Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-163-2011.pdf
PDF · 136.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/163/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľov - 1/W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, Č. - L. S., toho času T. XXX, 2/ Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/ XX, Č. - L. S., navrhovatelia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierova 1725, Čadca, 3a/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XC, Č., 3b/Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X18, 3c/ P. R., T.. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, Č. - L. S., 3d/ Q. K., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XXXX, Č. (navrhovatelia 3a/ až 3d/ sú právni nástupcovia po pôvodnom navrhovateľovi v rade 3/ X. W., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy A. T. XXX) proti odporcom: 1/ Ľ. A., rod. T.Y., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, Č. - L. S., právne zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, Čadca a 2/ H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Č.P., P.. A. XXXX/XX M. konaní o určenie neplatnosti závetu takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovatelia v rade 1/, 2/, 3a/, 3b/, 3c/, 3d/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni v 1/ rade trovy konania titulom jej právneho zastúpenia vo výške 553,56 € na účet jej právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.7.2011 sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti závetu spísaného poručiteľom Q. Č., nar. XX.X.XXXX, zomrelým dňa XX.X.XXXX, formou notárskej zápisnice č. N XXX/XX, N. XXX/XX zo dňa 5.11.2001. V návrhu uviedli, že poručiteľ zomrel ako vdovec a bezdetný, bol ujom navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a bratom navrhovateľa v 3/ rade. Na Notárskom úrade JUDr. M. Š. zriadil závet, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok poručil odporkyni Ľ. A., ktorú zaviazal, aby navrhovateľovi v 1/ rade vyplatila sumu 10.000,- Sk a navrhovateľke v rade 2/ sumu 20.000,- Sk. Tento závet považujú za absolútne neplatný úkon podľa § 37 ods.1 a 38 ods. 2 Obč. zák. z viacerých dôvodov. Poručiteľ spísal závet pod nátlakom, nemôže byť prejavom jeho slobodnej vôle, a to z toho dôvodu, že celý majetok odkázal svojej opatrovateľke - odporkyni v čase, keď ju možno len z videnia poznal. Odporkyňa začala vykonávať pre Okresný úrad v Čadci opatrovateľku až od 1.7.2002. V čase spisovania závetu poručiteľ odporkyňu poznal len zbežne, pričom nemal k nej bližší vzťah. S poukazom na uvedené závet nie je slobodný právny úkon, pretože bol učinený v dôsledku psychického donútenia bezprávnej vyhrážky vo forme nátlaku zo strany odporkyne, ktorá sa poručiteľovi vyhrážala, že nezoberie jeho opatrovanie, pokiaľ jej závetom nepoukáže svoj majetok. Poručiteľ mal strach o svoje zdravie a postaranie sa v starobe. Strach spočíval v tom, že nemal priamych rodinných príbuzných, ale iba svojho mladšieho nevlastného brata - navrhovateľa v 3/ rade, ktorý mal sám zdravotné problémy. Z bližšej rodiny zostali poručiteľovi iba švagrovia a švagriné zo strany manželkinej rodiny, pričom navrhovatelia v rade 1/
a 2/ sú ich potomkami. Závet bol napísaný v čase, keď bol poručiteľ v stave, kedy neovládal svoje správanie a konanie, čo im sám poručiteľ viackrát povedal. Neučinil svoju vôľu slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne a teda konal v duševnej poruche. Trpel prechodnou duševnou poruchou, ale možno i trvalou duševnou poruchou. Poukázali na to, že poručiteľ v rokoch 1998 až 2001 spísal viacero závetov, pričom ako svojho dediča určil vždy inú osobu. Aj z tohto neustáleho menenia svojich dedičov je zrejmé i duševné rozpoloženie poručiteľa, ktorý v priebehu troch rokov 4-krát menil závet, pričom v prvých 3 prípadoch odkázal svoj majetok svojím rodinným príbuzným a v poslednom cudzej osobe, ktorá ho podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca začala opatrovať od 1.7.2002. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu uviedli, že ich právne postavenie sa vyhovením žalobe vylepší, pretože navrhovateľ v rade 3/ sa stane výlučným dedičom po poručiteľovi, nakoľko je jediným zákonným dedičom. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú označení v napádanom závete ako závetní dedičia, v prípade jeho neplatnosti by síce nič nededili, sú si toho vedomí. Navrhovateľ v rade 1/ je vzdialenejší príbuzný poručiteľa. Jeho stará matka sa volala M. B., T.. B., príbuzní sú po manželke poručiteľa. Poručiteľ ho považoval za svojho syna, navrhovateľ mu chodil pomáhať, po smrti manželky poručiteľa uňho 3 mesiace prespával. Poručiteľ sa mu nezveroval s tým, komu chce majetok zanechať. Povedal mu však, že odporkyňa v rade 1/ mu zakázala do domu kohokoľvek pustiť, rozkazuje mu. Chcel, aby sa oňho staral navrhovateľ v rade 1/, ten však nemohol, nakoľko pracoval, chodil na turnusy do Anglicka. Nevie, akou duševnou poruchou poručiteľ trpel, ale po smrti svojej manželky bol na tom zle, chodil k nemu lekár, predpisoval mu lieky. Všetko sa mu zrútilo. V roku 2000 až 2001 začala chodiť k poručiteľovi odporkyňa v rade 1/. Navrhovateľka v rade 2/ uviedla, že poručiteľ sa jej vždy na odporkyňu v rade 1/ sťažoval, musel robiť to, čo mu povedala. Otec navrhovateľky v rade 2/ W. B.