Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/11/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: E.. W. U., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, H.rešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov s prísl., takto

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2112/13-LP zo dňa 27.11.2014, Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2111/13-LP zo dňa 27.11.2014, Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2107/13-LP zo dňa 8.12.2014 a Rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2106/13-LP zo dňa 27.11.2014 vydaných Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Luciou Pohančeníkovou, z r u š u j e.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2015 domáhala zrušenia rozhodcovských rozsudkov. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa uzatvorila dňa 26.01.2012 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a dňa 12.05.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobkyni úvery každý vo výške 1.500,- Eur, pričom sa žalobkyňa zaviazala splácať v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v 48. mesačných splátkach vo výške 77,05 Eur a v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v 42. mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. V Rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasť zmlúv o úvere, bolo v rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: • Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovák arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, • Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe skutočnosti, že žalobkyňa povinnosti zo zmlúv riadne neplnila, stal sa dlh v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere splatný v celku. Nakoľko si žalobkyňa neplnila dôsledne povinnosti podal žalovaný žaloby zo dňa 18.09.2013:

- v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX o zaplatenie 2.656,32 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne: zo sumy 77,05 Eur od 16.08.2012 do 16.08.2012, zo sumy 77,05 Eur od 16.09.2012 do 20.09.2012, zo sumy 77,05 Eur od 16.01.2013 do 31.01.2013, zo sumy 76,05 Eur od 16.02.2013 do 04.03.2013, zo sumy 74,81 Eur od 16.03.2013 do 02.04.2013, zo sumy 74,14 Eur od 16.04.2013 do 02.05.2013, zo sumy 72,90 Eur od 16.05.2013 do 01.08.2013, zo sumy 35,90 Eur od 02.08.2013 do 13.09.2013, zo sumy 15,90 Eur od 14.09.2013 do 18.12.2013, zo sumy 9,67 Eur od 19.12.2013 do 25.02.2014, zo sumy 77,05 Eur od 16.06.2012 do 25.02.2014, zo sumy 62,27 Eur od 26.02.2014 do 05.03.2014, zo sumy 54,12 Eur od 06.03.2014 do 31.03.2014, zo sumy 37,82 Eur od 01.04.2014 do 23.04.2014, zo sumy 29,67 Eur od 24.04.2014 do 20.05.2014, zo sumy 13,37 Eur od 21.05.2014 do 25.08.2014, zo sumy 4,40 Eur od 26.08.2014 do 21.10.2014, zo sumy 77,05 Eur od 16.07.2013 do 21.10.2014, zo sumy 36,62 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.542,65 Eur od 19.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný zaplatiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.656,32 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 Eur,

- v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX o zaplatenie 2.655,83 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne: zo sumy 77,05 Eur od 16.08.2012 do 16.08.2012, zo sumy 77,05 Eur od 16.09.2012 do 20.09.2012, zo sumy 77,05 Eur od 16.01.2013 do 31.01.2013, zo sumy 76,05 Eur od 16.02.2013 do 13.03.2013, zo sumy 74,81 Eur od 16.03.2013 do 02.04.2013, zo sumy 73,65 Eur od 16.04.2013 do 02.05.2013, zo sumy 72,41 Eur od 16.05.2013 do 01.08.2013, zo sumy 35,41 Eur od 02.08.2013 do 13.09.2013, zo sumy 15,41 Eur od 14.09.2013 do 18.12.2013, zo sumy 9,08 Eur od 19.12.2013 do 25.02.2014, zo sumy 77,05 Eur od 16.06.2013 do 25.02.2014, zo sumy 61,78 Eur od 26.02.2014 do 05.03.2014, zo sumy 53,63 Eur od 06.03.2014 do 31.03.2014, zo sumy 37,3 Eur od 01.04.2014 do 23.04.2014, zo sumy 29,18 Eur od 24.04.2014 do 20.05.2014, zo sumy 12,88 Eur od 21.05.2014 do 25.08.2014, zo sumy 3,91 Eur od 26.08.2014 do 21.10.2014, zo sumy 77,05 Eur od 16.07.2013 do 21.10.2014, zo sumy 36,33 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.542,65 Eur od 19.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný zaplatiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.655,83 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 Eur,

- v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX o zaplatenie 1.602,66 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne: zo sumy 80,37 Eur od 16.07.2011 do 17.07.2011, zo sumy 80,37 Eur od 16.08.2012 do 16.08.2012, zo sumy 80,37 Eur od 16.01.2013 do 31.01.2013, zo sumy 79,49 Eur od 16.02.2013 do 04.03.2013, zo sumy 78,19 Eur od 16.03.2013 do 02.04.2013, zo sumy 77,49 Eur od 16.04.2013 do 02.05.2013, zo sumy 76,19 Eur od 16.05.2013 do 01.08.2013, zo sumy 38,19 Eur od 02.08.2013 do 13.09.2013, zo sumy 80,37 Eur od 16.06.2013 do 13.09.2013, zo sumy 78,56 Eur od 14.09.2013 do 18.12.2013, zo sumy 74,68 Eur od 19.12.2013 do 25.02.2014, zo sumy 59,46 Eur od 26.02.2014 do 05.03.2014, zo sumy 54,39 Eur od 06.03.2014 do 31.03.2014, zo sumy 44,24 Eur od 01.04.2014 do 23.04.2014, zo sumy 39,17 Eur od 24.04.2014 do 20.05.2014, zo sumy 29,02 Eur od 21.05.2014 do 25.08.2014, zo sumy 23,44 Eur od 26.08.2014 do 21.10.2014, zo sumy 80,37 Eur od 16.07.2013 do 21.10.2014, zo sumy 75,90 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.446,66 Eur od 19.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný zaplatiť žalobkyni iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.602,66 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,91 Eur,

