Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24P-178-2016.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Subarea
24P/178/2016
Uznesenie
Okresný súd Nitra, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: otca L.. G. K., nar. X.X.XXXX, bytom P. Cetín, D. pri V. XXX, zastúpeného JUDr. Denisou Hostačnou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Dunajská 4, Bratislava a matky Ing. T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. S., Za V. XXX/X, o návrhu otca dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov dieťaťa takto
rozhodol:
Súd návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 10.6.2016 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh otca dieťaťa zo dňa 9.6.2016 na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie dieťaťa I. K., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov dieťaťa. Otec uvedeným návrhom požadoval, aby súd v nadväznosti na ním opísané skutočnosti v jeho návrhu a v záujme maloletej, ktorej je upierané právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého by maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od nedele 18.00 hod. do nasledujúcej nedele 18.00 hod., kedy maloletú v mieste jeho bydliska odovzdá matke a matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od nedele 18.00 hod. do nasledujúcej nedele 18.00 hod., kedy maloletú v mieste jej bydliska odovzdá otcovi. Zároveň požadoval, aby súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil. V obsahu svojho návrhu otec dieťaťa poukázal na stav, že v súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11P/142/2016 konanie vo veci rozvodu manželstva medzi matkou dieťaťa ako navrhovateľkou a ním
- otcom dieťaťa ako odporcom. V návrhu udáva, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v októbri 2015, nakoľko mu matka dieťaťa oznámila, že opustí spoločnú domácnosť s maloletou a nasťahuje sa k jej rodičom v rovnakej obci. On jej z dôvodu tohto oznámenia navrhol, že ak trvá na odchode zo spoločnej domácnosti, čo sa jej snažil vyhovoriť, nakoľko maloletá žila v tejto domácnosti od jej narodenia, jej oznámil, že pre dobro malej opustí spoločnú domácnosť on sám, s čím matka dieťaťa súhlasila. Otec uviedol, že jeho prechodné bydlisko je stále vo P. S. a teda s maloletou býva naďalej v jednej obci. Uviedol, že pokiaľ bývali v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa, o maloletú sa on staral komplexne a po odchode matky dieťaťa zo spoločnej domácnosti sa samozrejme snažil tráviť stále čo najviac času s maloletou, čo však začala ovplyvňovať matka dieťaťa. Pôvodná dohoda, že maloletú môže prísť hocikedy navštíviť sa začala meniť asi po dvoch týždňoch a matka dieťaťa si dala podmienku, že musí najskôr zaplatiť, aby videl vlastnú dcéru. V návrhu uviedol, že matka mu obmedzovala stretávania s maloletou aj keď jej poslal na účet finančné prostriedky pre maloletú, resp. mu oznámila, že za 100 eur môže maloletú vídať iba raz za týždeň a ak ju chce vídať viac, teda 2x, musí zaplatiť 250 eur. Vo svojom návrhu otec podotýka, že pravidelne matke dieťaťa posielal sumu 250 eur okrem dvoch prípadov, kedy jej poslal po 100 eur, keď mu obmedzovala stretnutia s maloletou a nebola ochotná komunikovať s ním žiadnym spôsobom, a to z neznámych dôvodov. Otec v návrhu uvádza, že pre takéto správanie nemala žiadny relevantný dôvod. Vo svojom návrhu otec dieťaťa poukazuje na to, že matka dieťaťa má