Á. bol bratom manželky poručiteľa P. Č., rod. B.. Poručiteľ nechcel hovoriť o závete. Keď sa ho opýtala na dom, povedal „Z. nestaraj sa, budeš aj ty z toho niečo mať“. Odporkyňa mu zakazovala odomykať, zamkla aj bránku k domu, nechcela, aby za ním chodili, aj keď už bol v nemocnici. Poručiteľ navrhovateľke v rade 2/ ukázal, kde má peniaze aj knižku, knižka však už nebola vedená na jeho meno, ale na odporkyňu a bolo vybratých 90.000,- Sk. Odporkyňa musela mať plnú moc na prepísanie knižky, povedala, že peniaze dostala. Poručiteľ odporkyňu ani nespomínal, až po tom, keď tam začala chodiť, bolo to až v roku 2002. Doteraz im nebolo vyplatené to, čo na základe osvedčenia o dedičstve im mala odporkyňa vyplatiť. Navrhovateľ v rade 3a/ uviedol, že so svojím otcom, pôvodným navrhovateľom v rade 3/, niekoľkokrát pred smrťou poručiteľa navštívil, už bol menej vládny, nemohol chodiť, dalo sa s ním však rozprávať, bol príčetný a nejavil nejaké známky duševnej poruchy. Nevie, či bol nespokojný s nejakou opatrovateľkou a ak áno, s ktorou konkrétne. Pri rozhovoroch svojho otca s poručiteľom nebol. Z počutia od susedov vie, že odporkyňa v rade 1/ sa mala nevhodne správať k poručiteľovi, mala ho nútiť k podpisu, resp. spísaniu závetu. Navrhovateľ v rade 3b/ navštevoval so svojím otcom, pôvodným navrhovateľom v rade 3/, poručiteľa 1-krát do týždňa, každú nedeľu. Práve v tento deň tam opatrovateľka nebola. Počul rozhovor otca a poručiteľa, ktorý hovoril o tom, ako určité veci môže, nemôže, čo mu opatrovateľka zakazuje. Poručiteľ spomínal, že všetok majetok zdedí otec navrhovateľa 3b/, teda pôvodný navrhovateľ v rade 3/, bolo to asi v roku 2006. Potom, v roku 2008, poručiteľ poukázal na to, že má dve vkladné knižky s tým, že jedna bola na odporkyňu. Tieto knižky navrhovateľom ukázal, bolo to v roku 2009. Poručiteľ spomenul v rozhovoroch otcovi navrhovateľa v rade 3b/, že dal opatrovateľke už 2.000,- € na auto, a že jej prispieva na cestovné mesačne pravidelne. Na vkladnej knižke bolo na meno odporkyne 3.400,- €, na meno poručiteľa 3.000,- €. Ukázal im aj finančnú hotovosť uloženú v skrini 3.300,- €. Navrhovateľka 3c/ uviedla, že rodina sa dozvedela, že majetok poručiteľ odkázal závetom odporkyni v rokoch 2009 až 2010, k zmene závetu nedošlo, pretože poručiteľ šiel následne v krátkej dobe do nemocnice. Navrhovateľka v rade 3/ uviedla, že so svojím otcom, navrhovateľom v rade 3/, občas navštívila poručiteľa, bolo to najmä cez víkend, opatrovateľku tam však nikdy nestretla. Navrhovatelia v priebehu konania podaním zo dňa 2.11.2015 navrhli vykonanie dôkazu nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, ktorý posúdi pravosť podpisu poručiteľa Q. Č., teda potvrdí alebo vyvráti, či závet zo dňa 5.11.2001 skutočne podpísal. Podpis považujú za sfalšovaný. Podozrenie, že závet nepodpísal mali od počiatku. Jednak preto, lebo závety boli uložené do Notárskeho centrálneho registra až v roku 2010, jednak preto, lebo troma predchádzajúcimi závetmi odkázal poručil majetok príslušníkom rodiny, štvrtým - sporným, cudzej osobe a jednak preto, že na poslednom závete je podpis najkrajší, napísaný takmer ukážkovým písaným písmom.
Navrhovatelia poukazovali na ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 1 OSP a vo vzťahu k ich aktívnej legitimácii dôvodili, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú spomínaní v napádanom závete a pôvodný navrhovateľ v rade 3/ bol zákonným dedičom poručiteľa. Pôvodný navrhovateľ v rade 3/ bol nevlastným bratom poručiteľa, mali spoločnú matku P. Č., T.. W., ktorá počas manželstva splodila zosnulého
poručiteľa Q. Č.. Jej manžel Č. však odišiel na vojnu, z ktorej sa už nevrátil, preto si zmenila priezvisko na W., ktoré mala za slobodna. Potom splodila pôvodného navrhovateľa v rade 3/ a dala mu aj svoje priezvisko W.. Dedičkou po poručiteľovi by sa stala manželka poručiteľa P. Č., ktorá mala súrodencov
- sestru M. B., pričom navrhovateľ v rade 1/ je jej vnuk a brata W. B., pričom navrhovateľka v rade 2/ je jeho dcéra. Aktívnu legitimáciu navrhovatelia v 1/ a 2/ rade odvodzujú aj z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi Q.Á. Č. vo veci 14D/418/2010, Dnot 281/2010 zo dňa 15.2.2011, kde sú uvedení ako účastníci dedičského konania. Týmto osvedčením bola odporkyni uložená povinnosť v zmysle závetu poručiteľa vyplatiť im sumu 20.000,- Sk a 10.000,- Sk zo zdedeného majetku. S poukazom na to, že sú účastníkmi závetu aj uvedeného osvedčenia, je nepochybné, že tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 OSP. Vo vzťahu k pôvodnému navrhovateľovi v rade 3/ X. W. je aktívna vecná legitimácia daná tým, že je jediným zákonným dedičom po poručiteľovi Q. Č..
