Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-32-2012.pdf
PDF · 155.7 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/32/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa CRH (Slovensko) a.s., so sídlom v Rohožníku, IČO: 00 214 973, zastúpeného JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, so sídlom v Žiline, J. M. Hurbana 334/32 proti odporcovi D.. L. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. V. B. B., F. XXXXX/XX, H. Q., zastúpenému Lion Law Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 14A, IČO: 36 862 461, o zaplatenie 7.641,18 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 916,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.240,09 Eur na adresu právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03. 06. 2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 7.641,18 Eur s príslušenstvom.
Tunajší súd o nároku navrhovateľa rozhodol rozsudkom č. k. 60Cb 32/2012-210 zo dňa 07. 02. 2014 tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.641,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 7.641,18 Eur od 20. 08. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 458,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.577,78 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 21. 04. 2010 uzavrel navrhovateľ ako predávajúci so spoločnosťou T & T staving, a.s. ako kupujúcim Kúpnu zmluvu - betón podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Za navrhovateľa ako predávajúceho podpísali kúpnu zmluvu X. X., vedúci manažér pre RMX a T. G., regionálny manažér RMX na základe Splnomocnenia spoločnosti navrhovateľa zo dňa 18. 01. 2010. Za spoločnosť T & T staving, a.s., so sídlom Vranovská 6, Bratislava, IČO: 36 037 532 ako kupujúceho podpísal kúpnu zmluvu D.. L. O., predseda predstavenstva. Kúpna zmluva obsahovala v článku I. predmet zmluvy, v článku II. predmet kúpy, druh, akosť, množstvo, v článku III. termín dodania, v článku IV. miesto dodania, v článku V. kúpnu cenu, v článku VI. platobné podmienky a v článku VII. záverečné ustanovenia. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú s účinnosťou od 21. 04. 2010 do 31. 12. 2010 (bod 7.1.). Nedeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bola Príloha č. 1 - Všeobecné dodacie a predajné podmienky - betón (VDPP) platné od 01. 03. 2010 (bod 7.4.). Zmluvné strany prehlásili, že sa dôkladne oboznámili s obsahom tejto zmluvy a VDPP, a na znak súhlasu potvrdzujú ich platnosť svojim podpisom (bod 7.5.). V článku 9. bode 9.7. VDPP za účelom zabezpečenia splnenia všetkých povinností kupujúceho vyplývajúcich zo zmluvy a týchto VDPP sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zabezpečí ručenie tretej osoby, ktorá podpisom na zmluve ako ručiteľ vyhlasuje, že uspokojí všetky pohľadávky predávajúceho voči kupujúcemu vyplývajúce z tejto zmluvy a VDPP, ak ich neuspokojí kupujúci. Tento záväzok ručiteľa bude spoločný a nerozdielny s kupujúcim. V súlade s týmto článkom VDPP podpísal Kúpnu zmluvu zo dňa 21. 04. 2010 ako ručiteľ D.. L.
O., bez uvedenia dátumu narodenia a trvalého bydliska. Na základe takto uzavretej kúpnej zmluvy potom navrhovateľ ako predávajúci dodal spoločnosti T & T staving, a.s. ako kupujúcemu požadovaný tovar v dňoch od 11. 05. 2010 do 14. 07. 2010. Kúpnu cenu dodaného tovaru vyúčtoval navrhovateľ spoločnosti T & T staving, a.s. faktúrami uvedenými v Zozname neuhradených faktúr (na č. l. 4 p. v.) v celkovej hodnote 7.641,18 Eur. Spoločnosť T & T staving, a.s. kúpnu cenu navrhovateľovi v lehote splatnosti neuhradila. Ako vyplynulo z úplného výpisu z obchodného registra (na č. l. 169 - 172 p. v.), Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11. 08. 2010 sp. zn. 2R 5/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 08. 2010, povolil reštrukturalizáciu dlžníka T & T staving, a.s. a uznesením zo dňa 19. 04. 2011 sp. zn. 2R 5/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 04. 2011, súd skončil reštrukturalizáciu tohto dlžníka. Ďalej mal súd preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. 11. 2011 sp. zn. 2K/53/2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 24. 11. 2011, bol na majetok dlžníka T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii, so sídlom Vranovská 6, Bratislava, IČO: 36 037 532 vyhlásený konkurz. Na základe tejto skutočnosti si navrhovateľ ako veriteľ Prihláškou pohľadávky zo dňa 08. 12. 2011 uplatnil do konkurzného konania (okrem inej pohľadávky) istinu vo výške 7.641,18 Eur a úroky z omeškania vo výške 1.646,67 Eur na základe Kúpnej zmluvy - betón zo dňa 21. 04. 2010, súčasťou ktorej boli aj VDPP - betón platné od 01. 03. 2010. Ustanovený správca písomne potvrdil navrhovateľovi úplnosť prihlášky (bez uvedenia dátumu). Napokon mal súd preukázané, že ku dňu rozhodovania súdom nedošlo v rámci konkurzného konania čo i len k čiastočnému uspokojeniu navrhovateľa ako veriteľa. Všetky tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.
Súd sa v citovanom rozsudku zaoberal i námietkami odporcu, jednak neplatnosti kúpnej zmluvy a jednak neplatnosti ručiteľského záväzku odporcu a dospel k tomuto záveru:
Je nesporné, že kúpnu zmluvu podpísal za kupujúceho D.. L. O. ako predseda predstavenstva a zároveň aj ako ručiteľ. To znamená, že podpisy za kupujúceho i za ručiteľa patria tej istej osobe - D.. L. O. - odporcovi. Pravosť týchto podpisov potvrdil v konaní i samotný odporca. Odporca pred súdom potvrdil, že ako predseda predstavenstva spoločnosti zabezpečoval všetky obchodného záležitosti, že navrhovateľ neakceptoval jeho objednávku, takže pristúpil na písomné uzavretie kúpnej zmluvy navrhnutej navrhovateľom, hoci veľmi dobre vedel, že takéto písomnosti podpisujú dvaja zástupcovia spoločnosti. Odporca ďalej potvrdil, že si zmluvu prečítal, túto aj podpísal a podpísal ju aj ako ručiteľ (na č. l. 151 p. v.). Z uvedeného vyjadrenia odporcu pred súdom, je potom možné vyvodiť, že na strane odporcu bola prejavená vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu jednak za kupujúceho a jednak bola prejavená vôľa aj ručiť za úhradu faktúr (na č. l. 154 p. v.). Neobstojí obrana odporcu, že pri podpise kúpnej zmluvy mu neboli predložené VDPP a nemohol sa s nimi oboznámiť, pretože súčasťou kúpnej zmluvy boli VDPP platné od 01. 03. 2010, na ktoré kúpna zmluva výslovne odkazovala a svojim podpisom potvrdil, že sa dôkladne oboznámil s obsahom tejto zmluvy a VDPP (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Odporca v konaní nepreukázal opak.
