Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-576-2015.pdf
PDF · 98.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/576/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: HMG LEGAL, s.r.o., advokátka kancelária, Bratislava, proti žalovaným: 1. R. S., nar. X. Z. XXXX, a 2. I. S., nar. XX. D. XXXX, obaja bytom P. XXX/X, W. P. - S., o 21.009,66 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 14.578,75 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.544,12 € od 10. novembra 2015. II. V časti o zaplatenie 6.430,91 €, 25,9 % ročného úroku zo sumy 11.166,40 € od 10. novembra 2015 do zaplatenia a 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 5.921,67 € od 10. novembra 2015 do zaplatenia sa žaloba zamieta. III. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 271,60 € (v tom len súdny poplatok) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk advokátskej kancelárie HMG LEGAL, s.r.o.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 20. novembra 2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia nárokov uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 1. augusta 2012 uzavrel so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR s 25,9 % ročným úrokom. Žalovaní však úver nesplácali, preto ho žalobca k 20. novembru 2013 zosplatnil. Celkové nároky žalobu k 9. novembru 2015 pozostávajú z istiny 11.166,40 €, t. j. nezaplatenú časť úver, riadneho úroku od 2. augusta 2012 do 9. novembra 2015 v sume 7.144,89 €, úrokov z omeškania z nedoplatkov na splátkach istiny a riadnych úrokoch v sume 2.543,87 € a poplatkov za upomienky a poistné v sume 154,50 €.
2. Žalovaní sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 4. apríla 2016 nevyjadrili.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktoré sa účastníci nedostavili. Žalobca sa ospravedlnil, no súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, žalovaní sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, preto súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere (č. l. 3 až 5), potvrdenie o čerpaní (č. l. 6), opakovaná a posledná výzva (č. l. 7 a 8) s doručenkou (č. l. 9), oznámenie o zosplatnení (č. l. 10 a 12) s doručenkami (č. l. 11 a 13), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 14 až 16), Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery (č. l. 17 až 19), tabuľka nárokov a úhrad (č. l. 32) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca ako banka a žalovaní ako „spoludlžníci“ podpísali 1. augusta 2012 listinu označenú ako „Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere“ (č. l. 3 až 5). V jej čl. I sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky do výšky úverového listinu 12.000 €, ktoré mohol dlžník čerpať jednorazovo prevodom na jeho účet. V čl. IV bolo dohodnuté, že úver bude úročený sadzbou 25,9 % ročne a za „vedenie Úveru bude Banka účtovať Dlžníkovi mesačne poplatok vo výške EUR 2,00, a to za každý i začatý kalendárny mesiac...“. Podľa čl. V mali žalovaní splatiť úver v 60 splátkach po 363,63 € mesačne zročných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že prvá bude splatná 20. septembra 2012 a posledná 20. augusta 2017. V čl. VII bolo dohodnuté poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti, invalidity a pracovnej neschopnosti, pričom mesačný poplatok za poistné bol 14,90 €. Podľa čl. IX neoddeliteľnou „súčasťou tejto Zmluvy sú Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky... Dlžník/Spoludlžník podpisom tejto Zmluvy potvrdzuje, že predmetné dokumenty vrátane Zmluvy prevzal“.
b) Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery účinné od 1. septembra 2011 (č. l. 17 až 19) obsahovali okrem iného aj tieto ustanovenia: „2. Definície pojmov Vo vzájomných vzťahoch medzi Bankou a Dlžníkom... majú nižšie uvedené pojmy tento význam Anuitná splátka je pravidelná splátka Úveru v rovnakej výške počas dohodnutej doby platnosti... obsahujúca čiastku určenú pre vrátenie istiny Úveru a čiastku pre zaplatenie príslušného úroku... Obdobie splácania je obdobie odo dňa vzniku povinnosti splácať Úver do dňa splatenia Úveru, spolu s Príslušenstvom... Poskytnutím peňažných prostriedkov sa rozumie deň ich pripísania na účet určený Dlžníkom... 4. Úročenie a poplatky 4.1 Vyčerpaný a nesplatený Úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve... 4.2 Ak nastane omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa Zmluvy, je Banka oprávnená účtovať z dlžnej sumy úrok z omeškania... Splátky istiny Úveru po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v Zmluve a k nej navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania... 4.3 Úrok a úrok z omeškania sa bude vypočítavať a účtovať... b) v Období splácania s anuitným spôsobom splácania... na báze roka s 360 dňami a mesiaca so skutočným počtom kalendárnych dní. 4.4 Jednotlivé náklady súvisiace s Úverom... sú presne špecifikované v platnom Sadzobníku poplatkov. Patri k nim najmä poplatok za poskytnutie Úveru a poplatok za správu Úverového účtu. 5. Splácanie 5.2 Poskytnutý Úver spolu s Príslušenstvom, je Dlžník povinný vrátiť Banke v splátkach a Dňoch splatnosti dohodnutých v Zmluve... 9. Oprávnenia Banky 9.1 V prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola Zmluva uzatvorená, a ktorá môže podľa posúdenia ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov zo Zmluvy... potom je Banka kedykoľvek oprávnená:... d) vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru písomným Oznámením Banky odoslaným Dlžníkovi/ Spoludlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený...“
c) Úver bol žalovaným pripísaný na účet v deň podpisu zmluvy, teda 1. augusta 2012. (potvrdenie č. l. 6) Okrem toho bol v tento deň uhradený poplatok za poskytnutie úveru. Žalovaní zaplatili postupne medzi 20. novembra 2012 sumu 820 €, 20. decembra 2012 sumu 0,03 €, 20. januára 2013 sumu 1.221,98 €, 20. marca 2013 sumu 381,01 €, 20. apríla 2013 sumu 760,77 € a 20. júna 2013 sumu 390,71 €. Z týchto splátok bolo započítaných 833,60 € na istinu, 2.139,07 € na riadny úrok, 14,73 € na úroky z omeškania a 287,10 € na poplatky, medzi nimi 143 € na poplatky za upomienky a výzvy (prehľad č. l. 32).
f) Po 20. júni 2013 žalovaní žiadne ďalšie splátky neuhradili. Preto žalobca listami z 20. augusta 2013 a z 5. októbra 2013 (č. l. 8) vyzval žalovaných, aby zaplatili omeškané dlžné sumy pred zosplatnením celého úveru. Ďalším listom z 21. novembra 2013 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení úveru“ (č. l. 10 a 12) žalobca vyhlásil celú pohľadávku za splatnú dňom 20. novembra 2013 a vyzval oboch žalovaných na splatenie 12.811,81 € najneskôr do 1. decembra 2013. List bol žalovanému v 1. rade doručený 21. novembra 2013 (doručenka č. l. 10), žalovanej v 2. rade až 17. septembra 2015 (doručenka č. l. 13). Napriek tomu však žiaden zo žalovaných žiadne ďalšie platby nevykonal.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy z 1. augusta 2012. Z čl. I a čl. V zmluvy vyplýva záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok spoludlžníkov (žalovaných) tieto prostriedky splatiť v splátkach, ktoré podľa čl. IV zmluvy a oddielu 2 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery zahŕňali časť istiny a úroku. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, kedy v čase uzavretia zmluvy (do 31. marca 2015) išlo o tzv. absolútny obchodný vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák., takže sa naň vzťahovala celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože žalobca ako banka poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaní ju neprijímali na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 1. augustu 2012, úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluva vyhovuje náležitostiam vyžadovaným v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.
7. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy spĺňal definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaní definíciu spotrebiteľa podľa ods. 4 cit. paragrafu, v dôsledku čoho je táto zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník nemá osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Takou podmienkou je napríklad ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ platiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s omeškaním [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.]. Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa neprijateľnosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. Z ods. 4.4 obchodných podmienok vyplýva, že žalobca bol oprávnený požadovať určité poplatky vymedzené v sadzobníku. Na základe toho žalobca žalovaným za každú upomienku účtoval sumu 10 € a za každú výzvu žiadal ďalších 35 €. Z citovaných ustanovení však vyplýva, že rozhodnutie o zaslaní upomienky a výzvy je výlučne na žalobcovi a nie je v tomto smere nijako obmedzený. Podľa názoru súdu má potom zvolená výška poplatku za upomienku aj poplatky za výzvu jednoznačne sankčný charakter, pretože suma 10 € resp. 35 € zrejme presahuje administratívne náklady, ktoré veriteľ s upomienkou alebo výzvou má. Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku a za výzvu ide skôr o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky veriteľa. Takto dohodnutá sankcia je podľa názoru súdu neprimeraná tak jednotlivo, keďže nezodpovedá reálnym nákladom spojeným s vypracovaním a zaslaním upomienky a výzvy, ale tiež v súčte, pretože rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku celkom na vôli veriteľ. Len on totiž rozhodne, či a koľko upomienok zašle. Zo všetkých týchto dôvodov tak súd dospel k záveru, že ustanovenie obchodných podmienok (v spojení s príslušnými ustanoveniami sadzobníka) o poplatku za upomienku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné (§ 53 ods. 5 Obč. zák.).
8. Ďalej bol súčasťou úverovej zmluvy poplatok za správu úverového účtu v sume 1,99 € mesačne. Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, považuje tento poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa nedostáva žiadne relevantné protiplnenie. „Správa úveru“ (resp. úverového účtu) totiž nemá pre dlžníka žiaden praktický význam. Veriteľ vedie úverový účet pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Z ustanovení zmluvy ani úverových zmluvných podmienok pritom nie je ani zrejmé, v čom má takáto „správa účtu“ spočívať, teda aké úkony veriteľa majú byť týmto poplatkom odmeňované. Podľa názoru súdu tak v prípade tohto poplatku ide o skrytý a pre dlžníka (spotrebiteľa) neprehľadný spôsob zvýšenia
úrokového výnosu inak než priamym vyjadrením vo výške úrokovej sadzbe. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.
9. Zo zisteného skutkového stavu je potom zrejmé, že žalobca poskytol žalovaným dohodnutú sumu 12.000 € v deň podpisu zmluvy. Od tohto dňa sa podľa ods. 4.1 a 4.3 obchodných podmienok začalo úročenie poskytnutých prostriedkov dohodnutou sadzbou 25,9 % ročne, pričom výška úrokov je správne vyčíslená v tabuľke na č. l. 32. Žalobca v súlade s § 330 Obchodného zákonníka (použiteľného do 31. marca 2015) a zmluvou započítaval jednotlivé nepravidelné splátky žalovaných na istinu, úroky, úroky z omeškania a istinu, ako aj poplatky a úroky z omeškania, keďže žalovaní od počiatku splácali úver s omeškaním. Za obdobie od poskytnutia úveru do 20. júna 2013 tak v zmysle § 502 ods. 1 a § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj ods. 4.1 obchodných podmienok bolo na amortizáciu istiny započítaných celkovo 833,60 € a zvyšná časť vykonaných splátok bola započítaná na úroky, úroky z omeškania, ale aj na už uvedené poplatky za vedenie účtu, upomienky a výzvy, a tiež na dohodnutý poplatok za poistenie. Z výkladu v predošlom bode vyplýva, že suma 143 € (9 mesiacov po 2 €, jedna upomienka za 10 € a tri výzvy po 35 €) zaúčtovaná na tieto poplatky sa správne mala zaúčtovať na splátku istiny. Keďže k zosplatneniu došlo v zmysle ods. 9.1 obchodných podmienok a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mal žalobca v okamihu zosplatnenia (20. novembra 2013) nárok za zaplatenie amortizovanej istiny 12.000 € - 833,60 € - 143 € = 11.023,40 €. Okrem toho má žalobca právo na uhradenie omeškaného riadneho úroku, ktorý do splatnosti vyčíslil sumou 1.446,22 €, čo je menej, než na čo by mal nárok pri výpočte z aktuálnych súm neamortizovanej istiny, ako aj poplatkov za poistenie za obdobia júla až novembra 2013, teda 5 mesiacov pod 14,90 € = 74,50 € a úroku z omeškania z omeškaných platieb vo výške 41,76 €.
