresu A. XXX/XX A.. Uvedené vyplýva z dokladov ktoré sú založené v súdnom spise, z obchodného vestníka a pod.
Súd vo veci vykonal dokazovanie dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra žalovaného, rozhodcovským spisom Rsp V - 10/2013, Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, rozhodcovským rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, zo dňa 18.10.2013, žalobou žalobcu adresovanou na súd zo dňa 16.12.2013 (č. l. l-2 s. sp.) s prezentačnou pečiatkou
súdu na žalobe zo dňa 20.12.2013, písomnými vyjadreniami žalovaného a žalobcu, listami z pošty vo Viedni adresovanými žalobcovi (č.l.187 - 188 s. sp.), zápisnicou o trestnom oznámení trestného činu podvodu žalobcom zo dňa 20.09.2013 - č. ORPZ - BAII-OPP2-225/2013 199- 200 s. sp.), oznámením z registra obyvateľov SR (č.l.206 s. sp.), dokladom o trvalom pobyte žalobcu v Rakúsku (č.l.223 - 226 s. sp.), doručenkou č. RS 00 987 944 5 SK predvolania na pojednávanie na Rozhodcovský súd na termín dňa 20.09.2013 (234 s. sp.), obálkou doručovaného predvolania č. RS 00 987 944 5 SK s razítkom odosielajúcej pošty v Bratislave zo dňa 02.08.2013 a prijímajúcej pošty vo Viedni zo dňa 06.08.2013 (č. l. 54 a 234 s. sp.), výsluchom žalobcu, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach, záverečnou rečou žalobcu (245 - 246 s. sp.), záverečnou rečou žalovaného (237 - 240 s. sp.), ako aj ďalšími dokladmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd zistil z rozhodcovského spisu sp. zn.: Rsp V - 10/2013, vedeného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Gorkého 9, 816 03 Bratislava, že v rozhodcovskom konaní boli nariadené pojednávania dňa 18.06.2013 a dňa 20.09.2013.
Súd zistil z obálky zasielaného predvolania na pojednávanie na termín dňa 20.09.2013 sp. zn. Rsp V
- 10/2013 na Rozhodcovský súd (č. l.54, č.l.234 s. sp.), že je na nej uvedené podacie číslo RS 00 987 944 5 SK a razítko odosielajúcej pošty v Bratislave zo dňa 02.08.2013 a z doručenky, že je na nej uvedené podacie číslo RS 00 987 944 5 SK a razítko prijímajúcej pošty vo Viedni zo dňa 06.08.2013 (č.l. 234 s. sp.).
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s. p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 133 O. s. p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v rozhodnom čase:
34Cb/112/2013 - 251
§ 3 ods. 1 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. § 17 účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
§ 40 ods.1 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17)
§ 41 ods.1 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Súd sa zaoberal dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, a to či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a to z dôvodu,
žalovaný namietal neplatnosť Dodatku č.1 Zmluvy zo dňa 01.05.2011, pretože a Rozhodcovský súd, sa s uvedenou skutočnosťou nezaoberal, hoci preukázal, že podal aj trestné oznámenia v tejto veci a ďalej, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie v rozhodcovskom konaní na termín 20.09.2013 a že nemohla byť použitá fikcia doručenia, aj keď sa predvolanie vrátilo rozhodcovskému súdu ako nedoručené dňa 03.09.2013, nakoľko žalobca oznámil na doručovacej pošte vo Viedni, že sa nebude zdržiavať v mieste bydliska v období od 27.06.2013, čo pošta potvrdila v liste zo dňa 27.06.2013.
