Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G. : O., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., deti rodičov: matky R. C., rod. W., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom H., K. S. XXXX/X, t. č. bytom H., Z. XXX a otca O. G., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom H., t. č. bytom D., F. 6, zastúpeného v konaní právnou zástupkyňou M.. M. M., advokátkou so sídlom v H., K dolnej stanici XXXX/XXA, o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa otec maloletých detí domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k týmto piatim maloletým deťom pochádzajúcim z jeho rozvedeného manželstva. Navrhoval znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k deťom z doterajšej sumy 80,-Eur mesačne na každé dieťa ( t.j. spolu 400,-Eur mesačne na všetky deti) na sumu minimálneho zákonného výživného 27,13 Eur mesačne pre každé dieťa ( t. j. spolu 135,65 Eur mesačne na všetky deti), s účinnosťou od podania návrhu. Uviedol, že doterajšie výživné bolo upravené rozvodovým rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.9.2014 č.k.34P/260/2013-49, ktorým boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a rodičovskou dohodou sa on zaviazal platiť výživné vo výške 80,-Eur mesačne na každé dieťa, teda spolu 400,-Eur mesačne. Poukázal na to, že od tejto poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na jeho strane, on sa dňa 31.7.2015 znovu oženil a založil si tak novú rodinu. Uviedol, že tiež sa znížili jeho príjmové pomery, pretože v čase poslednej úpravy výživného on pracoval v Dánsku a zarábal 700,- až 1100,Eur mesačne, avšak v súčasnosti už nepracuje, v tom Dánsku skončil zo zdravotných dôvodov a tiež preto, že ho zamestnávateľ nútil porušovať predpisy a jazdiť viac ako je povolený počet najazdených hodín, preto je teraz nezamestnaný. V písomnom návrhu otec uviedol, že jeho príjem je nulový; na pojednávaní uviedol, že si privyrába brigádnicky XXX,- až 550,-Eur mesačne ako vodič, kedy občas chodí pre známych dovážať zo zahraničia nejaké autá a pod. Priznal, že nie je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, pretože nebude z D. dochádzať do H. hlásiť sa na úrade práce. Poukázal na to, že doterajšie určené výživné platí riadne, matke detí pravidelne posiela tých 400,-Eur mesačne, na ktoré si zarobí z tých brigád a nemá dlh na výživnom. Otec poukazoval na svoje výdavky, že si platí zdravotné poistenie 60,06 Eur mesačne, má exekúciu ešte na dlh z rozvedeného manželstva s matkou detí, poukazoval na výdavky jeho manželky, ktorá spláca úver 109,-Eur mesačne, poistku jej auta 27,80 Eur štvrťročne, platia náklady bývania 263,-Eur mesačne + magio internet 28,-Eur mesačne a pod. Uviedol, že okrem týchto piatich detí z rozvedeného manželstva on nemá iné vyživovacie povinnosti k

maloletým deťom, jeho manželka je zárobkovo činná. V rámci záverečnej reči uviedol, že na svojom návrhu na zníženie výživného trvá, pretože vzhľadom na jeho súčasné pomery nie je schopný splácať určené výživné a v prípade, že by súd bol iného názoru, mal za to, že zníženie výživného je dôvodné u mal. S., U. a N., ktoré sú zdravé, nenavštevujú žiadne krúžky a sú vo veku XX r., X r. a X roky a doterajšie určené výživné nezodpovedá ich potrebám, preto aspoň na nich navrhol znížiť výživné na sumu po 50,-Eur mesačne.

