Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_11Cpr-1-2014.pdf
PDF · 215.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia, a.s. so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zastúpený JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so sídlom P. Rádayho 14/A, Lučenec proti žalovaným: 1) L. A., S. XX.XX.XXXX, N. M. R. E. XXXX/XX, H., štátna občianka SR, 2) X. V., S. XX.XX.XXXX, N. M. Z. XX, štátna občianka SR, 3) O. M., S. XX.XX.XXXX, N. M. Y. F. L. XXXX/X, H., štátna občianka SR, 4) F. Š., S. XX.XX.XXXX, N. M. Y. F..L.. Z. XXXX/XX, H., štátna občianka SR, 5) C. V., S. XX.XX.XXXX, N. M. U. V. XXX/X, N..Č.. M. R. J. XXX, H., štátna občianka SR, 6) X. Z., S. XX.XX.XXXX, N. Q. X. H., štátna občianka SR, v konaní zastúpená opatrovníkom O. Q., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, 7) X. Q., S. XX.XX.XXXX, N. M. R. E. XXXX/XX, H., štátna občianka SR, 8) W. Z., S. XX.XX.XXXX, N. M. Q. U. X, štátna občianka SR, 9) V. Č., S. XX.XX.XXXX, N. M. R. E. XXXX/XX, štátna občianka SR, v konaní zastúpená Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom so sídlom Jókaiho 1, Lučenec, 10) E. Z., S. XX.XX.XXXX, N. M. Q. XXXX/X, H., t.č. bytom štátna S. M. XX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 2 731,20 € s príslušenstvom z titulu náhrady schodku (manko), takto
rozhodol:
Žalovaná 1) L. A. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 696,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná 2) X. V. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 129,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba voči žalovanej 2) X. V. v časti o zaplatenie 129,75 € s príslušenstvom s a z a m i e t a .
Žalovaná 3) O. M. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 131,99 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba voči žalovanej 3) O. M. v časti o zaplatenie 131,99 € s príslušenstvom s a z a m i e t a .
Žalovaná 4) F. Š. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 246,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 12.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná 5) C. V. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 258,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná 6) X. Z. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 246,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 13.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná 7) X. Q. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 17,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 23.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba voči žalovanej 7) X. Q. v časti o zaplatenie 106,78 € s príslušenstvom s a z a m i e t a .
Žalovaná 8) W. Z. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 98,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % od 20.11.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba voči žalovanej 8) W. Z. v časti o zaplatenie 98,64 € s príslušenstvom s a z a m i e t a .
Žalovaná 9) V. Č. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 130,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žaloba voči žalovanej 9) V. Č. v časti o zaplatenie 130,53 € s príslušenstvom s a z a m i e t a .
Žalovaná 10) E. Z. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 93,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 18.02.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 06.05.2014 (súdu doručený dňa 07.05.2014) domáhal zaplatenia sumy 2 731,20 € s príslušenstvom z titulu náhrady schodku (manko) na tom skutkovom základe, že žalované 1) až 10) boli v pracovnom pomere u žalobcu - spoločnosti CBA Slovakia, a.s. na základe pracovných zmlúv, ktoré uzavreli, a to žalovaná 1) ako zástupca vedúcej predajne potravín a žalované 2) a až 10) ako predavačky - pokladníčky. Doplnkom k pracovnej zmluve žalovanej 10) E. Z. z 05.09.2011 bolo so žalovanou 10) počnúc od 06.09.2011 dohodnuté jej preradenie z jej vtedajšieho pracovisko predajne potravín CBA v Lučenci, Adyho (hospodárske stredisko č. 1080) na iné pracovisko do predajne potravín CBA v Lučenci, Rúbanisko III (hospodárske stredisko č. 1610) do funkcie predavačka - pokladníčka. Žalované 1) až 10) pracovali v predajni potravín CBA v Lučenci, Rúbanisko III (hospodárske stredisko č. 1610). Vzhľadom na skutočnosť, že pri výkone dojednanej práce boli žalovaným 1) až 10), spolu s ostatnými členmi kolektívu tejto predajne, zverované hodnoty, ktoré boli povinní/-é vyúčtovať, žalobca dojednal so všetkými zamestnancami v tejto predajni, a tým aj so žalovanými 1) až 10), v zmysle Zákonníka práce (ďalej len "ZP") Dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem žalovaných 1) a 10) na uvedenej predajni potravín pracovali aj ďalší hmotne zodpovední zamestnanci (celkom 19 ďalší zamestnanci). Dňa 27.06.2012 bola za obdobie od poslednej inventarizácie, teda od 22.06.2011, tj. za inventúrne obdobie od 22.06.2011 do 27.06.2012 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených žalovaným 1) až 10) a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie. Vykonanou inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách, zverených kolektívu tejto predajne na vyúčtovanie - tovare nachádzajúcom sa v predajni potravín CBA v Lučenci, Rúbanisko III (hospodárske stredisko č. 1610) - zistený tzv. "hrubý schodok" vo výške 20 092,39 € (celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a zisteným fyzickým stavom). Zistený hrubý schodok žalobca upravil na nákupné ceny (NC) odrátaním obchodného rozpätia a DPH, ako aj v zmysle vnútropodnikového predpisu znížením o povolené koeficienty normovaných strát (NS), čím sa suma ntto schodku znížila na 8 817,38 €, po rozhodnutí žalobcu podľa § 191 ods. 1 ZP ďalej znížená na 8 817,18 €. Na zistený schodok žalobca upozornil zamestnancov uvedenej predajne a zároveň všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslil ich podiel na vzniknutom schodku postupom predpísaným v Zákonníku práce (§ 189 ods. 2 a 3 ZP). Podiely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, vyčíslené postupom podľa Zákonníka práce, sú uvedené v prehľadnej tabuľke, ktorá je prílohou návrhu. Celkovú výšku schodku a aj podiely zamestnancov na schodku žalobca oznámil jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom uvedenej prevádzky predajne v Lučenci, Rúbanisko III (hospodárske stredisko č. 1610) a navrhol im uhradiť ich podiely na schodku formou podpísania Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní, resp. dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Oznámenie výšky podielu na schodku jednotlivým žalovaným žalobca vykonal predložením návrhu Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní. Tento návrh Dohody o uznaní dlhu a o splátkach z 19.09.2012 (u žalovanej 1)), resp. zo dňa 27.09.2012 (u žalovaných 2) až 8) a 10)), resp. návrh Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 19.09.2012 (u žalovanej 9)), žalovaným 1) až 10) a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom predložil na ich pracovisku, resp. zaslal im ich poštou.
Žalovaná 7) X. F. (N. Q.) doteraz na ňu pripadajúci podiel na schodku vo výške 246,78 € uhradila žalobcovi na dve splátky celkom iba 40,- €, z toho v poradí ostatnú splátku vo výške 20,- € dňa 22.03.2013. Nevyrovnaný ostatok dlhu žalovanej 7) je k dnešnému dňu celkom 206,78 €, s ktorým je žalovaná 7) aj v omeškaní najneskôr od 23.03.2013.
Žalovaná 8) W. Z. doteraz na ňu pripadajúci podiel na schodku vo výške 246,78 € uhradila žalobcovi na dve splátky celkom iba 49,50 € dňa 19.11.2012. Nevyrovnaný ostatok dlhu žalovanej 8) je k dnešnému dňu celkom 197,23 €, s ktorým je žalovaná 8) aj v omeškaní najneskôr od 20.11.2012.
Ostatní hmotne zodpovední zamestnanci, ktorí pracovali na uvedenej predajni, svoje podiely na schodku voči žalobcovi uznali a tieto aj splatili (resp. ich splácajú); preto sa týchto zamestnancov tento návrh už netýka.
Pokiaľ dlžník riadne a včas neuspokojí nárok veriteľa, je v omeškaní.
Žalovaná 1) L. A. podpísala predložené Uznanie dlhu a dohodu o splátkach z 19.09.2012, ktorým sa celú na ňu pripadajúcu dlžnú istinu 696,89 € zaviazala splácať v mesačných splátkach najmenej po 100,- € mesačne, počnúc mesiacom október 2012, splatných vždy najneskôr do 15. dňa každého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok. Následne žalobca udelil žalovanej 1) dňa 27.09.2012 súhlas so splácaním jej dlhu v mesačných splátkach najmenej po 58,- €, počnúc mesiacom október 2012, ale z tejto sumy doteraz žalobcovi neuhradila nič. Dlhuje mu teda istinu 696,89 €, so zaplatením ktorej sa dostala do omeškania počnúc od 16.10.2012. Preto žalobca žiada od žalovanej 1) aj úroky z omeškania z celej dlžnej istiny 696,89 € počnúc od 16.10.2012 až do zaplatenia, vo výške platnej pre občianskoprávnej vzťahy, v danom prípade to je 8,75 % ročne zo žalovanej istiny.
Žalované 2) až 8) nepodpísali predložené Uznanie dlhu a dohodu o splátkach z 27.09.2012; poštovú zásielku o jeho doručení prevzala žalovaná 2) dňa 05.10.2012, žalovaná 3) dňa 03.10.2012, žalovaná 4) dňa 04.10.2012, žalovaná 5) dňa 05.10.2012, žalovaná 6) dňa 05.10.2012, žalovaná 7) dňa 03.10.2012 a žalovaná 8) dňa 03.10.2012. Pretože podľa § 33 ods. 3 ZP sa nárok musí uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o jeho uspokojenie oprávnený (v tomto prípade žalobca) požiadal, tak preto, že tento dlh žalovaných 2) a 6) žalobcovi ani v uvedenej 7-dňovej zákonnej lehote nezaplatili, dostali sa do omeškania so zaplatením na ne pripadajúcich súm zo schodku, a to žalovaná 2) počnúc dňom 13.10.2012, žalovaná 3) počnúc dňom 11.10.2012, žalovaná 4) počnúc dňom 12.10.2012, žalovaná 5) počnúc dňom 13.10.2012 a žalovaná 6) počnúc dňom 13.10.2012. Preto žalobca žiada od žalovaných 1) až 6) aj úroky z omeškania z dlžnej istiny vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy, v danom prípade to je 8,75 % ročne zo žalovanej istiny.
Žalovaná 7) X. F. (N. Q.) je v omeškaní so zaplatením nevyrovnaného ostatku jej dlhu najneskôr od 22.03.2013, a preto žalobca žiada od žalovanej 7) aj úroky z omeškania z celej dlžnej istiny 206,78 € počnúc od 23.03.2013 až do zaplatenia, vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy, v danom prípade to je 8,75 % ročne zo žalovanej istiny.