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. O skutočnosti, že je závetnou dedičkou po nebohom Q. Č., sa dozvedela až na základe predvolania z Notárskeho úradu JUDr. Dany Sálusovej v Čadci, do toho času nemala vedomosť o tom, že poručiteľ zriadil vo forme notárskej zápisnice závet v jej prospech. Namietala nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľov v 1/, 2/ rade, ktorí nie sú ani zákonnými ani závetnými dedičmi po nebohom Q. Č., preto nejde o nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 OSP. Rozporovala skutočnosti uvedené v návrhu, že závet bol spísaný pod nátlakom a že poručiteľ trpel duševnou poruchou. Pokiaľ by poručiteľ trpel duševnou poruchou alebo by išlo o psychický nátlak z jej strany, od spísania závetu až po úmrtie poručiteľa uplynulo viac ako 9 rokov. Po celú túto dobu z jeho strany k spísaniu ďalšieho závetu alebo k zrušeniu závetu nedošlo. Opatrovateľstvo ako také vykonáva od 1.10.1997. Funkciu opatrovateľky pre Mesto Čadca od 1.7.2002. Q. Č. začala opatrovať asi na jar roku 2000, najskôr v rozsahu 2,5 hod. denne, opatrovala ho až do jeho smrti, chodievala s ním k lekárovi, keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, mal srdcové ochorenie, taktiež problémy so žalúdkom. Z W. ho nikto počas celej tej doby nenavštevoval, aspoň pokiaľ tam bola odporkyňa. Poručiteľ jej hovorieval, kto za ním bol, vždy keď k nemu prišla, ale W. nikdy nespomenul. Pani K. s ním chodievala na prechádzky. O závete sa odporkyňa dozvedela až po smrti Q. Č.. Bol asi spokojný, ako sa oňho starala. Keď bola chorá, zastúpili ju jej deti (má ich 5). Poručiteľ jej nikdy nepovedal, ako chce s majetkom naložiť, komu ho chce odkázať. Vo vzťahu k W. W. mal takú výčitku, že ho nepozval na svadbu napriek tomu, že mu bol pri birmovke. S poručiteľom sa odporkyňa stretla prvýkrát na jar v roku 2000, keď ich predstavila vedúca P. F.. Poručiteľ ju urobil disponentom peňažného účtu v B. B. a pred smrťou jej dal aj peniaze, aby sa postarala o pohreb a o jeho hrob. Dal jej aj našetrené peniaze, tie si zobrala až keď zomrel, mohlo to byť vyše 100.000,- Sk. Úmrtie poručiteľa oznámila pôvodnému navrhovateľovi v rade 3/ X. W., ako bratovi poručiteľa, mala za to, že on povolá ostatnú rodinu, pretože ona mala starosti s vybavovaním pohrebu. Prvé roky, keďže Q. Č.L. bol mobilný, vedel si zájsť na nákup, do kostola, na spoveď, tak ona vykonávala opatrovateľstvo tým, že prišla, upratala, navarila ako potreboval a odišla preč. Počas doby, keď bola uňho a vykonávala svoju funkciu, nikoho z rodiny tam nevidela. Odporca 2/, jeden z právnych nástupcov pôvodného navrhovateľa 3/, uviedol, že na návrhu netrvá.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, najmä: notárska zápisnica čl. 4, potvrdenie o zamestnaní odporkyne v 1/ rade čl. 4a spisu, kópia poznámok napísaných vlastnou rukou čl. 36-37, úmrtný list čl. 59, odpoveď úradu práce na dožiadanie čl. 60, oznámenie notára čl. 68, kópia sobášneho listu navrhovateľa v rade 3/ čl. 70 a rodného listu navrhovateľa v rade 3/ čl. 71, oznámenie okruhu dedičov čl. 94, úmrtný list M. W., T.. K. čl. 96, listiny predložené správou katastra čl. 97, notárska zápisnica čl. 98-99, osvedčenie o dedičstva čl. 100, rozhodnutie správy katastra čl. 102-103, osvedčenie o dedičstve manželky poručiteľa P. Č., T.. B., osvedčenie o dedičstve navrhovateľa v 3/ rade čl. 116, oznámenie Notárskej komory SR čl. 153, odpoveď úradu práce čl. 154, oznámenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca čl. 181 spisu, pracovná zmluva čl. 186, dohoda o zmene pracovnej zmluvy čl. 187, oznámenie OÚ Čadca, odbor soc. vecí, opatrovateľská služba čl. 188, dohoda o zmene pracovnej zmluvy čl. 189, pripojený dedičský spis 14D/418/2010; najmä osvedčenie o dedičstve 14D/418/2010-52 zo dňa 15.2.2011. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
Poručiteľ Q. Č., nar. X.X.XXXX, dňa X.XX.XXXX spísal vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade Q.. M. Š. v Čadci závet, vedený pod spisovou značkou N. XXX/XX, N. XXX/XX, ktorým všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok poručil odporkyni v 1/ rade s tým, že zo zdedeného majetku vyplatí Z. K., ktorá ho navštevuje 1x v týždni, uvarí mu a uprace dom sumu 20.000,- Sk a synovcovi W. B. 10.000,-
Sk. Z notárskej zápisnice vyplýva, že poručiteľ bol vdovec, nemal žiadnych potomkov a že vyhlásil, že závet obsahuje jeho pravú a poslednú vôľu.
Z kópie sobášneho listu na čl. 70 a z kópie rodného listu pôvodného navrhovateľa v rade 3/ na čl. 71 spisu vyplýva, že pôvodný navrhovateľ v 3/ rade bol synom P. W., nar. XX.X.XXXX, ktorá mal v čase jeho narodenia 32 rokov a bola vdova.
Z osvedčenia o dedičstve D 822/99-25 zo dňa 14.4.2000 vyplýva, že poručiteľ Q. Č. bol jediným dedičom po svojej manželke P. Č., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX.