Súd, vzhľadom na to, že predávajúci a kupujúci ako účastníci zmluvného vzťahu, prejavili vôľu uzavrieť svoj záväzkový vzťah v písomnej forme, bol toho názoru, že kúpnu zmluvu mal za kupujúceho podpísať spolu s predsedom predstavenstva aj ďalší člen predstavenstva, čo však ešte nerobí pri tomto type zmluvy tento právny úkon absolútne neplatným. Podľa názoru súdu by však mohlo ísť o relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu, pokiaľ by sa jej domáhala oprávnená osoba, v súdenom prípade navrhovateľ. Tomu, kto spôsobil relatívnu neplatnosť právneho úkonu, neprislúcha právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, pretože nie je oprávnenou osobou. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že odporca - jednak v pozícii predsedu predstavenstva spoločnosti kupujúceho a jednak v pozícii ručiteľa - mal vedomosť o tom, akým spôsobom je potrebné za spoločnosť kupujúceho podpisovať (v zmysle výpisu z obchodného registra) a napriek tomu podpísal kúpnu zmluvu iba ako predseda predstavenstva, teda bez ďalšieho člena predstavenstva a.s. Preto bol súd toho názoru, že Kúpna zmluva - betón zo dňa 21. 04. 2010 bola medzi predávajúcim a kupujúcim platne uzavretá. V konaní tiež nebolo preukázané, že by bol kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, naopak, podľa vyjadrenia samotného odporcu, kupujúci mal záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože predmet kúpnej zmluvy potreboval pre výkon svojej podnikateľskej činnosti a potvrdil, že spoločnosť T & T staving, a.s. nakupovala u navrhovateľa aj v minulosti.
Vychádzajúc z takejto právnej úvahy súdu potom bol platne uzavretý aj ručiteľský záväzok odporcu. Odporca potvrdil v konaní, že Kúpnu zmluvu zo dňa 21. 04. 2010 podpísal aj ako ručiteľ a v podstate
ako predseda predstavenstva garantoval, že teda bude ručiť za uhradenie tých faktúr (na č. l. 154 p. v.). Preto sa súd nestotožnil s jeho tvrdením, že v danom prípade neboli naplnené ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka na vznik ručiteľského záväzku. Ručenie podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka nevyžaduje uzavretie zmluvy medzi ručiteľom a veriteľom, postačuje len písomné prehlásenie ručiteľa, na základe ktorého je zrejmé a jednoznačné, že ručenie prevzal. Právny vzťah ručenia je vzťahom akcesorickým a závisí od existencie záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Náležitosťami a predpokladmi právne relevantného úkonu ručenia sú záväzok ručiteľa uspokojiť veriteľa, ak dlžník neplní, určenie dlžníka a zabezpečovaného záväzku čo do identity, obsahu a rozsahu, ako aj právny titul záväzku. Veriteľ sa musí najskôr domáhať uspokojenia svojej pohľadávky od dlžníka a až následne
- po nesplnení si povinností dlžníka ani na výzvu veriteľa - od ručiteľa. V súdenom prípade dospel súd k záveru, že odporca prevzal ručiteľský záväzok, išlo o platný záväzok, o jeho písomný prejav vôle podpisom na kúpnej zmluve k textu „Ako ručiteľ“; dlžník bol navrhovateľom márne vyzvaný na splnenie si svojho záväzku (výzvami zo dňa 12. 08. 2010 - dňa 19. 08. 2010 už bola povolená reštrukturalizácia dlžníka), ďalej v Kúpnej zmluve zo dňa 21. 04. 2010 bol dlžník riadne označený ako kupujúci; predmet a rozsah ručenia (záväzok ručiteľa) bol dostatočne a určite identifikovaný obsahom kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýval druh, množstvo i kúpna cena objednaného tovaru a odporca ako ručiteľ bol navrhovateľom ako veriteľom po nesplnení si povinnosti dlžníka - kupujúceho vyzvaný na plnenie výzvou zo dňa 05. 05. 2011. Súd bol ďalej toho názoru, že odporca ako ručiteľ bol v kúpnej zmluve riadne označený svojím menom a priezviskom a keďže išlo o osobu totožnú s osobou podpísanou za kupujúceho, bolo aj navrhovateľovi ako veriteľovi zrejmé, o akú osobu ručiteľa sa jedná. Súd nemal o tom pochybnosti, keďže aj samotný odporca v konaní potvrdil, že kúpnu zmluvu podpísal aj ako ručiteľ. Na riadnom označení odporcu ako ručiteľa nič nemení ani skutočnosť, že až v dodatočne predloženej verzii kúpnej zmluvy boli ručne dopísané údaje o dátume narodenia a bydlisku odporcu. Ako už súd vyššie uviedol, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca si zmluvu prečítal, túto aj podpísal a podpísal ju aj ako ručiteľ. Preto neobstojí obrana odporcu, že pri podpise kúpnej zmluvy mu neboli predložené VDPP a nemohol sa s nimi oboznámiť, pretože súčasťou kúpnej zmluvy boli VDPP platné od 01.03. 2010, na ktoré kúpna zmluva výslovne odkazovala a svojim podpisom potvrdil, že sa dôkladne oboznámil s obsahom tejto zmluvy a VDPP (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom odporca v konaní nepreukázal opak. Vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že možnože mu tie podmienky boli doručené, to nevyvracal, ale nevedel sa k tomu vyjadriť. V závere súd len dodáva, že ručiteľské prehlásenie obsiahnuté v bode 9.7. VDPP nepovažuje za neurčité a nezrozumiteľné, ide o platné a určité ručiteľské vyhlásenie odporcu zodpovedajúce ustanoveniu § 303 Obchodného zákonníka. VDPP boli neoddeliteľnou súčasťou Kúpnej zmluvy zo dňa 21. 04. 2010 (čl. VII. bod 7.4.) a preto nemuseli obsahovať podpis odporcu (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Proti tomuto rozsudku podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25. 02. 2014 v zákonnej lehote odvolanie (na č. l. 224 - 228 p. v.).
