Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41C/728/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci mal. O. P.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, M., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, proti odporcom 1. L. P., nar. X.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, 2. F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, M., zastúpená JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou, so sídlom Fatranská 2/E, Košice, na návrh mal. O. P., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva, takto

rozhodol:

Konanie voči odporcovi v 1. rade L. P., nar. X.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, z a s t a v u j e .

P r i p ú š ť a konanie o zapretie otcovstva, ktoré svedčí L. P., narodenému X.XX.XXXX, zomrelému XX.X.XXXX, k maloletej O. P., nar. XX.X.XXXX, z matky F. P., nar. XX.X.XXXX.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 25.11.2015 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice podal návrh na prípustnosť konania o zapretie otcovstva k mal. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F., ktorý návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice II. č.k. zo dňa 7.8.2015 bol ustanovený za kolízneho opatrovníka oprávneného v záujme maloletej podať návrh na začatie konania o prípustnosť zapretia otcovstva.

K dôvodom podania návrhu uvádza, že dňa 3.11.2015 sa dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pán I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, M., ktorý uviedol a trval na tom, že je biologickým otcom maloletej O. P.. Uviedol, že s matkou maloletej F. P., manželkou L. P., nar. X.XX.XXXX a zomrelého XX.X.XXXX, mal mimomanželský pomer, z ktorého sa narodila maloletá O.. Vzhľadom k tomu, že sa narodila počas trvania manželstva F. P. s L. P., za otca maloletej bol zapísaný manžel matky L. P.. Po smrti L. P. sa I. P. k matke a mal. O. nasťahoval, pričom v spoločnej domácnosti žili približne tri roky. Od ukončenia spolužitia zo strany matky pán P. nemal kontakt s maloletou. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že maloletá ho oslovovala „otec“ od svojho narodenia a po smrti manžela matky spoločne s matkou maloletú vychovávali. Zároveň uviedol, že medzi ním a maloletou je očividná fyzická podobnosť. I. P. žiadal o podanie návrhu na prípustnosť konania o zapretie otcovstva v mene maloletého dieťaťa ako oprávneného k podaniu tohto návrhu. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že po zapretí otcovstva zo strany zosnulého manžela matky bude žiadať v konaní o určenie otcovstva , aby bol určený za otca maloletej O.. Matka nesúhlasí so zapretím otcovstva zo strany jej zosnulého manžela, nevylučuje však možnosť, že otcom maloletej je pán I. P., avšak sa negatívne vyjadruje k obdobiu spolužitia s I. P., ktorý ju v tom čase mal opakovane fyzicky napadnúť. Ďalej matka uviedla, že mal.

O. oslovovala svojho matričného otca, aj pána P. „otec“. Otcovstvo k maloletej si žiaden z účastníkov konania doposiaľ neoveroval.

K návrhu na začatie konania sa vyjadrila odporkyňa v 2. rade, ktorá je matkou mal. O. P., nar. XX.X.XXXX. Žiadala, aby súd nepovolil prípustnosť konania o zapretie otcovstva voči nebohému L. P., nakoľko toto konanie nie je v záujme maloletej dcéry.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi (Návrhom na prípustnosť konania o zapretie otcovstva, Uznesením o ustanovení opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva k mal. O. P. nar. XX.X.XXXX, Oznámením o narodení, Správou kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov, ostatným spisovým materiálom), výsluchom maloletej, výsluchom odporkyne v l. rade, výsluchom svedka I. P., pričom iné dôkazy predložené ani označené neboli. Na základe toho zistil tento skutkový stav:

Z Oznámenia o narodení dieťaťa zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že mal. O. P. sa narodila XX.X.XXXX, kde ako otec dieťaťa je zapísaný L. P., nar. X.XX.XXXX a ako matka dieťaťa je zapísaná F. P., E.. M., nar. XX.X.XXXX, keďže maloletá sa narodila počas trvania manželstva účastníkov konania. Otec mal. O. P. L. P., nar. X.XX.XXXX, zomrel XX.X.XXXX.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. -32 zo dňa 7.8.2015 v konaní o určenie opatrovníka pre zomrelého pre konanie o zapretie otcovstva a o určenie opatrovníka pre mal. dieťa, ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice za kolízneho opatrovníka pre maloletú O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v M., F. XX, na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ďalším uznesením sp. zn. -35 zo dňa 7.8.2015, konanie vo vzťahu k L. P. zastavil.

Na pojednávaní dňa 11.5.2016 odporkyňa v 2. rade, ktorá je matkou mal. O. P., žiadala návrh na prípustnosť konania o zapretie otcovstva k mal. O., zamietnuť. Uviedla, že maloletá sa narodila za trvania manželstva s L. P., manželmi boli v tom čase 10 rokov a nemali problémy, neboli v rozvodovom konaní, žili ako usporiadaná rodina, mali dieťa a manžel sa dcére maximálne venoval. Čo sa týka I. P., tento pán bol jej kolegom v práci a v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa mala pomer s I. P.. Nevie teda, kto je otcom dieťaťa. O päť rokov po narodení dieťaťa L. P. zomrel. Počas tých piatich rokov sa manžel o dieťa staral. Čo sa týka I. P., vedel o narodení dieťaťa a niekedy ju aj kontaktoval. P. tvrdila to, že je stále vydatá a dieťa má otca L.Á. P.. Nikdy nepovedala P., že by on mal byť otcom dieťaťa. Približne pol roka po manželovej smrti sa I. P. ku nej nasťahoval, s I. P. žili spolu asi štyri roky do januára 2014, avšak z jej pohľadu bol to fyzický a psychický teror, niekoľkokrát u nich zasahovala polícia, pretože ju bil, vyhrážal sa jej nožom, naháňal ju s nožom po byte alebo pod krkom jej držal nôž a aj susedia volali políciu. Dcéra má z I. P. strach a bol to P. ktorý žiadal, aby ho oslovovala „tati“. Po smrti L. P. rodinu P. nenavštevovala. Keďže žila s P., navštevovali rodinu P.. To, že I. P. podal tento návrh, je pomstou za to, že sa s nim rozišla a musel sa vrátiť žiť do spoločnej domácnosti k súrodencom.

Na pojednávaní dňa 11.5.2016 súd pristúpil aj k výsluchu maloletej O. P., nar. XX.X.XXXX, len za účasti kolízneho opatrovníka. Maloletá uviedla, že má 10 rokov, chodí do školy na M. XX X. M. a je žiačkou 5. ročníka. Teraz bývajú v 2-izbovom byte na F. XX X. M. aj s mamkiným priateľom W. Š.. Na ocka sa pamätá, zomrel, mal veľmi silnú cukrovku. Keď ocko zomrel, mala 5 rokov, ale keď ocko žil, veľa s nim chodila vonku, na ocka si spomína v dobrom. Vie o tom, že dedka a babku po maminej strane už nemá, zomreli a po ockovej strane ešte žije babka. O dedkovi nevie. K babke po ockovej strane nechodí, nepamätá si ani kde babka býva a ako vyzerá. