Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-23-2012.pdf
PDF · 177.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľov - 1/ F. O., nar. X.X.XXXX, bytom Q. B. XXX, prechodne bytom X. 66, XXX XX X., Česká republika, 2/ F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. B. XXX, prechodne bytom X. XX, XXX XX X., Česká republika, 3/ X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. B. XXX, prechodne bytom X. XX, XXX XX X., Česká republika a 4/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. B. XXX, prechodne bytom X. XX, XXX XX X., Česká republika, navrhovatelia právne zastúpení JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., IČO: 36 866 849, so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca proti odporcom: 1/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, so sídlom Tomaškovičova 17, 917 01 Trnava, odporca 1/ právne zastúpený Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, odporca 2/ právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, Košice, IČO: 36863017 a 3/ F. Q., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. B. XXX v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že dražba nehnuteľností: parcely č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2, parcely č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Q. B., obec Q. B., okres Č.T., konaná dňa 8.2.2012 dražobníkom - obchodnou spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, registrovaná pod číslom dražby DU-POZ DD 145a/2011 j e n e p l a t n á.
II. Odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v 1/ až 4/ rade trovy konania vo výške 99,50 € titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 858,24 € titulom právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľov, č. ú.: IBAN: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 0000007912 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 22.2.2012 sa navrhovatelia v 1/ až 4/ rade domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej odporcom v 1/ rade, predmetom ktorej bol rodinný dom súp. č. XXX ležiaci na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako aj parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetky zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. B.. Uplatnili aj trovy konania. V návrhu uviedli, že boli výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ktoré boli založené v prospech odporcu v 2/ rade Slovenskej sporiteľne, u ktorej mal navrhovateľ 1/ splátkový úver č. 0312765766. Navrhovateľ v 1/ rade po úmrtí svojej manželky sa dostal do finančných ťažkostí, nebol schopný dočasne predmetný úver uhrádzať. Niekoľkokrát navštívil pobočku banky, taktiež ju kontaktoval elektronicky so žiadosťou o splátkový kalendár, pričom odporca v
2/ rade s ním nekomunikoval. Až odporca v 1/ rade kontaktoval navrhovateľov listom zo dňa 16.1.2012 a informoval ich o konaní opakovanej dražby, čo bola prvá informácia o konaní dražby. Navrhovatelia uviedli, že nemali možnosť vyjadriť sa ani k znaleckému posudku na ohodnotenie nehnuteľností, pričom tento im nebol vôbec doručený. Nemohli sa zúčastniť ani znaleckej ohliadky, ani ohliadky záujemcov o dražbu, nemali o konaní riadnej dražby, o jej priebehu, ani dôvodoch jej neúspešného skončenia vedomosť. Navrhovatelia sa na adrese predmetu dražby - rodinného domu č. XXX nezdržujú už asi 6 rokov. Táto skutočnosť je veľmi dobre známa aj susedom, bývalým svokrovcom, s ktorými vedú navrhovatelia súdne spory na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 13C/131/2006 a aj z tohto konania im musí byť zrejmé, že bývajú v Českej republike. Na všetkých podaniach uvádzajú českú adresu. Poukázali na to, že vydražiteľka, odporkyňa v 3/ rade je s navrhovateľom v 1/ rade v súdnom spore. Aj z tohto dôvodu považujú celý priebeh dražby za veľmi podivný, špekulatívny a v rozpore s dobrými mravmi, pretože odporkyňa v 3/ rade vedela a vie adresu, na ktorej sa navrhovatelia zdržiavajú, pravdepodobne ju však úmyselne zatajila. V konaní, na ktoré navrhovatelia poukazujú, išlo o vrátenie daru, ktorý je v tomto konaní predmetom dražby. Rovnako tak odporcovi v 2/ rade je česká adresa navrhovateľov známa, má ju poznačenú v osobnej zložke navrhovateľov v banke, čo zistili aj osobnou návštevou dňa 22.2.2012, pričom v tejto zložke je aj ich e-mailový kontakt a telefónne číslo. Keď zmluvu uzatváral, pracovníčka Slovenskej sporiteľne pani X. mu povedala, že nemôže mať uvedené dva trvalé pobyty, napísala tam len trvalý pobyt v Q. B.. Do úverového spisu bola však zapísaná aj česká adresa a napokon táto česká adresa bola oznámená Slovenskej sporiteľni aj z opatrovanského súdu v X. v ČR, pretože v roku 2006 na Okresnom súde X. dávali žiadosť na súhlas k záložnej zmluve, ktorá sa týkala čerpania úveru u odporcu v 2/ rade, pričom Okresný súd v X. vydal aj uznesenie, na ktorom, ako aj na všetkých ďalších dokumentoch, je uvádzaná česká adresa. Tieto dokumenty boli odporcovi v 2/ rade predložené. Na uvedených dokumentoch mal navrhovateľ v 1/ rade uvedenú predchádzajúcu adresu B. XX, z tejto adresy je mu však preposielaná pošta na jeho súčasnú adresu X. XX. Teda aj keby mu boli zasielané zásielky odporcov na predchádzajúcu adresu B. XX, pošta by sa bola k nemu dostala. Na pojednávaní dňa 27.5.2016 navrhovateľ v 1/ rade uviedol, že na adrese, ktorá je zároveň adresou predmetu dražby, sa prestali zdržiavať v roku 2005. Toto nahlásili aj odporcovi v 2/ rade, ktorého zamestnankyňa im oznámila, že už má jednu českú adresu a tá im stačí. Oznámila im, že keďže bola pôžička uzavretá na Slovensku, musí tam byť uvedená slovenská adresa. Doposiaľ zmenu pobytu nenahlásil, pretože si myslel, že dom mu zostane. Nikde s tým doposiaľ problém nemal. Navrhovatelia v 2/ až 4/ rade sa s výpoveďou navrhovateľa v 1/ rade stotožnili a súhlasili s ňou. Poukázali teda na formálnu vadu v podobe doručovania písomností a tým pádom k odňatiu ich práva zúčastniť sa úkonov súvisiacich s priebehom dobrovoľnej dražby. Poukázali ďalej na to, že oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe bolo Obci Q. B. zasielané listom zo dňa 16.1.2012, na obci vyvesené dňa 18.1.2012 a zvesené dňa 03.2.2012, čiže o 5 dní skôr, ako sa mala konať opakovaná dražba. Poukázali na logický výklad § 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým zákonodarca stanovuje minimálnu lehotu 15 dní pred konaním dražby, nie 15 dní kedykoľvek pred dražbou. Je obchádzaním zákona, ak dražobník požiada obec o uverejnenie oznámenia o opakovanej dražbe v predstihu, čím reálne sleduje cieľ aj skoršieho zvesenia oznámenia a tým predpoklad neúčasti potenciálnych záujemcov na konaní dobrovoľnej dražby. V tejto časti teda rovnako došlo k ďalšiemu porušeniu zákona. Poukázali na to, že o konaní dražby im nebolo doručené žiadne oznámenie. Odporca v 1/ rade nepreukázal ďalej žiadnu zmluvu, na ktorej podklade by bol oprávnený dražbu vykonávať. Navrhovateľom nebola doručená ani notárska zápisnica, ktorou mal notár overiť priebeh dražby. Bolo im doručené len oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. Notárska zápisnica má vady, pretože v rozpore s § 24 Zákona o dobrovoľných dražbách neobsahuje obligatórny údaj týkajúci sa vydražiteľa. Naliehavý právny záujem je podľa navrhovateľov daný samotnou povahou žaloby v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách, nie je ho potrebné preukazovať, nakoľko nejde o prípad § 80 písm. c) OSP. Uvedená žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je žalobou v zmysle § 80 písm. c) OSP a to nielen pre to, lebo sa opiera o osobitné ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v ktorom je naliehavý právny záujem inkorporovaný samostatne, a to formuláciou „osoba dotknutá“. Je žalobou sui generis, preto ju nemožno zaradiť do okruhu žalôb podľa § 80 písm. c) OSP. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 52/2006, podľa ktorého neplatnosť dražby nespôsobuje len také porušenie zákona, o ktorom to je výslovne uvedené, inak každé porušenie zákona spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Postačuje, ak zákon porušený bol, vtedy je potrebné vyhlásiť dražbu za neplatnú. Teda de facto akékoľvek porušenie zákona je sankcionované neplatnosťou dobrovoľnej dražby bez ohľadu na jeho intenzitu. Poukázali aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov SR, podľa ktorej tam, kde súdne rozhodnutie bude tvoriť podklad pre zápis do katastra nehnuteľností, je daný naliehavý právny záujem. V danom prípade je daný tým, že navrhovatelia boli dotknutí na svojich právach, a to na jednom zo základných práv garantovaných
ústavou SR, na práve vlastniť majetok. Poukázali na nesprávnu interpretáciu § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách zo strany odporcu v 1/ rade. Z jeho gramatického výkladu jednoznačne vyplýva, že 3-mesačná prekluzívna lehota začne plynúť až od udelenia príklepu. Pri predchádzajúcej dražbe príklep udelený nebol a ani byť nemohol, keďže bola dražba zmarená. Poukázali na to, že sa nemohli domáhať neplatnosti predchádzajúcej dražby, pretože o nej jednak ani nevedeli a jednak na nej nebol udelený príklep. Vo vzťahu k tvrdeniam týkajúcim sa 3-mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu poukázali na vážne pochybenie, spočívajúce v neuvedení mena vydražiteľa v notárskej zápisnici, v čom vidia snahu utajiť vydražiteľa a tým zmariť uplatnenie práva v 3-mesačne prekluzívnej lehote na strane navrhovateľov. V ústnom vyjadrení na pojednávaní dňa 6.12.2012 navrhovateľ v 1/ rade uviedol, že nehnuteľnosť bola podhodnotená, nadobudla ju osoba, s ktorou sa súdil. Kontaktoval sa s odporcom v 1/ rade, s jeho zamestnankyňou, ktorá mu povedala, že už je neskoro a nič sa nedá robiť, pretože už je dražba. Navrhovateľ v 1/ rade sa chcel dohodnúť aj na splátkach. Uviedol, že v čase, keď si vybavoval úver v Slovenskej sporiteľni uviedol aj adresu bydliska v ČR a aj telefónne číslo do Čiech aj na Slovensku, kde sa zdržiaval len cez víkendy. Keď sa bol pýtať v ČR v Českej sporiteľni, nebola tam už uvedená adresa, ale bolo uvedené pod číslom účtu české telefónne číslo na navrhovateľa v 1/ rade. Adresa jeho bydliska v Českej republike bola nahlásená aj na obecnom úrade. Nikto ho nevyzýval, aby dom sprístupnil na ohodnotenie, znalecký posudok mu doposiaľ nebol doručený. Odporca v 1/ a 2/ rade nepostupovali s odbornou starostlivosťou pri skúmaní adresy navrhovateľov, mohli osobnou návštevou zistiť, či sa osoby navrhovateľov zdržiavajú na adrese trvalého pobytu (predmetu dražby). Mohli sa dotazovať na pošte, či si tam preberajú poštu, či sa tam zdržujú pravidelne, mohli sa dopytovať u susedov. Nie je im známe, odkiaľ sa odporca v 1/ rade dozvedel o českej adrese, na ktorú im zrazu začal poštu doručovať. Napokon samotná vydražiteľka, teda odporkyňa v 3/ rade, ktorá je susedou, vedela o tom, že navrhovatelia sa zdržiavajú v ČR. Odporca v 1/ a 2/ rade si nesplnili svoju povinnosť, dobrovoľná dražba neprebehla transparentne a účelne, na čom mala mať najmä Slovenská sporiteľňa najeminentnejší záujem, aby sa dosiahol maximálny výťažok na uspokojenie jej pohľadávky, ako záložného veriteľa.
Odporca v 1/ rade sa k návrhu navrhovateľov vyjadril podaním zo dňa 28.5.2012, v ktorom poukázal jednak na námietky navrhovateľov k procesu predchádzajúcej dražby a jednak na ich námietky k procesu opakovanej dražby. S návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že na základe zmluvy s odporcom v 2/ rade vykonal dňa 25.10.2011 „predchádzajúcu dražbu“, ktorá nebola úspešná z dôvodu, že na nej nebolo uskutočnené ani najnižšie podanie a následne dňa 8.2.2012 „opakovanú dražbu“, ktorá bola úspešná. Vydražiteľom predmetu dražby sa stala odporkyňa v 3/ rade. Poukázal na irelevantnosť akýchkoľvek námietok týkajúcich sa procesu predchádzajúcej dražby. Tá hoci neskončila vydražením veci, je platná, pretože nebola napadnutá žalobou o určenie neplatnosti. Poukázal na ust. § 22 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, najmä poslednú vetu, ktorá časovo obmedzuje možnosť osoby dotknutej na právach domáhať sa neplatnosti dražby v 3-mesačnej prekluzívnej lehote od udelenia príklepu. Deň konania dražby bez ohľadu na to, či na nej bol alebo nebol udelený príklep, je tým dňom, ktorým začína plynúť 3-mesačná prekluzívna lehote na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby. Zákonodarca v ust. § 22 Zákona o dobrovoľných dražbách predpokladá, že opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak bola neplatná predchádzajúca dražba. Predpokladom vykonania opakovanej dražby je vždy neúspešná predchádzajúca dražba. Zároveň nie je možné opakovanú dražbu vykonať, ak bola riadna predchádzajúca dražba súdom určená za neplatnú. Opačný výklad by legalizoval neprípustné obchádzanie zákona spočívajúce v domáhaní sa neplatnosti opakovanej dražby z dôvodov, ktoré sa týkajú riadnej predchádzajúcej dražby, keby tieto dôvody dotknutá osoba nenamietala v prekluzívnej lehote a nežiadala určenie tejto riadnej dražby. Ak by tak urobila a súd by právoplatne určil neplatnosť riadnej dražby, bolo by následne možné dosiahnuť určenie neplatnosti aj opakovanej dražby práve na tomto skutkovom a právnom základe. Odporca v 1/ rade namietal neunesenie bremena tvrdenia navrhovateľov, pokiaľ ide o dotknutosť na ich právach, keď neuviedli, aké konkrétne ich práva mali byť v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách dotknuté. Poukázal na nevyhnutnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení podobne, ako je to v prípade žaloby o určenie podľa § 80 písm. c) OSP. Použitím výrazu „popri“ (popri úprave § 80 písm. c/ OSP v dôvodovej správe k novele Zákona o dobrovoľných dražbách) mal zákonodarca na mysli, že nie je potrebné upravovať naliehavosť právneho záujmu duplicitne, aj v zákone o dobrovoľných dražbách, keď už je raz upravený v § 80 písm. c) OSP, ktorý sa aplikuje aj na náležitosti žaloby o určenie neplatnosti dražby. Poukázal na to, že žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie. V danom prípade by to bola na strane navrhovateľov žaloba o náhradu škody podľa § 33 Zákona o dobrovoľných dražbách alebo § 420 a násl. Obč.
