Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-33-2016.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/33/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, 29. augusta, IČO: 30807484, s oznámenou adresou na doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31595545, v konaní o náhradu škody vo výške 9.794,07 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 9.794,07 eura s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.863,68 eura za obdobie od 24.12.2014 až do jej zaplatenia a zo sumy 4.930,39 eura za obdobie od 16.12.2015 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou datovanou k 21.03.2016 doručenou na tunajší súd 06.04.2016 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 9.794,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy 4.863,68 eura za obdobie od 24.12.2014 až do jej zaplatenia a vo výške 8,05 % zo sumy 4.930,39 eura za obdobie od 16.12.2015 až do jej zaplatenia.
Odôvodnila ju tým, že 16.02.2003 okolo 22.40 h viedol A. S., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Y., Y. XXX, vlastné osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit 136L, EČ: E., keď pred obcou Rabča náhle prešiel do protismeru a narazil do oproti idúceho vozidla. Pri dopravnej nehode vodič a jeho spolujazdec W. Š., E.. XX.XX.XXXX, J. I. X., D. XX, na mieste nehody zraneniam podľahli. Uznesením Okresného úradu justičnej polície PZ, Námestovo, ČVS: OUJP-17/NO-2003 TO z 31.03.2003 bolo trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona zastavené, nakoľko bolo zistené, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil a súčasne sa predmetného trestného činu dopustil vodič A. S., ktorý svojim zraneniam na mieste nehody podľahol. Žalobkyni z dôvodu zavineného protiprávneho konania vznikla škoda tým, že manželke zosnulého W. Š. W. Š. bol vyplatený vdovský dôchodok za dobu od 11/2013 do 10/2015 vo výške 5.955,17 eura a sirotský dôchodok na dieťa E., E.. XX.XX.XXXX, za dobu od 11/2013 do 10/2015 vo výške 3.838,90 eura. Spolu vo výške 9.794,07 eura. Keďže škoda bola spôsobená v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej tretia osoba zomrela, mala žalobkyňa právo, aby poisťovateľ za ňu nahradil škodu jej spôsobenú z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
osobného motorového vozidla - ďalej len „ZoPZP“). Za tretiu osobu náhradu škody v rámci poistenia motorového vozidla do októbra 2013 žalovaná ako poisťovateľ refundovala. Táto však zaslala žalobkyni 30.11.2015 stanovisko vo veci refundovania dávok vyplatených žalobkyňou na základe poistných udalostí vzniknutých do 31.03.2007 s tým, že do účinnosti zákona NR SR č. 110/2007 Z. z., ktorý novelizoval ZoPZP a nadobudol účinnosť dňa 01.04.2007, mal poisťovateľ povinnosť uhradiť vyššie uvedené náklady len vo vzťahu k poškodenému, nie však vo vzťahu k žalobkyni. Podľa vyjadrenia žalovanej predmetná novelizácia žiadnym spôsobom neriešila, ako sa uvedená zmena dotkne právnych vzťahov vzniknutých pred 01.04.2007. Týmto stanoviskom zo strany poisťovateľa boli zastavené všetky platby žalobkyni v prípadoch, kedy udalosť, na existenciu ktorej sa vyplácanie viaže, nastala pred 01.04.2007. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 238 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“). Keďže žalovaná odmieta za tretiu osobu náhradu škody za obdobie od 11/2013 do 10/2015 vo výške 9.794,07 eura refundovať, žalobkyňa si náhradu škody v zmysle ZoSP uplatňuje voči nej, nakoľko škoda bola spôsobená zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, ktorá pri dopravnej nehode zomrela. Výzva na náhradu škody vo výške 4.863,68 eura bola žalovanej doručená 08.12.2014 a výzva na náhradu škody vo výške 4.930,39 eura bola žalovanej doručená 30.11.2015.
