Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_42C-34-2016.pdf
PDF · 76.43 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/34/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar.XX.XX.Q., trvale bytom N. Q./XX, Q. XX Žilina, štátny občan SR, právne zastúpený STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863 proti odporkyni: Ľ. A., rod. O., nar.XX.XX.Q., trvale bytom N. Q./XX, Q. XX Žilina, štátna občianka SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania A. A., nar.XX.XX.Q. a Ľ. A., rod. O., nar.XX.XX.Q., uzatvorené dňa XX.XX.Q. pred bývalým Miestnym národným výborom v Dolnej Tižine a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Dolná Tižina, vo zväzku L., ročník Q., na strane Q., pod poradovým č. X, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.01.2016 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.01.2016, domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavreli dňa XX.XX.Q. pred MsNV v Dolnej Tižine. Z manželstva pochádzajú tri plnoleté deti, a to: U. A., nar.XX.XX.Q., N. A., nar.XX.XX.Q. a M. A., nar.XX.XX.Q.. Manželstvo, ktoré uzatvárali z lásky bolo pomerne dobré až do roku 2013, kedy odporkyňa prvýkrát opustila spoločnú domácnosť a začala sa stýkať s pochybnými osobami a vo väčšej miere požívať alkoholické nápoje. Navrhovateľ vôbec nevedel kadiaľ chodí a čo robí, neskôr zistil, že sa stýka s kadejakými bezdomovcami a viackrát sa o ňu zaujímala aj polícia v súvislosti s nejakou trestnou činnosťou. Navrhovateľ jej spolu s deťmi dohováral, aby vyhľadala odbornú pomoc a liečila sa zo svojej závislosti od alkoholu. Odporkyňa to však vždy odmietla. V súčasnosti už spolu nežijú, odporkyňa z bytu odíde na 2 až 3 týždne preč, potom príde na chvíľu domov, chvíľu sa doma zdrží a potom odíde, pričom navrhovateľ ani nevie kam. V súčasnej dobe je spolužitie s odporkyňou neznesiteľné. Ich manželstvo je už len formálne, pričom navrhovateľ už k odporkyni nič necíti, vôbec jej nedôveruje a už nechce s ňou obnoviť manželské spolužitie. Vzťahy medzi manželmi z vyššie uvedených dôvodov sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel.
Odporkyňa sa k podanému návrhu, ktorý jej bol doručený do vlastných rúk dňa 26.04.2016 (č. l. 27 spisu) písomne nevyjadrila.
Súd nariadil pojednávanie na deň 17.06.2016, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa. Odporkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ust. § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 03.06.2016, kedy sa zásielka vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote (č. l. 34 spisu) aj prostredníctvom polície avšak s negatívnym výsledkom (č.l. 33 - 33b spisu). Ďalej bol termín nariadeného pojednávania oznamovaný odporkyni aj telefonicky na mobilnom čísle: Q./Q. a to v dňoch 15. a 16.6.2016 avšak opätovne bezúspešne, o čom je spísaný úradný záznam na č. l. 36. Súd vykonal pojednávanie v súlade s uts. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a pridržiaval sa jeho skutkového odôvodnenia s poukazom najmä na tú skutočnosť, že po tom čo v apríli 2013 odporkyňa opustila spoločnú domácnosť, kedy sa jej snažil dohovárať, spolužitie ani komunikácia s odporkyňou nie sú žiadne. Odporkyňa mala opakovane problémy s alkoholom a v roku 2013 došlo k nezvratnej manželskej hlbokej kríze, ktorú sa v podstate nepodarilo odstrániť a naďalej táto kríza pretrváva. Odporkyňa má stále problémy s alkoholom, v dome alebo v mieste spoločného trvalého bydliska sa nezdržiava, stretáva sa s pochybnými osobami, jednoducho s ňou nie je možná komunikácia. Navrhovateľ sa pokúšal s ňou obnoviť manželské spolužitie, avšak bezúspešne. V súčasnosti toto manželstvo je len formálne, neplní žiadne biologické, hospodárske ani sociálne funkcie. Je len formálnym zväzkom. Navrhovateľ k odporkyni už vôbec nič necíti. K obnoveniu manželského spolužitia nedošlo a ich manželstvo je v súčasnom stave aj v trvalom nezvratnom rozvrátení. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:
Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane detí.
Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov.
Pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je len formálne a neperspektívne, ich vzájomné vzťahy sa nezlepšili, nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia a jeho obnovenie nepripadá do úvahy, nakoľko ich vzťahy nie sú harmonické, spolu nežijú, nehospodária a tým, že sa odporkyňa opustila spoločnú domácnosť (túto skutočnosť mal súd preukázanú aj pri doručovaní návrhu na začatie konania prostredníctvom polície dňa 05.03.2016 - č.l. 15a spisu) došlo k prehĺbeniu ich citového odcudzenia, pričom navrhovateľ už nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva.
Na základe týchto skutočností dospel súd k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia v zmysle vyššie uvedených zásad, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.