Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. XXX, zast. JUDr. Zuzanou Katkovčinovou, advokátkou, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744971, sp.zn.: zo dňa 01.12.2015, ktorým bol účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 635,38 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 561,68 eur od 13.12.2012 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150,- eur, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 39,27 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 119,74 eur a to v celom rozsahu.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia, vo výške 298,32 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z a m i e t a návrh žalobcu na odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.05.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom sp. zn. zo dňa 01.12.2015, ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť záväzok vo výške 635,38 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 561,68 eur od 13.12.2012 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150 eur, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 39,27 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 119,74 eur. Žalobca zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.02.2009 uzavrel ako dlžník s VÚB bankou, a.s., ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXCLXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 630 eur s dobou splatnosti 36 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky. Čl. IX VOP obsahuje aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej sa všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodovať v

rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž bánk podľa zákona č. 510/2002 o platobnom styku. Vzhľadom k tomu, že žalobca prestal úver pravidelne splácať, VÚB banka, a.s. ako veriteľ postúpila dňa 21.12.2012 svoju pohľadávku na žalovaného - postupníka. Dňa 18.08.2013 podpísal žalobca Dohodu o uznaní záväzku spolu s Rozhodcovskou zmluvou a Dotazníkom k dohode o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluve. Nie je však pravdou, že tak urobil na vlastnú žiadosť ako sa v dotazníku uvádza a je vylúčené, aby v čase keď predmetné listiny podpísal mal vedomosť o tom, aké právne následky jeho konanie spôsobí. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že žalobca tieto dokumenty podpísal na pokyn p. W., zástupcu žalovaného, ktorý osobne žalobcu kontaktoval, a to návštevou v mieste trvalého bydliska. Žalobcovi pred podpísaním vyššie uvedených dokumentov nebolo podané žiadne bližšie vysvetlenie, a to hlavne v časti uznania premlčaného záväzku a jeho následkov, a teda je viac než pravdepodobné, že po dôkladnom objasnení tejto skutočnosti by žalobca vedome a dobrovoľne takúto dohodu nepodpísal. Rozhodcovská zmluva podpísaná žalobcom toho istého dňa nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, teda ešte pred vznikom sporu, čo malo za následok, že žalobca v dobrej viere a nedostatočnej znalosti právnych predpisov podpísal, teda uznal už premlčaný dlh spolu s rozhodcovskou zmluvou v domnení, že jeho záväzok bude splácať v znížených mesačných splátkach po 10 eur. Na základe vyššie uvedených dokumentov mu bol dňa 10.02.2016 doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. zo dňa 01.12.2015. Žalobcovi síce bola dňa 16.06.2015 doručená výzva na označenie rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie rozhodcovského konania, avšak nemá právnické vzdelanie ani nie je známy právnickej terminológie. Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a vyplýva aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa - oprávneného. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Príslušný rozhodcovský súd dostatočne nepreskúmal, či existujú dôvody na vydanie rozhodcovského rozsudku v prípade žalobcu, Stály rozhodcovský súd mal za to, že uznať možno aj premlčaný dlh, avšak iba v prípade, že ten, kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní v čase jeho uznania, čo je dôvodom na podanie žaloby o zrušenie napádaného rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 v zákonom stanovenej lehote 3 mesiace odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný doručil súdu dňa 15.06.2016 vyjadrenie v ktorom s podaným žalobným návrhom nesúhlasil nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Má za to, že žalobca neuviedol jedinú relevantnú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca vo svojom návrhu síce poukázal na to, že rozhodcovskú zmluvu považuje za neplatnú, nakoľko nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, nebolo k nej dané bližšie vysvetlenie a žalobca ju podpísal v dobrej viere a nedostatočnej znalosti právnych predpisov. Dňa 18.08.2013 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku, v ktorej uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa ho splatiť. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Zároveň žalobca v čl. 2 bod 2.1 Dohody vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalovaný má za to, že pre posúdenie premlčania je na daný vzťah nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o absolútny obchodno - záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 18.08.2013. Žalobca sa slobodne rozhodol uzavrieť so žalovaným Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Predmetná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobca nemal možnosť oboznámiť. Žalobca zároveň dňa 18.08.2013 vyplnil a podpísal Dotazník k dohode o uznaní pohľadávky a k Rozhodcovskej zmluve, v ktorom vyjadril jednoznačné súhlasné stanovisko okrem iného aj s tým, že je v prípade nesplnenia záväzku podľa Dohody o uznaní záväzku ochotný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zároveň vyhlásil, že chce Rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Žalobca mal možnosť v predmetnom dotazníku vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas k jednotlivým tézam. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobca bol informovaný o podmienkach Dohody o uznaní záväzku ako aj Rozhodcovskej zmluvy a považuje ich za platné. Žalovaný zastáva názor, že Rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa smernice Rady 93/13/EHS.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe.