Z osvedčenia o dedičstve 10D/416/2012-59 zo dňa 21.11.2013 mal súd zistené, že dedičmi pôvodného navrhovateľa v 3/ rade sa stali navrhovatelia v rade 3a/, 3b/, 3c/, 3d/ a odporca v 2/ rade, ktorý nežiadal v konaní pokračovať ako navrhovateľ a návrh za seba vzal späť. O tomto procesnom návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 8c/163/2011-121 zo dňa 6.2.2014. Následne uznesením 8C/163/2011-134 zo dňa 3.7.2014 súd na návrh navrhovateľov pripustil H. K., nar. XX.X.XXXX, ako jedného z dedičov po pôvodnom navrhovateľovi v rade 3/, do konania na strane odporcu.
Z odpovede Notárskej komory SR na žiadosť súdu zo dňa 23.4.2015 na čl. 153 vyplýva, že Notársky centrálny register závetov bol sprevádzkovaný dňa 1.1.2013, preto notárska zápisnica, vo forme ktorej bol závet spísaný, nemohla byť v Notárskom centrálnom registri závetov registrovaná.
Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 28.4.2015 vyplýva, že na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím p. Q. Č. úrad neposkytoval peňažný príspevok na opatrovanie.
Výsluchom svedkyne JUDr. M. Š., nar. XX.X.XXXX, notárky Notárskeho úradu v Čadci, pred ktorou bol závet vo forme notárskej zápisnice spísaný, mal súd zistené, že poručiteľ Q. Č. bol pri zmysloch, nejavil žiadne známky duševnej poruchy alebo nejakého prechodného ochorenia, bol rozhodnutý závet spísať. Prvýkrát prišiel na notársky úrad 30.8.1999 spísať závet z dôvodu, že tí, ktorých v závete uviedol, sa budú oňho starať, budú ho navštevovať a poskytnú mu potrebnú starostlivosť v stave alebo čase núdze do smrti. Majetok odkázal C. B. v jednej polovici a V. B. v druhej polovici. Následne dňa XX.X.XXXX opätovne prišiel na notársky úrad s úmyslom zmeniť, odvolať predchádzajúci závet a odkázať svoj majetok Z. K. v jednej polovici a V. B. v jednej polovici. Dňa XX.X.XXXX zmenil svoju poslednú vôľu tak, že všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázal V. B. v jednej polovici a V. B.. Svoju poslednú vôľu si opätovne rozmyslel s prihliadnutím ku skutočnosti, že v závete označení dedičia žijú v C. a nebudú môcť vykonávať starostlivosť tak, ako si to on predstavuje, preto dňa X.XX.XXXX sa opätovne dostavil na notársky úrad a všetok svoj majetok závetom odkázal Ľ. A. s povinnosťou vyplatiť synovcovi W. B.K. 10.000,- Sk a Z. K. 20.000,- Sk. Nakoľko viackrát na notársky úrad neprišiel, svedkyňa mala za to, že s takouto vôľou bol stotožnený. Vzhľadom k tomu, že centrálny register závetov bol zriadený až od 1.1.2003, závety sa v Centrálnom registri závetov nenachádzajú, nakoľko boli spísané pred týmto dátumom. Q. Č. iný závet nespísal. Správanie Q. Č. s poukazom na to, že spísal 4 závety pripisovala tomu, že hľadal pomoc vo svojom sociálnom postavení pre prípad opatrovania a určitej starostlivosti do smrti. Túto nespokojnosť prejavil tým, že prišiel a žiadal spísať ďalší závet. Svedkyňa nezistila žiadne známky duševného rozpoloženia alebo iného psychického prejavu, ktoré by bránili závet spísať. Keby tomu tak bolo, závet by nespísala.
Výsluchom svedka Q. B., nar. X.X.XXXX mal súd zistené, že odporkyňa mala začať vykonávať funkciu opatrovateľky od roku 2002. V rokoch 2000 a 2001 odporkyňu u poručiteľa nevidel, navštevoval ho pritom dosť často, jeden krát do týždňa alebo jeden krát za 2 týždne. Poručiteľ mu rozprával, že opatrovateľka naňho vyvíja nátlak, aby ju rešpektoval, aby dodržiaval určité pravidlá, ktoré ona stanovila. Mala sa mu vyhrážať. Poručiteľ nebol v tomto smere rozhodný, bál sa toho, že sa nebude mať oňho kto postarať. Nemal sa oňho z rodiny kto starať, pretože väčšinou boli zamestnaní, bolo nevyhnuté, aby mal opatrovateľku. Nerád sa rozprával o veciach týkajúcich sa závetu, resp. odkazu svojho majetku. Asi pol roka pred smrťou mu poručiteľ povedal, že ho nemôže pustiť dovnútra, bol zamknutý s tým, že mu to opatrovateľka nakázala, aby sa zamykal, ale aj z bezpečnostných dôvodov. Bol pri zdravom rozume, bol čulý a rok, rok a pol pre smrťou, možno v dôsledku liekov, bol taký apatický.
Svedok Q. R., nar. X.X.XXXX uviedol, že si nepamätal, kedy odporkyňa začala opatrovať Q. Č.. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, čo odporkyňa ako opatrovateľka pre Q. Č. robila.
Svedkyňa V. V., nar. X.X.XXXX, uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa bol poručiteľ na svoju opatrovateľku sťažoval. Nevie sa vyjadriť k tomu, kedy nastúpila na výkon opatrovateľstva u Q. Č.. Chodievala tam každý pracovný deň a keď bola chorá, poslala za seba dcéru, niekedy aj syna.
Výsluchom svedkyne Q. K., nar. XX.XX.XXXX, mal súd zistené, že keď chcela navštíviť Q. Č., bránka bola zamknutá, kľúč v nej nebol. Nepamätá si odkedy odporkyňa Q. Č. opatrovala. Q. Č. sa výslovne na opatrovateľku nesťažoval, hovoril, že si prial takú, ktorý by bola pri ňom dlhší čas. Spomenul pred ňou, že majetok dá rodine, V.i, čo býva na dolniakoch. Spomínal jej aj to, že odporkyni požičal peniaze, ale nevie kedy mu ich vráti.