Žalobkyňa na pojednávaní 06.06.2016 pridržiavajúc sa v celom rozsahu podanej žaloby zdôraznila, že žalovaná až do času predchádzajúcemu obdobiu, ktoré je predmetom tohto konania, uhrádzala žalobkyni vyčíslené náklady dôchodkového zabezpečenia. V danom prípade tieto dávky sú vyplácané opakovane a po ich vyplatení si ich žalobkyňa uplatnila voči žalovanej. Poukázal aj na svoje písomné stanovisko svojho ústredia z 11.06.2015 k postupu komerčných poisťovateľov pri uplatnení práva Sociálnej poisťovne podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (č. l. 50 - 51).
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe z 10.05.2016 uviedla, že žalovaná uzavrela s poistníkom A. S. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, číslo návrhu A039839 s účinnosťou od 01.01.2003 o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla, E. (ďalej len „PZ“). Dňa 16.02.2003 došlo prevádzkou poisteného motorového vozidla k škodovej udalosti, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje náhradu škody vo výške 4.863,68 eura a vo výške 4.930,39 eura. Poukázala na § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP účinného od 01.11.2003, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Podľa § 28a ods. 3 ZoPZP účinného od 01.11.2003 právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1. novembrom 2003 sa spravujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 4 ods. 3 ZoPZP účinného od 01.04.2007 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Podľa § 28c ods. 6 ZoPZP účinného od 01.04.2007 právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1. aprílom 2007 zostávajú nedotknuté. Podľa žalovanej sa povinnosť uhradiť nároky uvedené v § 4 ods. 3 ZoPZP s účinnosťou od 01.04.2007 má uplatňovať len vo vzťahu k tým zmluvným vzťahom, ktoré boli uzatvorené po tomto dátume a nie vo vzťahu k zmluvným vzťahom, ktoré vznikli pred 01.04.2007. Uvedené žalovaná oznámila žalobkyni listom z 30.11.2015.
Žalovaná na pojednávaní 06.06.2016 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pridržiavajúc sa vyjadrenia z 10.05.2016. Poukázala na to, že PZ s poistníkom A. S. bola uzavretá dňa 31.12.2002, ďalej na čl. II bod 1 VPP tvoriacich jej súčasť, kde je definovaný rozsah a dôvody poistného plnenia, tiež na definíciu poškodeného v ZoPZP, ako aj následné zmeny právnej úpravy zákona o PZP s účinnosťou od 01.11.2003 a následne od 01.04.2007. V danom prípade poistná udalosť sa stala 16.02.2003. Podľa nej zmena právnej úpravy sa môže týkať len poistných zmlúv uzavretých po tom dátume. Predložila list žalovanej z 27.08.2015. Na otázku sudcu, či sa žalovaná chce vyjadriť vo vzťahu k ňou prezentovanému názoru k pripojeným VPP k PZ z 31.12.2002 poistníka A. S., a to konkrétne k čl. III písm. f) VPP, poverená pracovníčka žalovanej uviedla, že k tomuto ustanoveniu sa bližšie vyjadriť nechce.
Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby neboli medzi účastníkmi sporné rozhodujúce skutkové okolnosti a súd z nich vychádzal. Nebolo teda sporné, že dopravnú nehodu dňa 16.02.2003, pri
ktorej došlo k usmrteniu vodiča A. S. a jeho spolujazdca W. Š.X., zavinil vodič A. S., ktorý mal uzatvorenú so žalovanou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla PZ (č. XXXXXXXXXX, číslo návrhu A039839 zo dňa 31.12.2002 účinnú od 01.01.2003 - č. l. 33), ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej, schválené Úradom pre finančný trh ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom dňa 16.10.2001 pod č. UFT-033/200-1/VPP - ďalej len „VPP“ (č. l. 34 - 43). Tiež nebolo sporné, že žalovaná až do októbra 2013 refundovala žalobkyni ňou uplatnené náklady v súvislosti s vyplácaním vdovského dôchodku manželke a sirotského dôchodku dcére zomrelého W. Š. (uvedené zdôvodňovala tým, že tak konala dobrovoľne) a napokon žalovaná nijako nespochybňovala dôvodnosť a výšku žalobkyňou vyplatených dôchodkov uvedeným pozostalým za obdobie od 11/2013 do 10/2015, a to W. Š. vo výške 5.955,17 eura a E. Š. vo výške 3.838,90 eura.