zákonníka. Žaloba o určenie neplatnosti pre akékoľvek porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách (aj pre porušenie ustanovení menšieho významu podľa požiadavky proporcionality ochrany zákonného účelu dražby v pomere k individuálnemu účelu, sledovanému týmto porušeným zákonným ustanovením) je podľa názoru odporcu v 1/ rade jednoznačným prejavom „zneužitia práva“ a výkonom práva patriaceho dotknutej osobe v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že odporca v 1/ rade nie je povinný v procese opakovanej dražby zasielať ani doručiť znalecký posudok navrhovateľom, keďže tento bol už skôr zaslaný navrhovateľom, a to v procese prechádzajúcej dražby. Táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ani z iného právneho predpisu. Opakovaná dražba sa vykonáva v skrátenom režime, preto nie je potrebné opakovane zaisťovať odhad hodnoty nehnuteľnosti k tomu istému predmetu dražby. Znalecký posudok bol v procese predchádzajúcej dražby riadnym spôsobom navrhovateľom zaslaný, títo ho žiadnym spôsobom nenamietali. Odporca v 1/ rade použil v procese opakovanej dražby ten istý znalecký posudok na ten istý predmet dražby. Keďže nebol starší ako 1 rok pred konaním opakovanej dražby, teda konal v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Vo vzťahu k námietke navrhovateľov týkajúcej sa zvesenia oznámenia o opakovanej dražbe 5 dní pred konaním dražby, odporca v 1/ uviedol, že si svoju povinnosť riadne a včas splnil v súlade s § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, tým, že požiadal obec o zverejnenie oznámenia. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli obce dňa 18.1.2012 a dražba sa konala dňa 8.2.2012. Je zákonnou povinnosťou obce zabezpečiť všetko tak, aby bolo oznámenie na úradnej tabuli zverejnené po celú dobu tak, ako to vyžaduje zákon o dobrovoľných dražbách. Poukázal na to, že opakovanú dražbu vykonal na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 21.9.2011, uzatvorenej medzi ním a odporcom v 2/ rade. Vo vzťahu k námietkam navrhovateľov týkajúcim sa nedoručenia notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby navrhovateľom, odporca v 1/ rade uviedol, že táto povinnosť pre odporcu v 1/ rade nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal na ust. § 24 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne. Povinnosť zaslať „obyčajnú“ zápisnicu podľa § 24 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách sa ale netýka obsahu notárskej zápisnice. Ak zákonodarca túto povinnosť chce o dražobníkovi uložiť, mal to v texte zákona jednoznačným spôsobom uviesť. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa vady notárskej zápisnice spočívajúcej v neuvedení vydražiteľa, odporca v 1/ rade poukázal na technické nedopatrenie. Uviedol, že meno vydražiteľa bolo navrhovateľom oznámené písomne, listom zo dňa 14.2.2012 označenom ako „Odpoveď na e-mail zo dňa 13.2.2012“, čím bol dôsledok tohto technického nedopatrenia odstránený. Odporca v 1/ rade poukázal ďalej na to, že § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách neobsahuje taxatívny výpočet konkrétnych zákonných ustanovení, porušenie ktorých by odôvodňovalo možnosť určenia neplatnosti dražby. Zákonodarca tak ponecháva priestor voľnej úvahe súdu, či závažnosť a intenzita porušenia zákonných povinností mali taký závažný dosah na právne postavenie dotknutej osoby, že jediným spôsobom, ako je možné vzniknutý stav právnej neistoty odstrániť je rozhodnutie o určení neplatnosti dražby. Porušenie niektorej z mnohých právnych povinností uložených niektorému zo subjektov dražobného procesu, v dražobnom procese podľa zákona o dobrovoľných dražbách nemusí nevyhnutne viesť k nezákonnosti dražby ako celku. Aj v prípade zákonnej dražby môže dôjsť k porušeniu niektorej z právnych povinností uložených zákonom. Odporca v 1/ rade poukázal predovšetkým na absenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dražby z dôvodu, že dotknutá osoba má na ochranu svojich práv k dispozícii žaloby na plnenie (napríklad o náhradu škody). Na pojednávaní odporca v 1/ rade uviedol, že akonáhle sa o novej adrese navrhovateľov dozvedel, začal písomnosti na túto adresu doručovať. Pokiaľ aj vedela adresu navrhovateľov odporkyňa v 3/ rade, dražobník o tom nevedel. Zásielky sa od navrhovateľov vracali s tým, že neboli vyzdvihnuté v úložnej lehote. Poukázal na to, že dlžníci, resp. záložcovia sa zvyknú doručovaniu vyhýbať. Zo zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva povinnosť doručiť písomnosť dlžníkovi, vyplýva len povinnosť zaslať. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť nebola sprístupnená navrhovateľom ani nikým iným, znalecký posudok bol urobený podľa predchádzajúceho. Nevie sa vyjadriť, odkiaľ odporca v 1/ rade získal českú adresu navrhovateľov. Znalecký posudok im bol zasielaný na adresu v Q. B.. Navrhovatelia doposiaľ nepreukázali, že oznámili obci, že ich obvyklým pobytom je iné miesto, teda miesto v Českej republike, ani to, že oznámili dražobníkovi, že ich adresa obvyklého pobytu je iná než tá, ktorá je zapísaná v registri obyvateľov. Odporca v 1/ rade neporušil žiadnu zo svojich povinností, ktorá mu vyplýva zo zákona o dobrovoľných dražbách a ktorá by mala mať vplyv na zákonnosť dražby ako takej. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že im nebol doručený znalecký posudok, odporca v 1/ rade je toho názoru, že ak mali žalobcovia za to, že touto skutočnosťou boli dotknutí na svojich právach, mali sa domáhať svojho práva žalobou v osobitnom konaní, resp. žiadať o určenie neplatnosti prvej dražby.
