Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-31-2015.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu VÚB Leasing a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, proti žalovanému Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL, Kukučínova 732/48, 972 12 Nedožery - Brezany, IČO: 33 611 467, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 376Cbi/94/2014-123 zo dňa 13. februára 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorou súd určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 13.761,16 eur z leasingovej zmluvy č. XXXXXX prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2014 prihláškou č. 1 zo dňa 23.6.2014 zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 156 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 13.761,16 eur z leasingovej zmluvy č. XXXXXX prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2014 prihláškou č. 1 zo dňa 23.06.2014 zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 156. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Za aplikácie ustanovení ZoKR a ustanovení Obchodného zákonníka súd prvého stupňa dospel k záveru, že k popretiu prihlásenej pohľadávky došlo čiastočne dôvodne, čiastočne nedôvodne. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla z leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a to z neuhradených splatných splátok v celkovej výške 13.761,16 eur (splátka variabilný symbol XXXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX vo výške 519,- eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX vo výške 4.097,82 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX splatná dňa XX.XX.XXXX vo výške 4.097,82 eur a variabilný symbol XXXXXXXXX, splatná XX.XX.XXXX vo výške 948,10 eur). Išlo o lízingové splátky, neuhradené žalovaným pred ukončením platnosti predmetnej lízingovej zmluvy. Súd prvého stupňa mal z predložených listinných dôkazov preukázané platné uzatvorenie zmluvy medzi účastníkmi konania, pričom v uvedenom prípade ide o nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, poskytnutie riadneho plnenia zo strany žalobcu a neplnenie zmluvných povinností zo strany žalovaného, mal za preukázané dôvodnosť podanej žaloby v tejto časti. Výška lízingových splátok vyplývala ako z predloženého splátkového kalendára, tak aj z internej evidencie žalobcu, o ktorej správnosti súd nemal dôvod pochybovať. K
samotnému popretiu pohľadávky v tejto časti zo strany správcu súd uvádza, že k popretiu došlo z neurčitých, nekonkrétnych, všeobecných dôvodov. Správca poukázal na spornosť pohľadávky (bližšie nedefinoval spornosť), jej neevidenciu v účtovníctve žalovaného (čo samé o sebe neznamená neexistenciu pohľadávky) a tvrdenie žalovaného, že pohľadávka neexistuje. Následne poukázal na krátkosť lehoty na popieranie pohľadávok, ktorá mu neumožňuje objektívne vyhodnotiť platnosť lízingovej zmluvy a následne ďalšie sporné skutočnosti. V čom resp. z akého dôvodu správca považoval predloženú lízingovú zmluvu za neplatnú, ďalej neuviedol. K podnetu, ktorý podal žalovaný k prihlásenej pohľadávke súd uvádza, že žalovaný namietol neplatnosť lízingovej zmluvy, pričom ďalej uviedol, že vzhľadom na spôsob, ktorým si žalobca začal uplatňovať voči nemu svoje nároky, zaujal postoj že pôvodne podpísané zmluvy sú neplatné. Uvedené tvrdenie bližšie nešpecifikoval a neuviedol dôvod neplatnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravda, že prevzal predmet lízingu, toto tvrdenie mal súd vyvrátené predložením preberacieho protokolu k predmetu lízingu podpísaného žalovaným dňa 31.10.2007 t. zn. bezprostredne po uzatvorení lízingovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 22.10.2007. Poukázal na neplatnosť ustanovenia zmluvy o tzv. spätnom lízingu, k uvedenému súd poukazuje na princíp zmluvnej voľnosti účastníkov pri uzatváraní zmlúv, v rámci ktorého, je predmetné ustanovenie v súlade. Poukázal na to, že v uvedenom prípade išlo len o poskytnutie úveru, vlastníctvo k predmetom lízingu na žalobcu vôbec neprešlo, pričom úver bol poskytnutý, bol nejaký čas aj splácaný, veci uvádzané žalobcom sú vo vlastníctve žalovaného. K tomuto tvrdenia súd len stručne poukazuje na to, že v uvedenom prípade išlo o finančný lízing, ktorého podstatou je práve poskytnutie finančných prostriedkov zo strany lízingového prenajímateľa na kúpu predmetu lízingu podľa rozhodnutia lízingového nájomcu, t. zn. uvedené sa môže javiť ako poskytnutie úveru. Poukázal na to, že žalobcovi zaplatil viac ako mal zaplatiť, avšak toto tvrdenie žalovaného súd nemal nijak preukázané. Záverom poukázal aj na premlčanie dlhu, k uvedenému súd poukazuje na to, že v uvedenom prípade išlo o obchodnoprávny vzťah, jednotlivé lízingové splátky boli splatné v roku 2011 najskôr 30.10.2011 t. zn. k uplynutiu štvoročnej premlčacej doby v uvedenom prípade doposiaľ nedošlo (ak by nebol uplatnený predmetný nárok súdnou cestou premlčacia doba by uplynula 30.10.2015). Vzhľadom k vyššie uvedenému súd nemal preukázanú dôvodnosť tvrdení uvádzaných žalovaným v podnete doručeného správcovi na popretie prihlásenej pohľadávky, preto ním uvádzané dôvody považuje iba za účelové, a ničím nepreukázané. V rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný nič konkrétne k podanej žalobe neuviedol.