Výzvou zo 04.12.2014 č. 180-900-0056/2012 (35 DZ) žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie časti uvedených súm vo výške 4.863,68 eura (náhradu vyplateného vdovského dôchodku vo výške 2.955,77 eura a sirotského dôchodku vo výške 1.907,91 eura vyplatených za obdobie od 11/2013 do 10/2014), a to do 15 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola doručená žalovanej 08.12.2014.
Výzvou z 23.11.2015 č. 180-900-0056/2012 (35 DZ) žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie zvyšnej časti uvedených súm vo výške 4.930,39 eura (náhradu vyplateného vdovského dôchodku vo výške 2.999,40 eura a sirotského dôchodku vo výške 1.930,99 eura vyplatených za obdobie od 11/2014 do 10/2015), a to do 15 dní od doručenia výzvy. Daná výzva bola doručená žalovanej 30.11.2015.
Sporným bolo, či žalovanej vznikla na podklade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dojednaného predmetnou PZ povinnosť uhradiť žalobkyni uplatnené náklady za poisteného - vodiča A. S., ktorý poisteným motorovým vozidlom zavinil vznik dopravnej nehody predstavujúcej poistnú udalosť, predstavujúce vyplatené dávky dôchodkového poistenia.
ZoPZP v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, ako aj v čase vzniku škodovej udalosti upravoval v § 4 ods. 2 rozsah nárokov, ktoré poisťovateľ bol povinný uhradiť za poisteného poškodenému tak, že bol povinný poškodenému uhradiť uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d) ušlého zisku.
S ohľadom na uvedenú zákonnú úpravu potom možno prisvedčiť žalovanej, že zo znenia daného ustanovenia, na rozdiel od stavu po jeho následnej novelizácii, nevyplývala povinnosť poisťovateľa na náhradu dávok o.i. aj dôchodkového poistenia. To bolo prvýkrát uvedené až po jeho novelizácii účinnej od 01.11.2003 vykonanej zákonom č. 430/2003 Z. z., kedy sa v § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP (pri nezmenenej definícii poškodeného v § 2 písm. g) ako toho, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona) doplnil text „ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia a následne od 01.04.2007, kedy sa účinnosťou novely ZoPZP vykonanej zákonom č. 110/2007 Z. z. uvedený dovetok z písm. a) § 4 ods. 2 presunul do nového odseku 3, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Vo VPP žalovanej tvoriacich súčasť predmetnej poistnej zmluvy bol rozsah poistenia upravený v článku II. bode 1 identicky s vtedajším znením ZoPZP. Zo znenia hneď nasledujúceho článku III., upravujúceho výluky z poistenia však vyplýva, že ak nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú uhradením nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, 1. ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu, 2. vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola táto škoda spôsobená (písm. f)).