- v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX o zaplatenie 1.642,58 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne: zo sumy 80,37 Eur od 16.07.2011 do 17.07.2011, zo sumy 80,37 Eur od 16.08.2012 do 16.08.2012, zo sumy 80,37 Eur od 16.09.2012 do 20.09.2012, zo sumy 0,30 Eur od 21.09.2012 do 12.11.2012, zo sumy 80,37 Eur od 16.01.2013 do 31.01.2013, zo sumy 79,13 Eur od 16.02.2013 do 04.03.2013, zo sumy 77,83 Eur od 16.03.2013 do 02.04.2013, zo sumy 77,14 Eur od 16.04.2013 do 02.05.2013, zo sumy 75,84 Eur od 16.05.2013 do 01.08.2013, zo sumy 37,84 Eur od 02.08.2013 do 18.12.2013, zo sumy 33,96

Eur od 19.12.2013 do 25.02.2014, zo sumy 18,74 Eur od 26.02.2014 do 05.03.2014, zo sumy 13,67 Eur od 06.03.2014 do 31.03.2014, zo sumy 3,52 Eur od 01.04.2014 do 23.04.2014, zo sumy 80,37 Eur od 16.06.2013 do 23.04.2014, zo sumy 78,82 Eur od 24.04.2014 do 20.05.2014, zo sumy 68,67 Eur od 21.05.2014 do 25.08.2014, zo sumy 63,09 Eur od 26.08.2014 do 21.10.2014, zo sumy 35,18 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 16.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.446,66 Eur od 19.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný zaplatiť žalobkyni iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.642,58 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,91 Eur. Rozhodcovský súd na základe vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že žalobkyňa si uplatnila nárok na vyššie uvedené sankcie plne v súlade so Zmluvou o revolvingovom úvere a svoj nárok dostatočne preukázal zmluvou, ako aj predložením ostatných písomných dokumentov podporujúcich tvrdenia žalobkyne. Taktiež v rámci odôvodnenia rozsudku uviedol, že v súvislosti s dojednanými sankciami, že hoci suma týchto sankcií môže na prvý pohľad vyznieť ako neprimerane vysoká, tieto bez ďalšieho nepovažuje za dojednané v rozpore s dobrými mravmi resp. za neprimerané okolnostiam prípadu. Posúdiac vec podľa hľadísk a dôkazov vydal Rozhodcovský súd, a to v zrýchlenom konaní podľa rokovacieho poriadku: Rozhodcovský rozsudok so sp. zn. RK-PC-2112/13-LP, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.656,32 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne:

- zo sumy 77,05 Eur od 16.08.2012 do 16.08.2012,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.09.2012 do 20.09.2012,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.01.2013 do 31.01.2013,

- zo sumy 76,05 Eur od 16.02.2013 do 04.03.2013,

- zo sumy 74,81 Eur od 16.03.2013 do 02.04.2013,

- zo sumy 74,14 Eur od 16.04.2013 do 02.05.2013,

- zo sumy 72,90 Eur od 16.05.2013 do 01.08.2013,

- zo sumy 35,90 Eur od 02.08.2013 do 13.09.2013,

- zo sumy 15,90 Eur od 14.09.2013 do 18.12.2013,

- zo sumy 9,67 Eur od 19.12.2013 do 25.02.2014,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.06.2013 do 25.02.2014,

- zo sumy 62,27 Eur od 26.02.2014 do 05.03.2014,

- zo sumy 54,12 Eur od 06.03.2014 do 31.03.2014,

- zo sumy 37,82 Eur od 01.04.2014 do 23.04.2014,

- zo sumy 29,67 Eur od 24.04.2014 do 20.05.2014,

- zo sumy 13,37 Eur od 21.05.2014 do 25.08.2014,

- zo sumy 4,40 Eur od 26.08.2014 do 21.10.2014,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.07.2013 do 21.10.2014,

- zo sumy 36,62 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 2.542,65 Eur od 19.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný zaplatiť žalobkyni iba úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.656,32 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 Eur. Rozhodcovský rozsudok mi bol doručený dňa 05.01.2015.

- Rozhodcovský rozsudok so sp. zn. RK-PC-2111/13-LP, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.655,83 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne:

- zo sumy 77,05 Eur od 16.08.2012 do 16.08.2012,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.09.2012 do 20.09.2012,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.01.2013 do 31.01.2013,

- zo sumy 76,05 Eur od 16.02.2013 do 13.03.2013,

- zo sumy 74,81 Eur od 16.03.2013 do 02.04.2013,

- zo sumy 73,65 Eur od 16.04.2013 do 02.05.2013,

- zo sumy 72,41 Eur od 16.05.2013 do 01.08.2013,

- zo sumy 35,41 Eur od 02.08.2013 do 13.09.2013,

- zo sumy 15,41 Eur od 14.09.2013 do 18.12.2013,

- zo sumy 9,08 Eur od 19.12.2013 do 25.02.2014,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.06.2013 do 25.02.2014,