Svedkyňa Z. B., nar. XX.XX.XXXX, uviedla, že Q. Č. bol veľmi skúpy, nemal deti. Nikdy od neho nik v rodine nič nedostal, preto jej je viac ako čudné, že závetom odkázal celý majetok odporkyni. Z počutia svojej sestry má vedomosť, že odporkyňa opatrovala Q. Č. až od roku 2002-2003, ona sama tam nechodila. Uviedla, že jeden krát spolu so svojou sestrou a navrhovateľkou v 2/ rade boli za Q. Č., asi pol roka pred jeho smrťou, kedy malo dôjsť k prepisu vkladnej knižky na odporkyňu. Zistili, že bola prepísaná na odporkyňu, ktorá im ju sama ukázala a tvrdila, že poručiteľ jej dal peniaze na auto. Svedkyňa však nevedela uviesť, o akú sumu išlo, bola to však veľká suma.
Z výsluchu svedka F. K., nar. XX.X.XXXX, mal súd zistené, že poznal z opatrovateliek Q. Č. len odporkyňu, nevie od ktorého roku ho opatrovala. Poručiteľ sa sťažoval, že by chcel opatrovateľku, ktorá by bola pri ňom dlhšie, odporkyňa tam bola len na pár hodín. Keď bol u Q. Č., a prišla aj opatrovateľka, zdalo sa mu, že poručiteľ bol pod nátlakom, mal pocit, že sa odporkyne bál. Keď sa s ním rozprával o majetku, hovoril, že to dá niekomu z rodiny. Poručiteľ bol spoločenský, vždy chcel mať niekoho pri sebe.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1998 na čl. 186 spisu vyplýva, že odporkyňa bola zamestnankyňou Okresného úradu v Čadci od 1.7.1998, ako opatrovateľka na pracovný úväzok 0,35 týždenne so skúšobnou dobou na 3 mesiace. Zo zmluvy vyplýva, že opatrovať mala osobu menom M. K.. Z ďalších dohodnutých podmienok vyplýva, že doba trvania pracovného pomeru sa dojednala do doby trvania podmienok poskytovania opatrovateľskej služby.
Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2000 na čl. 187 spisu, ktorá je dohodou k pracovnej zmluve zo dňa 1.7.1998 čl. 98/04090, vyplýva, že zmluva sa mení a dopĺňa tým, že opatrovateľka bude pracovať na pracovný úväzok 0,706 týždenne a bude opatrovať ďalšieho opatrovaného Q. Č., L. B. XXXX, Č..
Z listu Okresného úradu v Čadci zo dňa 6.12.2000 na čl. 188 spisu vyplýva, že odporkyňa od 1.12.2000 opatrovala aj p. Q. Č.K., A. L. B. XXXX, Č. aj pani M. K..
Z výsluchu svedka MUDr. W. A., nar. XX.X.XXXX, mal súd zistené, že Q. Č. (poručiteľ), ktorý bol pacientom svedka od roku 1996 až do jeho smrti, nejavil známky psychickej poruchy alebo nejakého stavu, v ktorom by nevedel posúdiť následky svojho konania až do svojej smrti. Liečil sa uňho ako starší človek na srdce, vysoký krvný tlak, v súvislosti s čím užíval lieky, tie užíval aj v súvislosti s bolesťami chrbtice a kĺbov, v rámci opotrebenia. Jeho psychický stav bol až do jeho smrti dobrý, nejavil žiadne známky psychického ochorenia, ani známky stareckej demencie. Dokázal prísť do ambulancie na ošetrenie sám na bicykli. Keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, svedok k nemu chodieval osobne. Lieky mu chodievala do ambulancie predpisovať jeho opatrovateľka.
Z výsluchu svedka J. B., nar. X.X.XXXX, mal súd zistené, že bol pomáhať Q. Č. rezať drevo asi v 90- tych rokoch, pomáhal mu aj pri oraní, tak 3 až 4 roky, v tom období mal už opatrovateľku, nepamätal si ktorú, na opatrovateľku sa nesťažoval.
Z pripojeného dedičského spisu 14D/418/2010 vyplýva, že poručiteľ Q. Č. spísal 4 závety vo forme notárskej zápisnice. Prvý XX.X.XXXX, ktorým odkázal všetok svoj majetok C. B. v jednej polovici a V. B. v druhej polovici. Druhý dňa XX.X.XXXX, ktorým všetok svoj majetok odkázal Z. K., T.. B. v jednej polovici a V. B. v jednej polovici. Ďalej závet zo dňa XX.X.XXXX, ktorým všetok svoj majetok odkázal V. B. v podiele jednej 1 a V. B. a ďalší závet dňa X.XX.XXXX, ktorým všetok svoj majetok odkázal odporkyni Ľ. A., rod. T.j s tým, aby zo zdedeného majetku vyplatila Z. K. 20.000,- Sk a synovcovi W. B. 10.000,-
Sk. Z vyjadrenia navrhovateľov v 1/ a 2/ rade zo dňa 23.2.2011 na čl. 55 dedičského spisu vyplýva, že navrhovatelia nenapádali závet a jeho platnosť, ale platnosť dedičského konania, a to skutočnosť, že súd nerozhodol o povinnosti nadobúdateľa (odporkyne) vyporiadať sa s ostatnými zákonnými dedičmi. Poukazovali na nepomer hodnoty predmetu dedičstva a súm, ktoré im mala nadobúdateľka (odporkyňa) vyplatiť. Uviedli, že majú záujem nadobudnúť podiely v zdedených nehnuteľnostiach.