Matka detí nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného, nesúhlasila so žiadnym znížením a žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že ona má od známych vedomosť, že otec detí pracuje a má príjem, že robí to isté čo doposiaľ a ako vodič kamiónu jazdí do zahraničia. Zhodne uviedla, že určené výživné na deti spolu 400,-Eur mesačne jej otec detí platí pravidelne a neeviduje dlh na výživnom. Matka poukázala na to, že deti sú o niečo staršie ako boli v čase poslednej úpravy výživného, 4 deti chodia na základnú školu a maloletá N. nastúpila do MŠ, synovia majú zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Matka uviedla, že otec sa deťmi stretáva nepravidelne, ešte v minulom roku bol s nimi v kontakte, ale v tomto roku už za nimi nechodí, ani sa na ne neinformuje. Matka doplnila, že ona je v súčasnosti vydatá, bývajú s manželom a jej deťmi v prenajatom 3-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 400,-Eur mesačne a ona pracuje v pracovnom pomere ako čašníka s mesačným zárobkom 450,-Eur mesačne v čistom a z obsluhy automatov na dohodu zarobí 90,-Eur mesačne v čistom. Uviedla, že ona nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty a jej manžel a jej plnoletý syn pracujú brigádne.

Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane detí, tie sú vekovo staršie, maloletá U. prešla na základnú školu a maloletá N. nastúpila do materskej školy. Poukázal na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie z čl. 19, potvrdenie SP, správu UPSVaR D. z čl. 21, potvrdenie o PnD, oznámenie SP z čl. 23, SL matky, čestné prehlásenia manžela matky, potvrdenie o RP, potvrdenia o návšteve školy, SL otca, predpis zálohovej úhrady, FA za elektriku, potvrdenie o príjme manželky otca, zápisnicz z čl. 39, oznámenie UPSVaR Nitra z čl. 44, pracovnú zmluvu matky, výplatné pásky, šeky, dohodu o pracovnej činnosti, nájomnú zmluvu, potvrdenie o príjmoch manžela matky, zmluvu o splátkovom úvere, PZP, faktúru, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.34P/290/2013 a z istil nasledovný skutkový stav :

Maloleté deti O., I., S., U. a N. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.9.2014 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli všetky maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 80,-Eur mesačne na každé dieťa. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2014. V čase tejto poslednej úpravy výživného mal maloletý O. XX rokov a bol žiakom 9. ročníka ZŠ, maloletý I. mal XX rokov a bol žiakom 6. ročníka ZŠ, maloletá S. mala X rokov a bola žiačkou 3. ročníka ZŠ, maloletá U. mala X rokov a bola s matkou doma a maloletá N. mala necelé X roky a matka s ňou bola doma na rodičovskej dovolenke. Všetky deti boli zdravé, mali výdavky primerané ich veku. Vtedy matka s deťmi býva v domácnosti u jej rodičov, bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na 6 detí v celkovej výške 141,12 Eur mesačne a okrem týchto piatich detí mala vtedy matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej plnoletému synovi M. S., ktorý bol vtedy študentom strednej školy. Otec detí vtedy brigádne pracoval v W. bez pracovnej zmluvy, kde podľa vlastného udania dosahoval príjem v rozpätí od 700,- do 1.100,-Eur mesačne, nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a okrem týchto piatich detí nemal iné vyživovacie povinnosti. Rodičia nevlastnili žiaden majetok väčšej hodnoty.

Maloleté deti bývajú s matkou, s otcom sa stretávajú nepravidelne. Ich vzťah s otcom sa narušil, otec za nimi už nechodieva. Otec určené výživné na deti platí riadne. V súčasnosti maloletý O. má XX,X rokov, stále je žiakom X.. ročníka ZŠ, ktorý ročník opakuje. Záujmové krúžky nenavštevuje. Začal mať zdravotné žalúdočné problémy, je vedený v gastroeterologkej ambulancii, s čím má zvýšené výdavky a užíva lieky. Maloletý I. má necelých XX rokov a je žiakom X.. ročníka ZŠ, ktorý tiež opakuje. Záujmové krúžky nenavštevuje. Je vedený v alergologickej a psychiatrickej ambulancii, s čím má zvýšené výdavky,

užíva lieky. Maloletá S. má XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Záujmové krúžky nenavštevuje. Je zdravá. Maloletá U. má X a X/X rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá. Deti sa stravujú doma. Maloletá N. má X,X rokov a navštevuje materskú školu, kde mesačný poplatok predstavuje 13,50 Eur a stravné 22,50 Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje, je zdravá.