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací Uznesením č. k. 41Cob 465/2014-260 zo dňa 31. 03. 2015 (na č. l. 260 - 270 p. v.) rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnou argumentáciou a odôvodnením súdu prvého stupňa, že v danom prípade uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľom, ako predávajúcim a spoločnosťou T & T staving a.s., ako kupujúcim je platne uzatvorenou zmluvou. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ za kupujúceho podpísal zmluvu len predseda predstavenstva, t.j. D.. L. O., ktorý v konaní vystupuje ako odporca, t.j. ručiteľ za kupujúceho, ide len o relatívnu neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorej sa odporca nemôže dovolávať, keďže túto neplatnosť spôsobil. Z uvedených dôvodov považoval za platné aj ručiteľské vyhlásenie podpísané zo strany odporcu.
Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. V danom prípade je nesporným, že kupujúcim bola akciová spoločnosť, ktorej štatutárnym orgánom spoločnosti je podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo. Tento orgán koná v mene akciovej spoločnosti a rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú obchodným zákonníkom, alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do Obchodného registra.
Obchodný zákonník oprávnenie štatutárnych orgánov, nad rámec ich vymedzenia v Občianskom zákonníku, dopĺňa pri jednotlivých druhoch obchodných spoločností o spôsob v otázke tvorby vôle spoločnosti. Odvolací súd uvádza, že prejav vôle právnickej osoby bude právne relevantný vždy, kým sa neprekročí pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene podnikateľa, ktorú zákon tomuto orgánu zveruje ako priamemu vykonávateľovi vôle právnickej osoby v okruhu spôsobilosti tejto právnickej osoby nadobúdať svojimi úkonmi pre seba práva a povinnosti, t.j. kým sa neprekročia zákonné obmedzenia spôsobilosti na právne úkony danej právnickej osoby. Je nutné uviesť, že vznik funkcie štatutárneho orgánu je podmienený vznikom spoločnosti samotnej, a to zápisom do obchodného registra. Zápis štatutárneho orgánu do obchodného registra a jeho zverejnenie je právne významné vo vzťahu k tretím osobám. V danom prípade je preukázané z výpisu z obchodného registra, že D.. L. O. nemal oprávnenie ako predseda predstavenstva spoločnosti T & T staving a.s. konať v mene tejto spoločnosti samostatne. Tvrdenie prvostupňového súdu, že D.. L. O. spôsobil vlastne relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, teda sa nemôže dovolávať jej neplatnosti neobstojí, nakoľko navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy si musel byť vedomý, že D.. L. O. nie je oprávnený platne uzatvárať zmluvy za kupujúceho. Odvolací súd poukazuje na to, že obchodný register je verejnou listinou dostupnou verejnosti, teda navrhovateľ mal nielen možnosť, ale aj povinnosť pred podpisom kúpnej zmluvy si overiť, kto je oprávnený konať za spoločnosť kupujúceho. Taktiež skutočnosť, že kupujúci mal právnu formu akciová spoločnosť sama o sebe svedčí tomu, že štatutárnym orgánom takejto spoločnosti podľa Obchodného zákonníka je predstavenstvo, ktoré je vždy kolektívnym orgánom. Teda mohol a mal predpokladať, že za kupujúceho musia konať viaceré osoby spoločne.
V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Z ustanovenia § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ osoby konajúce za právnickú osobu prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Z tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úkon podpísania kúpnej zmluvy za spoločnosť T & T staving a.s. D.. L.T. O. nemôže zaväzovať túto spoločnosť, nakoľko o prekročení oprávnenia podpisovať za túto spoločnosť D.. L. O. samostatne navrhovateľ nielenže mohol vedieť, ale vedieť mal, keďže oprávnenie konať za spoločnosť kupujúceho bolo možné verejne si overiť v obchodnom registri. Z dôvodu, že zákonom je presne určené, akým spôsobom koná štatutárny orgán právnickej osoby, a to konkrétne akciovej spoločnosti, odvolací súd zastáva názor, že úkon podpísania kúpnej zmluvy len predsedom predstavenstva kupujúceho je v rozpore so zákonom, ide o nulitný úkon, a preto ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
V súvislosti s uvedeným odvolací súd uvádza, že navrhovateľ s kupujúcim síce zvolili formu písomnej kúpnej zmluvy, ktorú odvolací súd považuje na základe vyššie uvedeného za neplatnú, avšak kúpna zmluva v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka môže byť uzatvorená aj ústnou formou. Z tohto dôvodu je nutné doplniť dokazovanie výsluchom ďalších osôb okrem D.. L. O., ktoré boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy oprávnené spolu s predsedom predstavenstva podpisovať za spoločnosť. Pokiaľ by totiž ďalší člen predstavenstva, oprávnený na konanie v mene spoločnosti potvrdil, že kúpna zmluva bola s navrhovateľom uzatvorená ústnou formou, teda by túto skutočnosť potvrdili dve oprávnené osoby konajúce za spoločnosť, prvostupňový súd by musel platnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy posúdiť v intenciách ich svedeckej výpovede. Až následne sa prvostupňový súd musí vysporiadať s platnosťou, resp. neplatnosťou ručiteľského záväzku (prehlásenia) odporcu. Pokiaľ však nebude v priebehu konania vykonaným dokazovaním preukázané, že došlo k ústnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy, následkom neplatnej písomnej kúpnej zmluvy bude neplatné aj ručiteľské prehlásenie odporcu.
Súd vykonal doplnenie dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, a to výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov D.. P. C. a D.. D. I. a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 21. 04. 2010 bola podpísaná Kúpna zmluva - betón, ktorú za predávajúceho (navrhovateľa) podpísali Patrik Polakovič, vedúci manažér pre RMX a T. G., regionálny manažér pre RMX a za kupujúceho - spoločnosť T & T staving, a.s. zmluvu podpísal D.. L. O., predseda predstavenstva a zároveň ju D.. L. O. podpísal aj ako ručiteľ (bez uvedenia dátumu narodenia a trvalého bydliska).
