Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_20C-69-2016.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/69/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, Bardejovská č. 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922 právne zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná č. 61, 080 01 Prešov, proti Ž. U. T., O.. XX.XX.XXXX, V. X. X, XXX XX P., o zaplatenie 429,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 363,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 84,87 eura (13,95 eura poštovné, 17,66 eura súdny poplatok, 53,26 eura trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ernesta Vokála, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súde dňa 24.2.2016 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy 429,- eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaná cestovala dopravným prostriedkom žalobcu dňa 30.3.2015, 9.1.2015, 29.1.2015, 26.4.2015, 11.5.2015, 9.7.2015, 23.7.2015, 22.11.2015, 24.11.2015, 2.12.2015, 3.12.2015, 10.12.2015, 9.1.2016 a nevedela sa preukázať platným cestovným lístkom. V zmysle § 12 až 17 zákona č. 56/2012 Z. z. je žalovaná povinná zaplatiť úhradu vo výške 100 násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav za každé cestovanie bez cestovného lístka. Splatnosť úhrady sa v tomto prípade spravuje všeobecnou právnou úpravou § 563 OZ, podľa ktorého je žalovaná povinná zaplatiť úhradu prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Žalovaná svoju povinnosť uloženú jej vyššie citovanou zákonnou úpravou nesplnila napriek
výzve/faktúre. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úhrady a nákladov, ktoré mu s uplatnením tohto nároku vznikli - poštovné za doručenie upomienky a trovy súdneho konania.
Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Nakoľko sa jedná o drobný spor, v zmysle § 115a ods. 2 O. s. p. nie potrebné nariaďovať pojednávanie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 8..6.2016.
Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie pohľadávky vo výške 429,- eur s príslušenstvom.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo zápisov o vykonanej prepravnej kontrole vyplýva, že žalovaná cestovala dopravným prostriedkom žalobcu dňa 30.3.2015, 9.1.2015, 29.1.2015, 26.4.2015, 11.5.2015, 9.7.2015, 23.7.2015, 22.11.2015, 24.11.2015, 2.12.2015, 3.12.2015, 10.12.2015, 9.1.2016 a nevedela sa preukázať platným cestovným lístkom.
Žalobca vystavil žalovanej faktúry na pokuty celkovo vo výške 429,- eur.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 761 Občianskeho zákonníka dopravca je povinný starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zariadení. Podrobnosti upravia prepravné poriadky.
Podľa § 12 ods. 1, 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a doplnkov Dopravca je pred začatím prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") dávať pokyny a príkazy cestujúcim na účel
zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú povinní ich uposlúchnuť.
Vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení
a) vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,
b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2,
c) vylúčiť z prepravy cestovnú batožinu, príručnú batožinu cestujúceho alebo jeho živé spoločenské zviera, ak sú prekážkou bezpečnej prepravy alebo pokojnej a pohodlnej prepravy, najmä ak obťažujú cestujúcich alebo ak to neumožňujú prepravné podmienky, najmä obsaditeľnosť autobusu.
Podľa § 14 ods.1 písm. d/ cit. zákona cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho
preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 16 ods.1 cit. zákona potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.
Podľa § 16 ods.4 cit. zákona Cestujúci je povinný
a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa § 17 ods. 1,2,3 cit. zákona Tarifa upravuje
a) sadzby základného cestovného a príplatkov k nim, b) sadzby cestovného pre všetky skupiny cestujúcich a psa so špeciálnym výcvikom, c) ceny za prepravu cestovnej batožiny, živých spoločenských zvierat prepravovaných spolu s cestujúcim, d) ceny za prepravu autobusových zásielok, e) sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2 a f) podmienky, za ktorých sa sadzby cestovného a ostatných cien uplatňujú.
Sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné, aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 108 Občianskeho zákonníka práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka v úhrnnej výške 429,- eur. Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o preprave osôb podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka.
Podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré upravujú základné prepravné podmienky pre jednotlivé druhy dopravy, a tým vlastne doplňujú všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorý dopravca zverejňuje spravidla v dopravnom prostriedku, je definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy. To znamená, že cestujúci sa síce môžu s prepravným poriadkom oboznámiť, avšak ho nemôžu ovplyvniť.
Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Prepravnú zmluvu v prejednávanej veci je preto potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, v ktorej je žalovaná spotrebiteľom.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaná sa na výzvu dňa 30.3.2015, 26.4.2015, 11.5.2015, 9.7.2015, 23.7.2015, 22.11.2015, 24.11.2015, 2.12.2015, 3.12.2015, 10.12.2015, 9.1.2016 nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto žalobcovi vznikla pohľadávka voči žalovanej vo výške 363,- eur. Keďže žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila súd má za to, že žalobcom predložené listinné dôkazy nie sú medzi účastníkmi sporné. Vzhľadom na oprávnený nárok žalobcu súd zaviazal žalovanú na zaplatenia sumy 363,- eur.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
Súd v predmetnom spore prihliadol ex offo na premlčanie uplatnenej pohľadávky z ciest, ktoré sa bez platného cestovného lístka uskutočnili dňa 9.1.2015 a 29.1.2015. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, pričom práva z prepravy
sa podľa § 108 Obč. zák. premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe. Premlčacia doba u práv z prepravy začína dňom, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz. Žalobca svoje právo na zaplatenie postihu za cestovanie bez platného cestovného lístka proti žalovanej mohol na súde uplatniť v deň nasledujúci po tom, čo žalovaná cestovala bez platného cestovného lístka, t.j. 10.1.2015 a 30.1.2015. Žaloba bola podaná dňa 24.2.2016, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie nároku žalobcu v tejto časti, a preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva, v tejto časti bez ďalšieho zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 363,- eur zo sumy 429,- eur, teda v rozsahu 84,62% a žalovaná vo zvyšných 15,38%. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovanej je 69,24%, preto žalobcovi patrí náhrada trov konania vo výške 84,87 eura (69,24% z uplatnených 122,57 eura za zaplatený súdny poplatok vo výške 25,50 eura, poštovné vo výške 20,15 eura a trovy právneho zastúpenia za prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie návrhu, t. j. 2x po 29,88 eura + 2x rež. paušál po 8,58 eura podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/ , c/, § 16 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvola- teľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..