Matka detí je vydatá, nové manželstvo uzatvorila dňa 17.10.2015. Matka detí býva v spoločnej domácnosti so svojim terajším manželom, týmito piatimi maloletými deťmi a s jej plnoletým synom M.. Bývajú v prenajatom 3-izbovom byte, ich náklady bývania predstavujú 400,-Eur mesačne. Okrem týchto piatich detí už matka nemá iné vyživovacie povinnosti, jej plnoletý syn M. už ukončil štúdium a brigádnicky pracuje. Matka detí je od 4.12.2015 zamestnaná na pracovný pomer u zamestnávateľa O. N. ako čašníka, s dohodnutou základnou mesačnou mzdou podľa predloženej pracovnej zmluvy vo výške 456,-Eur, predtým tam pracovala na dohodu o pracovnej činnosti. Súčasne matka pracuje na kratší pracovný úväzok u zamestnávateľa A. Z.. ako obsluha automatov s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa vo výške 104,-Eur. Matka poberá od ÚPSVaR prídavky na 5 detí spolu vo výške 117,60 Eur mesačne. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Terajší manžel matky brigádnickým spôsobom zarába cca 200,-Eur mesačne a plnoletý syn matky tiež brigádnicky zarába cca 190,-Eur mesačne.

Otec detí je ženatý, nové manželstvo uzatvoril dňa 31.7.2015. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojou terajšou manželkou a jej synom O. pochádzajúcim z jej predchádzajúceho vzťahu, na ktorého výživu manželke otca maloletých detí otec uvedeného dieťaťa neplatí výživné a náhradné výživné jej bolo pozastavené. Bývajú v prenajatom mestskom X-izbovom byte, ich náklady bývania predstavujú 262,- Eur mesačne + internet 28,-Eur mesačne. Otec maloletých detí je podľa vlastného udania dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, od štátu nepoberá žiadne dávky. Naposledy bol otec detí zamestnaný v riadnom pracovnom pomere ako vodič kamiónovej dopravy u zamestnávateľa W., ktorý pracovný pomer ukončil 11.7.2014, potom bol W.. Podľa vlastného udania si otec v súčasnosti brigádnicky zarába 450,- až 550,-Eur mesačne tým, že ako vodič dováža pre svojich známych autá zo zahraničia a pod., čo bolo dôvodom jeho neúčasti na prvom pojednávaní. P. si platí zdravotné poistenie 60,-Eur mesačne a exekučne spláca dlh ešte z rozvedeného manželstva účastníkov po 10,-Eur mesačne. Terajšia manželka otca detí je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 484,19 Eur, spláca úver po 109,13 Eur mesačne, ktorý si zobrala ešte pred uzavretím manželstva s otcom detí a spotrebiteľský úver po 29,18 Eur mesačne. Otec detí nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, jeho manželka vlastní auto zn. T. Y. r.v. 1994. Okrem týchto piatich maloletých detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti k iným nezaopatreným deťom.

