Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-23-2010.pdf
PDF · 76.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3C/23/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcov: 1/rade M., 2/rade Q., 3/rade Y., 5/rade M. a 6/rade M., všetci právne zastúpení JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom AK v Starej Ľubovni, proti žalovaným v 1./rade Obci Malá Franková, právne zastúpený JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, Kežmarok, žalovanými v 2a/rade O., žalovanej v 2b/rade M., žalovanej v 2c/rade V., žalovanej v 2d/rade Q., žalovanému v 2e/rade B., žalovanému v 2f/rade M., žalovanému v 2g/rade K., žalovanému v2h/rade M., žalovanej v 2i/rade G., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 3C/23/2010-348 zo dňa 23.8.2013 procesný súd rozhodol tak, že určil, že do dedičstva po neb. B. a jeho manželke M., obaja naposledy bytom A. patrí spoluvlastnícky podiel 1/12-iny k mpč. XXXX vo výmere 16304 m2 - trvalý trávny porast, zapísaný v k.ú. O. Správa katastra C. na LV č. X pre k.ú. M.. Trovy konania súd účastníkom nepriznal.
Voči predmetnému rozsudku tunajšieho súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý v plnom rozsahu tento rozsudok spochybnil, považoval ho za nezákonný a žiadal jeho zrušenie. Krajský súd v Prešove uznesením 8Co/228/13-377 - 8410200877 zo dňa 29.7.2014 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konania.
Odvolací súd predovšetkým v celom rozsahu poukázal na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 23.4.2012, kde trval na tom, že rozsudok neobsahuje predpísané náležitosti. Odvolací súd vytýkal súdu prvého stupňa, že neuviedol na základe akých dôkazov má za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov kúpnou zmluvou z roku 1938 nadobudli vlastníctvo l/12-iny k parcele č. XXXX. Podľa odvolacieho súdu z dôkazov založených v spise nevyplýva, že na základe zmluvy z 13.7.1938 právni predchodcovia žalobcov boli zapísaní ako spoluvlastníci parcely mpč. XXXX. Ďalej odvolací súd vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal argumentáciou o prípadnom vydržaní nehnuteľnosti.
Po vrátení sa spisu na prvostupňový súd došlo k zmene na strane účastníkov konania, keďže žalobca v 4./rade zomrel a do jeho konania vstúpili jeho dedičia či už na strane žalobcov alebo na strane žalovaných ako je to zrejmé z uznesenia tunajšieho súdu.
Súd zastavil konanie voči žalobcovi v 4./rade a pribral do konania jeho právnych nástupcov.
V rámci predmetného konania a v rámci návrhu na určenie, že do dedičstva po nebohých B. a jeho manželke M., obaja naposledy bytom A. patrí spoluvlastnícky podiel 1/12-iny k mpč. XXXX vo výmere 16304 m2 - trvalý trávny porast, zapísaný v k.ú. O. Správa katastra C. na LV č. X pre k.ú. M. nebolo vykonané ďalšie dokazovanie, teda žalobcovia neprodukovali ďalšie dôkazy o tom, že by 1/12-tina z predmetnej parcely patrila do dedičstva, došlo ku zmene v osobe advokáta a ten procesnému súdu predložil ďalší návrh zo dňa 8.3.2016 v ktorom nielenže spresňoval okruh účastníkov, keďže jeden z účastníkov - žalobcov zomrel, ale v ktorom bol navrhnutý nový petit rozsudku, ktorý by mal byť vydaný. V rámci tohto nového návrhu žiadali žalobcovia, aby bolo určené, že do dedičstva po neb. B. a jeho manželke M., obaja naposledy bytom A. patrí pozemok parc. č. XXXX výmere 16304 m2 - trvalý trávny porast, zapísaný v LV č. X pre k.ú. M.. Naviac žalobcovia doložili geodetický protokol s vyznačením parcely KNE č. XXXX z vytýčenia v teréne zo dňa 26.10.2015 vypracovaný T..
Keďže nový návrh tak, ako bol súdu zaslaný vyžadoval zmenený prístup ku koncepcii celej žaloby bolo potrebné vypočuť znova účastníkov, vypracovať geometrický plán, prípadne urobiť ohliadku na mieste samom súd tento návrh nepripustil a konal podľa pôvodného návrhu, teda podľa návrhu o akom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 3C/23/2010 zo dňa 15.8.2013.