Žalovaná 8) W. Z. je v omeškaní so zaplatením nevyrovnaného ostatku jej dlhu najneskôr od 20.11.2012, a preto žalobca žiada od žalovanej 8) aj úroky z omeškania z celej dlžnej istiny 197,28 počnúc od 20.11.2012 až do zaplatenia, vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy, v danom prípade to je 8,75 % ročne zo žalovanej istiny.
Žalovaná 9) V. M. (N. Č.) uzavrela so žalobcom písomnú Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.09.2012 (ďalej aj ako "Dohoda"), v ktorej celý tento jej podiel na uvedenom schodku uznala čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho splácať. V bode 6. Dohody sa dohodla aj strata výhody splátok pre prípad, ak niektorá zo splátok (zrážok zo mzdy) nebude riadne poukázaná žalobcovi. Počas trvania pracovného pomeru žalovanej 9) u žalobcu, t.j. až do 26.09.2012 neboli z jej mzdy vykonávané žiadne mesačné zrážky podľa Dohody. Po skončení jej pracovného pomeru u žalobcu dňom 26.09.2012 sa už jej zrážky zo mzdy na Dohodu vykonávať nedali, čím možnosť zrážok z jej mzdy zanikla. Žalovaná 9) do dnešného dňa nezaplatila žalobcovi na tento jej dlh nič. V dôsledku toho žalovaná 9) podľa zákona aj Dohody stratila výhody splátok (viď bod 6. Dohody) najneskôr dňom 01.10.2012, lebo za mesiac september 2012 nedošlo k realizácii zrážky z jej mzdy z dôvodu, že jej pracovný pomer skončil. Vzhľadom na znenie bodu 6. Dohody je žalovaná 9) so zaplatením tohto nevyrovnaného dlhu aj v omeškaní najneskôr od 01.10.2012. Preto žalobca žiada od žalovanej 9) aj úroky z omeškania z celej dlžnej istiny 261,06 € počnúc od 01.10.2012 (nevykonateľná zrážka zo mzdy za september 2012) až do zaplatenia, vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy, v danom prípade to je 8,75 % ročne zo žalovanej istiny.
Žalovaná 10) E. Z. podpísala predložené Uznanie dlhu a dohodu o splátkach z 27.09.2012, ktorým sa celú na ňu pripadajúcu dlžnú istinu 258,78 € zaviazala splácať v mesačných splátkach najmenej po 25,87 € mesačne, počnúc mesiacom október 2012, splatných vždy najneskôr do 15. dňa každého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok. Následne žalobca udelil žalovanej 10) dňa 13.11.2012 súhlas so splácaním jej dlhu v mesačných splátkach najmenej po 15,- €, počnúc mesiacom november 2012. Z celej tejto sumy doteraz žalovaná uhradila na viackrát celkom iba 165,- €, z toho v poradí ostatnú splátku vo výške 30,- € dňa 17.02.2014. Dlhuje mu teda istinu 93,78 €, so zaplatením ktorej sa dostala do omeškania počnúc od 18.02.2014. Preto žalobca žiada od žalovanej 10) aj úroky z omeškania z celej dlžnej istiny 93,78 € počnúc od 18.02.2014 až do zaplatenia, vo výške platnej pre občianskoprávnej vzťahy, v danom prípade to je 8,25 % ročne zo žalovanej istiny.
Písomným podaním zo dňa 08.12.2014 (č.l. 140) vzal žalobca žalobu voči žalovanej 7) X. F. (N. Q.) čiastočne späť vo výške 60,- €. Žalobca žiada súd, aby žalovanú 7) zaviazal zaplatiť istinu 146,78 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 25.10.2014 do zaplatenia, sumu 28,01 € ako masu 8,75 % ročných úrokov z omeškania so zaplatením z pôvodnej žalovanej istiny 206,78 € od 23.03.2013 do 24.10.2014.
Písomným podaním zo dňa 18.08.2015 (č.l. 172) vzal žalobca žalobu voči žalovanej 7) X. F. (N. Q.) čiastočne späť vo výške 100,- €. Žalobca žiada súd, aby žalovanú 7) zaviazal zaplatiť istinu 106,78 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 25.10.2014 do zaplatenia, ďalej sumu 22,49 € ako masu 8,75 % ročných úrokov z omeškania so zaplatením z pôvodnej žalovanej istiny 206,78 € od 23.03.2013 do 24.10.2014.
Žalovaná 1) L. A. na pojednávaniach uviedla, že uznáva manko, ktoré vzniklo, nemala prostriedky na jeho splatenie, pretože bola nezamestnaná. V súčasnosti pracuje v zahraničí a dlh by chcela splácať v splátkach. Pre žalobcu pracovala niekedy od roku 2008 do roku 2012, viac ako 4 roky v pozícii zástupkyne vedúcej na prevádzke č. 1610 na Rúbanisku III v Lučenci. Pracovný pomer skončil výpoveďou z jej strany, pretože už nebola ďalej ochotná pracovať pre žalobcu práve kvôli schodkom, ktoré boli vyčísľované. Za to obdobie ako pracovala na prevádzke, robili sa každoročné inventúry. Schodok bol zistený v dvoch prípadoch. Prvá inventarizácia, kde bol zistený schodok, tam zaplatila nejakých 100,- €, to vtedy vyplatila. Na pracovisku pracovalo sedem predavačiek, tri boli v pokladni, jedna bola na oddelení zeleniny, dve vykladali tovar a jedna bola v mäsiarni. Bolo málo na tak veľkú predajňu. Na prevádzke sa diali drobné krádeže, niekedy sa stalo, že za deň, napr. sobotu, chytili aj troch zlodejov, boli dni keď nikoho nechytili, ale bolo to tam neprehľadné, boli veľké regále, veľká predajňa, takže fakticky sa to dosledovať nedalo. Keď chytili niekoho, tak volali políciu. Stalo sa však, že veľakrát aj páchateľ nebol ochotný, bol agresívny, naťahovať s ním sa nemohli, odišiel, stalo sa, že aj cez zadné dvere ušiel zlodej. Signalizáciu ohľadom krádeží a toho, že ich je málo zamestnávateľovi urobili, hovorili to aj inšpektorovi pánovi Ing. Č., písali aj mail pani riaditeľke. Odpoveďou im bolo, že sa s tým nič nebude robiť, chceli aby bol namontovaný kamerový systém, tento nakoniec bol, ale bola to jedna statická kamera, ktorá bola zameraná na časť oddelenia, kde bol alkohol, nemala záznamové zariadenie, takže len snímala aktuálny stav. Celá predajňa bola neprehľadná, pretože bolo tom veľa regálov, regále boli približne dva metre vysoké, nedalo sa cez ne vidieť. Plánovaných miest bolo sedem, ale stalo sa, že pre práceneschopnosť kolegýň boli na predajni aj štyri, žiadali vedúcu, aby sa to riešilo, vtedy zabezpečila náhradu jednou zamestnankyňou z inej zmeny, ale to bolo málo, musela vtedy vypomáhať aj ona. Kamerový systém bol namontovaný až po zistení schodku. Na základe dohody v kolektíve každomesačne vedúcej odovzdávali dva stravné lístky za účelom krytia prípadného schodku. Toto však bolo málo. Robili priebežne inventúry a keď bol zistený nejaký schodok, tak potom tento blokovali tými lístkami. Lístky sa držali v kancelárii, postupne sa to blokovalo keď sa zistilo, že niečo chýba, buď to robila vedúca alebo zástupkyňa z tých lístkov, ktoré boli skladované v kancelárii. Zamestnávateľ o tomto nevedel, bola to taká ich interná dohoda v kolektíve.
Žalovaná 2) X. V. na pojednávaniach uviedla, že uvedený schodok tak ako bol vyčíslený neuznáva a nie je ochotná ho uhradiť v plnom rozsahu. V predajni pracovala na oddelení lahôdok a neraz inšpektora upozorňovala, že sa tovar v predajni kradne a navrhovala, aby bola na oddelení lahôdok daná samostatná pokladňa ako to bolo v minulosti a predišlo by sa vzniku manka. Inšpektor, pán X. Č., jej na to odpovedal, že je to starý komunistický systém a ďalej sa s ňou odmietol baviť. Žalovaná ďalej uviedla, že už pri objednávaní tovaru každý týždeň určitý tovar chýbal, takže vedeli, že pri inventarizácii bude nejaký schodok. Stávalo sa, že neraz na zmene pracovali len tri predavačky na celú predajňu, pričom bežná prax bola minimálne päť predavačiek a tým pádom nebolo možné ustriehnuť zákazníkov, ktorí kradli. Uviedla, že schodok vznikol najmä z dôvodu krádeží v predajni, nejaká časť mohla vzniknúť aj odpismi pri poškodení tovaru a pod. V období keď bola vykonaná inventarizácii bola dlhodobo práceneschopná, niečo cez rok, a preto si myslí, že nebola zodpovedná za vzniknutý schodok, ktorý vznikol. Žalovaná ešte uviedla, že predajňa v tom čase zabezpečená proti krádežiam nijakým spôsobom nebola, nemali ani bezpečnostné čipy, ani kamery, ani nijaké iné zariadenia, ani nijaká osoba, ktorý by kontrolovala kupujúcich nebola.
Žalovaná 3) O. M. na pojednávaniach uviedla, že dlh neuznáva a ani nie je ochotná ho uhradiť. Uviedla, že jej dôvody sú také isté ako uviedla žalovaná 2). Nevie prečo by mala byť povinná znášať vzniknutý schodok. V čase keď bola v predajni zamestnaná každý mesiac odovzdávali po dva stravné lístky v hodnote v hodnote po 2,70 €, ktoré mali pokrývať vzniknutý schodok. V predajni pracovala ako pokladníčka. Myslí si, že schodok v prevažnej miere vznikol aj z dôvodu krádeží. Ďalej uviedla, že žiadali vedúcu o zabezpečenia kamerového systému alebo nejakého SBS pracovníka, bolo im povedané, že spoločnosť CBA si nemôže dovoliť platiť nejakého SBS pracovníka a kamerový systém sa riešil následne až po jej odchode z tejto predajne.