Navrhovateľ dodal spoločnosti T & T staving, a.s. tovar v zmysle jej požiadaviek v dňoch od 11. 05. 2010 do 14. 07. 2010, čo bolo potvrdené v dodacích listoch. Na základe dodacích listov vystavil navrhovateľ faktúry v celkovej výške 7.641,18 Eur, ktorú sumu táto spoločnosť navrhovateľovi neuhradila. Odporca sa podpisom na kúpnej zmluve ako ručiteľ zaviazal v zmysle bodu 9.7 VDPP, že spoločne a nerozdielne uspokojí všetky pohľadávky spoločnosti T & T staving, a.s., ak ich neuspokojí táto spoločnosť.
Vzhľadom na to, že odvolací súd považoval vyššie citovanú kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, avšak kúpna zmluva v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka môže byť uzatvorená aj ústnou formou, bolo nevyhnutné doplniť dokazovanie výsluchom ďalších osôb, ktoré boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy oprávnené spolu s predsedom predstavenstva podpisovať za spoločnosť.
Zo svedeckej výpovede D.. P. C., ktorý v spoločnosti T & T staving, a.s. vykonáva funkciu podpredsedu predstavenstva od 07. 09. 1999, súd zistil, že podpisovanie za spoločnosť mohol robiť len predseda alebo podpredseda predstavenstva podľa výpisu z obchodného registra s jedným členom predstavenstva. Svedok nemal vedomosť o tom, že by za spoločnosť bola podpísaná zmluva len jedným z členov predstavenstva. Svedok takisto nemal vedomosť ani o Kúpnej zmluve - betón zo dňa 21. 04. 2010 a nemal takú vedomosť, že by D.. L. O. po dátume 21. 04. 2010 informoval predstavenstvo o tom, že takúto zmluvu uzatvoril. Podľa výpovede svedka, činnosť spoločnosti bola rôznorodá, nie pri každom prípade bol aj osobne, pričom postup spoločnosti bol taký, že sa urobili cenové ponuky a podľa toho sa zvolil dodávateľ na stavbu a konkrétny materiál. Podľa vedomosti svedka, tak prevažne boli zmluvy len v písomnej forme. D.. L. O. podľa vyjadrenia svedka nezabezpečoval všetky obchodné záležitosti v spoločnosti, niektoré zákazky zabezpečoval aj svedok. Svedok pripustil, že nejaká informovanosť o vybavovaní obchodných záležitostí bola, ale nevedel uviesť, či sa všetko dostalo k nemu.
Svedok Patrik Polakovič vo svojom písomnom vyjadrení k veci zo dňa 11. 11. 2015 (na č. l. 293 p. v.) uviedol, že s odporcom prišiel do kontaktu ako s generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti T & T staving, a.s., ktorá spoločnosť bola odberateľom tovaru dodávaného navrhovateľom. V roku 2010 za navrhovateľa uzatváral rámcovú kúpnu zmluvu na dodávky betónu, ktorý následne po jej uzavretí dodával navrhovateľ spoločnosti T & T staving, a.s. Konkrétne dodávky uvedeného tovaru boli po podpísaní kúpnej zmluvy realizované na základe jednotlivých požiadaviek - objednávok odberateľa T & T staving, a.s. Tieto objednávky boli realizované spravidla ústne - telefonicky. Tovar bol v zmysle objednávok riadne v dojednanom termíne, množstve a kvalite dodaný odberateľovi. Podľa tvrdenia svedka, D.. L. O. sa zároveň zaručil a prijal ručiteľský záväzok v súlade s vtedy platnými Všeobecnými dodacími a predajnými podmienkami, že uspokojí navrhovateľa, ak kúpnu cenu za dodaný tovar neuhradí spoločnosť T & T staving, a.s. Pohľadávka navrhovateľa bola prihlásená do konkurzu T & T staving, a.s. a svedok má vedomosť o tom, že ani správca konkurznej podstaty, ani dlžník ju nepopreli.
Svedok T. G. vo svojom písomnom stanovisku k veci zo dňa 18. 11. 2015 (na č. l. 295 p. v.) uviedol, že si pamätá, že navrhovateľ v roku 2010 dodával spoločnosti T & T staving, a.s. betón na základe ich objednávok. Konkrétne objednávky čo do množstva, termínu a miesta dodania boli zo strany odberateľa zadávané spravidla telefonicky a podľa takýchto objednávok bol betón aj odberateľovi dodávaný. Pred realizáciou objednávok bola uzavretá písomná rámcová kúpna zmluva, predovšetkým z dôvodu prevzatia ručiteľského záväzku odporcom D.. L. O., nakoľko navrhovateľ mal už pred tým problémy s platobnou disciplínou spoločnosti T & T staving, a.s. Podpisovania rámcovej kúpnej zmluvy za odberateľa aj ako ručiteľ sa zúčastnil D.. L. O.. Jednotlivé následné dodávky betónu však boli realizované podľa telefonických objednávok odberateľa.
Zo svedeckej výpovede D.. D. I., ktorá v spoločnosti T & T staving, a.s. vykoná funkciu člena predstavenstva od 28. 02. 2008, súd zistil, že podpisovanie za spoločnosť väčšinou prebiehalo tak, že zmluvy a všetky dokumenty podpisoval predseda a podpredseda. Svedkyňa len vo výnimočných prípadoch podpisovala zmluvy, ale vždy to už bolo predjednané, pričom jej podpisov na zmluvách bolo veľmi málo. Uviedla tiež, že predseda a podpredseda predstavenstva, keď uzatvárali obchodné prípady, neinformovali o tom zvyšok predstavenstva, pretože oni boli aj akcionári, takže to nemali v podstate prečo komu vysvetľovať. Svedkyňa nevedela uviesť, či spoločnosť T & T staving, a.s. uzatvárala obchodné prípady aj s navrhovateľom, pretože tých dodávateľov bolo množstvo, ale zmluvy v každom prípade boli uzatvárané len písomne, nikdy neboli uzatvárané ústne. Svedkyňa si nepamätala uzatvorenie Kúpnej zmluvy zo dňa 21. 04. 2010, nepamätala si, či D.. L. O. informoval predstavenstvo
o uzavretí tejto zmluvy, ale keďže je podpísaná len D.. O., tak podľa svedkyne určite by do toho vstúpili, že je to neplatné, nakoľko je tam podpis len jedného. Svedkyňa tiež uviedla, že zmluvy v spoločnosti T & T staving, a.s. boli uzatvárané písomne v tom prípade, ak sa jednalo o väčšie dodávky a pokiaľ sa jednalo o malé dodávky, tak v tom prípade to bolo aj formou objednávok. Na dodávky od spoločnosti navrhovateľa si svedkyňa nepamätala, hoci pripustila, že niečo sa od neho bralo a vôbec nevedela povedať, aká bola zaužívaná prax so spoločnosťou navrhovateľa. Svedkyňa opísala spôsob účtovania faktúr tak, že spoločnosť nikdy nepreverovala, či je k tomu zmluva, na uznanie faktúry ako ekonomickému oddeleniu stačilo, že bola faktúra vystavená a že tam bol podpis stavbyvedúceho, ktorý bol konkrétne pri tom, keď sa tá dodávka doviezla do spoločnosti. V závere svojej výpovede svedkyňa len uviedla, že predseda a podpredseda predstavenstva nemali určite rozdelené stavby, raz tam išiel jeden a raz zase druhý na konkrétnu stavbu.