finančné prostriedky taktiež z predaja vecí maloletej zakúpených spoločne. V návrhu tiež uvádza, že matka dieťaťa mu stretávania s maloletou obmedzovala a ak urobil niečo čo sa jej len trochu nepáčilo, maloletú mu nedala. Napríklad sa to stalo na Mikuláša 6.12.2015. V návrhu uviedol, že podobná situácia nastala keď sa dohodli na tom, že on maloletú vezme do cirkusu, ktorý bol v ich obci. Matka dieťaťa mu to telefonicky potvrdila, že môže prísť maloletú vyzdvihnúť v dohodnutý čas, avšak následne mu neotvárala. Následne prišiel jej brat a rodičia, ktorí ho slovne napádali a kričali, že má dať malej a matke dieťaťa pokoj. Maloletá sa mu na ďalšom stretnutí zdôverila s tým, že ona vedela, že čaká a chcela ísť za ním, ale maminka nechcela otvoriť. V návrhu ďalej poukázal na stav, že okolo Vianoc mu matka dieťaťa oznámila, že plánuje cestu do Čiech aj s maloletou a nechcela mu oznámiť adresu ich pobytu, pričom odišla a takmer týždeň nedvíhala telefón, pričom sa o maloletú bál, pretože nemal o nej žiadne správy a tým veľmi trpel. V návrhu sa vyjadril, že má za to, že trpí i maloletá, nakoľko keď je s ním, nechce ísť domov, plače. Čas, ktorý s maloletou trávi, väčšinou v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu alebo v nedeľu od 6.30 hod. do 16.00 hod., je podľa neho absolútne nepostačujúci. Uvádza, že matka mu maloletú nechce dať mimo ňou určených návštevných hodín a matku dieťaťa nahnevala skutočnosť, keď sa on šiel informovať o zdravotnom stave maloletej k ošetrujúcej lekárke maloletej, keďže matka dieťaťa mu o maloletej neposkytla žiadne informácie, keď maloletá bola chorá a nezdvíhala mu ani telefón. Vo svojom návrhu otec udáva, že žije u jeho rodičov v rovnakej obci ako matka s maloletou, kde má maloletá od malička vlastnú izbu, na ktorú je zvyknutá, pretože u jeho rodičov sa zdržiavali veľmi často a maloletá u nich ostávala i v noci, keď s jej matkou niekam išli. Uvádza, že maloletá navštevuje v obci Malý S. MŠ z dôvodu, že v T. S. pracuje jeho mama a pri rozhodovaní sa o predškolskom zariadení sa s matkou dieťaťa zhodli, že stará matka zo strany otca môže maloletú v škôlke vyzdvihnúť ak by to nemohla urobiť matka dieťaťa. Otec dieťaťa v jeho návrhu zdôrazňuje, že má za to, že právo dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom má byť zachované, pretože inak by mohlo dôjsť k pretrhnutiu citového puta k niektorému rodičovi. To by následne viedlo k narušeniu základnej životnej istoty a k poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. Zdôrazňuje potrebu rodinného zázemia pre všestranný rozvoj dieťaťa. Poukazuje na stav, že jeho otcovské práva ako i práva maloletej sú v súčasnosti značne obmedzené zo strany matky maloletej jej neúmernými finančnými nárokmi, ktorými podmieňuje styk otca s maloletou, ako aj tým, že svojvoľne určuje čas styku otca s maloletou a nie je ochotná komunikovať o potrebách a zdravotnom stave maloletej. Ku svojmu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia otec dieťaťa pripojil doklady preukazujúce platby výživného pre maloletú z jeho strany, sms komunikáciu medzi ním a matkou dieťaťa, fotografie zo života maloletej. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O. s. p. ), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 2 O. s. p. návrh má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 O. s. p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa: ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo značenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Podľa § 75 ods. 5 O. s. p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Podľa § 75 ods. 6 O. s. p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá a druhá veta O. s. p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Podľa § 76 ods.1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo do striedavej osobnej starostlivosti c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j) sa na určenú vzdialenosť nepribližoval, alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená. k) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Predbežným opatrením súd poskytuje dočasnú ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov a zabezpečuje úpravu stavu pomerov tak, aby svojím rozhodnutím sledoval ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto rozhodnutie súdu bezprostredne dotýka. Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia vo veci odovzdania dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebol podaný dôvodne. Na nariadenie predbežného opatrenia je nutné, aby sa osvedčila danosť práva ale zároveň, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Otec dieťaťa v jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádza, že rodičia ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloletú dcéru od 10/2015, čo je dôvodom pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Poukazuje súčasne na neochotu matky dieťaťa dohodnúť sa úprave práv a povinností rodičov k mal. dcére, ktorá jeho stretnutia s dcérou jemu určuje, podmieňuje ich platením výživného z jeho strany na maloletú, má tendencie zvyšovať požiadavky na platenie výživného z jeho strany na maloletú. Matka dieťaťa podľa otca dieťaťa pôvodne súhlasila so stavom, že on ako otec môže dieťa prísť pozrieť hocikedy, ale tento jej postoj začala meniť už po dvoch týždňoch ich odlúčenia. Z obsahu návrhu otca je zrejmé, že rodičia dieťaťa sa v podstate v mesiaci 10/2015 zhodli na tom, že budú žiť oddelene ako manželia a že maloletá bude žiť s jej matkou. Stav nespolužitia rodičov dieťaťa ako manželov v konečnom dôsledku potvrdzuje aj obsah návrhu matky dieťaťa. Táto dňa 12. 05. 2016 podala na Okresnom súdu Nitra návrh na rozvod manželstva s otcom dieťaťa. Z obsahu návrhu na rozvod manželstva vyplýva stav, že rodičia maloletej manželsky spolu nežijú od októbra 2014 a spoločne nevedú domácnosť od mesiaca 10/2015. Matka dieťaťa uvádza i stav, že ako manželia prestali ona a otec dieťaťa spolu komunikovať. Matka dieťaťa sa v ňom vyjadruje k stavu, že je na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Poukazuje v ňom i na stav, že maloletá I. býva často chorá pre zníženú imunitu, kožné problémy ako aj to, že navštevuje predškolské zariadenie v obci T. S.. Uvádza tiež výdavky, ktoré má ona na maloletú v súvislosti s návštevou MŠ i zdravotným stavom u maloletej. Tiež uvádza príjem a výdavky, ktoré existujú na jej strane. Vzťah otca s dieťaťom označuje matka v jej návrhu za dobrý s tým, že otec dieťaťa dochádza do miesta jeho bydliska denne okrem služieb, kedy zostáva v Bratislave. K stretnutiam dieťaťa
s otcom uvádza, že tieto sa realizujú jedenkrát v týždni, keď si otec maloletú vyzdvihne po dohode s ňou zo škôlky a okolo 18.00 hod. ju prinesie domov a cez víkend si maloletú po predchádzajúcej dohode prevezme, ak je to sobota okolo 6.30 hod. a maloletá je u neho do 16.30 hod. a ak si ju prevezme v nedeľu, tak je to od 7.00 hod. do 17.00 hod, v ktorom čase maloletú otec vráti. Matka dieťaťa v jej návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu požaduje, aby súd upravil aj stretávanie sa otca s dieťaťom, a to tak ako je to doteraz, pretože dieťa je na takéto stretnutia s otcom zvyknuté, požaduje, aby sa otec s maloletou stretával každú stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu od 6.30 hod. do 18.0 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v stredu zo škôlky a v sobotu z miesta bydliska matky dieťaťa a po ukončení styku maloletú vráti matke dieťaťa. Z návrhu matky dieťaťa tak vyplýva, že táto vidí dôvodnosť a potrebu upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej, a to aj čo sa týka úpravy styku otca s maloletou. Styk otca s maloletou sa realizuje aj v súčasnej dobe, čo potvrdzuje aj samotný návrh otca dieťaťa ohľadom predbežného opatrenia, ktoré požaduje otec dieťaťa nariadiť avšak v rozsahu, že by dieťa bolo na základe predbežného opatrenia v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov dieťaťa. Každý z rodičov dieťaťa teda v súčasnej dobe má inú predstavu o tom, ako by mali byť upravené práva a povinnosti ku mal. dcére, ktorá po rozchode jej rodičov ostala žiť s matkou, ktorý stav v konečnom dôsledku akceptoval aj otec dieťaťa. Až následné nedorozumenia otca s matkou vznikajúce ohľadom jeho stretnutí s maloletou dcérou, otca zrejme viedli k tomu, aby rozsah jeho podieľania sa na výchove maloletej prehodnotil. Otec v súčasnej dobe považuje za najpriaznivejšie