Podľa názoru súdu argument žalobcu ohľadom vedenia dokazovania v rozhodcovskom konaní, sa týka vecnej stránky sporu a Rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom rozsudku v odôvodnení na str. 3 - 4, vysporiadal s argumentmi žalovaného v 2. rade (v tomto konaní žalobcu), ohľadom namietanej ním neplatnosti Dodatku č.1 Zmluvy zo dňa 01.05.2011, keď tvrdil, že ho nepodpísal a kde uviedol, že „žalovaný v 1. rade v odpovedi na žalobu zo dňa 28.03.2013 potvrdil, že dňa 24.07.2009 podpísal Zmluvu, vrátane jej príloh a aj ako ručiteľ. Odmietol však pravosť jeho podpisu na Dodatku č.1 Zmluvy z 01.05.2011.“
Rozhodcovský súd vykonal dokazovanie na ústnom pojednávaní dňa 18.06.2013, ktorého sa zúčastnil aj žalobca a ktorý namietal nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu zániku jeho ručenia na takto pozmenený záväzok a na pojednávaní dňa 20.09.2013, ktorého sa nezúčastnil žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 2. rade), zhrnul dokazovanie. V Rokovacom poriadku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory - § 28 Dokazovanie, je stanovené, že senát alebo rozhodca môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi. Účastníci konania sú povinní dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát alebo rozhodca si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy. Dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí senát alebo rozhodca. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola porušená zásada rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní podľa § 17 ZRK, vzhľadom na skutočnosť, že bolo na žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanom v 2. rade), aby predložil súdu vierohodné dôkazy na svoju obranu, resp. vyvrátil tvrdenia žalobcu (v tomto konaní žalovaného), a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK.
Súd ďalej skúmal, či bola porušená zásada rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní podľa § 17 ZRK, a to vzhľadom na dôvod uvedený žalobcom a to, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie, keďže oznámil na pošte vo Viedni, že sa nebude zdržiavať v mieste jeho trvalého bydliska v období od 28.06.2013 do 03.09.2013.
Súd mal v konaní preukázané, že zásielka - predvolanie na pojednávanie na Rozhodcovský súd dňa 20.09.2013, sa vrátila Rozhodcovskému súdu ako nedoručená dňa 03.09.2013 s oznámením, že adresát si po márnom pokuse o osobné doručenie zásielku nevyzdvihol ani v úložnej lehote.
Súd dospel k záveru, že ani v danom prípade nebola porušená zásada rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní podľa § 17 ZRK, a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, nakoľko z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, § 5 Doručovanie vyplýva, že predvolania na pojednávania sa zasielajú vždy doporučeným listom s potvrdením o doručení a ostatné písomnosti sa môžu zasielať doporučeným alebo obyčajným listom a oznámenia aj telegraficky, ďalekopisom alebo telefaxom. Všetky písomnosti Rozhodcovského súdu sa považujú za doručené aj vtedy, keď adresát písomnosť odoprel prevziať alebo ju napriek oznámeniu poštového úradu nevyzdvihol. Stačí, ak bolo doručenie vykonané podľa procesného práva štátu miesta doručenia. Ak účastník konania po začatí rozhodcovského konania zmenil adresu bez toho, že by to oznámil Rozhodcovskému súdu, je doručenie platne vykonané odoslaním písomností spôsobom uvedeným v odsekoch 2 a 3 na jej poslednú známu adresu.
Súd nevzal do úvahy argument žalobcu, že svoju neprítomnosť počas letných prázdnin cca dvoch mesiacov, nahlásil na pošte vo Viedni (čl.29 - 20 s.sp. a 192 s. sp.), nakoľko v konaní žalobca (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 2. rade), nepreukázal, že oznámil Rozhodcovskému súdu, že sa nebude zdržiavať na adrese svojho trvalého bydliska, na ktoré práve naopak, vyslovene na pojednávaní dňa 18.06.2013 požiadal Rozhodcovský súd o doručovanie zásielok. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú vyjadrením žalobcu t. j. žalovaného v 2. rade v rozhodcovskom konaní na pojednávaní dňa 18.06.2013 v zápisnici na str. 2 (č.l.72 s. sp.), kde uviedol, že „v zahraničí žije od roku 1988, na Slovensku však v danom čase podnikal aj podniká, avšak jeho trvalé bydlisko v súčasnosti je: M.ároveň
žiada súd, aby písomnosti doručoval na adresu vo Viedni“. Súd mal preukázané z Centrálneho registra obyvateľov SR, že žalobca má stále evidovaný trvalý pobyt aj v Slovenskej republike (č.l.206 s. sp.), avšak Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní doručoval písomnosti žalovanému v 2. rade (žalobcovi v tomto konaní), podľa jeho výslovného pokynu na adresu, ktorú uviedol na pojednávaní dňa 18.06.2013 a to: XX.XX.XXXX..