- zo sumy 61,78 Eur od 26.02.2014 do 05.03.2014,

- zo sumy 53,63 Eur od 06.03.2014 do 31.03.2014,

- zo sumy 37,3 Eur od 01.04.2014 do 23.04.2014,

- zo sumy 29,18 Eur od 24.04.2014 do 20.05.2014,

- zo sumy 12,88 Eur od 21.05.2014 do 25.08.2014,

- zo sumy 3,91 Eur od 26.08.2014 do 21.10.2014,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.07.2013 do 21.10.2014,

- zo sumy 36,33 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 77,05 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 2.542,65 Eur od 19.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný zaplatiť žalobkyni iba úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.655,83 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,46 Eur. Rozhodcovský rozsudok mi bol doručený dňa 05.01.2015.

- Rozhodcovský rozsudok so sp. RK-PC-2107/13-LP, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.602,66 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne: zo sumy 80,37 Eur od 16.07.2011 do 17.07.2011, zo sumy 80,37 Eur od 16.08.2012 do 16.08.2012, zo sumy 80,37 Eur od 16.01.2013 do 31.01.2013, zo sumy 79,49 Eur od 16.02.2013 do 04.03.2013, zo sumy 78,19 Eur od 16.03.2013 do 02.04.2013, zo sumy 77,49 Eur od 16.04.2013 do 02.05.2013, zo sumy 76,19 Eur od 16.05.2013 do 01.08.2013, zo sumy 38,19 Eur od 02.08.2013 do 13.09.2013, zo sumy 80,37 Eur od 16.06.2013 do 13.09.2013, zo sumy 78,56 Eur od 14.09.2013 do 18.12.2013, zo sumy 74,68 Eur od 19.12.2013 do 25.02.2014, zo sumy 59,46 Eur od 26.02.2014 do 05.03.2014, zo sumy 54,39 Eur od 06.03.2014 do 31.03.2014, zo sumy 44,24 Eur od 01.04.2014 do 23.04.2014, zo sumy 39,17 Eur od 24.04.2014 do 20.05.2014, zo sumy 29,02 Eur od 21.05.2014 do 25.08.2014, zo sumy 23,44 Eur od 26.08.2014 do 21.10.2014, zo sumy 80,37 Eur od 16.07.2013 do 21.10.2014, zo sumy 75,90 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.446,66 Eur od 19.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný zaplatiť žalobkyni iba úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.602,66 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,91 Eur. Rozhodcovský rozsudok mi bol doručený dňa 05.01.2015. Rozhodcovský rozsudok so sp. RK-PC-2106/13-LP, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.642,58 Eur s príslušenstvom, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne: zo sumy 80,37 Eur od 16.07.2011 do 17.07.2011, zo sumy 80,37 Eur od 16.08.2012 do 16.08.2012, zo sumy 80,37 Eur od 16.09.2012 do 20.09.2012, zo sumy 0,30 Eur od 21.09.2012 do 12.11.2012, zo sumy 80,37 Eur od 16.01.2013 do 31.01.2013, zo sumy 79,13 Eur od 16.02.2013 do 04.03.2013, zo sumy 77,83 Eur od 16.03.2013 do 02.04.2013, zo sumy 77,14 Eur od 16.04.2013 do 02.05.2013, zo sumy 75,84 Eur od 16.05.2013 do 01.08.2013, zo sumy 37,84 Eur od 02.08.2013 do 18.12.2013,

zo sumy 33,96 Eur od 19.12.2013 do 25.02.2014, zo sumy 18,74 Eur od 26.02.2014 do 05.03.2014, zo sumy 13,67 Eur od 06.03.2014 do 31.03.2014, zo sumy 3,52 Eur od 01.04.2014 do 23.04.2014, zo sumy 80,37 Eur od 16.06.2013 do 23.04.2014, zo sumy 78,82 Eur od 24.04.2014 do 20.05.2014, zo sumy 68,67 Eur od 21.05.2014 do 25.08.2014, zo sumy 63,09 Eur od 26.08.2014 do 21.10.2014, zo sumy 35,18 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 16.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 16.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.446,66 Eur od 19.08.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný zaplatiť žalobkyni iba úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.642,58 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,91 Eur. Rozhodcovský rozsudok mi bol doručený dňa 05.01.2015. Žalobkyňa má v rámci odôvodnenia žaloby za to, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline z dôvodu, že ad1) Rozhodcovská zmluva je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“) ako neurčitý právny úkon neplatná, ad2) rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ad3) žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda žalobca v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len „zákon o rozhodcovskom konaní“) popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru žalobcu neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. V uvedenej zmluve sa uvádza, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RU, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RU, pričom v rámci uvedenej Rozhodcovskej zmluvy nejasne určená Zmluva o RU nie je špecifikovaná. Vychádzajúc z uvedeného je teda právny úkon obsiahnutý z Rozhodcovskej zmluve neurčitý. Žalobca zastáva názor, že uvedená Rozhodcovská zmluva je v zmysle dikcie ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka neplatná. Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to. či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. V predmetnej veci, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011 a Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, sa bezpochyby jedná o zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle vyššie citovaných ustanovenia zákona a súdnej praxe má žalobkyňa za to, že Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Predmetná Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavujú kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník tak svojím podpisom mohol Rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácie zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo Rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovskú zmluvu žalovaný považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle námietky absencie právomoci rozhodcovského súdu, aj z