Žalovaná 4) F. Š. sa k žalobe nevyjadrili, pojednávaní sa nezúčastnila napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná, k veci sa nevyjadrila ani voči právu žalobcu nenamietala, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej 4) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Žalovaná 5) C. V. pojednávaní nezúčastnila, k veci sa nevyjadrila ani voči právu žalobcu nenamietala, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej 5) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Žalovaná 6) X. Z. sa k žalobe nevyjadrila, v konaní bola zastúpená opatrovníčkou, ktorá sa pojednávania nezúčastnila napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná, k veci sa nevyjadrila ani voči právu žalobcu nenamietala, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej 6) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Žalovaná 7) X. Q. na pojednávaniach uviedla, že dlh uznáva len vo výške 117,51 € a túto sumu je ochotná zaplatiť. Ďalej uviedla, že má doklady preukazujúce úhradu 100,- € z dlžnej sumy. Myslí si, že dôvodom vzniku schodku boli krádeže. Čo sa týka zabezpečenia predajne, tak nebolo tam nijaké zabezpečenie, nebola tam ani kamera ani nijaký bezpečnostný systém. Uviedla, že na jednej zmene pracovalo päť predavačiek. Zvyklo sa stať, že bol aj menší počet predavačiek na predajni, keď boli na PN.
Žalovaná 8) W. Z. na pojednávaniach uviedla, že vzniknutý schodok uznáva. Myslí si však, že schodok vznikol z dôvodu krádeží v predajni. Predajňa nebola zabezpečená nijakým spôsobom. Zabezpečené boli jedine vchodové dvere, aj to v čase keď bola predajňa zatvorená. Stávalo sa, že dvere boli vylomené. Nedostatky neustále avizovali, žiadali kamerový systém, no nebolo im zo strany žalobcu vyhovené. Uviedla, že vedúca im každý mesiac odoberala po 2 stravné lístky v hodnote po 2,70 € s tým, že budú použité v prípade, keď vznikne v predajni nejaký schodok a z toho bude toto manko uhrádzané.
Žalovaná 9) V. Č. na pojednávaniach uviedla, v predajni pracovala od roku 2010 do roku 2012 ako pokladníčka. Vzniknutý schodok neuznáva, nakoľko za účelom krytia schodku im brali počas celej doby čo tam pracovala stravné lístky a v predajni nebolo nijaké zabezpečenie proti krádežiam tovaru, ani kamera, ani nijaké iné zabezpečenie. Uviedla, že stále avizovali nedostatky a potrebu zabezpečenia predajne vedúcej aj zástupkyni, avšak negatívnym výsledkom. Vždy to bolo ústnou formou. Dôvodom bolo, že sa v predajni stále kradlo, krádeží bolo veľa. Osobne prichytila jedného zlodeja, potom sa volala polícia. Počas doby, keď v predajni pracovala nedošlo v predajni k nijakej náprave. Uviedla, že schodok vznikol aj predtým do roku 2011, avšak bolo to len okolo 70,- €, čo im strhol zamestnávateľ na dvakrát z výplaty. Žalovaná ďalej uviedla, že na zmene pracovalo sedem zamestnancov, ale stávalo sa, že bývali len tri na celú predajňu. Bolo to vtedy, keď boli kolegyne na PN alebo mali dovolenku. Takýto stav sa nedopĺňal, boli len tri, jedna na predajni, jedna na mäse a jedna pokladníčka a zástupkyňa vedúcej.
Žalovaná 10) E. Z. sa pojednávaní nezúčastnila, e-mailom doručeným súdu dňa 08.12.2014 (č.l. 112) oznámila, že časť dlhu uhradila a k úhrade jej zostalo približne 100,- €.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaných 1), 2), 3), 7), 8), 9), výsluchom svedkov Ing. X. Č., U. V., V. Q., X.R. P., J. L., F. F., X. V., W. P., U. Č., M. Z., F. Z., X. Š., X. G., E. X., X. Š. a v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. s tým, že súd konštatoval, že listinné dôkazy predložené účastníkmi konania boli účastníkom konania doručené, účastníci konania sa k listinným dôkazom nevyjadrili, obsah nenamietali, súd preto upustil od doslovného prečítania listinných dôkazov a oboznámil podstatný obsah, a to pracovných zmlúv č.l. 5-26, určení pracovnej náplne zároveň s dohodami o hmotnej zodpovednosti č.l. 27-44, záznamu o vykonanej inventarizácii č.l. 45 s dohodami o uznaní dlhu č.l. 47-66, záznamu o vykonanej inventarizácii s prílohami za obdobie 22.06.2011 - 27.06.2012 spolu s príkazom na vykonanie fyzickej inventarizácie z 20.08.2012 a 21.06.2012, správy polície a zistil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovanou v 1) L. A. dňa 01.05.2008 Pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce prevádzka potravín CBA Slovakia, s.r.o. v meste Lučenec, funkcia predavačka - pokladníčka. Dňa 22.01.2009 žalovaná podpísala Doplnok k pracovnej zmluve Zmena dojednaných podmienok odo dňa 26.01.2009 s miestom prevádzky Potraviny Rúbanisko III, Lučenec /1610/, funkcia zástupca vedúcej predajne potravín. Dňa 26.01.2009 žalovaná podpísala so žalobcom Popis pracovnej činnosti, Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (č.l. 5-8 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 2) X. V. dňa 22.06.2011 Pracovnú zmluvu v spojení s Pracovnou náplňou. Zároveň žalovaná podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná bola zaradená na funkciu predavač - pokladník s miestom výkonu práce stredisko 1610 (č.l. 9-12 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 3) O. M. dňa 01.07.2010 Pracovnú zmluvu v spojení s Pracovnou náplňou. Zároveň žalovaná podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná bola zaradená na funkciu predavač - pokladník s miestom výkonu práce stredisko 1610 (č.l. 13-16 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 4) F. Š. dňa 09.09.2011 Pracovnú zmluvu v spojení s Pracovnou náplňou. Zároveň žalovaná podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná bola zaradená na funkciu predavač - pokladník s miestom výkonu práce stredisko 1610 (č.l. 17-20 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 5) C. V. dňa 09.08.2011 Pracovnú zmluvu v spojení s Pracovnou náplňou. Zároveň žalovaná podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná bola zaradená na funkciu predavač - pokladník s miestom výkonu práce stredisko 1610 (č.l. 21-24 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 6) X. Z. dňa 19.04.2012 Pracovnú zmluvu v spojení s Pracovnou náplňou. Zároveň žalovaná podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná bola zaradená na funkciu predavač - pokladník s miestom výkonu práce stredisko 1610 (č.l. 25-28 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 7) X. F. (N. Q.) dňa 26.04.2012 Pracovnú zmluvu v spojení s Pracovnou náplňou. Zároveň žalovaná podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná bola zaradená na funkciu predavač - pokladník s miestom výkonu práce stredisko 1610 (č.l. 29-32 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 8) W. Z. dňa 02.11.2009 Pracovnú zmluvu v spojení s Pracovnou náplňou. Zároveň žalovaná podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná bola zaradená na funkciu predavač - pokladník s miestom výkonu práce stredisko 1610 (č.l. 33-35 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 9) V. M. (N. Č.) dňa 23.11.2010 Pracovnú zmluvu v spojení s Pracovnou náplňou. Zároveň žalovaná podpísala Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná bola zaradená na funkciu predavač - pokladník s miestom výkonu práce stredisko 1610 (č.l. 36-39 spisu).
Žalobca uzatvoril so žalovanou 10) E. Z. dňa 06.06.2011 Pracovnú zmluvu. v spojení s Pracovnou náplňou. Dňa 05.09.2011 žalovaná podpísala Doplnok k pracovnej zmluve Zmena dojednaných podmienok odo dňa 06.09.2011 s miestom prevádzky Potraviny "CENT" Rúbanisko III, Lučenec /1610/. Dňa 06.09.2009 žalovaná podpísala s navrhovateľom Popis pracovnej činnosti a Dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti (č.l. 40-44 spisu).
Zo Záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie 22.06.2011 - 27.06.2012 zo dňa 20.08.2012 (č.l. 45) je zrejmé, že inventúra bola vykonaná prepočítaním a prevážením tovarových zásob a bol zistený schodok 20 092,39 €. Štatutárny zástupca žalobcu rozhodol, že zodpovedným pracovníkom bude k náhrade daná suma 8 817,18 €.
Rozpisu podielov jednotlivých zamestnancov na schodku (č.l. 46) vyplýva, že podiel na schodku žalovanej 1) L. A. je vo výške 696,89 €, žalovanej 2) X. V. je vo výške 259,50 €, žalovanej 3) O. M. je vo výške 263,98 €, žalovanej 4) F. Š. je vo výške 246,78 €, žalovanej 5) C. V. je vo výške 258,37 €, žalovanej 6) X. Z. je vo výške 246,78 €, žalovanej 7) X. F. (N. Q.) je vo výške 246,78 €, žalovanej 8) W. Z. je vo výške 246,78 €, žalovanej 9) V. M. (N. Č.) je vo výške 261,06 € a žalovanej 10) E. Z. je vo výške 258,78 €.
Žalobca uzavrel so žalovanou 1) L. A. dňa 19.09.2012 "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" (č.l. 47), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 696,89 € v splátkach po 100,- € mesačne počnúc od októbra 2012.
Žalobca zaslal žalovanej 2) X. V. "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" zo dňa 27.09.2012 (č.l. 48), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 259,50 € v splátkach po 25,95 € mesačne počnúc od októbra 2012. Žalovaná zásielku prevzala dňa 05.10.2012 (č.l. 49), avšak túto nepodpísala.
Žalobca zaslal žalovanej 3) O. M. "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" zo dňa 27.09.2012 (č.l. 50), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 263,98 € v splátkach po 26,39 € mesačne počnúc od októbra 2012. Žalovaná zásielku prevzala dňa 03.10.2012 (č.l. 51), avšak túto nepodpísala.
Žalobca zaslal žalovanej 4) F. Š. "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" zo dňa 27.09.2012 (č.l. 52), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 246,78 € v splátkach po 24,67 € mesačne počnúc od októbra 2012. Žalovaná zásielku prevzala dňa 04.10.2012 (č.l. 53), avšak túto nepodpísala.
Žalobca zaslal žalovanej 5) C. V. "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" zo dňa 27.09.2012 (č.l. 54), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 258,37 € v splátkach po 25,83 € mesačne počnúc od októbra 2012. Žalovaná zásielku prevzala dňa 05.10.2012 (č.l. 55), avšak túto nepodpísala.
Žalobca zaslal žalovanej 6) X. Z. "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" zo dňa 27.09.2012 (č.l. 56), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 246,78 € v splátkach po 24,67 € mesačne počnúc od októbra 2012. Žalovaná zásielku prevzala dňa 05.10.2012 (č.l. 57), avšak túto nepodpísala.
Žalobca zaslal žalovanej 7) X. F. (N. Q.) "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" zo dňa 27.09.2012 (č.l. 58), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 246,78 € v splátkach po 24,67 € mesačne počnúc od októbra 2012. Žalovaná zásielku prevzala dňa 03.10.2012 (č.l. 59), avšak túto nepodpísala.
