Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5C/39/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci žalobcov v rade 1/ Z. K., J.. XX.XX.XXXX, G. V. N. Č.. XX, v rade 2/ L. H., J.. XX.XX.XXXX, G. V. N. Č.. XX, v rade 3/ M. K., J.. XX.XX.XXXX, G. O., J. S. Č.. X, právne zastúpených JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova č. 468/31 proti žalovanému K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. O. Č.. X, XXX XX G., korešpondenčná adresa P.Q..G. Č..XX, XXX XX G. Č.. XXX, právne zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom Revúca, Námestie slobody č. 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd určuje, že žalobcovia Z. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, L. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX a M. K., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku KNE č. XXXX o výmere 21 410 m2 - trvalé trávnaté porasty, ležiaceho v kat. úz. V., zapísaného na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, odbor katastrálny a to každý v spoluvlastníckom podiely 1/3-ina.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v rade 1/ - 3/ trovy konania a to každému samostatne vo výške 99,50 € a spoločne trovy právneho zastúpenia vo výške 967, 17 € na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.04.2014 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to parcele registra E č. XXXX o výmere 21 410 m2 - trvalý trávnatý porast, ležiacej v kat. úz. V., zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor a to každý v rozsahu 1/3-ina. V odôvodnení návrhu uviedli, že ich právni predchodcovia - rodičia S. K. a M. K., V.. N. nadobudli uvedenú nehnuteľnosť kúpou od pôvodnej vlastníčky Z. H., V.. P. kúpnopredajnou zmluvou z 20.07.1940. Z tohto dôvodu bola nehnuteľnosť odpísaná z pôvodnej pozemkovoknižnej vložky č. XXX vedenej na Okresnom úrade katastrálnom odbore Revúca (kde bola zapísaná vo vlastníctve Z. H.) a bola zapísaná do pozemkovoknižnej vložky č. XXX. Po smrti právneho predchodcu žalobcov 1 - 3 S. K., nadobudla podľa dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote zo dňa 30.11.1966 sp. zn. D 392/66 jeho podiel na nehnuteľnosti M. K., V.. N. a po jej smrti nadobudli túto nehnuteľnosť na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.07.1966 sp. zn. žalobcovia v rade 1/ až 3/, každý v 1/3-ine. Pri vybavovaní listu vlastníctva žalobcovia zistili, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľnosti zapísané v prospech žalovaného na základe osvedčenia o dedičstve D 1241/95, keďže v rámci dedičského konania po právnom predchodcovi žalovaného bola táto nehnuteľnosti pravdepodobne omylom zahrnutá do dedičstva. Uviedli, že na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem, nakoľko bez vyznačenia ich vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti nemôžu vykonávať akékoľvek dispozičné právo s touto nehnuteľnosťou a ich postavenie je neisté.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný na liste vlastníctva na základe osvedčenia o dedičstve D 1241/95 - Z 807/98. Od r. 1998 sa stal dobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti a má za to, že sa stal jej vlastníkom vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

K tomuto vyjadreniu žalobcovia v rade 1/ - 3 uviedli, že pokiaľ žalovaný ako dedič po svojom právnom predchodcovi dal do dedičstva zahrnúť aj nehnuteľnosť, o ktorej musel vedieť že poručiteľovi nepatrila, nemohol byť dobromyseľným držiteľom tejto nehnuteľnosti.

V konaní neboli medzi účastníkmi sporné skutočnosti týkajúce sa nadobudnutia prejednávanej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov v rade 1 - 3 a samotnými žalobcami, ktoré žalovaný nespochybnil. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že nehnuteľnosť bola v dedičskom konaní vedenom po právnom predchodcovi žalovaného prededená na žalovaného, na základe čoho bolo vyznačené jeho vlastnícke právo v katastri nehnuteľností. Žalovaný nespochybňoval, že nehnuteľnosť bola zahrnutá do dedičstva po jeho právnom predchodcovi nesprávne, omylom notára. Medzi účastníkmi však bolo sporné, či od takéhoto, aj keď nesprávneho prejednania dedičstva po právnom predchodcovi žalovaného, resp. od zápisu osvedčenia o dedičstve do katastra nehnuteľností (vrátane vlastníckeho práva žalovaného k pozemku, ktorý je predmetom konania), žalovaný túto nehnuteľnosť vydral a nadobudol takýmto spôsobom vlastnícke právo k nej.