Z písomného podania Mgr. Petra Zemka, správcu konkurznej podstaty dlžníka T & T staving, a.s. v reštrukturalizácii zo dňa 27. 04. 2016 (na č. l. 330 - 332 p. v.) vyplynulo, že k popretiu uplatnenej pohľadávky navrhovateľa nedošlo ani zo strany správcu, ani zo strany dlžníka a takisto nedošlo ani k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa z dôvodu, že výťažok pre nezabezpečených veriteľov bol 0,- Eur; uvedené bolo schválené veriteľským výborom.
Právna zástupkyňa navrhovateľa v konaní pred súdom tvrdila, že z inventarizácie pohľadávok ku dňu 31. 10. 2010 bolo preukázané, že navrhovateľ a dlžník ako kupujúci odsúhlasili zostatok pohľadávok, ktorý považovali za správny. Podľa jej názoru, táto listina potvrdzuje nesporne existenciu kúpnej zmluvy, ktorá existovala vo forme uzavretej ústnej kúpnej zmluvy. Z ručiteľského vyhlásenia je tiež preukázané, že odporca sa zaviazal uspokojiť všetky záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré vznikli z obchodných vzťahov medzi nimi na základe kúpnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca ako dlžník uzavreli kúpnu zmluvu, pričom kúpna zmluva bola nesporne uzavretá, pretože bolo potvrdené aj zo strany D.. L.Š. O. ako vtedajšieho predsedu predstavenstva, že je nesporné, že tovar bol dodaný a bol použitý na stavbe. Následne nikdy nedošlo ani k spochybneniu nároku na zaplatenie žalovanej sumy zo strany dlžníka a následne ani zo strany správcu konkurznej podstaty. Právna zástupkyňa navrhovateľa mala za to, že Potvrdenie zostatku záväzkov ku dňu 31. 10. 2010 tiež nesporne potvrdzuje existenciu platne uzavretej kúpnej zmluvy.
Právny zástupca odporcu v konaní pred súdom tvrdil, že doplneným dokazovaním nebolo preukázané, že by k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy, od ktorej navrhovateľ v tomto konaní odvodzuje sekundárny nárok voči odporcovi, vôbec došlo. Podľa jeho názoru, navrhovateľ neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že svoj žalobný návrh opieral o písomné znenie zmluvy a z toho dôvodu považoval za neprípustné, aby sa teraz účelovo z jeho strany tvrdilo, že vôľa účastníkov tejto zmluvy nebola taká, ako bola prezentovaná na neplatnej zmluve, ale bola iná, to znamená, že uzavreli kúpnu zmluvu ústnym spôsobom bez požiadavky na jej písomné uzavretie. Právny zástupca odporcu poznamenal, že zrejme nikto nespochybňuje plnenie, ktoré bolo aj na základe neplatnej zmluvy vykonané. Keďže primárna kúpna zmluva je neplatná, aj ručiteľská zmluva voči odporcovi ako sekundárna nemôže spôsobovať tie účinky ako sú uplatnené v tomto nároku.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom písomnom záverečnom prednese zo dňa 08. 06. 2016 (na č. l. 343 - 350 p. v.) uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že spoločnosť T & T staving, a.s. mala k 31. 10. 2010 voči navrhovateľovi dlh titulom neuhradených faktúr spolu vo výške žalovanej sumy 7.641,18 Eur nesporne na podklade existencie platného záväzku. Dlh v uvedenej výške potvrdila D.. D. I. svojím podpisom na Potvrdení zostatku záväzkov ku dňu 31. 10. 2010. Aj správca konkurznej podstaty potvrdil, že nedošlo k popretiu uplatnenej pohľadávky ani z jeho strany, ani zo strany dlžníka. Ďalej tiež uviedla, že aj odporca v konaní potvrdil, že kúpnu zmluvu dňa 21. 04. 2010 podpisoval s tým, že táto nahrádza jeho objednávku, s ktorou prišiel k navrhovateľovi. Odporca potvrdil, že aj pred podpísaním predmetnej zmluvy uzatvárali s navrhovateľom objednávky - kúpne zmluvy. Z uvedeného je potom zrejmé, že kúpna zmluva medzi účastníkmi bola nesporne uzavretá. Zaužívané zvyklosti medzi navrhovateľom a spoločnosťou T & T staving, a.s. pri dojednávaní kontraktov potvrdili aj svedkovia X. X. a T. G.. Podľa jej názoru, medzi účastníkmi nie je sporné, že reálne k plneniu, za ktoré bola účtovaná cena došlo; nie je sporná ani jeho výška, ani existencia samotnej zmluvy zo dňa 21. 04. 2010, ani existencia ručiteľského vyhlásenia. Vykonaným dokazovaním bolo podľa navrhovateľa nesporne preukázané, že navrhovateľ a spoločnosť T & T staving, a.s. uzavreli kúpnu zmluvu dňa 21. 04. 2010, ktorej predmetom bola dodávka betónu. Uvedená kúpna zmluva mala
dohodnuté podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obchodného zákonníka. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol betón. Všetky náležitosti kúpnej zmluvy boli medzi stranami nesporne dojednané, čo vyplýva zo samotného výsluchu odporcu D.. L. O. na pojednávaní konanom dňa 21. 05. 2013 ako účastníka konania. Z jeho výsluchu taktiež vyplynulo, že došlo k reálnemu plneniu na základe jednotlivých objednávok. Účelom uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy bola kúpa predmetného tovaru spoločnosťou T & T staving, a.s. od navrhovateľa a jeho následné použitie na konkrétnej stavbe. Ani jedna zo strán neprejavila vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu výlučne písomne (samotný návrh zmluvy predložený v písomnej forme neznamená, že tým strana podmieňuje jej platnosť písomnou formou), preto je zmluva uzavretá platne (keďže ju bolo možné uzavrieť aj ústne, pričom podmienka podpisu dvoch osôb predstavenstva nemusí byť splnená). Na základe uvedeného je preto platné aj ručiteľské prehlásenie odporcu. Za splnenie záväzku sa zaručil odporca v zmysle § 303 Obchodného zákonníka ako ručiteľ, pričom svojím vlastnoručným podpisom na kúpnej zmluve pod údajmi ručiteľa potvrdil, že súhlasí so Všeobecnými dodacími a predajnými podmienkami Holcim (Slovensko) a.s., priloženými k tejto kúpnej zmluve, s ktorými sa oboznámil. Túto zmluvu, ako sám vo svojej výpovedi pred súdom dňa 21. 05. 