10. Žalobca si ďalej uplatňuje nárok na úrok v dohodnutej výške 25,9 % z istiny úveru, a to až do úplného splatenia. Podľa názoru súdu mu však takýto úrok nepatrí. Tento názor vyplýva z ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Opačné ustanovenie v ods. 4.2 obchodných podmienok, ktoré priznáva veriteľovi právo žiadať úroky z omeškania aj z omeškaných platieb, a to aj po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru (teda po ukončení práva dlžníka užívať peňažné prostriedky poskytnuté mu na základe zmluvy), je preto podľa názoru súdu neplatné podľa § 39 Obč. zák. pre obchádzanie kogentnej najvyššej prípustnej sadzby úrokov z omeškania (určenej v § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Z neplatného ustanovenia tak veriteľ nemôže pre seba uplatňovať žiadne práva.
11. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do konečnej splatnosti, teda do 20. novembra 2013, a to v ním vyčíslenej výške 1.446,22 €. Od tohto dňa mu v zmysle ods. 4.2 prvej vety obchodných podmienok, ale aj § 369 ods. 1 Obch. zákonníka ďalej patrí len právo na zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy istiny a nezaplatených riadnych úrokov, teda zo sumy 12.469,62 €. Do 9. novembra 2015, dokedy si žalobca tento úrok vyčíslil, tak žalobcovi patrí nárok na (811/365 x 0,0805 x 12.469,62=) 1.992,87 €.
12. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie zvyšku istiny 11.023,40 €, úrokov do splatnosti v sume 1.446,22 €, vyčísleného úroku z omeškania do 20. novembra 2013 v sume 41,76 € a do 9. novembra 2015 v sume 1.992,87 € a poplatkov za poistenie 74,50 € (spolu 14.578,75 € €), ako aj nárokov na pokračujúce úroky z omeškania od 10. novembra 2015 z istiny, úrokov a priznaných poplatkov (výrok I). Solidárna zaviazanosť žalovaných sa zakladá na ustanovení § 293 Obchodného zákonníka (použiteľného do 31. marca 2015), ktorý si svoje účinky zachoval aj po 1. apríli 2015. Naopak, v časti o zaplatenie zvyšnej istiny, úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania ju zamietol (výrok II).
13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má čiastočne úspešný žalobca nárok na náhradu pomerne časti svojich trov. Pomer úspechu čo do istiny predstavuje 11.023,40 : 143 €, t. j. 98,7 : 1,3 = 97,4 %. Zároveň však žalobca bol prevažne neúspešný čo do príslušenstva pohľadávky (úroky, úroky z omeškania, poplatky), v dôsledku čoho je podľa úvahy súdu primerané rozdeliť pomer úspechu a neúspechu na 70 : 30 a celkový úspech žalobcu tak ohodnotiť na 40 %. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v celkovej výške 679 €, z ktorých sa mu po zohľadnení miery úspechu má nahradiť 271,60 €. Náhradu trov sú obaja žalovaní povinní zaplatiť do rúk advokáta (§ 149 O. s. p.), a to taktiež spoločne a nerozdielne (§ 140 ods. 1 O. s. p. analogicky). Súd však nemohol žalobcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Vo svojom ospravedlnení žalobca uviedol, že trovy vyčísli do troch dní. V prerokúvanej veci bol rozsudok vyhlásený po pojednávaní 17. júna 2016, o ktorom bol žalobca riadne upovedomený, a vo vyhlásenom rozsudku boli žalobcovi prisúdené trovy; určenie ich výšky bolo vyhradené písomnému vyhotoveniu (§ 151 ods. 5 O. s. p.). Ustanovenie § 151 ods. 1 a 2 O. s. p. v takom prípade ukladá účastníkovi vyčísliť náhradu trov konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, v opačnom prípade mu nemožno priznať trovy právneho zastúpenia a iné trovy mu možno priznať, len pokiaľ vyplývajú zo spisu. Žalobca v prerokúvanej veci trovy právneho zastúpenia nevyčíslil tak, ako sa k tomu sám zaviazal. Preto súd v zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 2 O. s. p. priznal žalobcovi len náhradu súdnych poplatkov, ktorých úhrada vyplýva zo spisu, a žiadne iné trovy mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľný rozsudok, môže sa žalobca domáhať splnenia návrhom na vykonanie exekúcie.