Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-2763-2014.pdf
PDF · 86.29 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/2763/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci exekúcie na návrh oprávnených: 1/ V.. I. H., T.. XX.X.XXXX a 2/ Z. H., M.. R., T.. XX.X.XXXX, B. H. XXX XX Š. XXXX, oboch štátnej príslušnosti Slovenskej republiky, oboch právne zastúpených splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti povinnému: M. H., T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX Š. XXXX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, na vykonanie exekúcie pre peňažnú pohľadávku vo výške 159,95 eur a trovy exekúcie, vedenej súdom povereným exekútorom JUDr. Martinom Pírym, so sídlom Exekútorského úradu Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 628/2014, o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 04.7.2014, rozhodujúc na základe odvolania povinného zo dňa 29.3.2015 v spojení s podaním zo dňa 05.6.2015, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 33Er/2763/2014-22 zo dňa 16.3.2015, vydanému vyšším súdnym úradníkom súdu, takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina ako príslušný exekučný súd na základe návrhu oprávneného, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.4.2014, predloženého súdnym exekútorom spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, písomne poveril dňa 09.6.2014 súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci označenej v záhlaví tohto uznesenia, pre peňažnú pohľadávku 159,95 eur a trovy exekúcie - na základe exekučného titulu, ktorým je v prílohe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie so žiadosťou súdneho exekútora predložené uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 6C/1034/1999-279 zo dňa 28.5.2012, ktorý nadobudol podľa potvrdenia súdu právoplatnosť dňa 24.8.2012 a vykonateľnosť dňa 28.8.2012, ktorým súd po právoplatnom zastavení konania vo veci samej (o návrhu viacerých navrhovateľov, medzi nimi povinného ako navrhovateľa v rade 1/, proti oprávneným v rade 1/,2/ ako odporcom, o výkon práva vecného bremena) rozhodol o trovách konania - okrem iného i uložením povinnosti povinnému ako navrhovateľovi v rade 1/ spolu s navrhovateľom v rade 20c/ (I. Y.) spoločne a nerozdielne nahradiť oprávneným v rade 1/, 2/ ako odporcom v rade 1/ a 2/ trovy konania, ktoré im vznikli z titulu ich právneho zastúpenia v konaní vo výške 319,91 eur.
Predmetom návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie je zostávajúca časť (polovica) cit. exekučným titulom priznanej sumy náhrady trov konania, vo výške 159,95 eur, keď oprávnení vo svojom návrhu potvrdzujú, že povinný ako jeden zo solidárne zaviazaných dlžníkov už uhradil časť pohľadávky (vo výške 159,95 eur), zostávajúcu sumu súdom priznanej pohľadávky však napriek výzve oprávnených odmietol uhradiť.
Dňa 11.7.2014 predložil poverený súdny exekútor súdu ako včas podané námietky povinného proti exekúcii zo dňa 04.7.2014, doručené súdnemu exekútorovi dňa 07.7.2014 po tom, ako bolo povinnému dňa 02.7.2014 doručené upovedomenie súdneho exekútora č.k. EX 628/2014-10 zo dňa 29.6.2014 o začatí exekúcie.
Povinný v námietkach proti exekúcii namieta predložením fotokópie ústrižkov poštových poukážok, potvrdzujúcich dve platby adresované právnemu zástupcovi oprávnených (vo výške 80,- eur dňa 29.6.2012 a vo výške 79,95 eur dňa 27.7.2012), tvrdiac, že pohľadávku oprávnených voči nemu už uhradil, navrhujúc preto „zrušenie“ exekúcie.
Oprávnení v písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2014 navrhli námietky povinného proti exekúcii zamietnuť. Dali do pozornosti súdu, že povinný ako solidárny dlžník v zmysle exekučného titulu uspokojil z pohľadávky oprávnených len časť v rozsahu jednej polovice (potvrdzujúc vykonanie povinným v prílohe jeho námietok doložených platieb), preto ich návrh na vykonanie exekúcie v navrhovanom rozsahu je dôvodný.
O námietkach povinného okresný súd rozhodol uznesením č. k. 33Er/2763/2014-22 zo dňa 16.3.2015, vydaným vyšším súdnym úradníkom, tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.