dôvodu, že Rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné konštatovať, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011, a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011 s poukazom na. čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora, rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C- 240/98 až C- 244/9, sú ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda sú absolútne neplatné. Žalobkyňa sa stotožňuje s názorom prezentovaným v ustálenej súdnej predmetnou Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a že žalobca od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním Rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalobkyňa, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Následne žalobkyňa považuje konanie pred Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, s neskorším rozhodnutím za konania, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov, no taktiež aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, a teda žalobca sa domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku aj v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa má za to, že samotný procesný postup Rozhodcovského súdu znevýhodňujú spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho vybral žalovaný. Uvedené procesné pravidlá Rozhodcovského súdu, ktoré podstatným spôsobom znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa, žalobca vidí v čl. 15. Rozhodcovského poriadku, a teda postup, keď Rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní (de facto vydal platobný rozkaz s odôvodnením), pričom však lehota na podanie žalobnej odpovede bola určená 10 dní (čo je iba 2/3 lehoty na podanie odporu podľa Občianskeho súdneho poriadku) a podmienkou na žalobnú odpoveď je zaplatenie sumy 24,89 Eur, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa Občianskeho súdneho poriadku je spotrebiteľ v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. osudných poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od súdneho poplatku oslobodený. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona a súdnu prax žalobkyňa považuje taktiež ustanovenia podľa článku 14 bod. 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a tým pádom za neplatné ustanovenie zmluvy, jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z ktorej je povinný v omeškaní, za neprimerane vysokú a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011 a v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v Zmluvných dojednania Zmlúv o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania (Úverové podmienky) majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých predpokladá, že môžu jeho pozornosti uniknúť. Na základe vyššie uvedeného má za to, s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustálenú súdnu prax, príkladmo Rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. , že nárok uplatnený navrhovateľom nemá v uplatnenom rozsahu oporu v občianskoprávnej úprave týkajúcej sa najmä ochrany spotrebiteľa. Napriek tomu, že Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý

a spoločensky nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. To je predsa exemplárny prípad amorálneho, antisociálneho a antihumánneho správania sa podnikateľského subjektu v súkromnoprávnych vzťahoch a teda na tej najelementárnejšej úrovni je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Pravda menované ustanovenia Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere svedčia jednoznačne nielen o tom, že sú svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a teda sú absolútne neplatné. Naviac, a ešte umocnenejšie, sú v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012, v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011 a v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2011 obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že výkon práv okrem iného „nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Táto rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte vypuklejšia a signifikantnejšia než rovina uzavretia zmluvy, lebo práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel. Ide v pravom slova zmysle o zneužitie práva zo strany tohto nebankového subjektu. Práve prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (i keď to výslovne takto v zákone označené nie je) sa v našom súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele, a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 24.7.2015, v ktorom uviedol: Tvrdenie žalobkyne o tom, že Rozhodcovská zmluva je neurčitá je vecne nesprávne predovšetkým preto, lebo čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje Zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú s rozhodcovská zmluva vzťahuje a to nasledovne: ...“Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy...“ Pri akomkoľvek použití výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX odkazuje na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Rozsah sporov na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva priamo definuje zákon o rozhodcovskom konaní a to v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., pričom umožňuje aby predmetom rozhodcovského konania boli všetky spory zo zmluvného vzťahu. Žalobkyňa ďalej uvádza: „Predmetná Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy“. V prípade predtlačenej formy rozhodcovskej zmluvy žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov, a tiež aj z úpravy v Občianskom zákonníku. Ten v § 53 ods. 2 uvádza, že za individuálne nedohodnuté sa považujú také ustanovenia, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, no nemohol ovplyvniť ich obsah. Pojem „individuálny“ v pomeroch spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale a predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť (v tomto prípade) úverovú zmluvu za takých podmienok, ako keby podmienku akceptoval. Ak by sme teda mali pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť v zmysle vyššie uvedeného, tak je na mieste záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod.. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu vyššie uvedeného definovania pojmu „individuálny“ javí ako základný fakt. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Pritom v spojení s informáciou pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné a) prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy, b) informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je (hoci právna úprava takúto požiadavku na veriteľa neurčila)

Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si spotrebiteľ v lehote 14 dní (jej dĺžka je rovnocenná, ako s lehotami definovanými v zákone pre možnosť odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo vrátenie tovaru kúpeného na diaľku a pod.) mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobca - spotrebiteľ - ako osoba v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne (vedený hocakým úmyslom). O tomto práve bol informovaný transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 71 rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Predovšetkým vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom povinného bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje záväzné vyhlásenie veriteľa v bode 2., podľa ktorého Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany Veriteľa. To, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva aj z ustanovenia jej bodu 7. Podľa tohto bodu má dlžník právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa týka podľa daného ustanovenia len rozhodcovskej zmluvy, a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Ak by dlžník odstúpil od rozhodcovskej zmluvy, nemalo by to za následok zánik úverovej zmluvy a povinnosť ihneď vrátiť úver. Odstúpenie je jednostranný úkon, teda jeho vykonanie či účinky žalovaný - veriteľ (ako druhá zmluvná strana) ovplyvniť nemôže. Ak sa totiž dlžník rozhodne od zmluvy odstúpiť, potom doručením odstúpenia do sféry veriteľa (v tomto konaní žalobca) rozhodcovská zmluva zanikne. Nie je preto dôvodné tvrdiť, že rozhodcovská zmluva má byť podmienkou vzniku a trvania úverového vzťahu, keď tomu tak objektívne nebolo a ani nemôže byť. Ak žalovaný (veriteľ) teda nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej zmluvy, ale ani jej trvanie, potom je logické že rozhodcovská zmluva nemohla byť z jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Žalovaný sa preto opodstatnene dovoláva a odkazuje na tie súdne rozhodnutia, ktoré individuálny charakter rozhodcovskej zmluvy potvrdili na základe znakov, ktoré sú pre to rozhodujúce. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. zo dňa 10.12.2013 uviedol, že cit. „Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným dňa 24.1.2011. Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného bod 7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ“. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie žalovaný poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci. Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je platne uzavretá a konštatoval, že: „Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Ak keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon.“ Žalovaný poukazuje aj na Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp .zn. -42 zo dňa 31.01.2014 ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci. Krajský súd v Žiline dospel k záveru, že povinný (spotrebiteľ) mal právo výberu a konštatoval, že: „Z obsahu zmluvy (bod 2,7) vyplýva, že povinný (spotrebiteľ) mal právo

výberu a tomuto bola daná možnosť dodatočne a to aj v prípade predchádzajúceho podpisu zmluvy, od tejto zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok ukončenie zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi rozhodcovskému konaniu alebo v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne vypovedal rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahol jej zrušenie.“ Žalobkyňa tvrdí: „že nemala možnosť oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu“. V zmysle § 12 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môže právnická osoba zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu je povinný zverejniť štatút a rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu v Obchodnom vestníku. Podľa ust. § 2 ods. 3, 4 zákona č. 200/2011 Z.z. o Obchodnom vestníku Povinnou osobou je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon ustanovuje povinnosť zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku (ďalej len "zverejnenie údajov"). Zverejnením údajov je ich sprístupnenie tretím osobám podľa odseku 2. Ani v prípade, ak by tvrdenie o nevedomosti o pravidlách rozhodcovského konania bolo právne prípustné (čo vyvoláva pochybnosti, na základe čoho je možné dovolávať sa vlastnej ľahkovážnosti keď európske právo vykladá pojem spotrebiteľ ako osobu v rozumnej miere vnímavú a obozretnú), tak ani vtedy by nemohlo mať dôsledky v podobe neplatnosti či nezáväznosti rozhodcovskej zmluvy. V lehote na odstúpenie od zmluvy predsa žalobca mohol sa s týmito pravidlami nielen oboznámiť, ale z dôvodu nesúhlasu s nimi (či z akéhokoľvek iného dôvodu alebo aj bez dôvodu) od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Pritom pre zachovanie lehoty stačí podať odstúpenie na prepravu v jej posledný deň (a nie ho aj v daný deň aj doručiť, aj keď ide o lehotu hmotnoprávnu). Na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie možnosti oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, ktoré sú zverejnené v štátom určenej forme (Obchodný vestník - stránka Ministerstva spravodlivosti www.iustice.qov.sk, www.zbierka.sk a pod.). Žalobca má za to, že samotný procesný postup Rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti o jeho objektívnosti. Pričom konkrétne porušenie vidí žalobca v čl. 15 Rokovacieho poriadku. V zmysle ust. § 51 ods. 3 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 sa ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) subsidiárne použijú aj ohľadne otázok, ktoré zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) neupravuje. Samotný ZoRK nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo stály rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania, tak ako je uvedený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Pokiaľ rozhodcovský súd v rokovacom poriadku ustanoví resp. sa strany v rozhodcovskej zmluve dohodnú na postupe, ktorý je aj iným zákonom, na ktorého použitie ZoRK výslovne odkazuje - v tomto prípade OSP, upravený a predvídaný, potom takýto postup nie je v rozpore so ZoRK. Podľa ustanovenia článku 15 ods. 1 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu „Pokiaľ je možné vo veci rozhodnúť na základe písomných podkladov predložených žalobcom, z ktorých vyplýva skutkový a právny stav tvrdený žalobkyňou v žalobe, ktorý je po ich preskúmaní nepochybný, Rozhodcovský súd môže rozhodnúť v zrýchlenom konaní v zmysle tohto článku Rokovacieho poriadku, a to aj bez výslovnej žiadosti žalobkyne a bez vyjadrenia žalovaného.“ V súvislosti s dohodnutím postupu rozhodcovského konania v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a s posúdením otázky vydania rozhodcovského rozsudku v zrýchlenom konaní sa v skutkovo i právne rovnakej veci Krajský súd v Žiline stotožnil s právnym názorom oprávneného, v uznesení sp. zn. zo dňa 25.03. 2014 uvádza : „Podľa názoru odvolacieho súdu tým, že rozhodcovský súd, rozhodol podľa vlastného rokovacieho poriadku za tam uvedených podmienok v tzv. zrýchlenom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodcovského rozsudku, neporušil práva žalovaného (v tomto konaní povinného), keďže tento mohol zaslaním žalobnej odpovede dosiahnuť zrušenie tohto rozsudku a vykonanie nového rozhodcovského konania, čo rozhodcovský súd výslovne uviedol v odôvodnení predmetného rozhodcovského rozsudku. Možnosť podať žalobnú odpoveď (o čom bol žalovaný v rozhodcovskom rozsudku poučený), ktorej účinkom je zrušenie rozhodcovského rozsudku, považuje odvolací súd za dostatočný prostriedok na uplatnenie všetkých tých práv žalovaného, ktoré by mohol uplatniť aj vtedy, ak by rozhodcovské konanie prebehlo štandardným spôsobom. Pokiaľ žalovaný toto svoje právo nevyužije, k čomu ho nemožno nijakým spôsobom nútiť, tak rozhodcovský súd by aj v „štandardnom rozhodcovskom konaní“ mohol vychádzať len z tvrdení a písomných podkladov predložených žalobcom. Tento postup je obdobný skrátenému konaniu - vydaniu platobného rozkazu v civilnom konaní pred všeobecným štátnym súdom, pričom obdobný účinok, aký má v prípade vydania platobného rozkazu opravný prostriedok ktorým je odpor, má v tzv. zrýchlenom konaní aj žalobná odpoveď.“ Kritériom na posúdenie nekalosti zmluvnej podmienky je vyjadrenie „nerovnováhy“ v zmluvnom vzťahu. Jedná sa o prejav snahy o realizáciu ekvivalentnosti zmluvného vzťahu. Pričom zákon vyžaduje značnú nerovnováhu. Pri posudzovaní účinku povinnosti zaplatiť poplatok za podanie žalobnej odpovede vo výške 24,89 Eur je potrebné vychádzať