B. mal preukázané v konaní z obálky zasielaného predvolania na pojednávanie na termín dňa 20.09.2013 sp. zn. Rsp V - 10/2013 na Rozhodcovský súd (č. l.54, č.l.234 s. sp.), že je na nej uvedené podacie číslo RS 00 987 944 5 SK a razítko odosielajúcej pošty
34Cb/112/2013 - 252
v Bratislave zo dňa 02.08.2013 a z doručenky, že je na nej uvedené podacie číslo RS 00 987 944 5 SK a razítko prijímajúcej pošty vo Viedni zo dňa 06.08.2013 č.l. 234 s. sp.).
Súd mal v konaní preukázané z preloženého oznámenia pošty vo Viedni, že nahlásenie neprítomnosti platí len pre doručené Rsa a Rsb listy z rakúskych úradov - XXX(čl. 188 - 190 s. sp., 192 - 193 s. sp.).
Súd má za to, že Rozhodcovský súd nepochybil, nakoľko postupoval podľa Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory - § 5 Doručovanie, v zmysle ktorého, všetky písomnosti Rozhodcovského súdu sa považujú za doručené aj vtedy, keď si adresát písomnosť napriek oznámeniu poštového úradu nevyzdvihol. V danom prípade mal žalobca podľa cit. rokovacieho poriadku, povinnosť oznámiť Rozhodcovskému súdu svoju dlhodobú neprítomnosť, prípadne adresu, na ktorú mu má doručovať písomnosti. Súd je toho názoru, že zásielka žalobcovi (v rozhodcovskom konaní ako žalovanému, v 2. rade) bola doručovaná v súlade s Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Súd sa zaoberal aj argumentáciou žalobca, že v danom prípade mal Rozhodcovský súd doručovať písomnosti ak bola nahlásená účastníkom adresa na doručovanie v zahraničí, a dospel k záveru, že podľa čl. 16 Nariadenia Eópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 sa mimosúdne písomnosti môžu odosielať na účely doručenia v inom členskom štáte v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že Rozhodcovský súd v danom prípade nepostupoval v rozpore s citovaným nariadením.