2013 uviedol, aj vlastnoručne podpísal. Ručiteľský záväzok odporcu sa skladá jednak z uvedenia označenia „ako ručiteľ“ priamo na kúpnej zmluve a jednak z vyhlásenia o ručení uvedeného v bode 9.7 VDPP. Podľa § 273 Obchodného zákonníka možno časť obsahu zmluvy (teda aj ručenia) určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Na kúpnej zmluve ako písomnej listine je písomný prejav vôle odporcu potvrdený jeho podpisom, a to k textu „ako ručiteľ“, čím bola dodržaná forma ručiteľského vyhlásenia. Jedná sa o ručiteľský záväzok za kupujúceho, ktorý je v kúpnej zmluve náležite vymedzený. Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľa, ručiteľský záväzok odporcu je platný a spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Taktiež bolo v konaní nesporne preukázané, že kupujúci nezaplatil kúpnu cenu, odporca bol vyzvaný na zaplatenie kúpnej ceny predžalobnou upomienkou. Navrhovateľ zdôrazňuje, že Obchodný zákonník je založený na zásade neformálnosti, to znamená, že pre väčšinu právnych úkonov, najmä zmlúv uzavretých podľa tohto právneho predpisu nie je predpísaná písomná forma. V posudzovanej veci uzavreli jej účastníci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola dodávka tovaru - betónu navrhovateľom kupujúcemu. Pre uzavretie kúpnej zmluvy Obchodný zákonník nepredpisuje písomnú formu, preto pre jej platnosť nebol potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva kupujúceho, aj keď ju v písomnej forme zmluvné strany uzavreli. Písomná forma právneho úkonu totiž vyplývala z vôle zmluvných strán, nie zo zákona. V posudzovanej veci však odporca namieta absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy účastníkov konania práve z dôvodu, že zmluva nebola podpísaná dvoma členmi predstavenstva s poukazom na to, kto a akým spôsobom je oprávnený za kupujúceho konať. Pokiaľ sa kupujúci upravil osobitným spôsobom konanie predstavenstva navonok, nejde o zákonnú úpravu, kupujúci len využil možnosť danú mu dispozitívnym ustanovením Obchodného zákonníka, aby konanie predstavenstva navonok upravil podľa vlastných potrieb. V takom prípade však nedodržanie stanovenej formy právneho úkonu, a to podpísanie zmluvy dvoma členmi predstavenstva nespôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Absolútne neplatný je totiž právny úkon len vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V súvislosti s konaním predstavenstva navonok by to bolo len v prípade právneho úkonu, pre ktorý je predpísaná písomná forma a nebol by podpísaný dvoma členmi predstavenstva kupujúceho. Na základe uvedených skutočností potom právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 7.641,18 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 7.641,18 Eur od 20. 08. 2010 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov súdneho konania.
Právny zástupca odporcu vo svojom písomnom záverečnom prednese zo dňa 01. 06. 2016 (na č. l. 338 - 341 p. v.) uviedol, že odporca má za to, že zo skutočností uvedených navrhovateľom, z vykonaného dokazovania, ani z predložených dôkazov nie je možné dospieť k záveru, že z jeho strany došlo k prevzatiu ručenia za splnenie záväzku spoločnosti. Predovšetkým poukazuje na § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Z verejne dostupného výpisu z obchodného registra spoločnosti T & T staving, a.s. vyplýva, že v čase podpisu zmluvy bolo konanie v mene spoločnosti upravené nasledovne: „Vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť sú oprávnení podpisovať vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne, pričom jeden z nich musí byť predseda alebo podpredseda predstavenstva a.s. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti, pripoja podpisujúci svoj podpis“. Ku konaniu v mene spoločnosti tak mohlo dôjsť len spoločným konaním dvoch členov predstavenstva, pričom predmetnú zmluvu podpísal
len predseda predstavenstva, ktorým bol odporca. Z tohto dôvodu v danom prípade nemohlo ísť o právny úkon uskutočnený spoločnosťou z dôvodu nespôsobilosti odporcu samostatne za spoločnosť konať, alebo ju iným spôsobom zaväzovať. Vzhľadom na uvedené má odporca za to, že k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou T & T staving, a.s. nikdy nedošlo a to aj s prihliadnutím na právny názoru uvedený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 465/2014-260 zo dňa 31. 03. 2015. Právny zástupca odporcu ďalej poukázal na ustanovenie § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Toto ustanovenie vyjadruje akcesorickú povahu ručenia ako zabezpečovacieho inštitútu, čo v praxi znamená, že ak je neplatný hlavný zabezpečovaný záväzok, je neplatný i právny úkon ručiteľského záväzku. K námietke právneho zástupcu navrhovateľa, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka nemusí byť dodržaná písomná forma, a táto môže byť uzatvorená aj konkludentne, odporca uvádza, že v prípade ak bola zmluva o dodávke betónu uzatvorená medzi navrhovateľom a kupujúcim konkludentne, ide o samostatný právny vzťah, na ktorý nie je možné vzťahovať ručiteľské prehlásenie odporcu obsiahnuté v kúpnej zmluve zo dňa 21. 04. 2010. Okrem toho navrhovateľom doplneným dokazovaním - v štádiu po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu - nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy vrátane ručiteľského prehlásenia ústnym, či dokonca konkludentným spôsobom. Z ustanovení § 303 a nasl. Obchodného zákonníka ďalej jednoznačne vyplýva, že zákon na vznik ručiteľského záväzku vyžaduje vyhlásenie ručiteľa v písomnej forme, pričom toto vyhlásenie sa musí urobiť takým jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby nevznikali pochybnosti o tom, že ide o ručenie. V priebehu konania sa pritom nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, či bol odporca ako ručiteľ v zmluve riadne označený, keď pôvodný text zmluvy predložený ako príloha návrhu obsahoval len podpis odporcu s uvedením jeho mena a priezviska, pričom až v dodatočne predloženej verzii zmluvy boli ručne dopísané údaje o dátume