Žalobca zaslal žalovanej 8) W. Z. "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" zo dňa 27.09.2012 (č.l. 60), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 246,78 € v splátkach po 24,67 € mesačne počnúc od októbra 2012. Žalovaná zásielku prevzala dňa 03.10.2012 (č.l. 60a), avšak túto nepodpísala.
Žalobca uzavrel so žalovanou 9) V. M. (N. Č.) dňa 19.09.2012 "Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov" (č.l. 61), ktorou žalovanej umožnil splácať dlh 261,06 € formou zrážok zo mzdy.
Žalobca uzavrel so žalovanou 10) E. Z. dňa 27.09.2012 "Uznanie dlhu a dohodu o splátkach" (č.l. 62), ktorým žalovanej umožnil splácať dlh 258,78 € v splátkach po 25,87,- € mesačne počnúc od októbra 2012.
Písomným podaním zo dňa 27.09.2012 označeným ako "Splátkový kalendár" navrhovateľ oznámil žalovanej 1) L. A., že súhlasí so splácaním schodku vo výške 696,89 € v mesačných splátkach po 58,- €, počnúc mesiacom október 2012 (č.l. 63). Žalovaná oznámenie prevzala dňa 12.10.2012.
Písomným podaním zo dňa 13.11.2012 označeným ako "Splátkový kalendár" navrhovateľ oznámil žalovanej 10) E. Z., že súhlasí so splácaním schodku vo výške 258,78 € v mesačných splátkach po 15,- €, počnúc mesiacom november 2012 (č.l. 64). Žalovaná oznámenie prevzala dňa 12.12.2012.
Dňa 25.09.2012 žalobca uzavrel so žalovanou 9) V. M. (N. Č.) Dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 26.09.2012 (č.l. 66).
Svedok Ing. X. Č. uviedol, že pracuje na pozícii inšpektora maloobchodu v obchodnej spoločnosti žalobcu od roku 2006. Do náplne jeho práce patrí taká komplexná starostlivosť o prevádzky, vyberá vedúcich a zástupcov v týchto prevádzkach po konzultáciách s personálnym oddelením, pôsobí aj ako kontrolný orgán vo vzťahu k dodržiavaniu prevádzkovej hygieny, obchodnej politiky, ako aj má na starostlivosti zásobovanie. Zabezpečuje styk medzi prevádzkou a zamestnávateľom a opačne. V prípade, ak by zamestnanci mali nejaké požiadavky, tak on je tou osobou, ktorá ich tlmočí v rámci organizačnej štruktúry. Vedel o tom, že sa vyskytli nejaké drobné krádeže na prevádzke, ak to teda bolo v sledovanom období rokov 2008-2012, pokiaľ vie tak kamerový systém v predajni nebol. Predajňa bola chránená štandardným spôsobom ako iné predajne, tzn. zamestnanci mali hmotnú zodpovednosť a boli zodpovední za ochranu zverených hodnôt. Uviedol, že vie, že požadovali nejaký kamerový systém. Nepamätám si na to presne, že či aj jemu hovorili o tom, že by požadovali zvýšenie počtu zamestnancov, namontovanie kamerového systému alebo SBS. Myslí si, že vtedy to konkrétne riešili s technickým úsekom. Myslí si, že kamerový systém potom aj namontovaný bol. Vo funkcii inšpektora na tejto predajni celé obdobie 2008-2012 nepôsobil. Nevie sa preto vyjadriť aká bola spätná odozva. V prípade, keď bola nejaká zamestnankyňa na PN, tak náhrada bola zabezpečovaná v prípade dlhotrvajúcejších práceneschopností, v prípade krátkodobých práceneschopností určite nebola nejaká snaha tlmiť zabezpečenie a doplnenie zamestnancov do prevádzky.
Svedkyňa U. V. na pojednávaní uviedla, že v obchodnej spoločnosti CBA pôsobí od roku 2000 na pozícii predavačky. Predtým bola na zelenine, teraz pôsobí ako predavačka na oddelení mäsa. Počas jej pôsobenia v zamestnaní, teda od roku 2000, pracuje stále na tej istej prevádzke 1610 v Lučenci, kde boli vykonávané inventarizácie. Keď nastúpila spočiatku boli nejaké schodky, potom sa situácia ukľudnila, ale potom následne tiež boli zisťované schodky. Vzniknuté schodky, tieto na základe dohody o hmotnej zodpovednosti jej boli zrážané zamestnávateľom zo mzdy. Ako príčinu vzniknutých schodkov označujem krádeže, pretože tieto sa na predajni udiali. Predajňa aj v súčasnosti je zabezpečená kamerovým systémom, sú tam tri kamery, tieto však nenahrávajú, len snímajú situáciu v predajni. Monitory sú v kancelárii, kontroluje ich vedúci a zástupkyňa. Ďalej uviedla, že na jednej zmene bolo tak 10 až 12 pracovníčok. V tom období keď bola vedúcou pani Z. bolo sedem žien. K stravným lístkom uviedla, že tieto dostávali za odpracované dni, k odovzdávaniu stravných lístkov sa nevedela nevyjadriť.
Svedkyňa V. Q. na pojednávaní uviedla, že pracovala v rokoch 2013-2015. Výpoveď dala z dôvodu dôchodku. Pracuje ako predavačka na prevádzke na Rúbanisku III. V období keď pracovala v spoločnosti CBA Slovakia, inventarizácie zamestnávateľ vykonával. V rámci inventúr boli zisťované schodky. Za vedúcej pani Z. to bolo dvakrát, jedenkrát som mala vyplatiť nejakých 35,- € naraz a potom to bolo cca 260,- €. Toto ona uznala a v splátkach to zaplatila, aj keď v tom období nebola zamestnaná. Ako príčinu vzniknutých schodkov vidí krádeže v predajni, pretože predajňa sa fakticky ustrážiť zamestnancami nedá. Keď bola vedúcou pani Z. na predajni bolo sedem pracovníčok na jednej zmene. Keď niektorá pracovníčka vypadla, tak ich bolo aj menej ako sedem v predajni. K stravným lístkom uviedla, že sa skladali po dva lístky, mesačne ich odovzdávali vedúcej. Aký bol ďalší osud týchto lístkov, k tomu sa vyjadriť nevedela.
Svedkyňa X. P. na pojednávaní uviedla, že pracovala v CBA ako predavačka zeleniny na prevádzke na Rúbanisku III v rokoch 2008-2009. Robila fakticky dva týždne, pretože následne otehotnela a odišla na materskú dovolenku a už sa nevrátila. Nespomína si koľko žien bolo vtedy na prevádzke na jednej zmene. Nepamätám si, že by za to obdobie keď pracovala, lebo pracovala len dva týždne, vzniklo nejaké manko a či bola robená nejaká inventarizácia. Keď pracovala nevyskytli sa žiadne krádeže.
Svedkyňa J. L. na pojednávaní uviedla, pracovne bola zaradená spočiatku na predajni na Železničnej ulici, asi pol roka a potom posledný rok na predajni Rúbanisko III. Pracovný pomer skončil výpoveďou z jej strany, motivovalo ju k tomu to, že to bolo psychicky náročné, stále tam boli nejaké schodky, ktoré museli uhrádzať, tak ukončila pracovný pomer, ktorý trval približne 1,5 roka, pracovala na pozícii predavačky. Určité obdobie pracovala aj v pokladni, bola predavačkou zeleniny a aj mäsa v tomto období. Vedúcou bola v tom čase pani M. Z.. Uviedla, že to bolo psychicky náročné, pretože sa tam často diali krádeže. Zo strany zamestnávateľa to nebolo nijako zabezpečené, mali sa o to starať zamestnankyne, čo nebolo v ich silách. Bolo tam veľa regálov. Keď odchádzala zo zamestnania, tak napísala list, kde žiadala vedenie, aby zabezpečili security, pretože to nie je možné zo strany zamestnankýň zabezpečiť a následne aj platiť. Dostala upozornenie na povinnosť zaplatiť schodok asi po roku ako zo zamestnania odišla. Žiadny kamerový systém v predajni nebol. Koľko predavačiek na predajni pracovalo na jednej zmene, k tomu sa vyjadriť nevedela.
Svedkyňa F. F. na pojednávaní uviedla, že robila približne 1,5 roka na prevádzke Rúbanisko III ako zástupkyňa vedúcej v čase, keď vedúcou bola pani M. Z.. Jedná sa fakticky o obdobie, ktoré pokrýva tie dva schodky. Pracovný pomer ukončila výpoveďou z jej strany. K otázke vzniku schodku uviedla, že dochádzalo k veľkej fluktuácii ľudí, často sa menil personál a druhým dôvodom bola tá skutočnosť, že nebol pokrytý systém ochrany. Ochrana zo strany zamestnávateľa vo vzťahu k tovaru na predajni nebola ničím zabezpečená. Na predajni nebol kamerový systém, nebol tam žiadny príslušník SBS, boli tam dve také malé zrkadlá. Uviedla, že si presne nespomína koľko predavačiek bolo na jednej zmene, či to bolo sedem alebo šesť. Potrebu zvýšenia bezpečnosti signalizovali inšpektorovi pánovi Č.. Vo vzťahu k schodku uviedla, že tento uhradila, bolo jej to strhnuté z príjmu v predvianočnom období, bolo to 130,- €, nikto sa jej nepýtal či na to má, či na to nemá, skrátka peniaze jej boli takto zrazené z príjmu a následne pravidelne každý mesiac platila, bolo jej to zrážané, bolo to na základe dohody o zrážkach zo mzdy. K stravným lístkom uviedla, že každý mesiac sa odovzdával asi jeden stravný lístok, presne uviesť nevedela, potom sa tieto lístky blokovali oproti hodnote tovaru, ktorý bol ukradnutý. Krádeže boli fakticky na dennom poriadku aj trikrát v predajni, už niekedy ani nemala odvahu volať policajtov, lebo tí tam chodili sústavne. Vyplývalo to aj zo skladby obyvateľstva tej lokality, kde sa predajňa nachádzala. V prípade, ak niektorý zo zamestnancov nenastúpil na zmenu z dôvodu práceneschopnosti nedošlo k navýšeniu počtu zamestnancov, museli to zvládnuť s tými osobami, ktoré zostali.