V odôvodnení cit. uznesenia k dôvodom, uvedeným v námietkach povinného, s poukazom na hmotnoprávnu úpravu v § 511 ods.1 Občianskeho zákonníka zdôraznil, že výrokom rozhodnutia súdu, ktoré je exekučným titulom, bol založený spoločný (solidárny) záväzok a oprávnení preto môžu požadovať plnenie od ktoréhokoľvek povinného.
Proti cit. uzneseniu okresného súdu podal podaním zo dňa 29.3.2015, podaným na súde dňa 30.3.2015, v spojení s podaním zo dňa 05.6.2015 (reagujúc na procesnú výzvu súdu uznesením zo dňa 18.5.2015 na odstránenie vád podaného odvolania) povinný včas odvolanie, navrhujúc napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka ako nesprávne v celom rozsahu zrušiť a exekučné konanie voči nemu zastaviť z dôvodu, že preukázal, že „svoju časť dokázateľne zaplatil“ a celé exekučné konanie proti nemu považuje preto za nesprávne. Uviedol, že nenesie zodpovednosť „z nejakej solidárnosti“ za konanie iného človeka, ktorého ani nepozná.
Súd konštatuje, že povinný podal svoje námietky proti exekúcii riadne a včas, v priebehu 14-dňovej zákonnej lehoty podľa § 50 ods.1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („EP“) a po tom, ako okresný súd o týchto námietkach rozhodol cit. uznesením č. k. 33Er/2763/2014-22 zo dňa 16.3.2015, takisto proti tomuto uzneseniu podal svoje cit. odvolanie riadne a včas, v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote podľa § 204 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) v spojení s ust. § 374 ods.4 veta prvá OSP.
Na základe riadne a včas podaného odvolania povinným, smerujúceho proti cit. napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, proti ktorým zákon inak (tzn. nebyť toho, že rozhodoval súdny úradník, proti ktorého rozhodnutiu je odvolanie prípustné vždy, v zmysle § 374 ods.4 prvá veta OSP) odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods.2 OSP v spojení s § 50 ods.4 EP), podaním odvolania povinného došlo zo zákona (§ 374 ods.4 tretia veta OSP) k zrušeniu napadnutého uznesenia a opätovne preto o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 04.7.2014 týmto uznesením rozhodol sudca prvostupňového exekučného súdu.
Sudca znovu preskúmal námietky povinného proti exekúcii a obsah spisu, vrátane listinných dôkazov predložených oprávneným (prostredníctvom súdneho exekútora v prílohe návrhu na vykonanie exekúcie) a povinným (v prílohe námietok proti exekúcii) a zistil, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné - stotožňujúc sa v podstatnom rozsahu s odôvodnením napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, na ktoré i v tomto uznesení preto v podrobnostiach odkazuje.
Námietky proti exekúcii sú procesným prostriedkom povinného na vyvolanie svojou povahou incidenčného sporu v rámci exekučného konania o prípustnosť exekúcie (tj. sporu, ktorý je potrebné rozhodnúť pred vybavením hlavnej veci - v danom prípade pred vykonaním exekúcie), ktorých účelom je dosiahnutie zastavenia (čiastočného zastavenia) exekúcie príp. upustenia od exekúcie. Pri vznesení námietok proti exekúcii sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada (vyjadrená v predposlednej vete § 50 ods.1 EP, v zmysle ktorej „námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne“) a dôvody, pre ktoré možno podať námietky proti exekúcii, sú taxatívne vymedzené v ust. § 50 ods.1 veta prvá a druhá EP. Námietky proti exekúcii možno uplatniť proti upovedomeniu povereného súdneho exekútora o začatí exekúcie a exekučný súd pri rozhodovaní o nich preto skúma a prihliada
na skutočnosti, ktoré nastali v časovom rozmedzí po vzniku exekučného titulu (tzn. vykonateľnosti predloženého súdneho rozhodnutia - v danej veci dňa 28.8.2012) až do začatia exekučného konania (ktoré v zmysle ust. § 36 ods.2 EP výslovne začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - tzn. v tomto prípade dňa 29.4.2014). Exekučný súd tak skúma, či exekúcia začala (podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie) oprávnene a či je prípustná, tzn. či v rozhodnom čase začatia exekúcie skutočne existoval judikovaný nárok oprávneného voči povinnému, vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu.