V kontexte vyššie upravenej výluky z poistenia možno vyvodiť (argumentum a contrario), že ak nie sú splnené predpoklady ňou stanovené, uvedené pod bodmi 1. a 2., poisťovateľ je povinný nahradiť za poisteného vzniknutú škodu aj ak ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú o.i. uhradením dávok dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
V súdenom prípade neboli naplnené predpoklady pre aplikáciu uvedenej výluky, nakoľko osobou zodpovednou za škodu bol poistený vodič A. S., ktorý bol súčasne aj poistníkom uzatvárajúcim PZ (ako to vyplýva z uznesenia Okresného úradu justičnej polície PZ Námestovo z 31.03.2003 ČVS: OUJP-17/ NO-2003 - č. l. 3 - 4), keď sirotský a vdovský dôchodok bol žalobkyňou vyplácaný v súvislosti s úmrtím spolujazdca v danom vozidle W. Š.. Práve v súvislosti s danou výlukou je potrebné interpretovať aj zmluvne dojednaný rozsah poistenia uvedený v článku II. VPP. Je potrebné zdôrazniť, že dané VPP tvoriace súčasť PZ ako zmluvy typovej podľa § 23a ods. 1 v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Z. z., formulovala práve žalovaná, ktorá aj prostredníctvom definovania výluk špecifikovala rozsah škôd, ktoré sa zaviazala za poisteného (ako osobu, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve) hradiť z titulu povinného zmluvného poistenia. Ak by tomu tak nemalo byť, strácal by článok III. písm. f) VPP v danej časti svoj zmysel. Podľa názoru súdu neobstojí ani obrana žalovanej v súvislosti s definíciou poškodeného, či už v ZoPZP alebo v článku XIV. VPP, kde je rovnako definovaný ako v § 2 písm. g) ZoPZP, t.j. ako ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody, nakoľko predmetné dávky dôchodkového zabezpečenia (poistenia)
- vdovský a sirotský dôchodok, rovnako ako dávky nemocenského poistenia vyplácala a vypláca práve a len žalobkyňa, ktorej jedinej teda mohol vzniknúť nárok na ich náhradu. Opäť, ak by tomu tak nemalo byť, nebolo by zrejmé, prečo v článku III. písm. f) VPP žalovaná definovala výluku z poistenia tak, ako ju definovala. Súd napokon poukazuje na to, že žalovaná nesporne do októbra 2013 žalovanej platila ňou uhradené a uplatnené náklady na vdovský a sirotský dôchodok vzniknuté v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, čo nasvedčuje skôr tomu, že si bola vedomá takejto svojej povinnosti podľa PZ a nie tomu, že tak mala činiť dobrovoľne nad rámec jej zákonných a zmluvných povinností.
S poukazom na uvedené súd žalobe ohľadne žalovanej istiny 9.794,07 eura, ktorej dôvodnosť a výška ako žalovanou vyplatený vdovský a sirotský dôchodok pozostalým po neb. W. Š. za v žalobe vymedzené obdobie, na ktorých náhradu má žalobkyňa voči poistenému nárok s poukazom na § 31 zákona č. 274/1994 Z. z. a rovnako aj podľa § 238 teraz účinného zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nebola medzi účastníkmi sporná, v celom rozsahu vyhovel, poukazujúc pritom okrem obsahu PZ v znení VPP aj na § 15 ods. 1 ZoPZP, keď súčasne nebola tvrdená, tobôž preukázaná danosť prípadnej inej okolnosti, ktorá by zbavovala žalovanú povinnosti plniť.
Zároveň s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 aplikovateľného v takomto znení s poukazom na § 10c nariadenia v aktuálne účinnom znení aj za obdobie omeškania vzniknuté po 31.01.2013 priznal žalobkyni za uplatnené obdobie omeškania aj úroky z omeškania v ich zákonnej výške. K prvému dňu omeškania, t.j. ako k 24.12.2014, tak aj k 16.12.2015 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05 %, čo po pripočítaní 8 percentuálnych bodov predstavuje priznaných 8,05 % ročne.
V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala priznania vyšších úrokov z omeškania zo sumy 4.863,88 eura za uplatnené obdobie, než predstavuje ich zákonná výška, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobkyni, ktorá mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti predmetu tohto konania, na základe čoho by jej s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. prináležalo právo na plnú náhradu dôvodne vzniknutých a súčasne uplatnených trov, právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa si žiadne trovy neuplatnila a ani z obsahu spisu nie je zrejmé, že by jej v súvislosti s týmto konaním vznikli v konkrétnej výške nejaké trovy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).