Svedkyňa X. V. na pojednávaní uviedla, pracuje na predajni na Rúbanisku III fakticky od roku 2001. Počas tohto obdobia sa robili inventarizácie, boli také inventarizácie, ktoré dopadli dobre, nebol zistený schodok, ale boli aj inventarizácie, ktoré skončili schodkom. Podľa jej názoru k príčinám je ťažko sa vyjadriť, bola veľká aj fluktuácia zamestnancov, fakticky keď sa často zamestnanci striedajú, prichádzajú rôzne typy, niektorí si nevybudovali vzťah k tej predajni taký, následne boli aj takí, ktorým bolo to jedno, že čo sa na tej predajni deje. Taktiež aj vo vzťahu k zákazníkom, chodia rôzne typy mentality do tejto predajne. Boli časté aj krádeže na predajni. K počtu krádeží je ťažko sa vyjadriť, niekedy to bolo za deň aj viackrát, keď bola krádež väčšia, tak sa volala polícia, keď bola menšia, tak sa tovar zobral a vrátil sa na predajňu a zlodeja vyhodili z predajne. Pracovník SBS ani kamerový systém nebol. Boli tam zrkadlá, bolo ich asi päť, ale to bolo ešte v čase keď ona nastúpila, potom keď sa prerábala predajňa, keď sa menila sieť na CENT, tak tieto boli demontované, potom už neboli nahradené. Kamerový systém nebol. K otázke či bolo signalizované už vedúcou alebo zástupkyňami zamestnávateľovi potreba prijať nejaké opatrenie vo vzťahu k ochrane proti krádežiam, k tomuto sa vyjadriť nevedela. K počtu zamestnancov uviedla, že v čase keď začínala, tak to bolo aj 16 žien na jednej zmene. Keď bola vedúcou pani Kulichová, tak ich bola tak polovica. Ak niektorí zo zamestnancov nemohli nastúpiť na zmenu, tak buď sa preradilo z inej zmeny, ak to nebolo možné, tak potom to zvládali s tým počtom aký mali, napr. aj štyri. Svedkyňa uviedla, že schodok jej bol vyúčtovaný a tento uhradila. K stravným lístkom uviedla, že na základe dohody sa každomesačne v počte dvoch kusov odovzdávali. Tieto lístky sa potom započítavali voči schodku.
Svedkyňa W. P. na pojednávaní uviedla, že ako zamestnankyňa spoločnosti CBA, a.s. pracovala aj v prevádzke na Rúbanisku. V čase keď pracovala v tejto prevádzke vyskytovali sa tam krádeže, bolo to na dennom poriadku. Snažili sa predchádzať krádežiam tým spôsobom, že dávali pozor, samozrejme keď mali čas. Zamestnávateľ namontoval na predajňu kamery, pokiaľ si spomína mohli byť tak štyri, ale nerobili záznam, nenahrávali len prenášali priamo do kancelárie obraz, ale ani v kancelárii nebol stále niekto prítomný, takže nebolo to také nejaké efektívne. Z jej pohľadu ako predavačky ich nebolo dosť na zabezpečenie ochrany priestoru, niekedy sa stalo, že tam boli len štyri. Vzniknutú situáciu signalizovali ako predavačky, povedalo sa to pani zástupkyni, potom sa volal inšpektor alebo inšpektorka, situácia sa riešila, niekedy však keď niekto vypadol náhle alebo bol na PN, tak sa to neriešilo. Keď zostali na zmene štyri, tak to bolo málo na zabezpečenie ochrany. Vie o tom, že napr. vedúca signalizovala aj to, že by bolo vhodné zabezpečiť nejakú bezpečnostnú službu za účelom ochrany, to sa hovorilo pánovi inšpektorovi, nevie prečo sa to nerealizovalo, možno neboli na to peniaze, ale žiadna bezpečnostná služba nenastúpila do prevádzky.
Svedkyňa U. Č. na pojednávaní uviedla, že keď pracovala na prevádzke na Rúbanisku, zástupkyňou vedúcej bola pani A.. V čase keď tam bola zamestnaná, tak v prevádzke na Rúbanisku boli krádeže, pokiaľ vie aj raz za týždeň chytili niekoho kto sa pokúšal kradnúť. Na zmene ich bolo asi šesť. Schodok, ktorý vznikol bol zosobnený aj jej, zaplatil svoju časť, dokopy to bolo 511,- €. Svedkyňa ďalej uviedla, že pozor na predajni za účelom aby nedochádzalo ku krádežiam robili, ale domnieva sa, že ich bolo dosť málo na zmene, každá si robila svoju robotu, takže tá ostraha nebola až taká. Vie, že sa snažili aj posilniť počet zamestnancov, vedúca aj nejaké nové zamestnankyne priberala, ale bola tam dosť veľká fluktuácia, vydržali týždeň - dva a potom neprišli do práce.
Svedkyňa M. Z. na pojednávaní uviedla, pracovala v predajni CBA na Rúbanisku III v rokoch 2010-2012. V tom čase bola vedúcou pani M. Z.. Pracovala na pozícii predavača. Na jednu zmenu nastupovali okolo osem - deväť žien. Keď však niekto ochorel alebo vypadol, tak samozrejme bolo nás aj menej, mohlo to byť šesť - sedem žien, nespomína si už. Uviedla, že vie, že boli nejaké krádeže. Zápisy o tom existujú. Počas doby keď pracovala na Rúbanisku schodok jej bol vyčíslený raz, bolo to okolo 380,- €, tento aj vyplatila. Čo sa týka zabezpečenia predajne, v čase keď pracovala bol tam aj kamerový systém, ale viac- menej tento bol pre nich na smiech, lebo bol na nejaký imitačný alebo skrátka neúčinný. Zrkadlá boli, pri pokladniach, boli pri mäsových výrobkoch a boli niekde pri káve. K otázke či bolo možné nejakým spôsobom dosledovať, aby nedochádzalo ku krádežiam sa jej bolo ťažko vyjadriť, pretože keď ich bolo na zmene málo, tak to bolo ťažké sledovať, napr. keď prišiel tovar museli ho ísť vykladať, nebolo to možné sledovať v tom prípade. Ohľadom zabezpečenia predajne sa rozprávali medzi sebou, vedeli, že majú podpísanú hmotnú zodpovednosť. Hovorili to vedúcej aj vo vzťahu, že by bolo treba SBS pracovníka a pod., debatovali sa medzi sebou. Či sa to riešilo na vyšších pozíciách u zamestnávateľa, k tomuto sa ja vyjadriť nevedela.
Svedkyňa F. Z. na pojednávaní uviedla, že v čase keď pracovala na Rúbanisku v pozícii predavačky bol zistený schodok, u nej okolo 300,- €, tento v celosti zaplatila. Čo sa týka nejakého zabezpečenia predajne, k tomuto sa jej bolo ťažko vyjadriť sa. Fakticky si to zabezpečovali len samy ženy, ktoré tam pracovali. Keď tam bola ona, tak v tom období nebol žiadny kamerový systém a neboli ani žiadne zrkadlá. Krádeže sa vyskytovali, stalo sa, že zlodeja aj chytili, vtedy bola volaná polícia. Na jednej zmene nastupovali tak šesť - sedem pracovníčok. Keď však bol nejaký výpadok alebo boli dovolenky bolo to aj menej na zmene. Zamestnávateľ to neriešil, početný stav sa v prípade výpadku nenavyšoval. Čo sa týka nejakého ďalšieho zabezpečenia predajne voči krádežiam, vie o tom, že zamestnankyne sa toho dožadovali, bolo to však len v ústnej forme, nič nebolo písomné, bolo to adresované vedúcej predajne. Pokiaľ ona pracovala na prevádzke sa však táto otázka nevyriešila. Predajňa na Rúbanisku III bola zabezpečená štandardne ako iné predajne CBA, kamerový systém tam nebol. Svedkyňa uviedla, že zo svojej praxe však vie, že manko v takom rozsahu ako bolo zistené na Rúbanisku III nemohlo vzniknúť len krádežami zvonka.
Svedkyňa X. Š. na pojednávaní uviedla, že v čase keď pracovala v CBA bol zistený aj schodok, okolo 400,- € jej bolo vyčíslených, toto splátkami za tri roky aj zaplatila. V čase keď pracovala na prevádzke Rúbanisko III tam dochádzalo ku krádežiam takmer každodenne. Stalo sa, že aj chytili niektorých, s niektorými sa nedalo, napr. neprispôsobivými občanmi a pod. Signalizovali to zamestnávateľovi, aby boli prijaté opatrenia, žiadali SBS pracovníka, tento nebol do predajne umiestnený. Keď boli umiestnené kamery, tak pokiaľ vie jednalo sa len o atrapy. Oslovovali aj pani vedúcu, ona to potom tlmočila ďalej, ale nič sa nedialo. Chodil tam napríklad aj brat bývalého majiteľa pána Š., chodil tam na kontrolu, aj na nákup, hovorili mu to, ale tiež sa nič nedialo. K stravným lístkom uviedla, že tak dva - tri sa mesačne odovzdávali pani vedúcej, bolo to dôvodené tým, že to budú nejaké prostriedky na účelom krytia schodku ak by vznikol, aby nebol taký vysoký. Na pracovisku ich bolo tak šesť - sedem žien na zmene, neboli však všetky v predajni, lebo boli aj v sklade, každá si robila svoju robotu, podľa názoru svedkyne nebola šanca, aby dostriehli celú predajňu. Čo sa týka počtu zamestnancov, zhruba rovnaký počet bol na každej zmene.
Svedkyňa X. G. na pojednávaní uviedla, že v čase keď pôsobila ako predavačka na Rúbanisku, bol zistený schodok, okolo 260,- € to vyplatila. K otázke či boli krádeže na predajni sa vyjadriť nevedela, krádeže nejaké boli, nevedela to špecifikovať z hľadiska množstva, bola predavačkou na oddelení mäsa, fakticky obchod ani nevidela. Jej miesto v práci bolo za pultom, toto opustiť nemohla. Aby sa nekradlo boli prijaté opatrenia, boli namontované kamery, najskôr to boli len také atrapy, potom sa namontoval riadny kamerový systém. Ako zamestnankyne upozorňovali na to, že treba nejaké opatrenia, aby sa nekradlo. Toto tlmočili vedúcej, potom došlo aj k namontovaniu tých kamier. Na jednu zmenu nastupovalo okolo šesť zamestnancov, keď boli nejaké výpadky, bolo to aj menej, boli aj štyria. Keď boli len štyria, tak boli rozdelení tak, že jedna pracovníčka bola v pokladni, jedna bola v mäsiarni, jedna bola v oddelení zeleniny a jedna mliečnych výrobkov. V rámci toho ako si plnili svoje povinnosti, vykladali tovar tak aj dohliadali. Z pohľadu svedkyne nebolo možné všetko dostriehnuť pri takomto rozložení, lebo je to veľká predajňa, nedalo sa to.