Exekučné konanie je ďalej ovládané zásadou dispozičnou, ktorej základným prejavom je možnosť jeho začatia len na návrh oprávneného, ktorému tak patrí nielen právo rozhodnúť sa, či v prípade, ak povinný povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom) dobrovoľne nesplní, bude jej splnenie od neho vymáhať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia (exekúciou), ale i v akom rozsahu bude povinným nesplnenú povinnosť takýmto spôsobom vymáhať.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že povinný oprávneným ešte pred začatím exekučného konania v tejto veci (a ešte predtým, ako sa exekučný titul stal vykonateľným) plnil dvomi platbami spolu sumu 159,95 eur, ktorá predstavuje polovicu z celkovej peňažnej sumy 319,91 eur, priznanej cit. exekučným titulom oprávneným proti povinnému a ďalšiemu účastníkovi základného sporového konania (navrhovateľovi v rade 20c/) - a to proti obom spoločne a nerozdielne.
Rovnako je nepochybné, že oprávnení sa proti povinnému nedožadujú opätovného zaplatenia toho, čo už preukázane zaplatil, ale prostredníctvom návrhu na vykonanie exekúcie vymáhajú od neho zaplatenie i zostávajúcej, dosiaľ nezaplatenej sumy 159,95 eur (tzn. predstavujúcej zostávajúcu časť z celkovej sumy priznanej exekučným titulom).
Medzi účastníkmi spornou právnou otázkou tak zostáva, či sa povinný uvedeným preukázaným plnením vo výške 159,95 eur, pomerne zodpovedajúcim jednej polovici z celkovej sumy, bolo vykonateľným rozhodnutím súdu uložené zaplatiť spoločne a nerozdielne povinnému spolu s jednou ďalšou zaviazanou osobou, svojej právnej povinnosti z cit. exekučného titulu úplne zbavil (s tým, že zostávajúce plnenie má oprávneným zaplatiť účastník, ktorý v základnom konaní vystupoval ako navrhovateľ v rade 20c/) alebo nie.
Už v odôvodnení predchádzajúceho uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd cituje zákonné ustanovenie § 511 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) o spoločných záväzkoch, podľa ktorého (súd v texte právnej normy zvýrazňuje pre toto rozhodnutie podstatné časti):
(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Keďže z obsahu námietok povinného proti exekúcii i z jeho neskoršieho odvolania proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je zrejmé, že si nesprávne vysvetľuje práva a povinnosti zo spoločného záväzku v prípade tzv. pasívnej solidarity viacerých dlžníkov (ktorá je v zákone prostredníctvom cit. ust. § 511 ods.1 Obč. zák. vyjadrená spojením „spoločne a nerozdielne“), pre lepšie vysvetlenie ďalej exekučný súd pripája i znenie nasledujúcich odsekov ust. § 511 Obč. zák., ods. 2 a 3:
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
I keď peňažné plnenie priznané exekučným titulom je samo osebe plnením deliteľným (v tomto prípade medzi dvoch rozhodnutím súdu zaviazaných dlžníkov), pretože súd záväzným výrokom cit. rozhodnutia (§ 159 ods.2 v spojení s § 167 ods.2 OSP) súčasne výslovne ustanovil, že obaja dlžníci (povinný ako navrhovateľ v rade 1/ spoločne s navrhovateľom v rade 20c/) majú veriteľovi (oprávneným v rade 1/, 2/ ako odporcom) toto plnenie v súdom určenej výške (319,91 eur) zaplatiť spoločne a nerozdielne (tzn. solidárne), v zmysle cit. ust. § 511 ods.1 Obč. zák. je veriteľ (oprávnení v rade 1/, 2/ v tejto exekučnej veci) oprávnený požadovať plnenie celého súdom v exekučnom titule priznaného plnenia od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Zákonodarca takýmto spôsobom vedome zvýhodňuje veriteľa, sledujúc legitímny účel čo najskoršieho uspokojenia dlhu jeho dlžníkmi, v prípade podmienok pasívnej solidarity viacerých dlžníkov (ako v tejto veci) ponechávajúc na uvážení veriteľovi, či bude splnenie dlhu súčasne vymáhať od oboch solidárne zaviazaných dlžníkov, alebo len od jedného z nich (pravidelne od toho, u ktorého je lepší predpoklad úspešného, rýchlejšieho a hospodárnejšieho vymoženia splnenia dlhu). Zároveň zákonodarca prostredníctvom nasledujúcich cit. ustanovení § 511 ods.2 a 3 upravuje vnútorný vzťah a to i medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi navzájom, vrátane regresného vzťahu medzi dlžníkom, ktorý splnil celý dlh (alebo väčšiu časť, aká by inak zodpovedala jeho podielu). Zmienená deliteľnosť plnenia (peňažná suma sa dá výpočtom rozdeliť na polovice, medzi dvoch dlžníkov) v prípade pasívnej solidarity dlžníkov sa teda nedotýka práva veriteľa voči dlžníkom, vyplývajúceho mu z ust. § 511 ods.1 Obč. zák., ale má význam len pre následné usporiadanie právnych vzťahov medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi navzájom (§ 511 ods.2,3 Obč. zák.), ako je ďalej uvedené.