z obsahu zmluvného vzťahu. Kritériom na posúdenie neprimeranosti tejto zmluvnej podmienky je skutočnosť aký vplyv má prípadné nezaplatenie tohto poplatku na uplatnenie práv spotrebiteľa t.j. možnosť účinne podať žalobnú odpoveď. V zmysle rokovacieho poriadku nemá nezaplatenie tohto poplatku vplyv na účinky podanej žalobnej odpovede, nakoľko aj pri jeho nezaplatení dôjde k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Ďalším kritériom na posúdenie neprijateľnosti tejto podmienky je to, že či rovnakú povinnosť má aj dodávateľ resp. žalobca v rozhodcovskom konaní. Takisto táto podmienka rovnocennosti vzťahu je splnená keďže túto povinnosť pri podaní žaloby má aj dodávateľ (žalobca). Na základe uvedeného sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako objektívne je potrebné hodnotiť aj lehotu na podanie žalobnej odpovede, táto objektívne umožňuje žalovanému podať žalobnú odpoveď a je jedno či je v postavení žalovaného spotrebiteľ alebo dodávateľ ich právo sú rovnocenné. Žalobkyňa považuje aj ustanovenia článku 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku. Žalovaný uplatnil sankcie za omeškanie (t.j. zmluvné pokuty a úrok z omeškania) vo výške, ktoré zodpovedajú právnym predpisom platným v čase vzniku omeškania, t.j. vo výške podľa § 3a ods. 1 a 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vzhľadom na citované ustanovenie nariadenia vlády sa na výšku sankcií použije ustanovenie § 3a ods. 1 a 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z v nasledovnom znení: „Sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, za rozhodujúcu sa považuje RPMN pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak sankcie podľa predchádzajúcej vety dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.1.2013 „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“ Žalovaný uplatnil zmluvné pokuty spolu s úrokom z omeškania vo výške 25,5 % ročne (zmluvná pokuta 0,065 % denne t.j. 23,725 % ročne + 1,775 % úrok ročne t.j. sankcie spolu 25,50 % ročne), t.j. v čase kedy právna norma pripúšťala maximálnu výšku sankcií 25,50 % ročne. Žalovaný zdôrazňuje aj to, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/ Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). V tomto prípade je nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní (rovnako ako ostatného obsahu umiestneného na jednotlivých listoch (stranách). Keďže listina (v tomto prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom na miesto rozhodcovského konania žalovaný uvádza, že rozhodcovské konanie je ex lége v zásade písomné. Z dôvodu právnej opatrnosti len poukazujeme na to, že písomné je aj konanie pred súdom napr. pri vydaní platobného rozkazu, zmenkového platobného rozkazu a takisto ide o sporové konania. Písomná forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne (v žalobnej odpovedi, žiadosťou o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a napokon aj žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku). Ani v konaní pred všeobecným súdom sa nevychádza striktne z princípu dostupnosti súdu (napr. miestna príslušnosť pri vecných právach k nehnuteľnosti miestom polohy nehnuteľnosti). Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Rozhodnutia súdov na ktoré poukazuje žalobca skutkovo a právne nesúvisia s prejednávanou vecou, pretože sa zaoberajú možnosťou/oprávnením exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku ex offo v rámci vydania poverenia a súčasne skúmaný obsah rozhodcovských doložiek/zmlúv je obsahovo úplne odlišný ako rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu v prejednávanej veci. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že neboli zohľadnené predpisy na ochranu spotrebiteľa. Toto tvrdenie nie je v podanej žalobe žiadnym spôsobom konkretizované. Pritom z rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca podanou žalobou domáha, vyplýva, že rozhodcovský súd sa postavením