Svedkyňa E. X. na pojednávaní uviedla, že v predajni na Rúbanisku som pracovala na úseku predaja mäsových výrobkov a mäsa. Uviedla, že vie že dochádzalo ku krádežiam, ale on bola na oddelení mäsa, toto veľmi neriešila, robila si svoju robotu. V čase keď pracovala bol vyčíslený schodok, nespomína si v akej výške, celý ho uhradila. Uviedla, že čo sa týka opatrení na pracovisku, boli namontované kamery, ale či boli funkčné alebo v akom boli stave, toto neriešila, neviem sa k tomu vyjadriť. K otázke či niekto signalizoval, aby boli prijaté nejaké opatrenia proti krádežiam vo vzťahu k zamestnávateľovi sa vyjadriť nevedela. Na jednu zmenu nastupovalo zhruba sedem - osem žien. Keď bola nejaká dovolenka alebo nejaká nemoc, tak sa stav aj znížil tak o dve zamestnankyne. Situáciu museli zvládnuť s tými pracovníkmi čo mali.
Svedkyňa X. Š. na pojednávaní uviedla, že bola zamestnankyňou obchodnej spoločnosti CBA, a.s. niekedy v roku 2010, pracovný pomer skončil dohodou. V tomto období bol zistený schodok, časť jej bola aj zosobnená, toto ona zaplatila. Pracovala na pozícii predavačka a pokladníčka v prevádzke na Rúbanisku III. V čase keď pracovala dochádzalo ku krádežiam, krádeže oznamovali polícii keď niekoho chytili a všimli si to, boli to aj deti aj starší ľudia. Nevie sa vyjadriť k časovému aspektu, javí sa jej, že to nebolo až tak často. Zo strany zabezpečovacích opatrení boli tam len zrkadlá, nevedela sa vyjadriť koľko ich bolo. Na zmenu nastupovalo okolo štyri - päť, nevedela sa k tomu presne vyjadriť. V čase keď ona pracovala žiadny zabezpečovací kamerový systém nainštalovaný v predajni nebol.
Svedkyňa M. Z. na pojednávaní v konaní sp. zn. 7Cpr/2/2014 (zápisnica o výsluchu bola prečítaná ako listinný dôkaz) uviedla, že na prevádzke pracovala 16 rokov, v predajni Cent bola vedúca. Uviedla, že na predajni sa často menil personál, keď bol ešte Zdroj, bolo tam 32 zamestnancov. Výpoveď dala na základe tej inventúry, avšak jej povedali, že tým, že tam robím tak dlho musí byť trojmesačná kým nájdu náhradu, následne bola ďalšia inventúra 26.09.2012, to bola odovzdávajúca inventúra ona bola z toho zúfala, že tam bolo znova manko. Inventúry sa vykonávali len pri odchode vedúcej alebo zástupkyne vedúcej. Uviedla, že tu dochádzalo ku krádežiam, chodila na políciu. Na otázku aké boli zabezpečovacie zariadenia, svedkyňa uviedla, že dva týždne pred jej odchodom nainštalovali kamery a bol tam alarm, ktorý bol len na zabezpečenie predajne počas zatvorenia prevádzky. Na otázku či to postačovalo uviedla, že dávala podnety, bol tam inšpektor, vedeli o tom. Tiež nepostačovalo v predajni počet ľudí na predajňu, ona ako vedúca mala dve zástupkyne, pod každou bolo 6 ľudí. Cez týždeň to bolo menej, cez víkend okolo 6 ľudí. Keď niekto vypadol tak buď niekto potiahol nadčasy, keď sa to nedalo, tak to povedala inšpektorovi. Uviedla, že 26.09.2012 odchádzala, kamery inštalovali dva týždne predtým, ale aj tie kamery nahrávali vkuse a nemohol tam stále byť pri nich človek. To mala v kancelárii, ale keď prišiel tovar, bola tam sama ako vedúca, tak musela preberať tovar, nahadzovať ho do počítača. Nemohla kontrolovať tú kameru. Zástupkyňa tiež keď mala svoju robotu, nemohla sa tomu venovať. Žiadali aj tie kamery, aj prípadne SBS-ku. Predajňa bola otvorená stále cez týždeň aj sviatky a SBS-ku chceli kvôli tomu, že tam na tej trojke sa vedelo, že je tam veľa rómov, feťákov čiže aj tá bezpečnosť aj tie ochrany tovaru, ale aj tých zamestnancov bola zlá. Robila aj medzi nami inventúry a tam zisťovali, že každý deň mizli nejaké cigarety aj kartón, taktiež aj alkohol, mäsové výrobky, bola z toho zúfala. Tiež to bolo zložité, nakoľko hneď museli byť jedna na mäsiarni, jedna na zelenine, dve v pokladni, keď bolo menej ľudí, jedna musela stíhať všetko. Mali sme tam aj alkohol drahší Jack Daniels alebo Metaxa, zrejme musel niekto kradnúť aj z toho personálu. Na otázku samosudcu ohľadom systému uhrádzania manka stravnými lístkami uviedla, že taký systém existoval už keď ja tam prišla, tak bol zažitý. Z výplaty sa vždy z každej zamestnankyne vrátane vedúcich bral jeden lístok z výplaty a z toho sa uhrádzalo to manko, ktoré si zisťovali pri vnútorných inventúrach, avšak nepostačovalo to na úhradu. Musela aj vyhodiť jednu osobu, pokladníčku, lebo jej chýbali v stojane cigarety, aj počas dňa robila inventúru, že jedna pokladňa sa zavrela, pokladníčky si museli viesť zošit, kontrolovala koľko si zobrali, ale zároveň, zisťovala, že mizli cigarety aj z kancelárie, prístup tam nemali predavačky. Cigarety boli v kancelári, každá pokladníčka si ich musela pýtať, to zapísala do zošita, aj ona si viedla zošit. Každý večer sa urobila inventúra týchto cigariet a na základe toho aj zistila, že jedna ich zobrala, musela to zaplatiť, skončila pracovný pomer, pričom tá jej uviedla, že si mám dávať pozor na druhú zmenu, kde pracovala pani M.Š. aj A.. Všetky tie, ktoré nezaplatili schodok, avšak tam sa striedali tie zamestnankyne, tam bola fluktuácia, odchádzali, prichádzali. Na otázku ako to riešila, keď zistili, že dochádza ku krádeži, uviedla, že tam bývala soboty, nedele, aj to oznámila vedeniu okamžite s ňou skončili pracovný pomer. Na otázku aká bola veľkosť v čase, keď tam pracovala, uviedla, že ešte za spoločnosti Zdroj, tak to bolo 16 + 16 + 2 zástupkyne + 1 vedúca. Keď už to mala CBA, Cent, tak to bolo 6 + 6 +2 + 1 s tým, že veľkosť predajne teda ostala rovnaká.
Zo správy Obvodného oddelenia PZ Lučenec zo dňa 05.10.2015 (č.l. 189) vyplýva, že v období od 22.06.2011 do 27.06.2012 bolo príslušníkmi PZ uložených celkovo 15 blokových pokút nezaplatených na mieste za drobné krádeže v prevádzke CBA Slovakia, a.s. na Rúbanisku. V roku 2011 boli hlásené aj krádeže realizované ako podozrenie z prečinu celkovo šesťkrát a v roku 2012 trikrát. Drobné krádeže sankcionované príslušníkmi PZ blokovou pokutou, ktorá bola na mieste zaplatená sa nepodarilo zistiť.
Článok 1 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len "ZP"), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 177 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
Podľa § 178 ods. 2 ZP, ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 182 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa § 183 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
Podľa § 184 ods. 1 ZP, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Podľa § 184 ods. 2 ZP, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Podľa § 184 ods. 3 ZP, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce, náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ku dňu 27.06.2012 bola vykonaná inventúra v predajni žalobcu na Rúbanisku III, HS 1610, pričom za inventúrne obdobie od 22.06.2011 - 27.06.2012 bol zistený schodok vo výške 20 092,39 €, pričom tento bol po príslušnom upravení tzv. hrubého schodku a rozhodnutí žalobcu znížený na sumu 8 817,38 €, pričom k náhrade zodpovedným pracovníkom bola daná suma 8 817,18 €. V dohodách o hmotnej zodpovednosti bola dohodnutá tzv. spoločná hmotná zodpovednosť, v zmysle ktorej potom žalobca vypočítal zodpovedným zamestnancom, medzi ktorými boli aj žalované 1) až 10), jednotlivé podiely na schodku v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, kde tieto podiely stanovil tak, že žalovanej 1) L. A. vo výške 696,89 €, žalovanej 2) X. V. vo výške 259,50 €, žalovanej 3) O. M. vo výške 263,98 €, žalovanej 4) F. Š. vo výške 246,78 €, žalovanej 5) C. V. vo výške 258,37 €, žalovanej 6) X. Z. vo výške 246,78 €, žalovanej 7) X. Q. (predtým F.Č.) vo výške 206,78 €, z ktorej sumy žalovaná uhradila 100,- €, žalovanej 8) W. Z.V. vo výške 246,78 €, z ktorej sumy žalovaná uhradila 49,50 €, k úhrade zostáva 191,28 €, žalovanej 9) V. M. (N. Č.) vo výške 261,06 € a žalovanej 10) E.Ó. Z. vo výške 258,78 €, z ktorej sumy žalovaná uhradila 165,- €., k úhrade zostáva 93,78 €.
Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi musia byť naplnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patria:
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
- zavinenie zamestnanca,
- existencia pracovného pomeru,
- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník práce.
Osobitným druhom zodpovednosti zamestnanca je zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, pričom na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti je pri tejto zodpovednosti prezumpcia viny zamestnanca a úhrada celej skutočnej škody. Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred všeobecnou zodpovednosťou.
Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za hodnoty zverená na vyúčtovanie zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré zamestnanec je povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Predpokladmi tejto zodpovednosti teda sú:
- škoda vo forme schodku na zverených hodnotách,
- platná dohoda o hmotnej zodpovednosti,
- zavinenie zamestnanca, ktoré sa prezumuje,
- existencia pracovného pomeru,
- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
K existencii pracovného pomeru: Medzi účastníkmi konania, žalobcom, ako zamestnávateľom, a žalovanými, ako pracovníkmi, nebol sporný pracovný pomer na základe preukázaných pracovných zmlúv predložených žalobcom, pričom žalované predmetné skutočnosť ani nenamietali, súd preto ďalšie dokazovanie ohľadom existencie pracovného pomeru za rozhodné obdobie, počas ktorého vznikol schodok ďalej nevykonával a vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania, ktoré považoval za nesporné.