Odporca v 2/ rade sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 01.6.2012, poukázal na povinnosť navrhovateľov preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Poukázal na pôvodné znenie § 21 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách účinného k 31.12.2007, podľa ktorého súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem. Bolo nevyhnutné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení podobne ako je to v prípade žaloby o určenie podľa § 80 písm. c) OSP. Toto ustanovenie bolo s účinnosťou k 01.1.2008 zrušené, a to z dôvodu, že zákonodarca nevidí dôvod na duplicitnú úpravu naliehavého právneho záujmu. Podľa názoru odporcu v 2/ rade, navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení. Poukázal na bod 10.5 Všeobecných obchodných podmienok vydaných odporcom v 2/ rade, ktoré tvoria aj súčasť zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.5.2006, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy zo dňa 21.8.2006 uzavreté medzi odporcom v 2/ rade a navrhovateľom v 1/ rade, podľa ktorého je klient povinný bezodkladne informovať banku o akejkoľvek zmene údajov, inak sa považuje doručenie vykonané na poslednú banke známu adresu za vykonané riadne. Navrhovatelia neoznámili odporcovi v 2/ rade skutočnosť, že sa zdržiavajú už viac ako 6 rokov na inej adrese a nepredložili žiaden listinný dôkaz o tom, že svoju oznamovaciu povinnosť splnili. Vo vzťahu k námietke navrhovateľov, že im nie je jasné, z akých údajov znalec vychádzal a kto mu nehnuteľnosť sprístupnil, poprípade z akých skutočností a údajov pri určovaní ceny nehnuteľnosti vychádzal, odporca v 1/ rade poukázal na § 12 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého bolo povinnosťou odporcu v 1/ rade zaistiť len ohodnotenie predmetu dražby, čo v skutočnosti zaistil tým, že o určenie hodnoty nehnuteľnosti požiadal znalca, ktorý má odborné znalosti a ktorý má aj svoju zodpovednosť za znalecký posudok, ktorý podá. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa oznámenia o opakovanej dražbe uviedol, že povinnosťou dražobníka je zabezpečiť, aby obec mohla na svojej úradnej tabuli najmenej, to znamená nie menej ako 15 dní, pred konaním dražby, zverejniť oznámenie o opakovanej dražbe. Posledná veta tohto ust. § 11 ods. 4 určí aj osobu, ktorá je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť a touto je obec, nie navrhovateľ dražby ani dražobník. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa absencie zmluvy na vykonania dražby odporca v 2/ rade uviedol, že odporca v 1/ rade opakovanú dražbu vykonal na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 21.9.2011, uzatvorenej medzi odporcom v 1/ a 2/ rade. Odporca v 2/ rade sa plne stotožnil aj s právnym názorom odporcu v 1/ rade vyjadrenom v písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2012. Na pojednávaní odporca v 2/ rade uviedol, že z dostupných zdrojov nevyplývala adresa prechodného bydliska navrhovateľov ani české telefónne číslo. Naliehavý právny záujem navrhovateľov nevidí z toho dôvodu, že na právnom postavení navrhovateľov by sa nič nezmenilo, pretože opätovne by mali voči odporcovi v 2/ rade dlh. Uviedol, že zo sumy, ktorá bola na dražbe získaná, nebol uhradený celý dlh navrhovateľov. Uviedol, že od počiatku vedeli, že navrhovateľ v 1/ rade pracuje v ČR, ale adresu bydliska mal stále Q. B.. Pracovisko, resp. miesto podnikania navrhovateľa v 1/ rade bolo uvedené ku dňu žiadosti o úveru, ku dňu poskytnutia úveru. Nemuselo teda byť totožné s tým, keď sa úver zosplatňoval. Odporca v 2/ rade zásielky nedoručoval, doručovala ich dražobná spoločnosť. Celý tento stav nastal v dôsledku vlastného protiprávneho konania navrhovateľov. Záložná zmluva medzi navrhovateľmi a odporcom v 2/ rade bola uzavretá 21.8.2006. Z potvrdenia Obce X. vyplýva, že navrhovatelia v tejto obci bývajú od októbra 2006, teda po uzavretí zmluvy. Navrhovatelia porušili nielen zmluvnú povinnosť voči odporcovi v 2/ rade, ale aj zákonnú povinnosť § 6 zákona 553/1998 o hlásení pobytu občanov SR. V čase konania dotknutej dražby bola stále adresa navrhovateľov Q. B. XXX. Poukázal na to, že podstatná časť tvrdení sa netýka dražby, ktorej platnosť je v tomto konaní spochybňovaná, ale dražby, ktorá jej predchádzala. Žalobou podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách je možné napadnúť dražbu iba z tých dôvodov, ktoré sa týkajú konkrétnej dražby, nie nejakej predchádzajúcej dražby, ktorých mohlo byť niekoľko. Opakovaná dražba nie je nejakým opakovaním predchádzajúcej dražby, je to samostatná dražba, pre takúto dražbu musí byť uzatvorená aj samostatná zmluva medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby.
Odporkyňa v 3/ rade na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosť nadobudla legálne. Na druhý deň po smrti jej sestry, manželky navrhovateľa v 1/ rade, sa navrhovateľ odsťahoval, hovorilo sa to po dedine, nevedeli však kam. Vždy chcel odísť do ČR a tam chcel aj žiť. Asi v júli 2011 odporca v 2/ rade vyzval odporkyňu v 3/ rade, že má úver zaplatiť. Ona však pri úvere ručiteľkou nebola. V zmluve bolo dohodnuté predkupné právo na kúpu domu, nešlo však o dom, ale o pozemky, pretože navrhovateľ v 1/ rade odporkyni v rade 3/ a jej rodine znemožňoval prístup k ich domu. Uviedla, že dom je prázdny, boli v ňom len vtedy, keď tam bola pracovníčka dražobnej spoločnosti, ktorá vnútro domu pofotila. Poukázala na to, že predmetom konania o vrátenie daru boli len pozemky, nie rodinný dom. Navrhovateľ v 1/ rade si chodil poštu vyberať,
nevie ako často ani kedy, pretože ho nevidela. Uviedla, že až do posledku, kým sa dražba konala čakali, že navrhovatelia sa zúčastnia a budú sa o dom zaujímať, nakoľko to bolo jediné dedičstvo po ich matke.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä; návrh čl. 1-7 spisu, výpis z LV čl. 10-11, uznesenie čl. 12, oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby čl. 14, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe čl. 16, oznámenie čl. 17, kópia osvedčenia čl. 18, vyjadrenie odporcu v rade 1/ čl. 32-43, vyjadrenie odporcu v 2/ rade čl. 51-52, poverenie čl. 53-55, vyjadrenie navrhovateľov čl. 69-72, vyjadrenie odporcu v rade 2/ čl. 73, výpis z OR čl. 83-86, oznámenie o výkone záložného práva čl. 99, podanie odporcu v rade 2/ čl. 101-102, oznámenie o výkone záložného práva čl. 122, odpoveď na výzvu súdu čl. 123, uznesenie čl. 125, kópia podania navrhovateľa v rade 1/ adresovaná Okresnému súdu v X. čl. 126 spolu s prílohou čl. 127, urgencia čl. 133, fotodokumentácia čl. 134-143, uznesenie čl. 148, odvolanie čl. 152, uznesenie čl. 166, podanie navrhovateľov čl. 176, kópia potvrdenia čl. 177. Ďalej vykonal dokazovanie aj oboznámením sa kópiou spisu odporcu v 1/ rade, najmä rámcová dohoda o dobrovoľných dražbách zo dňa 20.5.2010, oznámenie o o pakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.1.2012, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.1.2012, kópie doručeniek od navrhovateľov v 1/ až 4/ rade k tomuto oznámeniu, kópia notárskej zápisnice Nz 4462/2012, N 129/2012, NcRIS 4682/2012, oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby spolu s doručenkami navrhovateľov 1/ až 4/ rade, odpoveď na e-mail zo dňa 13.2.2012 spolu s doručenkami navrhovateľov v 1/ až 4/ rade, ďalej spis odporcu v 2/ rade, najmä žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 4.1.2006, záložnú zmluvu zo dňa 21.8.2006, potvrdenie sociálnej poisťovne zo dňa 05.4.2006, uznesenie Okresného súdu v X. 0Nc 37/2006-13 zo dňa 23.6.2006, rozsudok Okresného súdu v X. 0Nc 37/2006-19 z 27.7.2006, všeobecné obchodné podmienky odporcu v 2/ rade strana 3 a 31. Oboznámil aj pripojený spis 13C/131/2006 najmä návrh čl. 1- 4 a uznesenie čl. 186. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá bola vykonaná odporcom v 1/ rade, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Q. B., a to aj rodinný dom súp. č. XXX. Tieto nehnuteľnosti boli založené v prospech odporcu v 2/ rade, s ktorým mal navrhovateľ v 1/ rade uzavretú zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.5.2006 na základe žiadosti navrhovateľa v 1/ rade o poskytnutie úveru zo dňa 4.1.2006, ktorým žiadal poskytnúť úver vo výške 490.000,- Sk na účel kúpy domu. Rozsudkom Okresného súdu v X. v ČR 0Nc 37/2006-19 zo dňa 27.7.2006 súd schválil za maloletých navrhovateľov v 2/ až 4/ rade zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi odporcom v 2/ rade a maloletými navrhovateľmi v 2/ až 4/ rade ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie Q. B.. Dňa 21.8.2006 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva medzi odporcom v 2/ rade a navrhovateľom v 1/ rade, ako aj navrhovateľmi v 2/ až 4/ rade zastúpenými ich opatrovníkom ustanoveným uznesením Okresného súdu v X.. Navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby predovšetkým z dôvodu, že v rámci dobrovoľnej dražby im neboli písomnosti doručované na adresu, na ktorej sa zdržiavajú. Nemali preto o konaní dobrovoľnej dražby vedomosť. Nebol im doručený znalecký posudok, nemohli sa zúčastniť ani znaleckej ohliadky, ani ohliadky záujemcov o dražbu, nemali vedomosť ani o konaní riadnej dražby ako aj o jej priebehu a dôvodoch neúspešného skončenia. Odporca v 1/rade nepreukázal žiadnu zmluvu, na základe ktorej by bol oprávnený dražbu vykonať. Nebola im doručená ani notárska zápisnica, ktorou mal notár osvedčiť priebeh dražby. Bolo im doručené len oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. Notárska zápisnica o výsledku dražby má vady, nie je v nej uvedený vydražiteľ, čo je obligatórny údaj. Odporcovia v 1/ a 2/ rade navrhovali návrh navrhovateľov ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, poukazovali na to, že navrhovatelia nemajú na takomto určení naliehavý právny záujem. Ďalej na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov na podanie takejto žaloby, na nedodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby, na nesplnenie zmluvnej a zároveň zákonnej povinnosti navrhovateľov nahlásiť zmenu svojho trvalého pobytu alebo nahlásiť prechodný pobyt. Pri doručovaní v rámci dražby vychádzali z údajov zverejnených v registri obyvateľov, ako aj z údajov uvedených samotným navrhovateľom v rade 1/. Predchádzajúca dražba sa považuje za platnú, pretože márne uplynula lehota na podanie žaloby o určenie jej neplatnosti, ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách dodržali. Navrhovatelia netvrdili a nepreukázali, na ktorých konkrétnych právach boli dotknutí.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu konania opakovanej dražby (8.2.2012) - ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným
preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Podľa § 47 ods. 1 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa § 47 ods. 2 O. s. p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
Podľa § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
Podľa § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Podľa § 16 ods. 1 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom.
Podľa § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 22 ods.12 zákona o dobrovoľných dražbách opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.
Podľa § 24 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5.
Podľa § 24 ods. 8 zákona o dobrovoľných dražbách ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.
Žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným druhom žaloby a podľa názoru súdu ju nemožno stotožňovať s určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP, podľa ktorého sa žalobou v zmysle tohto zákonného ustanovenia možno domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Vzhľadom k tomu, že dražba nie je právnym vzťahom ani právom, súd je toho názoru, že žaloba podľa § 80 písm. c) OSP nie je pre určenie neplatnosti dražby prípustná. Prípustnosť určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP treba tiež vylúčiť aj z tohto dôvodu, že by tak dochádzalo k obchádzaniu účelu zákona. Súd nemôže skúmať otázku ne/platnosti dražby v inom konaní, a to ani ako otázku predbežnú. Môže tak urobiť len v osobitnom konaní o určení neplatnosti dražby. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 186/2010 zo dňa 16.12.2010. Podľa názoru súdu je teda naliehavý právny záujem v uvedenom prípade daný priamo osobitným zákonom, ktorým je v danom prípade Zákon o dobrovoľných dražbách.
Okruh účastníkov uvedeného konania vyplýva priamo z § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý vymedzuje, kto je účastníkom tohto súdneho konania. V danom prípade je to navrhovateľ dražby (teda odporca v 2/ rade), dražobník (odporca v 1/ rade), vydražiteľ (odporca v 3/ rade), predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorou je v danom prípade navrhovateľ v 1/ až 4/ rade. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musia mať všetky zúčastnené osoby možnosť uplatnenia ochrany ich práv a právom chránených záujmov, preto tá z nich, ktorá žalobu podáva, musí sa neplatnosti domáhať voči všetkým ostatným osobám, pričom na strane odporcov ide o nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 OSP. Podmienku účastníctva považoval súd za splnenú.
Súd ustálil, že predmetom tohto konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala ako opakovaná dňa 8.2.2012 a ktorá skončila úspešne - udelením príklepu licitátorom. Pretože aj ako sami navrhovatelia v priebehu konania uviedli, nemajú dôvod domáhať sa určenia neplatnosti dražby, ktorá nebola úspešná. V danom prípade tzv. predchádzajúca dražba skončila bez udelenia príklepu, nakoľko nedošlo ani k najnižšiemu podaniu. 3-mesačná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné podať žalobu o určenie jej neplatnosti s poukazom na § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, začala preto plynúť dňa 8.2.2012, kedy došlo k udeleniu príklepu licitátora, ku ktorému zákon viaže začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby. Uvedená lehota uplynula dňa 8.5.2012. Návrh bol navrhovateľmi podaný na súde dňa 23.2.2012, teda v uvedenej zákonnej lehote, a to voči všetkým nerozlučným spoločníkom. Súd je toho názoru, že dražba, bez ohľadu, či bola skončená úspešne na prvýkrát, alebo sa opakovala, je jednou dražbou tvoriacou jeden celok. Dražbu v danom prípade odporcami označovanú ako „predchádzajúcu“
a „opakovanú“ nemožno oddeliť a posudzovať úplne samostatne. Veď ak by bola prvá úspešná, druhá by sa nekonala. Dražbu treba posudzovať ako jeden celok a preto je treba hodnotiť ju komplexne. Preto sa súd zaoberal všetkými namietanými dôvodmi neplatnosti týkajúce sa celého procesu dražby, teda tak procesu predchádzajúceho, ako i opakovaného. Napokon poukazuje v tomto smere aj na samotné číslo dražby uvádzané dražobníkom na písomnostiach týkajúcich sa dražby, ktoré je v oboch prípadoch rovnaké „DU-POS DD 145/2011“ pri opakovaní dražby doplnené o písm. a): „DU-POS DD 145a/2011“.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dražba predmetného rodinného domu a vedľajších parciel sa realizovala za účelom splnenia záväzku zo zmluvy uzavretej dňa 25.6.2006 a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21.8.2006. Zo spisového materiálu súdu, z vyjadrení účastníkov, ako aj z pripojených spisov odporcu v 1/ a 2/ rade mal súd zistené, že za týmto účelom sa konala dražba, ktorá keďže nebola úspešná (nedošlo k udeleniu príklepu), musela sa opakovať.