žalovaného, povahou žalovaného nároku a jeho právnym titulom zaoberal aj a predovšetkým z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok ukladá žalovanému plnenie, ku ktorému sa zaviazal pri uzavretí zmluvy a povinnosť uhradiť sankcie, ktorých výška je v súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995. Uvedené tvrdenie žalobkyne je všeobecné a neodôvodnené. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazujeme na to, že žalobkyňa podaním tejto žaloby bez právneho zastúpenia obsahujúcej citáciu a aplikovanie právnych predpisov na daný skutkový stav, odkazy na judikatúru ESD, na ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovskej zmluvy ako aj na ustanovenia rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu jednoznačne preukázal, že mal možnosť oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, s obsahom rozhodcovskej zmluvy a ostatných dokumentov a to jednak pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy ako aj v lehote na odstúpenie od zmluvy resp. kedykoľvek počas zmluvného vzťahu. Pokiaľ sa žalobkyňa dokázala oboznámiť s pravidlami rozhodcovského konania, s právnymi predpismi, ako aj so zmluvnou dokumentáciou v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, mohol tak urobiť aj pred uzavretím zmluvy resp. potom, čo mu bola zmluvná dokumentácia doručená a mal v mieste svojho domova 14 dní dostatočný časový priestor na podrobné oboznámenie sa s dokumentáciou (pokiaľ tak už zodpovedne neučinil pred uzavretím zmluvy) ako aj pravidlami rozhodcovského konania. Skutočnosť, že tak žalobkyňa neurobila, by nemala byť posúdená v jej prospech a ľahkovážny prístup k vstupovaniu do zmluvného vzťahu požívať právnu ochranu.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalobkyňa. Žalovaný svoju neúčasť a neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o rozhodnutie v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, zmluvami o revolvingovom úvere vrátane zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, žalobami, rozhodcovskými rozsudkami, oznámeniami veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, vyjadrením žalovaného, podaním Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter, spisovým materiálom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria legal arbiter, exekučnými spismi Okresného súdu Prešov sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a zistil tento skutkový stav:

Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru má súd preukázané, že žalobkyňa ako dlžník podpísala dňa 9.5.2011 Žiadosť o poskytnutie úveru/Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX I. Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorých bolo poskytnutie úveru, ktorý sa zaviazal splácať mesačnými splátkami. Uvedené žiadosti podpísal žalovaný ako veriteľ dňa 12.5.2011. Žalobkyňa ako dlžník podpísala dňa 23.1.2012 Žiadosť o poskytnutie úveru/Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX I. Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorých bolo poskytnutie úveru, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami. Uvedené žiadosti podpísal žalovaný ako veriteľ dňa 26.1.2012. Zo všetkých zmlúv vyplýva, že pri ich uzatváraní žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej/podnikateľskej činnosti.

Z rozhodcovských zmlúv je preukázané, že dňa 9.5.2011 podpísala žalobkyňa rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX a žalovaný dňa 12.5.2011. Dňa 23.1.2012 podpísala žalobkyňa rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX I. Č.. XXXXXXXXXX a žalovaný dňa 26.1.2012.

Rozhodcovská zmluva obsahuje vyhlásenie veriteľa, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere. V rozhodcovských zmluvách sa navrhovatelia s odporcom dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo rozhodcovskej zmluvy s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 7 rozhodcovských zmlúv bolo uvedené, že dlžník je oprávnený od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 dní od jej uzavretia.

Dňa 11.10.2013 podal žalovaný žalobu na rozhodcovský súd vyplývajúcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline rozsudkom sp.zn.

RK-PC-2106/13-LP zo dňa 27.11.2014 v časti žalobe vyhovel a v časti žalobu zamietol. Uvedený Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 29.12.2014.

Dňa 11.10.2013 podal žalovaný žalobu na rozhodcovský súd vyplývajúcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. RK-PC-2107/13-LP zo dňa 8.12.2014 v časti žalobe vyhovel a v časti žalobu zamietol. Uvedený Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 29.12.2014.

Dňa 11.10.2013 podal žalovaný žalobu na rozhodcovský súd vyplývajúcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. RK-PC-2111/13-LP zo dňa 27.11.2014 v časti žalobe vyhovel a v časti žalobu zamietol. Uvedený Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 29.12.2014.

Dňa 11.10.2013 podal žalovaný žalobu na rozhodcovský súd vyplývajúcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. RK-PC-2112/13-LP zo dňa 27.11.2014 v časti žalobe vyhovel a v časti žalobu zamietol. Uvedený Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 29.12.2014.

Následne žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 13.1.2015 žiadala vyššie uvedené rozhodcovské rozsudky zrušiť.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej tiež „ZoSRK“) ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sapoužijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 3 ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní (účinný ku dňu vyhlásenia rozhodcovských rozsudkov, t.j. dňa 27.11.2014 a 8.12.2014), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sane môžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Predmetom konania je návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov vydaných Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline.

V zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd najprv skúmal včasnosť podania návrhu, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu. Z doručenky súd zistil, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 29.12.2014 a návrh bol doručený súdu dňa 13.1.2015. Teda prekluzívna lehota na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je v danom prípade zachovaná.

Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ má na takomto určení daný naliehavý právny záujem s odkazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah založený zmluvami o revolvingovom úvere, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka a osobitného právneho predpisu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný bol od uzavretia zmlúv v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené /ako formulár/ a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy.

Vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy nie sú z režimu spotrebiteľského práva vyňaté ani rozhodcovské zmluvy, ktoré mali založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, túto považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a na tom nič nemení ani jej forma samostatnej zmluvy. Žalobca v konaní nepreukázal, že toto zmluvné ustanovenie bolo individuálne dojednané, a že žalobcovi ako spotrebiteľovi boli s odbornou starostlivosťou poskytnuté všetky potrebné informácie o jej obsahu, pričom preukázanie individuálneho dojedania ho ťažilo v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka dôkazné bremeno. Žalobkyňa si podpisom uvedenej zmluvy, ktorá jej bola na formulári predložená na podpis zhoršila svoje postavenie, pričom sama nemala žiaden dosah na obsah listiny. Ako spotrebiteľ mohla podpísať len celý formulár, bez toho, aby porozumela jeho obsahu, zrejme s dôverou, že žalovaný voči nej postupuje s odbornou starostlivosťou a podpisuje listiny nevyhnutné k získaniu úveru. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy prináša.

Zákonodarca od 1.1.2008 výslovne zaradil medzi neprijateľné podmienky ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Predmetné rozhodcovské zmluvy, ktorá mali založiť právomoc rozhodcovského súdu znemožňujú voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V danom prípade si žalobkyňa osobitne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom. Rozhodcovské zmluvy neboli, napriek ich formulácii, skutočne alternatívnymi. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už dlžník nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom. Predmetné rozhodcovské zmluvy preto spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v súvislosti so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, došlo k zmene právnej úpravy dotýkajúcej sa rozhodcovských zmlúv, nakoľko pre otázku platnosti v tejto veci uzavretých rozhodcovských zmlúv je rozhodná právna úprava účinná v čase uzavretia rozhodcovských zmlúv, na základe ktorej sú rozhodcovské zmluvy neplatné. Skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť dodatočne v stanovenej lehote a písomne od rozhodcovských zmlúv odstúpiť na závere o ich neplatnosti nič nemení. Možnosť odstúpiť od zmluvy je možné iba v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie.

Ako vyplýva z predložených úverových zmlúv a rozhodcovských zmlúv, návrh týchto dodávateľom vypracovaných formulárových zmlúv ako prvý podával spotrebiteľ, nakoľko ho prvý podpísal a až nasledujúce dni tento návrh úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy svojim podpisom prijal veriteľ (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý tak v čase, keď úverovú zmluvu prijímal (podpisoval) už mal preukázané, že spotrebiteľ - dlžník - žalobkyňa už rozhodcovskú zmluvu podpísala. Inak povedané, nebolo preukázané, či by spotrebiteľ v prípade nepodpísania rozhodcovej zmluvy úverovú zmluvu s dodávateľom - žalovaným uzavrel, alebo by k uzavretiu úverovej zmluvy dodávateľ nepristúpil, prípadne by poskytol úver v nižšej výške v zmysle Zmluvných dojedaní, podľa ktorých zmluva nadobúda platnosť a účinnosť okrem iného dňom podpisu veriteľa - žalovaného. A tu je zároveň odpoveď, prečo súd nesúhlasí s konštatovaním žalovaného poukazujúcim aj na rozhodnutia niektorých krajských súdov, resp. na niektoré rozhodnutia niektorých krajských súdov o individuálnosti rozhodcovskej zmluvy, nakoľko z poukazu žalovaného vôbec nevyplýva, či sa zaoberali tým, že dlžníci - spotrebitelia najskôr podpíšu aj návrh úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy a následne až veriteľ pripája svoj podpis, ktorým zmluvy prijíma, teda má možnosť v prípade, ak by zistil, že spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu nepodpísal, neprijať ani úverovú zmluvu, prípadne znížiť výšku istiny. Na uvedenom závere nič nemení ani vyhlásenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve o tom, že jej uzavretie nie podmienkou poskytnutia úveru, nakoľko samotné vyhlásenie má iba charakter tvrdenia, pričom veriteľ bol povinný toto tvrdenie uvedené v texte rozhodcovskej zmluvy v tomto konkrétnom prípade preukázať, čo však nesplnil.

Pokiaľ ide o ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona, na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, uvedené ustanovenie je pre účely tohto konania bez právneho významu, pretože napadnuté rozhodcovské rozsudky doposiaľ neboli zrušené, teda existuje a otázka ich záväznosti je vecou ich vykonateľnosti, čo nebolo predmetom tohto konania.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, neplatné rozhodcovské zmluvy nezaložili právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spory z predmetných spotrebiteľských zmlúv, preto súd rozhodol tak, že rozhodcovský rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu Victoria so sídlom v Žiline zrušil.

Čo sa týka ostatných dôvodov neplatnosti tvrdených navrhovateľmi, a to neurčitosť i nemožnosť oboznámenia sa s podmienkami konania a predpismi rozhodcovského súdu, súd konštatuje, že tieto dôvody neplatnosti nie sú dané. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, skončením či neplatnosťou zmluvy dostatočne určuje okruh sporov na akékoľvek súvisiace s úverovou zmluvou, ktorej číslo sa zhoduje s číslom uvedeným na rozhodcovskej zmluve. Toto znenie pripúšťa aj § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Nemožnosť oboznámenia sa s podmienkami konania a predpismi rozhodcovského súdu nebola v konaní preukázaná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 151 ods.1, ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, avšak v zákonnej lehote trovy konania nevyčíslila a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).