Procesný súd za tejto situácie návrh zamietol s poukazom aj na znenie uznesenia Krajského súdu v Prešove, ktorým bol procesný súd prvého stupňa viazaný a v ktorom boli spochybnené tvrdenia žalobcov a ich právna argumentácia a rovnako ako aj argumentácia súdu prvého stupňa. Procesný súd má za to, že samotní žalobcovia netrvali na žalobe o tom, že nehnuteľnosť parc. č. XXXX o výmere 16304 m2 v k.ú. M. v podiele 1/12-tiny patrí do dedičstva po neb. O..
Z podaného návrhu na začatie konania, z listinných dôkazných prostriedkov je zrejmé, že neexistuje žiaden relevantný doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že neb. manželia O. túto nehnuteľnosť nadobudli a stali sa jej vlastníkmi. Súd vychádzal aj z toho, že žalobcovia opakovane po tretí krát menili návrh na začatie konania z čoho teda usúdil, že sami nemajú veci ujasnené a že sami sú si vedomí, že nevedia uniesť dôkazné bremeno, z ktorého by bolo zrejmé, že po prvé, že ich právni predchodcovia parcelu nadobudli v nejakom konkrétnom podiele a rovnako nevedia preukázať v akom podiele prípadne túto parcelu užívali.
Procesný súd v tejto súvislosti poukazuje na jasný rozpor v petitoch, ktoré boli predkladané, keďže prvý petit bol o tom, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti či už v celku alebo v podieloch myslí sa tým nehnuteľnosť parc. č. XXXX o výmere 16304 m2 v k.ú. M.. Ďalší petit bol, že táto parcela resp. jej podiely patria do dedičstva a posledný petit, ktorý predložil nový právny zástupca bol, že súd určuje, že do dedičstva po neb. O. patrí celá nehnuteľnosť titulom vydržania. Procesný súd po vykonanom dokazovaní po zhodnotení dôkaznej situácie, ktorá bola vykonaná do posledného rozsudku, po doplnení dokazovania po zrušovacom uznesení Krajského súdu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keďže ako už bolo vyššie povedané, žalobcovia vo vzťahu ku pôvodnému petitu neprodukovali ďalšie dôkazy, naopak pokúsili sa dosiahnuť zmenu petitu podaného návrhu na začatie konania, ktorý bol natoľko odlišný, že by bolo potrebné ďalšie dokazovanie resp. nové dokazovanie, nový geometrický plán a podobne. Toto dokazovanie bolo nad rámec možností súdu z hľadiska hospodárnosti konania, keďže ide o dlhodobejší spor.
Procesný súd v každom prípade poukazuje aj na vyjadrenia žalovanej strany o tom, že týmto konaním, ktorým sa spor predlžuje vznikajú žalovanému aj isté hospodárske straty, keďže nemôže v plnom rozsahu hospodáriť na týchto parcelách, ktoré sú toho času v jeho výlučnom vlastníctve.
Procesný súd ďalej poukazuje na situáciu, že v rámci dokazovania žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy ani v pôvodnom dôkazy a žiadne svedectvá ani o vydržaní ani v pôvodnom resp. ak tak tvrdili, že to patrilo najprv do vlastníctva potom do dedičstva O. v podieloch, teraz žiadajú vydanie rozsudku titulom vydržania o tom, že celá nehnuteľnosť bola vydržaná.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozporné výsledky dokazovania, ktoré čiastočne súviseli aj s otázkou vydržania, keďže aj pôvodne žalobcovia túto skutočnosť tvrdili. Niet hodnoverných svedkov, z ktorých výpoveď by bolo možné ustáliť čo a či vôbec neb. B. a neb. M. užívali, v akom rozsahu, na základe akého titulu. Procesný súd vytýkal túto skutočnosť aj pri poslednom návrhu, keď žalobcovia žiadali zmenu, žiadali, aby súd povolil zmenu petitu rozsudku avšak nepredložili žiadne relevantné doklady.
Procesný súd poukazuje na ust. § 134 OZ, ktorý hovorí o tom, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Ďalej je potrebné poukázať na ust. § 129 ods. 1 OZ, ktoré hovorí o tom, že držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, že je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Keďže v konaní neboli predložené také dôkazy súd návrh zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).