Žalobca na pojednávaní súdu dňa 17.06.2016 uviedol, že úver z VÚB banky, a.s. zobral ešte v čase, keď žila jeho manželka. Následne však jeho manželka ochorela, z toho dôvodu boli bez peňazí, preto úver prestal splácať. Potom za ním prišiel domov pán W., že z úveru je potrebné niečo platiť, aspoň 10 eur mesačne. Podpísal Dohodu o uznaní záväzku, dotazník aj rozhodcovskú zmluvu, tento pán mu však nevysvetlil, čo podpisuje, preto on ani nevedel, čo podpísal. Nevie, čo je to premlčanie. Doklady, ktoré sú vypísané rukou, nevypisoval on, doniesol ich pán W. už vyplnené na podpis. Nevysvetľoval mu nič ohľadom Rozhodcovského súdu. Z rozhodcovského súdu mu prišla nejaká výzva, on ju však nereflektoval, pretože v tom čase ešte riešil svoju chorú manželku. Nevie, čo je to rozhodcovský súd alebo rozhodca. Je si vedomý toho, že má ešte určitý dlh, a tento je ochotný splatiť.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, poukázala na písomné vyjadrenie zo dňa 13.06.2016.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, s pripojenými spisom rozhodcovského súdu, vyjadrením žalovaného k návrhu na začatie konania, a výsluchom žalobcu a prednesom jeho právnej zástupkyne a zistil tento skutkový stav :

Dňa 04.02.2009 bola medzi právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou VÚB banka, a.s. a žalobcom uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebného úveru. Vzhľadom k tomu, že žalobca prestal pravidelne splácať poskytnutý úver, VÚB banka, a.s. ako veriteľ postúpila ku dňu 21.12.2012 svoju pohľadávku s prísl. na žalovaného - postupníka. Následne žalovaný ako dlžník a spotrebiteľ s novým veriteľom - žalobcom, na vopred pripravených formulárových tlačivách dňa 18.08.2013 podpísal žalobca Dohodu o uznaní záväzku, Rozhodcovskú zmluvu a Dotazník k dohode a uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluve. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž rozhodcovským rozsudkom sp. zn. zo dňa 01.02.2015 zaviazal žalobcu povinnosťou uhradiť záväzok vo výške 635,38 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 561,68 eur od 13.12.2012 do zaplatenia, náklady inkasného konania vo výške 150 eur, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 39,27 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 119,74 eur.

Z pripojeného rozhodcovského spisu vyplýva, že žalobca prevzal vyššie citovaný rozhodcovský rozsudok dňa 10.02.2016. Žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal žalobca dňa 04.05.2016, a teda je zachovaná lehota 3 mesačná lehota odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 46 ods. 1, zákona č. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 53 ods. 1, Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného uvádza demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok. Keďže ide o demonštratívny výpočet, je tu daná možnosť posúdiť aj iné podmienky za neprijateľné a nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004, súd posúdil rozhodcovskú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa písm. g) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného - VÚB bankou, a.s., a žalobcom, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalovaného ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobcu v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v súlade s nepriami účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS).

V posudzovanej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 01.12.2015 W.. L. W., rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž. Z predmetného rozhodcovského rozsudku a z vyjadrení účastníkov konania a doložených listín vyplýva, že rozhodcovský súd svoju právomoc založil na základe písomnej Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako novým veriteľom po postúpení pohľadávky a žalovaným ako dlžníkom dňa 18.08.2013 na vopred žalobcom pripravenom tlačive. Bola mu daná na podpis spolu s ďalšími listinami a to Uznaním dlhu a dohodou o splátkach a Dotazníkom, tiež na žalobcom vopred pripravených tlačivách. Žalovaný vypovedal, že si myslel, že podpisuje len dohodu o splácaní dlhu v splátkach. Uvedeným tlačivá ani nečítal, údaje vyplnil žalobca, respektíve p.W., ktorý mu povedal, že vystupuje za novú firmu a dlh treba splácať a dohodnúť sa na splátkach. Nič mu nevysvetľoval a nič nečítal a povedal mu len, kde sa má podpísať. Žalovaný bol vtedy doma, zomrela mu manželka a bol v zlom psychickom stave. Žalobca prišiel až za ním domov s pripravenými papiermi,