K dohode o hmotnej zodpovednosti: Dohoda o hmotnej zodpovednosti je hmotnoprávnou podmienkou založenia tohto druhu zodpovednosti, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca, ako zamestnávateľ, so žalovanými uzatvoril dohody o hmotnej zodpovednosti, čo zo strany žalovaných, ako zamestnancov, taktiež nebolo namietané.
K pojmu schodok:
Schodok je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktorý je zamestnávateľ povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že tovar musí chýbať.
Pracovné podmienky majú podstatný význam pre možnosť, aby sa zamestnanec zbavil tejto zodpovednosti, pričom medzi právne podmienky založenia zodpovednosti zamestnanca platí aj podmienka, aby zamestnanec po celú dobu hmotnej zodpovednosti mal k osobnej dispozícii hodnoty, ktoré sú predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Schodok môže vzniknúť aj udalosťou, ktorú nikto nezapríčinil.
K otázke zbavenia sa zodpovednosti za schodok zamestnancom: Ak zamestnávateľ nesplní záväzok odstrániť do určitej lehoty nedostatky v pracovných podmienkach, na ktoré zamestnanec upozornil, treba z tohto vyvodiť dôsledky podľa okolností konkrétneho prípadu (CpjM.S96/1967). Pokiaľ nebol záväzok zamestnávateľa zahrnutý do dohody o hmotnej zodpovednosti, môže jeho nesplnenie viesť k tomu, že zamestnanec sa s čiastočne alebo úplne zbaví zodpovednosti za vzniknutú škodu. Zamestnanec môže odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti najneskôr v čase, keď sa realizuje prevedenie na inú prácu, preloženie do iného miesta, zaradenie na iné pracovisko. Na neskorší čas nemožno dojednať účinky odstúpenia osobitnou dohodou.
Skutočné stavy hospodárskych prostriedkov sa zisťujú fyzickou inventúrou. Nevykonanie inventúry síce nemá vplyv na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, zamestnávateľ však musí dokazovať stav hodnôt iným hodnoverným spôsobom. Ak sa nevykoná inventúra, zamestnávateľ sa spravidla dostáva do dôkaznej núdze.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zamestnávateľ vykonal inventarizáciu ku dňu 27.06.2012 za účtovné obdobie od 22.06.2011 do 27.06.2012 s tým, že bol zistený schodok vo výške 20 092,39 €, rozhodnutím žalobcu znížený na 8 817,18 €. Vykonanie inventarizácie, jej výsledok ako ani výška zisteného schodku neboli zo strany žalovaných nenamietané.
Zo strany žalovaných sa jednalo o tzv. spoločnú hmotnú zodpovednosť, pričom zodpovednosť zamestnanca, ktorý prebral záväzok o spoločnej hmotnej zodpovednosti spolu s ostatnými zamestnancami kolektívu sa týka všetkých hodnôt, ktoré boli prevzaté podľa preberajúcej inventúry a ďalších dokladov o ich prevzatí. Rozsah nakladania s týmito hodnotami zverenými na vyúčtovanie u jednotlivých zamestnancov kolektívu nie je rozhodujúci z hľadiska platnosti záväzku o spoločnej hmotnej zodpovednosti.
K otázke zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca za schodok: Aby zamestnávateľ mohol plniť svoju povinnosť vytvárať zamestnancovi pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali riadny výkon jeho povinností, zákon súčasne ukladá zamestnancovi povinnosti oznamovať svojmu nadriadenému chyby hneď len čo ich zistí. V tých prípadoch, keď je úplne jasne a dokázateľne zistené, že chyba bola zamestnávateľovi známa, nie je potrebné, aby ju zamestnanec ešte formálne osobitne hlásil. Ak v konaní proti hmotne zodpovednému zamestnancovi o náhradu škody z dôvodu schodku sa zistilo, že škoda bola spôsobená tiež spoluzavinením zamestnávateľa a výsledky konania tvoria spoľahlivý podklad na určenie miery jeho spoluzavinenia, odporúča sa, aby bol v odôvodnených rozhodnutiach vyjadrený pomer tohto spoluzavinenia k objektívnym príčinám (R64/1961).
Hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbaví zodpovednosti za schodok ak sa ukáže, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne zanedbaním povinnosti zo strany zamestnávateľa sa mu znemožnilo so zverenými hodnotami hospodáriť a starať sa o ne.
Ako príklad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách je možné uviesť prípad, keď zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach chrániť zverený majetok, pretože skladovacie priestory boli nevyhovujúce, do skladu mali prístup aj iné osoby. Je však potrebné zaoberať sa aj otázkou či medzi skutočnosťou, pre ktorú hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbavuje celkom alebo s časti zodpovednosti a schodkom je príčinná súvislosť. Za dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca považujú súdy nevykonanie inventarizácie pri práceneschopnosti zamestnankyne, pričom s materiálom, za ktorý hmotne zodpovedala manipulovali tretie osoby, práceneschopnosť zamestnankyne v rozhodnom čase, umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach a priestoroch a nedostatočný počet zamestnancov v predajni, resp. nedostatočný dozor, nevykonávanie personálnych opatrení po zistené predchádzajúceho schodku a pod. (R55/1984).
Z vykonaného dokazovanie je zrejmé a medzi účastníkmi konania ani neboli sporné skutočnosti, ako existencia pracovného pomeru, existencia dohôd o hmotnej zodpovednosti s jednotlivými pracovníčkami, vykonanie inventarizácie, ako ani zistený schodok a jeho výška.
Spornou medzi účastníkmi konania zostala otázka čiastočného, resp. úplného zbavenia sa zodpovednosti zo strany žalovaných vo vzťahu k zistenému schodku vzhľadom na žalovanými tvrdené skutočnosti, a to nedostatočný počet zamestnancov na predajni, nedostatočné zabezpečenie predajne voči eventuálnym krádežiam či už zvýšením počtu zamestnancov, pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby, resp. funkčným kamerovým systémom a častú fluktuáciu zamestnacov. Zo zhodných výpovedí žalovaných, vyslúchaných svedkov, zo správy Policajného zboru bolo zistené, že žalované, ako zamestnankyne, opakovane či už prostredníctvom nadriadených, a to zástupkyne predajne, resp. jej vedúcej alebo aj priamo zodpovedného inšpektora informovali o nedostatočnom zabezpečení predajne vzhľadom na krádeže, ku ktorým v predajni dochádzalo s poukazom na tú skutočnosť, že v predchádzajúcom období na predajni bol de facto dvojnásobný počet zamestnankýň ako v čase rozhodnom pre vznik schodku. Žalované detailne popísali vzhľadom na rozsah ich pracovných úloh, ktoré im boli uvedené vo vzťahu k jednotlivým pozíciám, ktoré zastávali, že nebolo v ich schopnostiach a možnostiach zabezpečiť dostatočnú ochranu predmetnej predajne, keďže na zmenu nastupovalo cca 7 osôb, z ktorých jedna bola vedúca, zástupkyňa, osoby na pokladni, osoby v oddelení lahôdok a mäsových výrobkov, následne vznikali určité časové miesta, kedy bolo potrebné tovar preberať, vykladať a pod., a teda nebolo možné predajňu plne zabezpečiť sledovaním zákazníkov, v čase práceneschopnosti zamestnankýň bol počet nižší. V konaní bolo preukázané, že fakticky až po zistení schodku bol namontovaný kamerový systém, ktorý však neumožňoval vytvorenie záznamu a jeho nahranie na príslušný nosič, ale umožňoval len aktuálne online sledovanie diania na obrazovke, čo by vyžadovalo plnú pracovnú silu počas celej prevádzky, čo vzhľadom na počet zamestnankýň si pracovníčky predajne nemohli dovoliť. Skutočnosť, že zamestnávateľ bol upozorňovaný vyplynula nielen z výpovedí žalovaných, ktoré si v tejto oblasti vôbec neodporovali a vypovedali viac-menej zhodne rovnako ako aj svedkyne, ale nepriamo aj z výsluchu svedka, a to predmetného inšpektora Ing. X. Č.. Skutočnosť, že ku krádežiam na predajni dochádza musela byť zamestnávateľovi známa aj s ohľadom na fyzický útok jedného z prichytených páchateľov na vedúcu predajne, ktorá z tohto dôvodu mala byť práceneschopná.
Napriek skutočnosti, že v predmetnej predajni bol zaznamenaný schodok už aj v predchádzajúcom období, aj keď v nižšej výške, ani jedna zo žalovaných od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpila s poukazom na tvrdené nedostatočné zabezpečenie predajne, a preto zodpovednosť jednotlivých žalovaných naďalej trvala. Bola preukázaná aj skutočnosť, že došlo k oznámeniam ohľadom vykonaných krádeží k šetreniu, avšak páchateľ nebol zistený v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval ustálenie vzniknutej škody krádežou voči konkrétnej osobe a konkrétnej výške. Taktiež nebola vykonaná kontrola pri odchode zamestnankýň na PN, pripadne príchode nových zamestnankýň, v čom je potrebné vidieť pochybenie zamestnávateľa.
Z tvrdení žalobcu ohľadom výšky vzniknutého schodku ako aj zo svedeckej výpovede svedkyne F. Z. L. M. Z. vyplýva, že k takto vysokému schodku nemohlo dôjsť jedine krádežami na predajni, pretože k týmto by bolo muselo dochádzať každodenne, niektorý tovar ako cigarety boli vydávané oproti podpisu a boli uzamknuté v kancelárii, kde mala prístup len vedúca a jej zástupkyne, a taktiež pri odchode z pracoviska sa vykonávala fyzická kontrola jednotlivých zamestnankýň. Uvedené evokuje, že k strate tovaru muselo dôjsť aj iným spôsobom ako krádežou.