Z oznámenia ÚPSVaR Nitra ( č.l.XX) vyplynulo, že ich úrad práce v súčasnosti eviduje 12 zamestnávateľov, ktorý majú voľné pracovné miesta na pracovnú pozíciu vodič vnútroštátnej a medzinárodnej kamiónovej dopravy, s mesačným príjmom od 600,- do 2.000,-Eur mesačne, v závislosti od zamestnávateľa.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V danej veci mal súd za to, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože nezistil žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Vyživovacia povinnosť otca k deťom bola naposledy upravená pred 1 a 3 rokom rozvodovým rozsudkom zo dňa 26.9.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výške vyživovacej povinnosti otca k deťom vo výške 80,-Eur mesačne na každé dieťa. Odvtedy sú deti dokonca vekovo staršie, čím sa prirodzene zvýšili ich výdavky. O. a I. síce navštevujú ten istý ročník ZŠ, ktorý obaja opakovali, ale aj tak sú vekovo starší a teda aj fyzicky vyspelejší, zvýšili sa ich výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. S. postúpila do vyššieho ročníka ZŠ. Maloletá U. v čase poslednej úpravy výživného bola doma, odvtedy sa na jej strane zmenili pomery a nastúpila do 1. ročníka ŽŠ a maloletá N. zase nastúpila do materskej školy. Čiže znižovanie výživného v zmysle návrhu otca by vzhľadom na zmenu pomerov na strane detí nebolo dôvodné.

Okrem toho podľa názoru súdu na strane otca detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Je síce pravdou, že otec detí uzavrel nové manželstvo, ale to nie je dôvod pre znižovanie výživného. Počet vyživovacích povinností sa mu nezvýšil. Jeho manželka je zárobkovo činná, on nemá vyživovaciu povinnosť k jej synovi, ktorý má svojho otca s jeho rodičovskými povinnosťami. Výdavky jeho terajšej manželky na úvery, poistku auta a pod. nie sú dôvodom pre znižovanie výživného na tieto maloleté deti. Okrem toho otec detí už nežije sám, ale v spoločnej domácnosti s manželkou, preto vo všeobecnosti možno konštatovať, že spolužitím viacerých členov v jednej domácnosti sú výdavky každého člena nižšie, ako keď žije len jedna osoba v domácnosti a sama znáša všetky výdavky.

Súd sa nestotožnil ani s dôvodmi otca pre zníženie výživného, že je nezamestnaný. K tomu súd uvádza, že otec súdu nepreukázal, že by si neúspešne hľadal nejaké zamestnanie. Naopak bolo zistené, že otec detí je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce a po dlhú dobu ani nepožiadal úrad práce o sprostredkovanie zamestnania, pričom zo správy ÚPSVaR D. bezpochyby vyplynulo, že v súčasnosti evidujú dokonca 12 zamestnávateľov ponúkajúcich voľné pracovné miesta pre prácu vodiča vnútroštátnej a medzinárodnej kamiónovej dopravy, ktorý druh práce otec doposiaľ vykonával, s ponúkanými zárobkami 600,- až 2.000,-Eur mesačne. Preto tvrdenie otca o jeho nezamestnanosti a nedostatku príjmov neobstojí. Súd zdôrazňuje, že je povinnosťou každého rodiča a zvlášť rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa osobne nestará, vyvíjať maximálne možné úsilie, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v zodpovedajúcom rozsahu tak, aby mohli byť uspokojované odôvodnené potreby dieťaťa. Bolo by nespravodlivé žiadať od rodiča, ktorý sa o dieťa aj osobne stará, aby ešte aj sám alebo v podstatnej miere sám znášal výdavky maloletého dieťaťa, ktoré má dvoch rodičov. Zníženie výživného v takom prípade by len podporovalo nezodpovedný prístup rodiča k plneniu jeho rodičovských povinností a bolo by v rozpore so zásadami Zákona o rodine, v zmysle ktorých na výživu dieťaťa prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností. V danej veci je dokonca vysoko pravdepodobné, že hoci otec detí nemá na Slovensku uzavretý zamestnanecký vzťah a nemôže tak predložiť potvrdenie o príjme od jeho zamestnávateľa a len uvádza príjmové pomery z nepravidelných „brigád“ 450,- až 550,-Eur mesačne, má podľa názoru súdu pravdepodobne dostatočný príjem, keďže nebol nútený ani požiadať úrad práce o sprostredkovanie nejakého zamestnania a zo svojho príjmu si určenú vyživovaciu povinnosť k deťom riadne plní.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody mal súd za preukázané, že zníženie výživného nie je dôvodné, preto návrh otca v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).