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľov týkajúce sa nepreukázania zmluvy na vykonanie opakovanej dražby, súd dospel k záveru, že táto podmienka stanovenú ustanovením § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého je možné dražbu vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, je splnená. Z preambuly Rámcovej zmluvy, ktorá je súčasťou spisu odporcu 1/, vyplýva, že zmluvou o vykonaní dražby je zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby uzavretá medzi navrhovateľom a dražobníkom v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, na základe ktorej sa dražobník zaväzuje vykonať dražbu a podľa dohody navrhovateľa a dražobníka je každá jednotlivá zmluva o vykonaní dražby tvorená Rámcovou dohodou a príslušným vyhlásením navrhovateľa dražby. Zmluva o vykonaní dražby sa považuje za uzatvorenú podpísaním vyhlásenia navrhovateľom a dražobníkom. V danom prípade je týmto vyhlásením vyhlásenie navrhovateľa dražby (odporcu 2/) o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon dražby navrhuje. V danom prípade došlo k podpísaniu tohto vyhlásenia týkajúceho sa opakovanej dražby oboma stranami (odporcom 1/ a 2/) dňom 21.9.2011. Odporca 1/ bol teda oprávnený dražbu vykonať.
Hlavným dôvodom neplatnosti dražby ako celku je porušenie zákona - v časti ustanovení týkajúcich sa doručovania zásielok v procese dražby. V priebehu dražby odporca v 1/ rade doručoval písomnosti na adresu navrhovateľov v 1/ až 4/ rade evidovanú v registri obyvateľov: Q. B. XXX. Na adresu ich súčasného pobytu X. XX, Česká republika im odporca v 1/ rade doručil až oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.1.2012. Z kópií doručeniek, ktoré sú súčasťou spisu odporcu v 1/ rade, vyplýva, že toto oznámenie prezval navrhovateľ v 1/ rade dňa 18.1.2012, navrhovateľ v 2/ rade dňa 27.1.2012, navrhovateľka v 3/ a 4/ rade dňa 19.1.2012. Z kópií doručeniek nevyplýva, čo konkrétne bolo predmetom doručovania, teda obsahom zásielky. Z listu označeného ako „Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe“ vyplýva, že prílohou tohto listu bolo Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe. Súd usudzuje, že týmto oznámením o opakovanej dobrovoľnej dražbe bolo formulárové tlačivo s vyplnenými údajmi týkajúcimi sa uvedenej dražby, ktoré je rovnako súčasťou spisu odporcu v 1/ rade. Teda v konaní bolo preukázané, že navrhovateľom ako vlastníkom dražby bolo na adresu, na ktorej sa zdržiavali v čase konania dražby doručené ako prvé až oznámenie o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby. Dovtedy sa žiadne iné písomnosti do ich dispozície nedostali. Súd poukazuje na § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého sa písomnosti doručujú do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného prepisu, ktorým je v danom prípade Občiansky súdny poriadok. Podľa § 47 OSP, ktorý upravuje kvalifikovaný spôsob doručovania písomnosti do vlastných rúk, závažnosť písomností doručovaných do vlastných rúk je tiež dôvodom na odchýlnu úpravu ich náhradného doručovania (ods. 2) od úpravy náhradného doručovania písomností, ktoré sa nedoručujú do vlastných rúk adresáta. Odlišuje sa najmä tým, že nepripúšťa možnosť náhradného doručenia inej osobe. Predpokladom postupu § 47 ods. 2 je, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia, hoci aj prechodne, čo musí doručovateľ spoľahlivo zistiť. V opačnom prípade je následkom neúčinnosť doručenia. Preto k platnému doručeniu písomnosti, ktorá má byť doručená adresátovi do vlastných rúk nedôjde, ak sa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval, alebo ak nedošlo k novému pokusu o doručenie. Súd poukazuje aj na to, že údaje vyplývajúce z registra obyvateľov majú len evidenčný charakter. V danom prípade mal súd z potvrdenia Obce X. preukázané, že navrhovatelia sa v čase konania celého procesu dražby, teda tak v čase dražby predchádzajúcej, ako i opakovanej, zdržiavali na území Českej republiky, na adrese X. XX. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu tvrdenie odporcu, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá (21.8.2006) pred dňom 5.10.2006, od ktorého sa navrhovatelia podľa potvrdenia Obce X. zdržiavajú na adrese v ČR, bez relevancie, pretože rozhodujúce je doručovanie písomností navrhovateľom v procese dražby, ktorý
začal až v roku 2011 ( a to aj s poukazom na predmet konania, ktorým je súd viazaný ). Súd nemôže opomenúť skutočnosť, že z originálu spisu odporcu v 2/ rade vyplýva, že odporcovi v 2/ rade bolo doručené uznesenie aj rozsudok vydané vo veci 0N 37/2006 Okresným súdom v X., z ktorých vyplýva aj iná adresa, než adresa navrhovateľov evidovaná v registri obyvateľov, a to adresa B. XX Česká republika. Súd preto nemal preukázané, že by v celom procese dražby mali navrhovatelia účinne doručené písomnosti, ktoré zákon ukladá dražobníkovi doručiť (oznámenie o predchádzajúcej dražbe, znalecký posudok, notársku zápisnicu a pod.), a to aj napriek tomu, že odporcovi 2/ bola známa aj iná adresa, než adresa evidovaného trvalého pobytu navrhovateľov. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že navrhovatelia nemali vedomosť o začatí dražby, dozvedeli sa o nej až v jej priebehu. V ďalšom procese dražby - opakovanej si podľa názoru súdu odporca v 1/ rade splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 17 ods. 5 písm. a) Zákona o dobrovoľných dražbách, keď oznámenie o opakovanej dražbe zaslal vlastníkom predmetu dražby, teda navrhovateľom v 1/ až 4/ rade. Túto skutočnosť mal súd preukázanú kópiami doručeniek, ktoré sú súčasťou spisu odporcu 1/. Oznámenie sa dostalo do dispozície navrhovateľov, bolo im doručené do vlastných rúk na adresu v Českej republike (X. XX). Súd poukazuje aj na fotodokumentáciu v spise, podľa ktorej bolo oznámenie o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby vyvesené na predmete dražby na viditeľnom mieste. Túto povinnosť dražobníka považoval súd za splnenú, hoci odporca tým nezhojil svoju povinnosť doručiť oznámenie o konaní dražby predchádzajúcej.
Vo vzťahu k námietke navrhovateľov, že im nebol doručený znalecký posudok, súd poukazuje na ustanovenie § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Túto povinnosť si odporca 1/ podľa názoru súdu nesplnil. S poukazom na § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách v prípade opakovanej dražby dražobník nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako 1 rok pred konaním opakovanej dražby. V danom prípade bol znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. arch. P. G. č. 56/2011 dňa 02.8.2011 a opakovaná dobrovoľná dražba sa konala 8.2.2012. Odporca 1/ teda nemal povinnosť dať predmet dražby znova ohodnotiť. Tým však nie je podľa názoru súdu zbavený povinnosti doručiť znalecký posudok osobám uvedeným v zákone. Odporca 1/ tvrdil, že došlo k účinnému doručeniu znaleckého posudku na adresu Q. B. Č.. XXX, T. to fikciou. Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením odporcov 1/ a 2/, ktorí poukazovali v konaní na to, že každá dražba je samostatnou a tak ju treba aj posudzovať, dražobníka by to predsa potom nezbavovalo jeho povinnosti uloženej v § 12 ods. 4 aj v procese opakovanej dražby. Pokiaľ odporca 1/ tvrdí, že nie, tak si odporuje. Aj napriek tomu je súd toho názoru, že v celom procese dražby nedošlo k účinnému doručeniu znaleckého posudku navrhovateľom ako vlastníkom predmetu dražby.