narodenia a bydlisko odporcu. Taktiež sa nepodarilo zistiť, kto a kedy tieto údaje do zmluvy doplnil. Odporca taktiež poukazuje na skutočnosť, že VDPP, ktoré v bode 9.7 obsahujú samotné ručiteľské prehlásenie, mu spolu so zmluvou neboli predložené a s ich obsahom sa oboznámil až po doručení žalobného návrhu navrhovateľa. VDPP neobsahujú podpis odporcu, ani z iných predložených dôkazov nijak nevyplýva, že odporca mal možnosť sa s ich obsahom pred podpisom zmluvy oboznámiť. Ručiteľské prehlásenie obsiahnuté vo VDPP považuje za neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko v čase podpisu zmluvy nebolo možné určiť výšku zabezpečovaného záväzku a taktiež neobsahuje žiadne podrobnosti týkajúcej sa ručenia, ako napríklad dobu trvania ručenia, spôsob plnenia záväzku voči navrhovateľovi a podobne. Odporca taktiež poukazuje na rozpor znenia bodu 9.7 VDPP zo zákonom, keďže ručiteľský záväzok nemá povahu solidárneho záväzku a preto navrhovateľ nie je oprávnený žiadať splnenie záväzku od spoločnosti a ručiteľa spoločne a nerozdielne. Právny zástupca odporcu ďalej uviedol, že odvolací súd zaujal stanovisko, že písomná kúpna zmluva je neplatná, preto bolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedkov a tým zistiť, či zmluva nebola uzavretá ústnym spôsobom. Nakoľko je okresný súd právnym názorom odvolacieho súdu viazaný, postupne na pojednávaniach dňa 16. 10. 2015, 24. 11. 2015, 16. 03. 2016 a 20. 05. 2016 zisťoval najmä výsluchom svedkov, či nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústnym spôsobom. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy takýmto spôsobom. Následkom neplatnosti písomnej kúpnej zmluvy je preto aj neplatnosť ručiteľského prehlásenia odporcu. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 20. 05. 2016 predniesla irelevantné tvrdenia odkazujúce na § 409 a nasl. a § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože aj keby ústna zmluva vznikla, išlo by o samostatný právny vzťah, avšak v každom prípade bez ručiteľského prehlásenia (pre absenciu písomnej formy) - teda bez nároku voči odporcovi z titulu ručenia. Zároveň si odporuje v tvrdeniach uvedených v žalobnom návrhu, kde uviedla, že kúpna zmluva vznikla písomným spôsobom a v tvrdeniach uvedených na pojednávaní konanom dňa 20. 05. 2016, kde zároveň akceptovala stanovisko odvolacieho súdu, že písomná kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože nebola podpísaná v súlade so zápisom v obchodnom registri zo strany spoločnosti T & T staving, a.s. Právna zástupkyňa navrhovateľa taktiež účelovo argumentuje vzhľadom na aktuálny stav konania. Na pojednávaní dňa 20. 05. 2016 konanom po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu uviedla, že ani jedna zo strán nepodmienila uzatvorenie kúpnej zmluvy v písomnej forme s poukazom na § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom v žalobnom návrhu vychádza z predpokladu, že písomná kúpna zmluva je platný právny úkon. Je zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo ani ústnym, ani písomným spôsobom a ani žiadna zo strán tohto sporu neiniciovala uzatvorenie takejto zmluvy bez nároku na jej písomnú formu ako sa to snaží dodatočne a účelovo tvrdiť navrhovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odporca za to, že k platnému vzniku jeho ručiteľského záväzku nikdy nedošlo a nárok uplatnený navrhovateľom považuje za nedôvodný. Preto navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi náhradu trov súdneho konania.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 304 ods. 1 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 41Cob 465/2014-260 zo dňa 31. 03. 2015 zaujal právny názor, že úkon podpísania kúpnej zmluvy len predsedom predstavenstva kupujúceho je v rozpore so zákonom, ide o nulitný úkon a preto ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bol tunajší súd toho názoru, že Kúpna zmluva - betón uzatvorená medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou T & T staving, a.s. ako kupujúcim dňa 21. 04. 2010 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože úkon podpísania tejto kúpnej zmluvy len predsedom predstavenstva je v rozpore so zákonom. V zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. V súdenom prípade bolo vo výpise z obchodného registra o registrácii
spoločnosti T & T staving, a.s. konanie menom spoločnosti zapísané tak, že vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť sú oprávnení podpisovať vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne, pričom jeden z nich musí byť predseda alebo podpredseda. Kúpnu zmluvu zo dňa 21. 04. 2010 podpísal za stranu kupujúceho iba predseda predstavenstva, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.
V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu tunajší súd doplnil dokazovanie výsluchom ďalších osôb, ktoré boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy oprávnené spolu s predsedom predstavenstva podpisovať za spoločnosť. Zo svedeckých výpovedí D.. P. C., podpredsedu predstavenstva a D.. D. I., členky predstavenstva spoločnosti T & T staving, a.s. mal súd preukázané, že o uzatvorení uvedenej kúpnej zmluvy iba predsedom predstavenstva D.. L. O. nemali vedomosť a ani ich po uzatvorení tohto záväzkového vzťahu dodatočne neinformoval. Z výpovedí obidvoch svedkov vyšlo najavo, že spoločnosť T & T staving, a.s. uzatvárala záväzkové vzťahy s tretími osobami prevažne v písomnej forme, a to najmä pri obchodných prípadoch väčšieho rozsahu, ale aj formou objednávok pri obchodných prípadoch menšieho rozsahu. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 21. 04. 2010 sa jednalo o obchodný prípad väčšieho rozsahu, takže v danom prípade podľa vyjadrení svedkov, vychádzajúc z obvyklej praxe tejto spoločnosti, sa vyžadovalo písomné uzavretie kúpnej zmluvy.