Dokazovanie súd vykonal výsluchmi žalobcov v rade 1/ a 2/ a žalovaného a listinnými dôkazmi a to výpismi z LV č. XXX zo dňa 17.11.2010, 27.05.2013, 31.03.2014, 20.02.2015, 04.09.2015, 10.11.2015 a 20.05.2016, úplným výpisom z LV č. XXX (čl. 126 - 128), výpismi z pozemkovoknižných vložiek č. XXX a č. XXX pre kat. úz. V., vedených na Okresnom úrade Revúca, katastrálny odbor, rozhodnutím Štátneho notárstva zo dňa 30.11.1966, D392/66-9, osvedčením o dedičstve zo dňa 18.07.1996 sp. zn. , vydaným notárkou JUDr. Hildou Hablak, z pripojeného spisu - doručenkou preukazujúcou doručenie osvedčenia o dedičstve Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, odbor katastrálny, kúpnopredajnou zmluvou uzavretou medzi Z. H., rod. P. a D. X., V.. P. ako predávajúcimi a S. K. a M. K., V.. N. ako kupujúcimi, vyjadrením Obce V.Á. zo dňa 20.01.2015, vyjadreniami spoločnosti Poľnoblh s.r.o., návrhom nájomnej zmluvy č. 174/2011 a prílohou k nemu, listom spoločnosti Poľnoblh s.r.o. zaslaným žalovanému, poštovým podacím hárkom, upovedomením o začatí exekúcie, o zriadení záložného exekučného práva na nehnuteľnosť a exekučným príkazom na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť v exekúcii vedenej na úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 9297/10 a doručenkami k nim, exekučným spisom súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, EX 3352/2014 z neho najmä upovedomením o začatí exekúcie, upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva, exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva a doručenkami k nim, odpoveďou Okresného úradu Revúca katastrálny odbor na žiadosť súdu zo dňa 10.11.2015 (čl. 150), odpoveďami súdnych exekútorom JUDr. Ivana Luttera a JUDr. Miroslava Frigu na žiadosť súdu (čl. 235 a 237) a pripojeným dedičským spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. D1241/95 po poručiteľovi Ľ. X. - z toho návrhom na dodatočné prejednanie dedičstva, pozemkovoknižnými vložkami obsiahnutými v tomto spise, identifikáciou parciel k pozemkovoknižným vložkám, osvedčením o dedičstve zo dňa 28.05.1997, č.k. -56, Dnot161/95 vydaným notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, doručenkami týkajúcimi sa doručovania osvedčenia o dedičstve Okresnému úradu, odbor katastrálny Rimavská Sobota, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z kúpnej zmluvy a pozemkovoknižnej vložky č. XXX pre kat. úz. V. vedenej na Okresnom úrade Revúca, odbor katastrálny mal súd preukázané, že nehnuteľnosť parc. č. XXXX o výmere 21 410 m2 - lúka E., zapísanú v PKN vl. č. XXX nadobudli na základe kúpnopredajnej zmluvy z 20.07.1940 právni predchodcovia žalobcov v rade 1 až 3 - S. K. a M. K., V.. N.. Po odkúpení nehnuteľnosti bola predmetná parcela odpísaná z PKN vložky č. XXX a bola zapísaná do PKN vložky č. XXX pre kat. úz. V.. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo na tejto PKN vložke zapísané v prospech nadobúdateľov S. K. a M. K., V.. N. pre každého v 1-ici.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote zo dňa 30.11.1966, č.k. -9 mal súd preukázané, že ním spoluvlastnícky podiel S. K. vo veľkosti 1-ica k PKN parc. č. XXXX evidovanej v PKN vložke č. XXX, kat. úz. V. nadobudla v dedičskom konaní manželka poručiteľa, M. K.Á..

Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 18.07.1996, sp. zn.- , vydaného notárkou JUDr. Hildou Hablak, mal súd preukázané, že v dedičskom konaní po poručiteľke M. K., vlastnícke právo k nehnuteľnosti PKN parc. č. XXXX o výmere 21 410 m2 zapísanej v PKN vl. č. XXX kat. úz. V. nadobudli žalobcovia v rade 1 až 3, každý v 1/3-ine. Z doručenky nachádzajúcej sa v dedičskom spise mal súd preukázané, že predmetné osvedčenie o dedičstve bolo doručené na zápis do katastra nehnuteľností Okresnému úradu v Rimavskej Sobote, odbor katastra nehnuteľnosti dňa 04.10.1996. Zápis osvedčenia o dedičstve do katastra nehnuteľností z dôvodu, ktorý vykonaným dokazovaním nebol zistený, Okresný úrad v Rimavskej Sobote nevykonal.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II týkajúceho sa konania o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi Ľ. X., sp. zn. mal súd preukázané, že dňa 02.10.1995 podala M. X. - manželka poručiteľa návrh na dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi a to nehnuteľností ležiacich v kat. úz. V. zapísaných v PKN vložkách č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX vedených na Okresnom úrade Rimavská Sobota, odbor katastrálny. Za účelom prejedania tohto novoobjaveného majetku si notárka vyžiadala z Okresného úradu odbor katastra nehnuteľností príslušné PKN vložky a identifikáciu parciel k nim, okrem iného aj PKN vl. č. XXX. V identifikácii parciel v tejto PKN vložke bola vtedajšou Správou katastra Rimavská Sobota zidentifikovaná aj parc. č. XXXX - lúka o výmere 21 410 m2 a to tak, že na túto v danom čase nebol založený list vlastníctva a nebolo vo vzťahu k nej zapísané vlastnícke právo v prospech iného vlastníka. Novoobjavený majetok bol prejednaný dňa 28.05.1997 za účasti dedičov poručiteľa K. H. - žalovaného, F.. Ľ. X. - syna poručiteľa, S.. Ľ. O., dcéry poručiteľa, K.. M. H. - dcéry poručiteľa. Do dedičstva po poručiteľovi bola zahrnutá aj parc. č. XXXX o výmere 21 410 m2 z PKN vl. č. XXX kat. úz. V., hoci v danom čase bola táto parcela už z PNK vložky odpísaná a bola zapísaná v inej PKN vložke. Celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudol žalovaný K.. Osvedčenie o dedičstve bolo dňa 11.07.1997 doručené na Okresný úrad Revúca, odbor katastrálny na zápis do katastra nehnuteľnosti. Z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor pre kat. úz. V. vyplynulo, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti bolo na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1241/95 zapísané v prospech žalovaného pod číslom zmeny Z XXX/XX.

Z oznámenia Obce V. vyplynulo, že daň z nehnuteľnosti za uvedený pozemok platí spoločnosť Poľnoblh s.r.o. so sídlom Ždiar č. 473.

Z vyjadrenia spoločnosti Poľnoblh s.r.o. doručeného súdu dňa 15.06.2015 vyplynulo, že spoločnosť Poľnoblh obhospodaruje nehnuteľnosti v kat. úz. V.. Spoločnosť dňa 26.04.2012 odoslala žalovanému na adresu trvalého pobytu návrh nájomnej zmluvy č. 174/2011 s prílohami - špecifikáciou pozemkov a sprievodným listom. Nájomnú zmluvu spoločnosť neeviduje ako vrátenú (podpísanú) žalovaným. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.06.2016 spoločnosť Poľnoblh, s. r. o. uviedla, že KNE parcelu č. XXXX o výmere 21 410 m2 nevyužíva na poľnohospodárske účely, nakoľko je to les a na poľnohospodárske účely sa využívať nedá. Uviedli, že užívajú pre svoju činnosť nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX kat. úz. V., KNC parc. č. XXXX, XXXX a KNE parc. č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/ X, XXXX/X M. XXXX/X. Tieto parcely užívajú na základe § 15 ods. 5 Zák. č. 504/2003 Z.z. (pozn. súdu správne má byť § 12 ods. 5 Zák. č. 504/ 2003 Z. z.), podľa ktorého „ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona; to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku“. Uviedli, ďalej, že nájomné žalovanému vyplatené nebolo, pretože nedošlo k prevzatiu poštovej poukážky.

Z oznámení súdnych exekútorov bolo preukázané, že spoločnosť Poľnoblh, s. r. o. nepoukazovala žiadne peňažné prostriedky za užívanie tejto nehnuteľnosti ani súdnym exekútorom, ktorí vedú proti žalovanému exekučné konania.

Zo správy Pozemkového spoločenstva Ratkovská Suchá vyplynulo, že pozemok parc. KNE č. XXXX tvorí spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť podľa § 12 ods. 1 až 4 zák. č. 97/2013, kde členstvo vzniká zo zákona na základe identifikácie z listov vlastníctva. Spoločenstvo za vlastníka pozemku považuje žalovaného. Spoločenstvo so žalovaným nejednalo, pretože v týchto porastoch nevykonáva žiadnu činnosť.

Podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.1983 dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.1983 ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na štátnom notárstve medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo záujmu spoločnosti, štátne notárstvo ju schváli a potvrdí podľa nej nadobudnutie dedičstva.

Podľa § 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Podľa § 134 ods. 3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení držiteľom je ten kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Žalobcovi v rade 1 až 3 sa v konaní domáhali určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku špecifikovaného v návrhu. Predtým než súd pristúpil k vecnému preskúmaniu návrhu žalobcov skúmal, či majú na takomto určení naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení (Rozsudok NS ČR, sp. zn. ). Žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podanou proti osobe, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľnosti, možno dosiahnuť úpravu tvoriacu právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi, pretože rozsudok, ktorým súd určí vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti môže byť podkladom pre zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Teda ním dôjde ku konečnému vyriešeniu právnych vzťahov medzi účastníkmi a tým aj k odstráneniu stavu právnej neistoty navrhovateľa, prípadne aj žalovaného. Preto mal súd za to, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení.

Žalobcovia v rade 1 až 3 sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, parc. registra „E“ č. XXXX o výmere 21 410 m2, ležiacej v kaz. úz. V., zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, odbor katastrálny. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že právni predchodcovia žalobcov, ich rodičia S. K. a M.G. K. nadobudli predmetnú nehnuteľnosť kúpou v roku 1940 podľa uhorského obyčajového práva. Následne spoluvlastnícky podiel S. K. nadobudla právna predchodkyňa žalobcov v rade 1 až 3 M.G. K. dedením v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v rade 1 a 3 nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti od právnej predchodkyne M. K. dedením

v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka a to každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina. Žalobcom teda svedčí súvislý rad právnych titulov, na základe ktorých na nich prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania a to v rozsahu ako ho žiadajú určiť.

V konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti od času, kedy ho nadobudli žalobcovia v rade 1 až 3 nenadobudol žalovaný. Ten tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť vydržal, pretože bol jej dobromyseľným držiteľom po dobu minimálne 10 rokov a to od prejednania dedičstva po jeho právnom predchodcovi Ľ. X.Á., kedy bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do dedičstva, ktoré v celosti nadobudol žalovaný, najneskôr však od zápisu vlastníckeho práva žalovaného k dotknutej nehnuteľnosti na list vlastníctva (v roku 1998).

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 upravuje vydržanie ako osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom a táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu a to napríklad v prípade, ak zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je (viď. Uznesenie NS SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. ).

Podmienkami vydržania sú a) spôsobilý predmet vydržania, b) existencia oprávnenej držby a c) nepretržitosť držby po zákonom stanovenú vydržaciu dobu.

Prvý z predpokladov vydržania vlastníctva u žalovaného - teda existencia spôsobilého predmetu vydržania, v danom prípade splnený bol.