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Predmetom konania bolo určenie, že závet spísaný poručiteľom Q. Č., nar. XX.X.XXXX, zomrelým dňa XX.X.XXXX, formou notárskej zápisnice č. N. XXX/XX, N. XXX/XX zo dňa X.XX.XXXX, je neplatný jednak z dôvodu nedostatku slobodnej vôle poručiteľa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jednak z dôvodu jeho psychickej poruchy podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V danom prípade ide o určovaciu žalobu, pri ktorej je potrebné preukázať, že v čase rozhodovania súdu o tomto určení je naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu je zákonnou požiadavkou, ktorá musí byť splnená, inak nemožno žalobe vyhovieť. Ako základná procesná podmienka určovacej žaloby musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§154 ods. 1 Osp). Nahrádza tu hmotnoprávnu podmienku vecnej legitimácie účastníka. Bremeno jej preukázania zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Súd je toho názoru, že v danom prípade pôvodný navrhovateľ 3/ ako brat poručiteľa a teraz navrhovatelia 3a/ až 3d/ ako jeho právni nástupcovia, preukázali naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože sú jediní dedičia poručiteľa Q. Č. zo zákona podľa § 475 Občianskeho zákonníka - dedičia tretej dedičskej skupiny). Na strane navrhovateľov 1/ a 2/ podľa názoru súdu naliehavý právny záujem daný nie je. Skutočnosť, že sú uvedení, resp. spomenutí v závete, ktorého neplatnosti sa domáhajú, nie je relevantné na preukázanie splnenia tejto procesnej otázky. Práve naopak, vyhovením ich návrhu sa ich postavenie nezmení, nezlepší, pretože nie sú ani dedičmi zo zákona (pretože ich právna predchodkyňa - manželka poručiteľa - poručiteľa predumrela a nededila), teda nededili by, ak by závetu nebolo a ani dedičmi z predchádzajúceho závetu. Tvrdenie navrhovateľov, že nie je vylúčené, že bude napadnutý rovnakou žalobou aj predchádzajúci závet - zo dňa XX.X.XXXX a vtedy by dedili podľa závetu zo dňa XX.X.XXXX, je bez relevancie, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania. Ku dňu rozhodovania súdu navrhovatelia netvrdili a nepreukázali, že by podali žalobu o neplatnosť predchádzajúceho závetu. Sami navrhovatelia v návrhu uviedli, že sú si vedomí toho, že v prípade neplatnosti závetu by nič nededili. Napokon, označenie osôb v (spornom) závete, ktorým má závetný dedič niečo dať, či vyplatiť, neznamená, že sú závetnými dedičmi. V danom prípade je zo závetu zrejmé, že závetnou dedičkou celého majetku poručiteľa je odporkyňa.
Pokiaľ ide o odporcu 2/, právneho nástupcu pôvodného navrhovateľa 3/, ktorý by bol dedil zo zákona, vo vzťahu medzi ním a navrhovateľmi 3a/ až 3d/ ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, pretože nie je mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z dedičov bol závet vyslovený za neplatný a vo vzťahu k inému dedičovi by bol platný. Keďže odporca 2/ na návrhu svojho právneho predchodcu netrval, musí vystupovať na strane odporcu. S poukazom na uvedené, keďže na strane navrhovateľov 3a/ až 3d/ je daný naliehavý právny záujem, súd sa zaoberal ďalej vecou samou. Súd je viazaný predmetom sporu, preto dokazovanie vykonal vo vzťahu k tvrdeným dôvodom absolútnej neplatnosti sporného právneho úkonu. Dôkazy hodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Bral zreteľ na všetky tvrdené a preukázané skutočnosti.
Vôľa ako pojmový znak právneho úkonu má právny význam vtedy, ak je vážna a slobodná. Navrhovatelia tvrdili ako dôvod neplatnosti nedostatok slobody vôle poručiteľa „v dôsledku psychického donútenia bezprávnej vyhrážky vo forme nátlaku zo strany odporkyne“. Otázka, či bol úkon urobený vážne
a slobodne je otázkou skutkovou, a to zistením okolností, za ktorých bol úkon urobený, teda, či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom spája právny poriadok. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že závet nie je slobodný právny úkon, pretože bol učinený v dôsledku psychického donútenia bezprávnej vyhrážky vo forme nátlaku zo strany odporkyne, ktorá sa poručiteľovi vyhrážala, že nezoberie jeho opatrovanie, pokiaľ jej závetom nepoukáže svoj majetok a pokiaľ dôvod neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka definovali tak, že Q. Č. neučinil svoju vôľu slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne a teda konal v duševnej poruche, keď trpel prechodnou duševnou poruchou, ale možno i trvalou duševnou poruchou, túto skutočnosť podľa názoru súdu nepreukázali. Nepreukázali, že by závet ako právny úkon, v danom prípade spísaný formou notárskej zápisnice, bol neurčitý, nezrozumiteľný, ani to, že by nebol urobený vážne alebo slobodne. Súd dospel k záveru, že závet spĺňa formálne aj obsahové náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku a § 477 Občianskeho zákonníka. Notárska zápisnica je verejnou listinou, je najbezpečnejšou formou spísania závetu, aj s poukazom na odbornú spôsobilosť osoby notára. Skutočnosti v nej uvedené sú brané ako pravdivé, preto treba opak preukázať. To sa navrhovateľom podľa názoru súdu nepodarilo. Závetom sa napokon zaoberal aj notár (osoba odlišná od notára, pred ktorým bol závet spísaný) v konaní o dedičstve po zomrelom Q. Č., ktorý na základe tohto závetu rozhodol osvedčením o dedičstve č. k. 14D 418/2010-52- zo dňa 15.2.2011, z ktorého vyplýva aj to, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade po prečítaní a oboznámení závetu vyjadrili svoj súhlas.