Ďalej navrhovatelia namietali, že im nebola doručená notárska zápisnica osvedčujúca priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby s poukazom na to, že táto zápisnica neobsahovala ani údaj týkajúci sa vydražiteľa. Vzhľadom na to, že na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia ods. 2 až 7 § 23 Zákona o dobrovoľných dražbách obdobne, notárska zápisnica musí obsahovať aj označenie vydražiteľa. S poukazom na § 24 ods. 7 zápisnicu o vykonanej dražbe, teda v danom prípade notársku zápisnicu zašle dražobník do 5 dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5 tohto zákona, teda aj vlastníkovi predmetu dražby, ktorý bol v danom prípade zároveň dlžníkom záložného veriteľa. V tomto prípade sa súd stotožnil s tvrdením navrhovateľov. Na obsah notárskej zápisnice podľa znenia účinného ku dňu konania opakovanej dobrovoľnej dražby platia ustanovenia ods. 2 až 7 obdobne aj pre notársku zápisnicu, pričom v pôvodnom znení uvedené zákonné ustanovenie zahŕňalo len odseky 2 až 6, teda odsek 7 o zasielaní zápisnice sa na notársku zápisnicu nevzťahoval. V procese dražby, tak predchádzajúcej, ako i opakovanej, bol teda dražobník povinný notársku zápisnicu zaslať rovnako ako zápisnicu o vykonaní dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5, teda aj navrhovateľom. Z listu dražobníka zo dňa 8.2.2012, označeného ako oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorý je vo fotokópii súčasťou pripojeného spisu odporcu 1/, vyplýva, že prílohou tohto listu bolo len oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. Z tohto listu, ako ani z kópií doručeniek, nevyplýva, že by súčasťou doručovaných písomností bola aj notárska zápisnica. Z fotokópií doručeniek vyplýva, že toto oznámenie bolo doručené navrhovateľovi v 1/ rade dňa 13.2.2012 do vlastných rúk a navrhovateľom v 2/ až 4/ rade fikciou doručenia, nakoľko zo správy poštového doručovateľa týchto zásielok vyplýva, že boli „nevyžiadané“. Z obsahu spisu odporcu 1/ mal súd ďalej zistené, že naopak, oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby dražobník zasielal odporcovi v 2/ rade aj s osvedčeným odpisom notárskej zápisnice. Odpis notárskej zápisnice zasielal aj splnomocnenej zástupkyni odporkyne v 3/ rade, ktorá ju v priebehu dražby zastupovala a taktiež Správe katastra Čadca. Z notárskej zápisnice,
ktorá je súčasťou spisu odporcu 1/ vo fotokópii a zároveň súčasťou spisu odporcu 2/ v originály, mal súd zistené, že notárska zápisnica vyhotovená notárom JUDr. Petrom Opatovským Nz 4462/2012, N 129/2012, NCRIS 4682/2012 zo dňa 8.2.2012, osvedčujúca priebeh dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 8.2.2012, teda opakovanej dobrovoľnej dražby, v danom prípade obsahuje aj údaj týkajúci sa vydražiteľa, ktorým sa stala odporkyňa v 3/ rade, zastúpená splnomocneným zástupcom D. Q.. Na základe tejto notárskej zápisnice bol následne vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, čo vyplýva aj z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, v ktorom je ako titul nadobudnutia uvedené osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby Nz 4462/2012-37/2012. Súd zo spisu odporcu 2/ zistil, že súčasťou spisu sú obe notárske zápisnice, teda notárska zápisnica osvedčujúca priebeh predchádzajúcej dražby aj opakovanej dražby. Notárska zápisnica z prvej dražby neobsahuje údaj o vydražiteľovi, čo je logické s poukazom na výsledok prvej dražby, ktorá skončila neúspešne, teda bez udelenia príklepu licitátorom. Naopak, notárska zápisnica o dražbe opakovanej obsahuje údaj o vydražiteľovi v súlade s § 24 ods. 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách. Aj z „Odpovede na mail zo dňa 13.2.2012“ zo dňa 14.2.2012 vyplýva, že navrhovateľom bola aj týmto spôsobom oznámená osoba vydražiteľa. Toto oznámenie prevzali navrhovatelia do vlastných rúk dňa 16.2.2012, najneskôr týmto momentom im bola osoba vydražiteľa známa.
Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľov, že odporkyňa v 3/ rade v čase konania dražby vedela, že sa na adrese predmetu dražby nezdržiavajú, nakoľko sa zdržiavajú v ČR a toto odporcovi v 1/ a 2/ rade neoznámila, je súd toho názoru, že táto skutočnosť nemôže byť odporkyni 3/ na ťarchu. Spoliehala, že odporcovia v 1/ a 2/ rade postupujú s odbornou starostlivosťou, ktorú možno od nich očakávať. Súd nemal preukázané, že bola zo strany odporcov 1/ a 2/ dopytovaná na oznámenie tejto skutočnosti (adresy, na ktorej sa navrhovatelia zdržiavajú), ani to, že by bola oboznamovaná o doručovaní zásielok navrhovateľom v priebehu dražby.
Pokiaľ namietali navrhovatelia postup odporcu v 1/ rade s poukazom na to, že oznámenie o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby bolo zvesené skôr, než sa dražba konala, je súd toho názoru, že dražobník si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva dražobníkovi povinnosť najmenej 15 dní pred konaním zverejniť oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce. Dražobník svoju povinnosť splnil v dostatočnom časovom predstihu, a to najmenej 15 dní pred konaním opakovanej dobrovoľnej dražby. Obec o zverejnenie požiadal. Vyvesenie a zvesenie realizovala Obec Q. B.. Oznámenie vyvesila na úradnej tabuli 18.1.2012 a zvesila dňa 03.2.212. Uviedla, že oznámenie bolo vyvesené viac ako 15 dní pred konaním dražby, a to po dobu 17 dní pred konaním dražby. Z uvedeného dôvodu bolo zvesené a nebolo vyvesené až do konania opakovanej dražby. Obec poukázala na to, že ustanovenie § 11 ods. 4 jednoznačne neurčuje, že zverejnenie by malo byť uskutočnené počas 15 dní predchádzajúcich bezprostredne dňu konania dražby, preto považuje svoju povinnosť v danom prípade za splnenú. Súd je v danom prípade toho názoru, že námietky navrhovateľov voči vyveseniu oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli Obce Q. B. sú voči odporcovi v 1/ a 2/ rade preto nedôvodné.