Druhým predpokladom je oprávnená - dobromyseľná držba. Držba veci predstavuje faktické panstvo nad vecou. Predpokladá vôľu vec držať pre seba, svojím menom, nakladať s vecou ako s vlastnou (animus possidendi) a faktické ovládanie veci - nakladanie s ňou (corpus possesionis). Právna teória a judikatúra zhodne uvádzajú, že podstata nakladania s vecou nespočíva v jej fyzickom ovládaní. Corpus possessionis má ten, kto vstupuje ohľadne veci do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne považované za prejav moci nad vecou, teda za nakladanie s vecou. To má samozrejme predovšetkým ten, kto vec fyzicky ovláda, resp. užíva. Fyzické ovládanie veci, resp. jej užívanie je však len jedným z možných spôsobov nakladania s vecou. Záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto s ohľadom na zvyklosti, skúsenosti a všeobecné názory, s vecou nakladá. To je zjavné napríklad pri pozemkoch, kde držiteľ pozemku nemusí naň celé roky vstúpiť, môže ho nechať ležať ľadom, ale aj tak, pokiaľ držbu pozemku neuchopí niekto iný, bude stále jej držiteľom. Faktické ovládanie veci je v podstate výkon právneho práva nad vecou, ide viac o vykonávanie obsahu vlastníckeho práva. (viď.: Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.01.2002, sp. zn. , zo dňa 31.01.2006, , zo dňa 25.03.2015 sp. zn. , tiež Švestka, J., Spáčil, J. Škárová, D., Hulmák, M. a kol.: Občanský zákonník I. Velké komentáre, C.H.BECK, 1. Vydanie, 2008, str. 667, Spáčil, J.: Ochrana vlastnictví a držby v občanském zákonníku, C.H.BECK, 2002, str. 189, Fekete, I.: Občiansky zákonník Veľký komentár, 2. Zväzok, EuroCodex 2016, str. 106, tiež). Držiteľ môže držbu vykonávať aj prostredníctvom tretej osoby - svojho detentora, na základe vecného alebo záväzkového práva alebo aj bez právneho dôvodu (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.03.2015 sp. zn. ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že držiteľ síce vec nemusí fyzicky ovládať, ale nemôže byť ani úplne pasívny. Držba je, na rozdiel od vlastníctva, stav faktický, nie právny, hoci v niektorých prípadoch tiež požíva právnu ochranu alebo s ňou môžu byť spájané právne následky. Preto, aby o držbe veci bolo vôbec možné hovoriť, držiteľ vec musí buď fyzicky držať alebo užívať, alebo musí vykonávať právne panstvo nad vecou. Držba veci spočíva vo výkone obsahu vlastníckeho práva, pričom dôraz je kladený na slovo "výkon". Držba ako faktický stav vzniká, keď sa jej niekto ujme. Spôsoby, akými sa tak môže stať, sú rôzne. Napríklad pri hnuteľných veciach tradíciou, pri nehnuteľnostiach vstupom na pozemok, ohradením pozemku, ale s ohľadom na vyššie uvedené sa osoba môže ujať držby aj uskutočnením nejakého právneho úkonu týkajúceho sa veci, alebo vstupom do jednania o takomto právnom úkone

(napr. o zmluve), zaplatením dane z nehnuteľnosti a podobne. Za stavu, keď osoba vec nielenže fyzicky nedrží resp. neužíva, ale ani nijakým spôsobom nevykonáva právne panstvo nad vecou, držba nevzniká.

V predmetnom prípade súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by žalovaný pozemok parc. reg. „E“ č. XXXX fyzicky ovládal alebo užíval, resp. bral z neho úžitky. Tieto skutočnosti ani sám žalovaný v konaní netvrdil. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané ani to, že by žalovaný od doby, odkedy bol ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva, resp. od prejednania dedičstva po jeho právnom predchodcovi, vo vzťahu k nehnuteľnosti uskutočnil akýkoľvek úkon (prejav vôle), ktorý by objektívne bolo možné považovať za prejav právneho panstva žalovaného nad vecou. Žalovaný neplatil za uvedenú nehnuteľnosť daň z nehnuteľnosti, neuskutočnil ohľadne tejto nehnuteľnosti žiadny právny úkon, dokonca ani nevstúpil do žiadnych jednaní s fyzickou alebo právnickou osobou, či už ohľadom uzatvorenia zmluvy týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti alebo z iného dôvodu. Návrh zmluvy nájomnej zmluvy, ktorú žalovanému zaslala spoločnosť Pohľnoblh, s. r. o. žalovaný nepodpísal, ale spoločnosti ani nedal negatívnu odpoveď ohľadom návrhu, na tento vôbec nereagoval. Žalovaný nijakým spôsobom nejednal s Pozemkovým spoločenstvom Ratkovská Suchá. Žalovaný bol po celý čas od zápisu jeho vlastníctva k nehnuteľnosti na list vlastníctva pasívny. Zo žiadneho jeho konania nevyplýva, že sa vôbec chopil (ujal) držby žalovanej nehnuteľnosti.

Právny zástupca žalovaného uvádzal, že iné osoby so žalovaným jednali ako s vlastníkom. Je pravdou, že iné osoby - Pozemkové spoločenstvo, súdni exekútori, daňový úrad, spoločnosť Poľnoblh považovali žalovaného za vlastníka prejednávanej nehnuteľnosti z dôvodu, že bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu (§ 151b ods. 1 však nepredstavuje výkon právneho panstva nad vecou žalovaným a teda z neho nemožno vyvodzovať jeho držbu veci. O výkon držby by sa jednalo len v prípade, ako by k zriadeniu záložného práva došlo zmluvou uzavretou žalovaným. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by Pozemkové spoločenstvo Ratkovská Suchá so žalovaným akýmkoľvek spôsobom jednalo. Bolo síce preukázané, že spoločnosť Pohľnoblh s. r. o. žalovanému zaslala návrh nájomnej zmluvy, tiež z dôvodu, že mu podľa zápisu v katastri nehnuteľností svedčilo vlastnícke právo k nej, žalovaný však, ako bolo vyššie uvedené, na tento nijakým spôsobom, ani pozitívne ani negatívne nereagoval, teda so spoločnosťou o návrhu na uzavretie zmluvy nijako nejednal a v tomto ohľadne nevykonával právne panstvo nad vecou.