Súd prvého stupňa za dôvodné považoval popretie pohľadávky žalobcu v časti prihláseného poplatku z omeškania vo výške 5.634,48 eur, ako aj v časti popretia zabezpečovacieho práva. K popretiu poplatku z omeškania súd poukazuje na rozpor prihlášky v časti odôvodnenia právneho dôvodu vzniku pohľadávky a následného prihlásenia uplatnenej sumy. Žalobca si prihláškou prihlásil sumu 5.634,48 eur ako príslušenstvo pohľadávky a to konkrétne ako poplatok z omeškania. Avšak v odôvodnení prihlášky uvádza, že suma 5.634,48 eur predstavuje zmluvnú pokutu, ktorú si dohodol dlžník a veriteľ pre prípad oneskoreného uhradenia splátky v čl. 3 bod i všeobecných zmluvných podmienok a to vo výške 0,05 % denne z jednotlivých splátok. Zmluvná pokuta nepredstavuje príslušenstvo pohľadávky t. zn. nie je totožná s pojmom poplatku z omeškania. Ide o samostatnú, samostatne žalovateľnú pohľadávku, ktorú si mal žalobca aj samostatnou prihláškou prihlásiť resp. ak si ju nechcel prihlásiť samostatnou prihláškou mal si ju prihlásiť nie ako príslušenstvo ale ako súčasť istiny. Vzhľadom k tomu, že súd je viazaný prihláškou, na ktorej presnosť vzhľadom k tomu, že má účinky ako uplatnenie práva na súde, sa kladú zvýšené nároky, súd sa ďalej ani dôvodnosťou uplatnenia tohto nároku nezaoberal, nakoľko aj v prípade že by jeho dôvodnosť zistil, nemohol by ju žalobcovi priznať, nakoľko odôvodnenie právneho dôvodu vzniku by nekorešpondovalo s jej prihlásením, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca stotožnil nárok na príslušenstvo pohľadávky s nárokom na istinu pohľadávky, ktoré prihláška ako taká rozlišuje.
Súd prvého stupňa za dôvodné považoval aj popretie pohľadávky v časti zabezpečovacieho práva. Opakovane súd uvádza, že na veriteľov prihlasujúcich si svoje pohľadávky sú kladené zvýšené nároky na presnosť uplatnenia svojich práv, vzhľadom na nemožnosť dopĺňať resp. meniť prihlášku pohľadávky. V prípade zabezpečenej pohľadávky musí byť v prihláške riadne a včas uplatnené aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú, pričom pre riadne prihlásenie zabezpečovacieho práva sa vyžaduje aj prihlásenie poradia zabezpečovacieho práva, ktoré
v uvedenom prípade žalobca v prihláške neuviedol. Vzhľadom k tomu, že prihláška pohľadávky v časti prihláseného zabezpečovacieho práva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, súd má za to, že správca postupoval správne, keď takto prihlásené zabezpečovacie právo poprel a táto pohľadávka sa v určenom rozsahu bude v reštrukturalizácii považovať za pohľadávku nezabezpečenú.