ktoré žalobca vyplnil. Nevie a nerozumie nič o uznaní dlhu, o rozhodcovi, myslel si, že podpisuje len splátky starého dlhu. Nevedel, že dlh bol v tom čase už aj premlčaný.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali svoju právomoc. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú úplne na mieste.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.08.2013 žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že by žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená rozhodcovská zmluva a prednostné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Vznik rozhodcovskej zmluvy teda vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. V tomto prípade je zrejmé, že v rámci kontraktácie nedošlo k naplneniu zákona, žeby s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec žalovaného najprv poučil žalobcu a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Ako to vyplýva z výpovede žalobcu na pojednávaní, zamestnanec žalovaného ho navštívil doma, dal mu podpísať vopred pripravené dokumenty - Dohodu o uznaní záväzku, Rozhodcovskú zmluvu a Dotazník bez toho, aby mu niečo vysvetľoval. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť práva neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v čo najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôžu byť na ujmu.

Podľa názoru súdu je preto dojednanie rozhodcovskej zmluvy v tomto konkrétnom prípade neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza, spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalobca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, nakoľko túto mu predložil zamestnanec žalovaného vo vopred pripavenej forme.

Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 18.08.2013, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku sp. zn. zo dňa 01.12.2015, súd nepovažuje za individuálne dojednanú. Je zrejmé, že bola pripravená na vopred pripravených formulároch, rovnako ako aj Dohoda o uznaní záväzku, a dotazník, ide teda o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatné.

Rovnako takýto postup žalobcu ako veriteľa pri vopred pripravených tlačivách na uznanie dlhu pod zámienkou splátok, dotazník a rozhodcovská zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a preto je takýto právny úkon - rozhodcovská zmluva neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd poukazuje aj na to, že Dohodou o uznaní záväzku došlo k uznaniu už aj čiastočne premlčaného dlhu. Len samotná citácia v bode 2.1 v poslednej vete, že účastníci vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je nedostatočná, neurčitá a nezrozumiteľná. Rovnako aj samotný dlh, ktorého sa

to malo týkať nie je určito a zrozumiteľné špecifikovaný. Žalovaný mohol mať napr. viac rôznych úverov vo VÚB, a.s. Text v dohode, že ide o záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom - VÚB bankou, a.s., nie je v nej uvedené ani číslo zmluvy, ani dátum jej uzatvorenia, nestačí na objektívnu špecifikáciu uznanej pohľadávky. V každej Dohode a uznaní musí byť predmetná pohľadávka, respektíve záväzok - dlh určito a zrozumiteľne popísaný a uvedený, aby bol nezameniteľný, čo v tomto prípade splnené nie je. V takomto prípade nastupuje absolútna neplatnosť takéhoto právneho úkonu nielen pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa § 37 ods. 1, t.j. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ide pritom o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo - z úradnej povinnosti. Aj veriteľ - žalobca si musí strážiť svoje práva, napríklad sledovať premlčanie a podobne a nie následne cez pochybné uznanie dlhu dosiahnuť napríklad predĺženie premlčacej lehoty na vymáhanie svojej pohľadávky, zneužijúc slabšiu zmluvnú stranu.

Do úvahy sa berie priemerná zdatnosť spotrebiteľa, v tomto prípade z výpovede žalobcu na pojednávaní bolo zistené, že tento ani nevedel čo podpisuje, myslel si že podpisuje splácanie svojho dlhu v splátkach po 10 eur a nerozumie ani pojmom uznanie dlhu, premlčanie, rozhodcovská zmluva, pričom mu to žalobcom ani nebolo vysvetlené. Uvedená dohoda o uznaní záväzku je neplatná aj pre svoju neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pretože v nej nie je presne špecifikované, o aký záväzok sa medzi účastníkmi tejto dohody jedná. Nestačí len konštatovanie, že ide o záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom - VÚB bankou, a.s., nie je v nej uvedené ani číslo zmluvy, ani dátum jej uzatvorenia.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Z dôvodov porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa, nakoľko takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy súd jednoznačne považuje za porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, súd teda zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. zo dňa 01.12.2015 podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd návrh žalobcu na odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku zamietol z toho dôvodu, že už predchádzajúcim výrokom ho zrušil a preto je bezpredmetné o tomto návrhu rozhodovať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol úspešný žalobca, nakoľko súd jeho návrhu vyhovel, preto mu priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 298,32 eur (4 krát hl. úkon po 66 eur podľa § 11 ods. 1 psím b), § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia,2. Podanie žaloby na súd 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 17.06.2016, 4. Porada s klientom dňa 15.06.2016 + 4 krát režijný paušál po 8,58 eur) vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 v znení noviel.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní neúspešný a žalobca je od súdnych poplatkov oslobodení v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 331,50 eur podľa položky 3 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.