Z pasívnej solidarity dlžníkov vo vzťahu k veriteľom vymáhanému peňažnému plneniu v tejto exekučnej veci len od jedného z nich (ako to veriteľovi umožňuje zákon prostredníctvom cit. ust. § 511 ods.1 Obč. zák.), však vyplývajú i ďalšie právne dôsledky. Konkrétne, keďže povinný ako jeden z dvoch solidárne zaviazaných dlžníkov ešte pred začatím exekučného konania už preukázane splnil polovicu dlhu voči oprávneným ako veriteľovi, v prípade ak uhradí i zostávajúcu, dosiaľ nesplnenú časť dlhu, vymáhanú prostredníctvom exekúcie v tejto veci, zanikne tým (splnením dlhu) povinnosť plniť dlh oprávneným ako veriteľovi nielen jemu, ale i druhému solidárne zaviazanému dlžníkovi. Ako už súd skôr uviedol, povinnému, ako jedného z dvoch solidárne zaviazaných dlžníkov, ktorý by takýmto spôsobom splnil celý dlh za oboch dlžníkov, by jeho splnením zo zákona (§ 511 ods.3 Obč. zák.) vzniklo právo následného postihu voči druhému solidárnemu dlžníkovi (navrhovateľovi v rade 20c/ v základnom konaní), za podmienok upravených v ust. § 511 ods.2,3 Obč. zák.
Pasívna solidarita dlžníkov je solidaritou právnou, založenou (v tejto veci) za podmienok upravených všeobecne záväzným hmotnoprávnym predpisom (§ 511 ods.1 Obč. zák.) výrokom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu (exekučným titulom), záväzným za podmienok ust. § 159 ods.2 OSP v spojení s § 167 ods.2 OSP pre súkromnoprávne subjekty (dotknutých účastníkov konania) i pre verejnoprávne subjekty (všetky príslušné orgány) a nie teda „nejakou solidaritou“, ako ju zrejme v dôsledku neporozumenia vyššie opísanému právnemu inštitútu vníma povinný, usudzujúc z obsahu jeho cit. podaní.
Povinný inak vo svojich námietkach proti exekúcii, vrátane neskoršieho odvolania proti napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil takú skutočnosť prípadného zániku vymáhaného nároku, priznaného exekučným titulom oprávneným v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k jeho dosiaľ neuspokojenej časti, vymáhanej na základe návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie v tejto veci súdom povereným exekútorom, alebo bránila jeho vymáhateľnosti, ani nepreukázal existenciu iného dôvodu svedčiaceho o neprípustnosti exekúcie, ktorý by nastal vo vyššie uvedenom rozhodnom časovom rozmedzí po vzniku exekučného titulu až do začatia tohto exekučného konania. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov námietky povinného proti exekúcii podľa § 50 ods.1 EP ako v celom rozsahu neopodstatnené zamietol, umožniac tak po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia ďalej pokračovať súdnemu exekútorovi vo vykonávaní exekúcie v rozsahu udeleného poverenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je prípustné (§ 202 ods.2 OSP v spojení s § 50 ods.4 EP a § 374 ods.4 OSP).
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené. Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia (§ 171 ods.1,2 a 3 OSP).