Z vyššie uvedených zistených skutočností súd vyvodzuje záver, že vzniku schodku u žalobcu došlo pri spoločnej hmotnej zodpovednosti žalovaných, pričom však existujú dôvody pre ktoré sa žalované môžu čiastočne svojej zodpovednosti zbaviť. Dôvody zbavenia sa zodpovednosti súd vidí v nevytvorení dostatočných podmienok žalobcu ako zamestnávateľa žalovaných za účelom ochrany zverených majetkových hodnôt. Žalobca nijakým spôsobom nereagoval na skutočnosť, že na predajni dochádza ku krádežiam, uvedené sa nesnažil napriek tomu, že bol na to opakovane upozorňovaný zo strany zamestnancov riešiť, či už namontovaním zodpovedajúceho kamerového systému, ktorý by zistil či k stratám tovaru dochádza tretími osobami tak, ako to tvrdli zamestnanci, resp. či tento tovar je odcudzovaný samotnými zamestnancami. Taktiež mohol zamestnávateľ eliminovať riziko krádeže tovaru zamestnancami zavedením príslušnej kontroly, ktorou síce tak ako to vyplynulo z výpovedí žalovaných vykonávali zástupkyne vedúcej a samotná vedúca vo vzťahu k radovým zamestnancom, ale už vo vzťahu k vedúcim zamestnancom túto kontrolu nikto nevykonával napriek tomu, že cenné zverené hodnoty ako cigarety boli uskladnené v priestoroch kde mali vstup jedine tieto zamestnankyne. V prípade, že by bol zamestnávateľ prijal efektívne spôsoby kontroly ako je to bežné poprípade pracovníkmi, či už súkromnej bezpečnostnej služby alebo povereným zamestnancom za účelom kontroly všetkých zamestnancov pracujúcich na prevádzke, bolo by možné jednoduchým spôsobom eliminovať aj riziko krádeže tovaru niektorým zo zamestnancov, ktoré bolo zo strany niektorých žalovaných nepriamo naznačované. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nepochybne žalované zodpovedajú za vzniknutý schodok, avšak nevytvorenie vhodných podmienok či už z hľadiska zabezpečenia kontroly ako aj počtu zamestnancov na prevádzke ich čiastočne zodpovednosti zbavuje. Rozdelenie zodpovednosti medzi zamestnanca a zamestnávateľa v pomere 50 : 50 za stavu keď nie je možné akýmkoľvek dokazovaním objektívne zistiť, ktorá príčina bola prevažujúcou pri strate zverených hodnôt bolo určené úvahou súdu a korešponduje spravodlivému usporiadaniu vzťahov pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností, porušení povinností zamestnávateľa (nedostatočný počet zamestnancov, fluktuácia, nezabezpečenie kontroly, neprijímanie opatrení na ochranu majetku napriek tomu, že zamestnanci na to opakovane poukazovali) a zamestnancov zodpovednosti za vzniknutý schodok vzhľadom na ich tvrdenia čiastočne zbavujú. Súd vzal do úvahy čiastočné zbavenie sa zodpovednosti len u tých žalovaných (zamestnancov), ktorí sa skutočne tejto zodpovednosti s poukazom na nimi tvrdené skutočnosti aj zbavovali, t.j. žalované v 2., 3., 7., 8. a 9. rade. K zbaveniu sa zodpovednosti, či už úplnému alebo čiastočnému, súd môže prihliadnuť len v tom prípade, ak sa tejto zodpovednosti zbavuje ten, ktorý konkrétny zamestnanec. Nie je možné, aby jeden zamestnanec na základe svojich argumentov, aj keď sa jedná o spoločnú hmotnú zodpovednosť, tejto zodpovednosti paušálne zbavil aj iných spoločne zodpovedných spoluzamestnancov. Z uvedeného dôvodu na základe nezbavenia sa zodpovednosti, resp. uznania dlhu bez ďalšieho súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie alikvotnej čiastky vzniknutého schodku voči žalovaným v 1., 4., 5., 6. a 10. rade.
Vo vzťahu k jednotlivým žalovaným bolo právo priznané nasledujúcim spôsobom:
Vo vzťahu k žalovanej 1) L. A. súd poukazuje na skutočnosť, že táto uznanie dlhu podpísala, a to dňa 19.09.2012 vo výške 696,89 €, tieto sa zaviazala splácať splátkami, teda vychádzajúc z fikcie, že dlh v čase uznania existoval, čo žalovaná ani žiadnym spôsobom nepopierala, súd ju predmetnú istinu zaviazal zaplatiť vrátane úroku z omeškania, počnúc 16.10.2012, nakoľko v predmetnej dohode sa zaviazala splácať dlh v mesačných splátkach splatných vždy k 15. dňu daného mesiaca počnúc októbrom 2012 pod stratou výhodnosti splátok, pričom žiadnu splátku neuhradila.
Žalovaná 2) X. V. schodok neuznáva, uviedla, že bola v čase inventarizácie dlhodobo práceneschopná viac ako jeden rok, čo však súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu vo vzťahu k čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti mal súd za to, že z uplatnenej sumy 259,50 € je povinná zaplatiť sumu 129,75 € a je preto povinná túto sumu zaplatiť s úrokom z omeškania od 13.10.2012, vzhľadom na výzvu a 7-dňovú lehotu na jej zaplatenie, ktorú prevzala 05.10.2012. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaná 3) O. M. dlh neuznala, čiastočne sa zodpovednosti zbavovala s poukazom na krádeže a absenciu kontroly, pričom súd pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že z uplatnenej sumy 263,98 € je povinná zaplatiť 131,99 € s úrokom z omeškania do 11.10.2012 s poukazom na výzvu na zaplatenie, ktorú prevzala 03.10.2012 s uvedením 10-dňovej lehoty, teda úrok z omeškania počnúc 11.10.2012.
Žalovaná 4) F. Š. sa k žalobe nevyjadrila vo vzťahu k výške dlhu, rovnako ako žalovaná 5) C. V., 6) X. Z.. Menované teda neuvádzali žiadne skutočnosti, ktoré by ich zodpovednosť zabavovali, súd preto priznal vo vzťahu k žalovaným 4) až 6) právo tak ako si ho žalobca uplatnil, vo vzťahu k žalovanej 4) F. Š. vo výške 246,78 €, vo vzťahu k žalovanej 5) C. V. vo výške 258,37 € a vo vzťahu k žalovanej 6) X. Z.Ó. vo výške 246,78 € s príslušným 8,75 % úrokom z omeškania vo vzťahu k žalovanej 4) F. Š.W. od 12.10.2012 do zaplatenia, keďže výzva na zaplatenie jej bola doručená 04.10.2012 s určením 7-dňovej lehoty na plnenie, vo vzťahu k žalovanej 5) C. V. od 13.10.2012, keďže výzva jej bola doručená 05.10.2012 a vo vzťahu k žalovanej 6) X. Z. od 13.10.2012, keďže výzva jej bola doručená dňa 05.10.2012.
Vo vzťahu k žalovanej 7) X. Q. (Q. F.), táto na pojednávaní uviedla, že dlh uznáva len do výšky 117,51 € a túto sumu je ochotná zaplatiť. Poukázala v rámci svojho práva vo vzťahu k zbaveniu sa zodpovednosti na nedostatočné zabezpečenie, absenciu kamerového a bezpečnostného systému, ako aj nedostatočný počet zamestnancov na pracovisku. Vo vzťahu k žalovanej 7) si pôvodne žalobca uplatnil 206,78 €, z ktorých však žalovaná uhradila v konaní sumu 100,- €, pričom však následne uznala právo len do výšky 117,51 €, ktoré bola ochotná uhradiť. Pri zohľadnení čiastočného zbavenia sa zodpovednosti pri pôvodne uplatnenej sume 206,78 € má súd za to, že zo strany žalovanej Márie Pánikovej došlo k uznaniu práva žalobcu do výšky 117,51 €, z čoho uhradila sumu 100,- €, teda zostáva k úhrade 17,51 € a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi náleží taktiež úrok z omeškania, nakoľko v zmysle dohody zo dňa 27.09.2012 bolo umožnené dlh splácať v splátkach po 24,67 € mesačne, počnúc októbrom 2012. Žalovaná zásielku prevzala 03.10.2012.
Žalovaná 8) W. Z. vzniknutý schodok uznala, poukázala na to, že vznikol krádežami na predajni. Vzhľadom na dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a uznanie dlhu platí fikcia, že v čase uznania dlh skutočne existoval. Domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník ktorý svoj dlh uznal môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať úspech len vtedy ak bude preukázaná. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná sa vzhľadom na jej tvrdenia čiastočne zbavila svojej zodpovednosti, súd preto priznal vo vzťahu k žalovanej 8) W. Z. právo na zaplatenie sumy 98,64 € spolu s úrokom z omeškania od 20.11.2012 do zaplatenia vzhľadom na podpísanú dohodu o uznaní dlhu a splátkach, kde sa zaviazala dlh splácať, výzva na zaplatenie jej bola doručená 03.10.2012.
Žalovaná 9) V. Č. (Q. M.) vzniknutý schodok neuznala, namietala nedostatočný počet zamestnancov a krádeže vzniknuté na pracovisku, pričom namietala, že zamestnávateľ nezabezpečil vhodnými bezpečnostnými opatreniami. Súd poukazuje na uznanie dlhu žalovanou 9) V. M. (N. Č.) dňa 19.09.2012, ktorou uznala dlh v celkovej výške 261,06 € a tento sa zaviazala splácať žalobcovi v mesačných splátkach (č.l. 61 spisu). Vzhľadom na dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a uznanie dlhu platí fikcia, že v čase uznania dlh skutočne existoval. Domnienka existenciu dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník ktorý svoj dlh uznal môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať úspech len vtedy ak bude preukázaná. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná sa vzhľadom na jej tvrdenia čiastočne zbavila svojej zodpovednosti, súd preto priznal vo vzťahu k žalovanej 9) V. Č. právo na zaplatenie sumy 130,53 € spolu s úrokom z omeškania od 01.10.2012 do zaplatenia vzhľadom na podpísanú dohodu o uznaní dlhu a splátkach (č.l. 61), kde sa zaviazala dlh splácať, teda na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pričom pracovný pomer končil 26.09.2012, žiadne zrážky jej neboli vykonané a na základe dohody neuhradila zo svojho dlhu žiadnu sumu. Stratu výhody splátok teda menovaná stratila a teda najneskôr 01.10.2012, keďže v mesiaci september 2012 nedošlo k realizácii zrážky, túto stratu výhody stratila a dostala sa do omeškania, súd preto priznal právo na zaplatenie vo vzťahu k žalovanej V. Č. vo výške 130,53 €.
Vo vzťahu k žalovanej 10) E. Z. súd poukazuje na skutočnosť, že táto uznanie dlhu podpísala, a to dňa 27.09.2012 vo výške 258,78 €, tieto sa zaviazala splácať splátkami, pričom uhradila 165,- €. Žalovaná v konaní nepreukazovala žiadne skutočnosti, ktoré by jej zodpovednosť za vzniknutý schodok znižovali alebo vylučovali. K úhrade teda zostáva čiastka 93,78 €, na úhradu ktorých ju súd zaviazal spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % počnúc 18.02.2014.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie počet účastníkov konania, ako aj vyšší počet nárokov voči jednotlivým účastníkom a následné rozhodnutie súdu o týchto nárokoch, kedy súd čiastočne žalobám vyhovel a čiastočne zamietol, ohľadom trov konania bolo aplikované vyššie uvedené zákonné ustanovenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.