Pokiaľ navrhovatelia aj svedkovia uvádzali, že sa im poručiteľ sťažoval na odporkyňu s tým, že ho vydiera, vyhráža sa mu, mali možnosť zasiahnuť a situáciu riešiť skôr, než sa dozvedeli o závete. Sami tvrdili, že o týchto skutočnostiach vedeli už pred spísaním závetu, o samotnom závete sa dozvedeli až neskôr, predtým, než šiel poručiteľ do nemocnice a krátko na to zomrel. Navrhovatelia netvrdili a nepreukázali, že by sa predtým snažili o zmenu opatrovateľky, že by kontaktovali odporkyňu alebo jej zamestnávateľa a s akým výsledkom. Vedeli aj o tom, že Q. Č. ešte za života mal dve vkladné knižky, z toho jednu už na meno odporkyne, vedeli aj to, že jej finančne prispieval. Súdu nie je zrejmé, prečo s tým niečo navrhovatelia nerobili, najmä, keď tvrdili, že v čase, keď Q. Č. navštevovali, tam odporkyňa nebola. Uvádzali, že poručiteľ sa bál, z ich vyjadrení je zrejmé, že čakal pomoc od blízkych, od rodiny. Súdu nie je zrejmé, na čo navrhovatelia čakali, keď tieto skutočnosti vedeli. Pokiaľ bol nespokojný sám poručiteľ, mohol tak urobiť aj sám. Mal možnosť spísať nový závet v prípade, že bol s poukazom na správanie odporkyne, na ktoré sa mal navrhovateľom a svedkom sťažovať, nespokojný a jeho skutočná vôľa nezodpovedala jeho poslednej vôli vyjadrenej v závete. Neurobil tak po celú dobu od spísania závetu po úmrtie (9 rokov). Súd je toho názoru, vychádzajúc aj z vyjadrení svedkov, že z ich strany ide viac menej o dohady, dojmy, či pocity, ktoré nadobudli z rozhovorov s poručiteľom alebo ktoré nadobudli z počutia od iných. Súd nemôže vychádzať z dojmov a pocitov, ale z toho, čo má preukázané. Pokiaľ ide o druhý dôvod, neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo ovládnuť svoje konanie. Pod duševnou poruchou je potrebné rozumieť takú poruchu, ktorá vylúči u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania (rozumová, intelektuálna schopnosť) alebo schopnosť svoje konanie ovládať (vôľová, určovacia). Či v danom prípade Q. Č. konal v takejto poruche, bolo predmetom dokazovania. Prihliadnuc na vzťah svedkov k navrhovateľom, ktorí sa predovšetkým vyjadrovali ku vzťahu poručiteľa k odporkyni a prvému dôvodu neplatnosti závetu a s poukazom na rozhodujúci dôkaz, za ktorý považoval súd výsluch svedka MUDr. W. A. a JUDr. M. Š.j, ktorí sa vyjadrovali k veci ako osoby odborne spôsobilé, dospel súd k záveru, že Q. Č. bol nielen v čase spísania závetu pri zmysloch, nejavil žiadne známky duševnej poruchy alebo nejakého prechodného, či trvalého ochorenia, okrem toho, že sa liečil ako starší človek na srdce a vysoký krvný tlak. Nejavil ani známky stareckej demencie. Aj sám navrhovateľ 3a/ uviedol, že poručiteľ bol príčetný, nejavil nejaké známky psychickej poruchy.
Q. Č. mal len obavu, aby sa mal na starobu kto oňho postarať, keďže časť jeho rodiny sa oňho starať vzhľadom na svoje každodenné povinnosti, či zdravotné problémy nemohla a časť rodiny žila mimo jeho bydliska. Sami navrhovatelia uviedli, že svojich dedičov poručiteľ menil podľa toho, aby sa mal kto oňho postarať, bol citlivý, bál sa, že na starobu zostane sám. Súd nezdieľa názor navrhovateľov, podľa ktorého spísanie 4 závetov svedčí o duševnom rozpoložení poručiteľa. Je vecou každého, koľko závetov spíše, v akej forme, akým spôsobom ich zruší, čo a komu nimi odkáže. Dôležitou skutočnosťou, na ktorú súd tiež prihliadal, je fakt, že poručiteľ celých 9 rokov od jeho spísania závet nezmenil, nespísal závet nový. Pokiaľ by nebol prejavom jeho poslednej skutočnej vôle, mal možnosť spísať nový závet, tak, ako to urobil pri tých predchádzajúcich troch závetoch. Napokon, z výsluchov svedkov a tvrdení navrhovateľov nevyplynulo, že by sa im poručiteľ zmienil aj o tom, že spísal závet, ktorým svoj majetok odkazuje odporkyni a nevyplynulo ani to, prečo tak neurobil. Bolo preto na navrhovateľoch, aby preukázali, že
ku dňu spísania závetu nebol poručiteľ spôsobilý na uskutočnenie tohto právneho úkonu. Záver o nespôsobilosti musí byť nepochybný, nestačí len pochybnosť o spôsobilosti.
Pokiaľ ide o ďalší, v priebehu konania produkovaný, dôvod neplatnosti závetu, súd poukazuje na to, že je viazaný nielen predmetom sporu, ale aj jeho skutkovým základom, teda rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Z návrhu je zrejmé, že navrhovatelia žiadali určiť neplatnosť (absolútnu) závetu z dvoch vymedzených dôvodov - nedostatku slobody vôle závetcu (poručiteľa) a jeho psychickej poruchy. Následne po viac než štyroch rokoch po podaní návrhu začali produkovať existenciu iného dôvodu neplatnosti, ktorý by si vyžadoval ďalšie konanie a dokazovanie. Súd to v danom prípade nevyhodnotil ako inú právnu kvalifikáciu nároku na základe totožného skutkového stavu, ale ako nárok uplatnený na základe iného skutkového základu, než bol uplatnený v návrhu (nález ÚS SR I. ÚS 12/2012, rozhodnutie NS SR 3M Cdo 6/2010, uznesenie KS Žilina 7Co 312/2014). Podľa rozhodnutia NS SR 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010 o iný predmet konania, teda o zmenu žaloby, ide spravidla v prípade, ak navrhovateľ požaduje iné plnenie alebo rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku. O zmenu žaloby nejde, ak na základe toho istého skutku mení iba právnu kvalifikáciu. Súd poukazuje aj na závery rozhodnutia NS SR 11M Obdo V 19/2007, podľa ktorého „za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe.“ V danom prípade napokon navrhovatelia ani netvrdili, na základe akých skutočností dospeli k záveru, že ďalším nimi tvrdeným dôvodom neplatnosti závetu je to, že ho nepodpísal Q. Č..