Navrhovatelia v priebehu konania namietli aj predaj predmetu dražby pod cenu. Neuviedli však žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v dôsledku postupu odporcov 1/ a 2/ pri vykonávaní dražby bol predmet zálohu vydražený za nižšiu cenu. Skutočnosť, že predmet dražby sa vydražil za cenu nižšiu, ako bola cena stanovená znalcom ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti nemožno považovať za porušenie zákona. Za trhovú hodnotu veci je potrebné - ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR - považovať cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste. Cena nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 17 300 € ako všeobecná hodnota nehnuteľností (predmetu dražby). Znalec pri určení ceny predmetu dražby postupoval v súlade s § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. vychádzal z údajov, ktoré mal k dispozícii, z predchádzajúceho znaleckého posudku vypracovaného na účely zriadenia záložného práva k predmetu dražby, použil porovnávaciu metódu a podobne. Namietané nesprístupnenie predmetu dražby znalcovi súd nepovažoval za podstatnú skutočnosť pri určení ceny v znaleckom posudku. Súd nezistil ani porušenie § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko predmet dražby bol vydražený za sumu 14 700 €, teda za sumu vyššiu ako sú 3 hodnoty predmetu dražby (17 300 €), ktoré predstavujú 12 975 €.
V prípade neplatnosti dobrovoľnej dražby zákon stanovuje tzv. relatívnu neplatnosť dražby, pričom súd ju môže vysloviť len na základe návrhu osoby, ktorá tvrdí, že porušením zákona bola dotknutá na svojich
právach. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu 1/, že § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nevymedzuje taxatívne konkrétne zákonné ustanovenia, porušenie ktorých by odôvodňovalo určenie neplatnosti dražby bez toho, aby sa ďalej zaoberal závažnosťou tohto porušenia. Súd je opačného názoru, rozhodujúce je, či k porušeniu zákona došlo alebo nie, aj keď nie je vylúčené, aby prihliadal aj na intenzitu, či závažnosť porušenia. V danom prípade došlo k porušeniu viacerých ustanovení v celom procese dražby, ktorá bola zavŕšená dňa 8.2.2012 udelením príklepu licitátorom. Tieto porušenia mali podľa názoru súdu taký závažný dosah na právne postavenie navrhovateľov ako dotknutých osôb, že jediným spôsobom, ako je možné vzniknutý stav právnej neistoty odstrániť, je určenie opakovanej dobrovoľnej dražby za neplatnú. Súčasne je namieste poukázať aj na to, že toto porušenie súvisí priamo s účelom dražby - prechodom vlastníckeho práva na vydražiteľa.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dobrovoľná dražba trpí v danom prípade vadami, ktoré spočívajú v nedoručení všetkých písomností ( s výnimkou oznámenia o opakovanej dražbe a jej výsledku) v celom procese dražby, najmä oznámenia o konaní dražby, znaleckého posudku a notárskej zápisnice vlastníkom predmetu dražby, ktorí boli v danom prípade zároveň záložnými dlžníkmi. Tým im bolo preukázateľne odňaté právo zúčastniť sa procesu dražby v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu treba zohľadniť celý priebeh dobrovoľnej dražby, v celom kontexte všetkých okolností, súvislostí, pretože proces dražby súd považuje za jeden ucelený proces, treba ho preto skúmať ako celok, práve s poukazom na potrebu ochrany nielen majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky, ale aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t.j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Pre rozhodnutie súdu nemôže byť rozhodujúcou ani dobromyseľnosť vydražiteľa. Práva vlastníka nehnuteľnosti sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje. V rámci realizácie inštitútu dobrovoľnej dražby, v ktorom sa vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 spojený s čl. 20 Ústavy SR (ako je tomu aj v prejednávanej veci), je v podstate záložca počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu akéhosi „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Dôvodne sa natíska otázka, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Obč. zák.) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). O to viac vstupuje teda do popredia línia ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporovaná aj ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (napr. rozsudok vo veci Paulič v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v.Ukrajina (sťažnosť 47148/99 ).
Nemožno obísť ani Nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. Pl. ÚS47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého Zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd konštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka -dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu. Dobrovoľné dražby, a vôbec predaj zálohu bez sudcu, je euronekonformný, treba sa venovať posudzovaniu veci v konaní o neplatnosť dražby aj z pohľadu takto nastolenej problematiky. Argumentácie odporcov 1/ a 2/ aj pri rešpektovaní týchto pravidiel súd preto považuje za nedôvodné.
Nemožno uprednostniť ani vydražiteľa pri strete dvoch vlastníckych práv. Vyššie zdôraznené porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v procese realizovanom dražobníkom nemožno pri poskytovaní ochrany oprávnených záujmov navrhovateľov pominúť, a to ani pri argumentácii, že z nepráva (z porušenia povinnosti) vzniklo právo. Súd zdôrazňuje, že každé ustanovenie Zákona o dobrovoľných dražbách je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva potrebné a nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda aj z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv
a slobôd ( aj Nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 2164/10). Dražobník ako súkromná osoba je preto ustanovenia citovaného zákona a súvisiacich predpisov povinný vykladať a aplikovať tak, aby nielen že neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak dražobník koná a organizuje a vykonáva dražbu spôsobom, pri ktorom nie sú rešpektované práva a záujmy povinného zo záložného práva, tak ako je uvedené vyššie, sú splnené podmienky uvedené v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Súd preto návrhu vyhovel a dražbu, ktorá bola dňa 8.2.2012 zavŕšená udelením príklepu vyhlásil za neplatnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade boli úspešní v konaní navrhovatelia v 1/ až 4/ rade, ktorých návrhu súd vyhovel. Vzniklo im právo na náhradu trov konania. V konaní im vznikli trovy titulom súdneho poplatku zaplateného za návrh vo výške 99,50 € a titulom ich právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej služby v roku 2012 (prevzatie a príprava zastupovania, návrh na začatie konania, vyjadrenie k podaniu odporcu a zastupovanie na pojednávaní 6.12.2012) pri sadzbe 117,38 € za 1 úkon s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej l en vyhláška), a to pri sume 58,69 € predstavujúcej 1/13 výpočtového základu v roku 2012 (58,69 € x 4 = 234,76 € - 50% = 117,38 €). Ďalej za 2 úkony v roku 2016 (zastupovanie na pojednávaní dňa 27.5.2016 a na vyhlásení rozsudku dňa 17.6.2016) pri sadzbe 132,- € za zastupovanie na pojednávaní 27.5.2016, vychádzajúc z 1/13 výpočtového základu v roku 2016 = 66,- € (66 x 4 = 264 - 50% = 132,- €) a pri sadzbe 66,- € za zastupovanie pri vyhlásení rozsudku s poukazom na § 13a ods. 4 vyhlášky, za ktorý patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca navrhovateľov uplatnil za tento úkon odmenu vo výške 66,- €, súd mu ju priznal v uplatnenej výške, nakoľko nemôže ísť nad rámec uplatneného nároku a prisúdiť viac. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal aj paušálnu náhradu, a to režijný poplatok za 4 úkony v roku 2012 pri sadzbe 7,63 € za 1 úkon, spolu vo výške 30,52 a za 2 úkony v roku 2016 pri sadzbe 8,58 € za 1 úkon, spolu v sume 17,16 €. S poukazom na osvedčenie o registrácii pre DPH čl. 200 súd priznal aj 20% DPH vo výške 143,04 € (715,20 x 0,2). Trovy konania na strane navrhovateľov tak predstavujú celkom 957,74 €. K náhrade týchto trov súd zaviazal neúspešných odporcov v 1/ až 3/ rade, a to aj s poukazom na ich nerozlučné procesné spoločenstvo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.