Žalobca sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu je nesporná a zistená. Súd však vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je sporná resp. nesporná, či zistená, pretože nespornosť a zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu v zmysle § 124 odsek 6 ZoKR
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti výroku, ktorým súd určil žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 13.761,16 eur z leasingovej zmluvy č. XXXXXX prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2014 prihláškou č. 1 zo dňa 23.06.2014 zapísanej v zozname pohľadávok pod č. XXX. Odvolanie podal podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. Pohľadávku žalobcu považuje žalovaný za spornú dôvodu jej vzniku, jej trvania, právneho dôvodu a jej výšky. Súd nesprávne posúdil leasingovú zmluvu ako zmluvu nepomenovanú, lebo obsahom tejto leasingovej zmluvy sú zmluvné vzťahy obsiahnuté v zmluve o budúcej zmluve, nájomnej zmluve a kúpno predajnej zmluve. Pre posúdenie zmluvného typu je potrebné a dôvodné uplatnenie tak Občianskeho zákonníka ako aj Obchodného zákonníka. Z počiatočného nesprávneho právneho posúdenia veci následne vyplývajú aj nesprávne skutkové zistenia. Súdu bolo známe, že žalovaný považuje podpísané zmluvy za neplatné. To, že žalovaný nešpecifikoval dôvod neplatnosti, nemôže byť považované ako účelové tvrdenie. Žalovaný reštrukturalizačnému správcovi uviedol dôvod neplatnosti zmlúv a tento pohľadávky žalobcu zamietol. Súd by mal z tohto rozhodnutia reštrukturalizačného správcu vychádzať. Žalobca mal preukázať, že uzavreté zmluvy boli platné. Spolu s leasingovou zmluvou boli podpísané všetky ostatné doklady, ktorými mali prejsť predmety leasingu do vlastníctva leasingovej spoločnosti. V čase podpisu leasingovej zmluvy nebol reálne zaplatený a ani odovzdaný predmet leasingu. Predmet leasingu sa nenachádzal v mieste podpisu zmluvy a nemohol byť ani reálne odovzdaný. Kúpna zmluva neobsahovala žiadne dojednania ohľadne nedodaného predmetu - tovaru. Pri podpise zmluvy nemohlo prejsť vlastníctvo k predmetu kúpnej zmluvy na kupujúceho. Právny predchodca žalobcu nemohol byť v deň podpisu kúpnej zmluvy vlastníkom predmetu kúpnej zmluvy a nemohol byť ani aktívne legitimovaný k podpisu leasingovej zmluvy. Leasingová zmluva je preto neplatná. Žalovaný poukázal okrem iného tiež na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnil námietku premlčania. Súd prvého stupňa rozhodol v rozpore s kogentnými ustanoveniami právneho poriadku SR, rozhodol v rozpore s objektívnym právom, na premlčanie mal aplikovať dvojročnú premlčaciu lehotu vyplývajúcu z bezdôvodného obohatenia. Záver súdu je v rozpore s obsahom spisu rozhodnutie súdu nie je dostatočne odôvodnené a je vnútorne rozporné a nezrozumiteľné čo do vnútorných súvislostí. Rozsudok v napadnutej časti žiadal žalovaný zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 13.761,16 eur z leasingovej zmluvy č. XXXXXX prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2014 prihláškou
č. 1 zo dňa 23.06.2014 zapísanej v zozname pohľadávok pod č. XXX. Pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a ani pre zrušenie napadnutého rozsudku neboli v právnej veci splnené podmienky.
Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že leasingová zmluva bola platne uzavretá, žalobca poskytol riadne plnenie a žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti. Taktiež je správny aj názor súdu prvého stupňa, že žalovaný sa stal vlastníkom motorového vozidla I.P.. XX-XX zaplatením jeho ceny a prevzatím vozidla. Námietky žalobcu ohľadne neplatnosti leasingovej zmluvy z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla sú preto irelevantné. Odvolací súd s poukazom na leasingovú zmluvu vyslovil názor, že v tejto veci išlo o tzv. finančný leasing a nie o nájom hnuteľných vecí, ktorý by predpokladal vlastníctvo prenajímateľa už pri uzatváraní zmluvy.
Účelom incidenčného konania je posúdiť oprávnenosť sporného nároku, o ktorom môže rozhodnúť súd nie správca. Súd v tomto konaní posudzuje, či správca poprel pohľadávku dôvodne. Výsledkom tohto konania je zistenie súdu, či pohľadávka je oprávnená alebo sporná. Z tohto dôvodu je odvolacia námietka žalovaného, že súd nezákonne menil rozhodnutie správcu, nedôvodná.
Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, pri rešpektovaní obsahu odvolacích námietok žalovaného posudzoval v odvolacom konaní základnú a spornú otázku platnosti uzavretých zmlúv a posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru, že uzavreté zmluvy boli platne uzavreté. Súd prvého stupňa správne pri námietke premlčania aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Účastníci konania majú okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť dôkaznú, teda označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník musí uviesť, ktorý dôkaz navrhuje vykonať a musí tiež uviesť na preukázanie ktorého konkrétneho skutkového tvrdenia mý vykonanie tohto dôkazu slúžiť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti bráni súdu získať poznatky o stave veci. Dôkazné bremeno je procesná povinnosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia.
Odvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi uvedenými a navrhnutými účastníkmi konania, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd zistil, že z obsahu spisu žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.