riešenie danej situácie riešenie, ktoré požaduje garantovať i dočasným súdnym rozhodnutím, a to nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa realizovala v týždňových intervaloch. Oba návrhy rodičov dieťaťa potvrdzujú stav, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, pričom obaja sa podieľajú na výchove dieťaťa. U dieťaťa neexistuje stav, že by sa výchova zo strany otca vo vzťahu ku maloletej nerealizovala. Z návrhov rodičov dieťaťa je tiež zrejmé, že obaja zabezpečujú i výživu maloletej dcéry. Na základe takéhoto stavu nemožno konštatovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy záujmom maloletej, ktorá má evidentne vytvorený vzťah k obom rodičom. Samotný inštitút striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa vyžaduje aj potrebnú úroveň zrelosti rodičov pre takéto riešenie rodičov vo vzťahu k ich deťom a tiež úroveň mal. dieťaťa prijať takéto riešenie. Poznanie skutočností, na ktoré bude zamerané dokazovanie súdu vo veci samej, nakoľko pri rozhodovaní o nariadené predbežného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, je tiež dôležitým momentom pre rozhodnutie súdu, ktorým súd veľmi vážne zasahuje do vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom. Preto jeho použitie v danej právnej veci, v ktorej nie sú podľa názoru súdu osvedčené potreby takejto dočasnej úpravy, nepovažoval súd za dôvodné a návrh otca dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd mal z návrhu otca za preukázané, že je potrebné rozhodnúť o úprave výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, nemal však osvedčené skutočnosti, ktoré by umožnili prijať záver, že je v záujme dieťaťa upraviť práva a povinnosti rodičov k nemu nariadením predbežného opatrenia. Dôvodom na odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, je skutočnosť, že to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, čo osvedčené daným návrhom otca dieťaťa podľa názoru súdu nebolo. Súd preto v ďalšom konaní na základe riadne vykonaného dokazovania bude rozhodovať o úprave výkonu práv a povinností oboch rodičov k dieťaťu. Ak sa v priebehu konania preukáže, že sú rodičovi upierané jeho práva konaním resp. nekonaním druhého rodiča, súd sám z úradnej povinnosti dočasne tieto práva v súlade zo záujmom dieťaťa upraví. V konečnom dôsledku je možné, že v rámci konania o rozvod manželstva rodičov mal. dieťaťa, v ktorom súd bude upravovať práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa, ak budú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva rodičov dieťaťa, rozumným kompromisom rodičov dieťaťa vyriešiť i otázku práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Rozhodujúcou úpravou práv a povinností k mal. dieťaťu bude preto úprava práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa.. Ak by medzičasom došlo k úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas do rozvodu, táto by logicky mala len dočasný charakter, keďže v konaní o rozvod manželstva, bude potrebné práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu upraviť znova, a to na čas po rozvode. Keďže termín pojednávania vo veci rozvodu rodičov mal. dieťaťa je nariadený na deň 10. 08. 2016 /konanie sp. zn. 11P/142/2016/ má vysokú dôležitosť to, aby rodičia dieťaťa pokiaľ nevidia ako dôvodné manželské spolužitie obnoviť, snáď aspoň zjednotili svoj názor na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode ich manželstva, aby stav nespolužitia rodičov dieťaťa mal na maloletú I. minimálny negatívny dopad. Tomu by mala byť prispôsobená už aj súčasná úroveň vzťahov rozídených manželov ako rodičov. Tí totiž nesú maximálnu mieru zodpovednosti aj za život, zdravie a priaznivý vývoj mal. dcéry, ktorá z ich manželského vzťahu pochádza a zaslúži si, aby v jej živote mali miesto obaja rodičia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1/ O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2/ O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.