Pre vznik držby k nehnuteľnej veci nestačí, že osoba je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti. Držba, ako bolo vyššie uvedené, predpokladá faktické ovládanie veci - teda nakladanie s ňou. Držba, na rozdiel od vlastníckeho práva, je stav faktický, nie právny a púhy zápis vlastníckeho práva osoby v katastri nehnuteľností neznamená, že táto osoba je aj držiteľom veci. Zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností nesvedčí aj o držbe veci z jednoduchého dôvodu, že vlastník veci nemusí vždy byť aj držiteľom veci. Pokiaľ sa držby veci ujme iná osoba ako vlastník, stáva sa táto osoba jej držiteľom, pričom vlastníctvo zostáva zachované. Napríklad v prípade odcudzenia veci vlastníkovi sa jej držiteľom stáva zlodej, vlastníctvo však zostáva zachované. To isté platí aj vo vzťahu k nehnuteľným veciam. Aj držby nehnuteľnej veci sa môže ujať a vec môže držať iná osoba ako vlastník. Preto púhy zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností nepreukazuje a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodzovať, že osoba, ktorej zápis svedčí, je aj držiteľom veci.

Žalovaný nepreukázal ani to, že držbu vykonával prostredníctvom svojho detentora (právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný držbu vykonával prostredníctvo svojho detentora, spoločnosti Poľnoboh s. r. o.). O výkon držby prostredníctvom detentora ide vtedy, ak držiteľ vec fyzicky neovláda a neužíva ju preto, lebo jej užívanie prenechal tretej osobe, napríklad na základe nájomnej zmluvy (a to bez ohľadu na jej platnosť), na základe zmluvy o výpožičke, alebo len na základe prenechania veci do faktického užívania (napr. Rozsudok NS ČR zo dňa 25.03.2015, sp. zn. ). Držba veci prostredníctvom detentora však predpokladá, že detencia vznikla a odvíja sa od úkonu držiteľa veci, ktorý túto vec prenechal na užívanie tretej osobe. Nie zo samotnej detencie veci treťou osobou, ale práve z prejavu, ktorým držiteľ vec svojmu detentorovi prenechal, vyplýva držba veci. Spoločnosť Poľnoblh s.r.o. nemožno považovať za detentora dotknutého pozemku jednak preto, že nebolo preukázané, že tento pozemok spoločnosť užíva (v oznámení doručenom súdu dňa 06.06.2016 uviedla, že tento pozemok neužíva, užíva len iné pozemky vo vlastníctve žalovaného zapísané na liste vlastníctva č. XXX.), však aj keby tomu tak bolo, bola by spoločnosť detentorom pozemku len na základe zákonnej domnienky vzniku nájomnej zmluvy podľa § 12 ods. 2 Zák. č. 504/ 2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov a nie z dôvodu, že jej nehnuteľnosť dal do detencie žalovaný uzavretím nájomnej zmluvy (hoc aj neplatnej).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v konaní nepreukázal, že bol držiteľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetnom konania a že jej držbu vykonával po zákonom predpokladanú dobu. Nepreukázal teda, že boli splnené podmienky pre nadobudnutie jeho vlastníctva k tejto veci vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo na druhej strane preukázané, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti svedčí žalobcom v rade 1 až 3 a to každému v 1/3-ine. Preto súd určil, že žalobcovia v rade 1 až 3 sú vlastníkmi danej nehnuteľnosti v tomto rozsahu.

Právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že žalobcovia sa určenia vlastníckeho práva domáhali po 18-tich rokoch od zápise vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností a takého konanie je v rozpore s dobrými mravmi a že na dĺžku času po ktorej sa domáhajú určenia vlastníctva treba prihliadnuť jednak pri určení dobrej viery pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným, ako aj pri ochrane vlastníctva žalobcov. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.05.2011, . V tejto súvislosti súd uvádza, že vlastnícke právo - právo vlastniť majetok je základné právo garantované Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20). Ako základné právo je neodňateľné (výnimky sú upravené v čl. 4,5 Ústavy SR a zákonom), nezrušiteľné, nepremlčateľné a nescudziteľné. Nepremlčateľnosť vlastníckeho práva znamená, že sa ho vlastník môže domáhať kedykoľvek, bez ohľadu na plynutie času. Uplatnenie vlastníckeho práva určovacou žalobou, bez ohľadu na dĺžku času, ktorá uplynulo od nesprávneho zápisu vlastníckeho práva v prospech inej osoby do katastra nehnuteľností, preto nemôže z tohto dôvody byť v rozpore s dobrými mravmi. Môže však byť prevážené právom tretích osôb konajúcich v dobrej viere - o čom pojednáva nález Ústavného súdu ČR, na ktorý poukázal právny zástupca žalovaného. Tento však rieši skutkovo aj právne úplne odlišnú situáciu, než aká je v predmetnej veci. Rieši problematiku nadobudnutia veci treťou osobu od nevlastníka, ktorému svedčal neprávny zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností v prípade, ak táto tretia osoba konala v dobrej viere a s ohľadom na presumpciu správnosti zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností. Nález ústavného súdu sa netýka vydržania, ani splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním a je na predmetnú vec s ohľadom na právny názor vyslovený vo veci samej neaplikovateľný.

Nad rámec odôvodnenia súd uvádza, že ak by bol žalovaný držiteľom veci, jeho držba by bola s ohľadom na okolnosti jej nadobudnutia oprávnená. Držba je oprávnená ak je držiteľ v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a v tejto dobrej viere je s ohľadom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je potrebné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo prináleží. Posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný je podľa ustálenej judikatúry vždy potrebné hodnotiť objektívne, nielen zo subjektívneho hľadiska, teda osobného presvedčenia samotného držiteľa. Je vždy potrebné brať do úvahy to, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. (napr. Rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Cdon 1178/ 96). Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú teda spravidla okolnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva. Držiteľ teda musí byť objektívne v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva.

Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo 417/ 98 judikoval, že oprávnená držba sa musí opierať o titul, ktorý v prípade, že by existoval, by bol spôsobilý na jej nadobudnutie. Nie je potrebné, aby tu takýto titul skutočne bol, ale držiteľ musí byť v ospravedlniteľnom omyle o jeho existencii. Omyl môže byť skutkový a právny. Judikatúra sa zhodla, že o ospravedlniteľný omyl ide aj vtedy, ak bol vyvolaný štátnym orgánom, pričom držiteľ vychádzal z dôvery v štát a jeho orgány. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný, ak by bol držiteľom veci, by svoju držbu odvíjal od nesprávneho osvedčenia notára o dedičstve a z neho vyplývajúceho nesprávneho zápisu jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Žalovaný sa pritom na nesprávnom rozhodnutí notára, nijakým spôsobom nepodieľal, toto nesprávne rozhodnutie nevyvolal (napríklad tým, že by sám vedome označil dotknutú nehnuteľnosť za súčasť majetku poručiteľa a nechal ju predediť). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri zisťovaní nehnuteľností a ich zaraďovaní do dedičstva v konaní o novoobjavenom majetku poručiteľa Ľ. X. notárka na základe nesprávnej identifikácie parciel zaradila dotknutú nehnuteľnosť do dedičstva a túto

prejednala. Žalovaný, konajúc s primeranou opatrnosťou, nemal dôvod preskúmavať resp. kontrolovať postup notárky pri zaradení jednotlivého nehnuteľného majetku poručiteľa do dedičstva, keďže sa jednalo o taký nehnuteľný majetok (rôzne pozemky), ktorý žalovanému ani nemusel byť známy.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcom v rade 1 až 3, ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal plné právo na náhradu trov konania, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania žalobcov predstavuje zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 € a to u každého žalobcu samostatne. Trovy konania žalobcov spočívajú aj v trovách ich právneho zastúpenia advokátom. Tie im patria podľa ust. § 10 ods. 1, 2, § 13 ods. 2,3, § 13a ods. 1 písm. a/, c,/ a d/, § 15 písm. a/ a b/, § 16 ods. 3, a 17 ods. 12 Vyhl. č 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení za 6 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd v roku 2014, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.01.2015 a účasť na pojednávaniach konaných na Okresnom súde Revúca dňa 03.07.2015, 20.05.2016 a 17.06.2016 v tarifnej výške 58,11 €.