Navrhovatelia vymedzením svojho nároku podmieňujú potom procesnú obranu odporcov a smer dokazovania. V danom prípade výsledky konania a dokazovania pôvodne tvrdených dôvodov neplatnosti závetu nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Rovnako aj činnosť súdu by bola zameraná na objasnenie odlišných skutočností pre posúdenie ktorých nebol vytvorený dostatočný podklad. Súd preto uvedenie odlišných skutočností v porovnaní s pôvodným návrhom vyhodnotil ako zmenu návrhu, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť. V tejto súvislosti (k novému tvrdenému dôvodu neplatnosti) považuje súd za potrebné uviesť, že nie je povinný z úradnej povinnosti skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorého platnosť k návrhu účastníka skúma ( 22Cdo 752/1999 NS ČR).
S poukazom na uvedené súd zmenu návrhu nepripustil a v súvislosti s tým potom nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy - znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie. Nevykonal ani dopyt na sociálnu poisťovňu za účelom zistenia presného časového obdobia odkedy odporkyňa pracovala pre Mesto Č., pretože bol toho názoru, že skutočnosť, odkedy odporkyňa Q. Č. opatrovala, mal už preukázanú listom Okresného úradu v Čadci, či dodatkom zo dňa 30.11.2000 k zmluve zo dňa 1.7.1998 čl. 98/04090, z ktorých je zrejmé, že odporkyňa sa o Q. Č. starala od 1.12.2000, teda takmer rok, než spísal sporný závet. Je teda zrejmé, že sa poznali a viac, než pravdepodobné, že si vytvorili určitý vzťah. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozporné tvrdenia navrhovateľov, ktorí na jednej strane tvrdili, že poručiteľ v čase spísania závetu odporkyňu poznal len zbežne, „možno ju len z videnia poznal“ a na strane druhej, že v čase spísania závetu odporkyňa ešte nebola opatrovateľkou poručiteľa. Navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že odporkyňa začala k poručiteľovi chodiť v roku 2000 až 2001. Tvrdenia navrhovateľov o tom, že poručiteľ sa s odporkyňou nepoznal v čase spísania závetu, boli vyvrátené listinnými dôkazmi. Ďalšie dokazovanie tejto skutočnosti súd preto považoval za nadbytočné a nehospodárne. Rovnako vo vzťahu k ďalším navrhovaným dôkazom, skutkový stav považoval za dostatočne preukázaný doposiaľ vykonaným dokazovaním. Podľa názoru súdu navrhovatelia dôkazné bremeno neuniesli. Tvrdené dôvody neplatnosti závetu nepreukázali.
Vo vzťahu k navrhovateľom 1/ a 2/ súd návrh zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu a vo vzťahu k navrhovateľom 3a/ až 3d/ návrh zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. ods. 1 O.s.p, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade boli navrhovatelia neúspešní, preto právo na náhradu trov konania vzniklo odporcom.
Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu trovy konania vyčíslila podaním zo dňa 17.6.2016 na čl. 220 ako trovy titulom jej právneho zastúpenia spolu vo výške 3 629,52 € pri sadzbe
370,14 € za jeden úkon, vychádzajúc pritom z hodnoty predmetu dedičstva 21 359,83 €. Súd poukazuje na to, že v danom prípade pri rozhodovaní o súdnom poplatku súd vychádzal z neurčitej hodnoty predmetu sporu. Je toho názoru, že nie je možné na účely vyrubovania súdnych poplatkov a trov titulom odmeny advokáta vychádzať z inej hodnoty. V danom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu (takýto predmet konania nemožno oceniť peniazmi), navrhovatelia nežalovali zaplatenie 21 359,83 €. Súd priznal úspešnej odporkyni 1/ náhradu trov konania titulom jej právneho zastúpenia vo výške 553,56 €, a to podľa § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a, c, d, vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Základná sadzba tarifnej odmeny je v zmysle ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl. 1/13 výpočtového základu. Za úkony právnej služby patrí advokátovi: v roku 2011 za prevzatie a prípravu zastúpenia 6.10.2011 odmena vo výške 57 €, za spísanie vyjadrenia k návrhu 7.10.2011 vo výške 57 €, režijný paušál za 2 úkony v roku 2011 po 7,41 €, v roku 2012 za zastupovanie na pojednávaní dňa 16.1.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky vo výške 1 zo sadzby 58,69 €, teda vo výške 14,67 € a dňa 15.3.2012 pri sadzbe 58,69 € a réžii 7,63 € x 2, v roku 2014 za zastupovanie na pojednávaní dňa 23.6.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa § 13a ods. 4 druhá veta vyhlášky vo výške 1 zo sadzby 61,58 €, teda vo výške 15,40 € a réžii 8,04 €, v roku 2015 za zastupovanie na pojednávaní dňa 4.5.2015 a 16.11.2015 pri sadzbe 64,53 € za jeden úkon x 2 a réžii 8,39 € x 2 a v roku 2016 za účasť na pojednávaní dňa 17.6.2016 pri sadzbe 66 € a réžii 8,58 €, spolu vo výške 461,30 € + 20 % DPH ( 92,26 €), spolu 553,56 €.
Pokiaľ ide o trovy odporcu 2/, tomu v konaní žiadne nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.