Rovnosť strán v konaní znamená, že strany majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie a musí byť im daná plná príležitosť k uplatneniu ich práv. Tento princíp je vyslovene vyjadrený v § 17 ZKR, podľa ktorého, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Predmetné ustanovenie tak predovšetkým zdôrazňuje základnú zásadu rozhodcovského konania, ktorou je rovnosť sporných strán v tomto konaní. Rovnosťou strán je treba rozumieť predovšetkým rovné postavenie strán z hľadiska procesných práv a povinností a z hľadiska poskytovanej možnosti pre ich uplatnenie. Napríklad vo vzťahu k poskytovaným lehotám je nevyhnutné, aby dĺžka jednotlivých lehôt v rozhodcovskom konaní bola v zásade obdobná pre obe strany, to sa týka aj predlžovania lehôt na žiadosť strán - k obom stranám je nutné pristupovať obdobne t.j. nie je možné vyhovieť len žiadosti jednej strany na predĺženie lehoty a druhej strane žiadosť o predĺženie lehoty neopodstatnene zamietnuť, alebo poskytnúť podstatne kratšiu lehotu. Rovnosť strán je potrebné zachovávať mimo iného aj tým, že žiadnej zo strán nebude poskytovaná neodôvodnená výhoda napríklad tým, že jej bude umožnené pripraviť sa na niektoré úkony za výhodnejších podmienok, napríklad so znalosťou argumentácie druhej strany, zatiaľ čo druhá strana takúto znalosť mať nebude. Ďalšou situáciou, kedy je potrebné dbať zvýšenou mierou na zachovanie rovného (procesného) postavenia oboch strán, je priebeh ústnych pojednávaní v rozhodcovskom konaní a to hlavne pri výsluchu svedkov, kedy je potrebné poskytnúť obom stranám rovnakú možnosť napríklad, aby obe strany rovnako mohli klásť svedkom otázky. Obdobným spôsobom je rovnako potrené pristupovať k žiadostiam oboch strán o odročenie už nariadeného ústneho pojednávania. Uvedené požiadavky na zachovanie rovného postavenia je však potrebné chápať nie ako absolútne či dogmatické požiadavky, ktoré musia byť zachované za každých okolností, ale vždy so zohľadnením konkrétnej procesnej
situácie. Povinnosť poskytnúť sporovým stranám príležitosť k uplatneniu ich práv spočíva predovšetkým v povinnosti rozhodcov primeraným spôsobom umožniť stranám, aby v konaní uplatnili tvrdenia v svoj prospech a navrhli dôkazy nevyhnutné k preukázaniu týchto tvrdení. Povinnosť rozhodcu je splnená okamžikom, kedy bola strane uvedená príležitosť primeraným spôsobom poskytnutá, nespadá však už medzi túto povinnosť rozhodcu realizáciu uvedeného práva spornou stranou zabezpečovať.
Súd poukazuje na UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 335/2010-16, a to, že „podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti.
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu však nevyplýva aplikovateľnosť čl. 46 ods. 1 ústavy na všetky rozhodnutia vydané v rámci rozhodcovského konania. V tejto súvislosti ústavný súd upriamil svoju pozornosť na charakter a podstatu rozhodcovského konania. Jedným z predpokladov založenia právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Na základe zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany slobodne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu. Uzavretím zmluvy alebo rozhodcovskej doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci.
Podľa názoru ústavného súdu rozhodcovské konanie nadobúda verejnoprávny rozmer až momentom meritórneho rozhodnutia rozhodcovského súdu - rozsudku, keď právny poriadok Slovenskej republiky rozhodcovskému rozsudku pripisuje vlastnosť vykonateľnosti a zároveň je aj exekučným titulom. Do tohto okamihu je toto konanie vo sfére rozhodcovského súdu a má charakter súkromnoprávneho vzťahu.“
Súd preto dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania (§ 40 ods. 1 písm. g) ZPK).
Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet 34Cb/112/2013 - 253
konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Na základe uvedeného súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko v konaní neboli preukázané zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní mal plný úspech žalovaný voči žalobcovi, preto súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov konania, a to výške 371,25 €, ktoré predstavujú odmenu advokáta za zastupovanie v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a), c), d) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajúcu z nasledujúcich úkonov právnej služby:
1) 1 úkon PS - dňa 17.12.2015 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 64,54 € + režijný paušál 8,39 €, 2) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 29.01.2016 (od 10,00 do 11,40 hod.) vo výške 66,00 € + režijný paušál 8,58 €, 3) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 11.03.2016 (od 12,30 do 13,45 hod.) vo výške 66,00 € + režijný paušál 8,58 €, 4) 1 úkon PS - účasť na pojednávaní dňa 31.05.2016 (od 09,00 do 09,55 hod.) vo výške 66,00 € + režijný paušál 8,58 €, 5) 1 úkon PS - vyjadrenie žalovaného vo výške 66,00 € + režijný paušál 8,58 €.
SPOLU: 371,25 €.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).