Pri určení tarifnej výšky odmeny právneho zástupcu žalobcov za jednotlivé úkony poskytovanej právnej služby súd vychádzal z hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo sa viedol spor (§ 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). V danom prípade nejde o vec, hodnotu ktorej nie je možné vyjadriť v peniazoch (§ 11 písm. a/ Vyhlášky). Hodnota veci predstavuje hodnotu spoluvlastníckeho podielu, určenia vlastníckeho práva ku ktorému sa jednotliví žalobcovia domáhali. Hodnotu celej nehnuteľnosti, parc. KNE č. XXXX o výmere 21 410 m2- trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor súd určil podľa prílohy č. 1 k Zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení účinnom ku dňu začatia poskytovania právnej služby (09.04.2014). Hodnota trvalých trávnatých porastov pre územie spadajúce pod Obec Ratková bola 0,0401 €/m2. Hodnota pozemku teda predstavuje 858,54 € (21 410 x 0,0401). Hodnota spoluvlastníckeho podielu každého žalobcu je 286,18 €.

Výšku tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcov v rade 1 až 3 sú určil podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 3 a 2 Vyhlášky. Podľa § 10 ods. 1 výška základnej sadzby tarifnej odmeny pri hodnote práva 286,18 € predstavuje 23,24 €. Nakoľko predmetné konanie sa viedlo o troch fakticky spojených veciach (každý žalobca sa mohol svojho vlastníckeho práva domáhať v samostatnom konaní), súd v zmysle § 13 ods. 3 Vyhlášky zvýšil základnú sadzbu tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty jednej z takto spojený vecí (všetky veci mali rovnakú hodnotu) o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by právnemu zástupcovi žalobcov patrila v ostatných spojených veciach, (2x 7,75 €), čiže o 15,50 €. Tarifná odmena právneho zástupcu žalobcov určená podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky by bola 38,74 €. Keďže právny zástupca v konaní vykonával spoločné úkony pre tri osoby, súd podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky sadzbu tarifnej odmeny znížil o 50 %, teda na sumu 19,37 €. Pri úkonoch vykonávaných pri zastupovaní troch osôb tak má právny zástupca žalobcov nárok na odmenu v tarifnej výške 58,11 €. Odmena právneho zástupcu žalobcov v rade 1 až 3 za 6 úkonov právnej služby z tohto jedno pojednávanie v rozsahu dvoch začatých dvojhodín predstavuje spolu 406,77 €. V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky má právny zástupca nárok na náhradu niektorých hotových výdavkov - režijný paušál za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 - vo výške á 8,04 €, v roku 2015 vo výške á 8,39 € a v roku 2016 vo výške á 8,58 €, spolu 50,02 €.

Právny zástupca žalobcov má nárok aj na náhradu hotových výdavkov - cestovného na cestu zo sídla svojej advokátskej kancelárie v Rimavskej Sobote do Revúcej (60 km podľa http://cp.atlas.sk/bus/ spojenie/#nextanchor) na pojednávanie osobným motorovým vozidlom Mazda 6 dňa 03.07.2015 vo výške 31,96 € (120 km x 0,183 + 120 x 1,409 x 5,9 : 100), dňa 20.05.2016 vo výške 30,70 € (120 km x 0,183 + 120 x 1,234 x 5,9 : 100) a dňa 17.06.2016 vo výške 31,05 € (120 km x 0,183 + 120 x 1,284 x 5,9 : 100). Náhrada cestovného predstavuje spolu 93,71 €. Právny zástupca žalobcov má nárok aj na náhradu za stratu času na cestu zo sídla svojej advokátskej kancelárie - Rimavská Sobota do Revúcej na pojednávanie dňa 03.07.2015, 20.05.2016 a 17.06.2016 v rozsahu 6 začatých polhodín vo výške v roku 2015 á 13,98 € a v roku 2016 vo výške á 14,30 €, spolu 255,48 €.

Právny zástupca žalobcov má nárok na odmenu a náhrady v súhrnnej výške 805,98 €, ktorá sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH, keďže je jej platcom, teda o sumu 161,20 €.

Súd nemal za to, že v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobcom náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznal (§ 150 ods. 1O. s. p.). Samotná

skutočnosť, že žalovaný je v hmotnej núdzi a spĺňa podmienky na oslobodenie od platenia súdneho poplatku podľa názoru súdu nepredstavuje dôvod na nepriznanie (ani čiastočné) náhrady trov konania žalobcom. Náhradu trov konania žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).