Ani jedna z ďalších dvoch osôb oprávnených konať za spoločnosť T & T staving, a.s. v konaní nepotvrdili, že v súdenom prípade, t.j. dňa 21. 04. 2010 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústnou formou. Podľa názoru súdu, navrhovateľ neprodukoval v konaní také dôkazy, ktoré by preukazovali vznik kúpnej zmluvy ústnou formou. Túto skutočnosť nepovažoval súd za preukázanú ani na základe Potvrdenia zostatku záväzkov ku dňu 31. 10. 2010 vo výške 7.641,18 Eur, ktoré za spoločnosť T & T staving, a.s. podpísala D.. D. I., členka predstavenstva spoločnosti. Ďalej bol súd toho názoru, že v konaní bolo nesporné, že navrhovateľ poskytol spoločnosti T & T staving, a.s. plnenie spolu vo výške 7.641,18 Eur, ktoré plnenie odporca v prospech tejto spoločnosti nepoprel. Keďže záväzky vznikajú aj z bezdôvodného obohatenia, bol súd toho názoru, že spoločnosť T & T staving, a.s. získala plnenie od navrhovateľa z neplatného právneho úkonu, ktorým bola Kúpna zmluva - betón zo dňa 21. 04. 2010. Kupujúci ako dlžník navrhovateľa nepoprel svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 7.641,18 Eur ani v konkurznom konaní, pretože plnenie v tomto rozsahu od navrhovateľa prijal a to na základe neplatného právneho úkonu.
Písomné výpovede zo strany navrhovateľa navrhnutých svedkov X. X. a T. G. považoval súd za doplnenie objasnenia skutkového stavu, avšak ani tieto výpovede nepreukazujú bez ďalšieho vznik záväzkového vzťahu - kúpnej zmluvy v ústnej forme. Navrhovateľ v konaní preukazoval výšku svojho peňažného nároku dodacími listami a faktúrami, ktoré svedčia o tom, že navrhovateľ poskytol kupujúcemu plnenie, pričom kupujúci toto plnenie neodmietol. Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede D.. D. I., členky predstavenstva spoločnosti, spoločnosť faktúry uhrádzala bez ohľadu na to, či mali zmluvný základ alebo nie.
Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním v konaní po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, nemal súd preukázané, že došlo k ústnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou T & T staving, a.s. a písomne uzavretá Kúpna zmluva - betón zo dňa 21. 04. 2010 je absolútne neplatným právnym úkonom, dospel súd k záveru, že ručiteľské prehlásenie odporcu dňa 21. 04. 2010 je neplatným právnym úkonom. Podľa názoru súdu, nebolo naplnené zákonné ustanovenie, t.j. § 303 Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 304 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť, čo v danom prípade nebolo naplnené, keďže písomne uzavretá Kúpna zmluva - betón zo dňa 21. 04. 2010 je absolútne neplatným právnym úkonom a k ústnemu uzavretiu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a kupujúcim nedošlo.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 226 O. s. p. súd prvého stupňa viazaný, považoval súd žalobu za nedôvodnú a túto voči odporcovi zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odpor vo výške 458,- Eur, zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 458,- Eur, t.j. spolu vo výške 916,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 5.240,09 Eur voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za 17 právnych úkonov po 237,34 Eur, 1 právny úkon po 59,33 Eur, 1 právny úkon po 118,67 Eur, 2x režijný paušál po 7,63 Eur (v roku 2012), 6x režijný paušál po 7,81 Eur (v roku 2013), 4x režijný paušál po 8,04 Eur (v roku 2014), 2x režijný paušál po 8,39 Eur (v roku 2015), 5x režijný paušál po 8,58 Eur (v roku 2016), všetko spolu vo výške 4.366,74 Eur, plus k tomu 20% DPH vo výške 873,35 Eur, t.j. spolu vo výške 5.240,09 Eur - za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 01. 03. 2012, za podanie odporu zo dňa 06. 03. 2012, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 12. 04. 2013, za účasť na pojednávaní dňa 31. 05. 2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 21. 06. 2013, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 03. 09. 2013, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 11. 10. 2013, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 15. 11. 2013, za písomný záverečný prednes odporcu zo dňa 03. 01. 2014, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 17. 01. 2014, za účasť na vyhlásení rozhodnutia dňa 07. 02. 2014, za odvolanie proti rozsudku zo dňa 24. 02. 2014, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16. 10. 2015, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 24. 11. 2015, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 16. 03. 2016, za písomné vyjadrenie vo veci samej dňa 06. 04. 2016, za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 20. 05. 2016, za písomný záverečný prednes odporcu zo dňa 01. 06. 2016 a za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 17. 06. 2016. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyčíslenia trov právneho zastúpenia predložených právnym zástupcom odporcu na pojednávaní vo veci samej dňa 17. 06. 2016 (na č. l. 364 p. v.).
Súd však nepriznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za 2 právne úkony po 118,67 Eur, 2x režijný paušál po 8,04 Eur, za 1 právny úkon po 178,01 Eur, spolu vo výške 431,43 Eur, plus k tomu 20% DPH vo výške 86,29 Eur, všetko spolu vo výške 517,72 Eur - za návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 20. 03. 2014 a za odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 06. 08. 2014, nakoľko náhradu týchto právnych úkonov nemôže znášať neúspešná strana - navrhovateľ, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41Cob 466/2014-271 zo dňa 31. marca 2015 uznesenie tunajšieho súdu č. k. 60Cb 32/2012-248 zo dňa 30. 07. 2014, ktorým súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, potvrdil. To znamená, že odporca nebol v tomto smere úspešný. Súd len dodáva, že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 458,- Eur, ktorý súd v rámci náhrady trov konania odporcovi priznal (súdny poplatok za odpor vo výške 458,- Eur a súdny poplatok za odvolanie vo výške 458,- Eur). Takisto súd nepriznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za 1 právny úkon v hodnote 178,01 Eur za účasť na pojednávaní dňa 31. 05. 2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, takže odporcovi patrí náhrada za 1 právny úkon vo výške 59,33 Eur a nie vo výške 237,34 Eur ako si uplatnil právny zástupca odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s .p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).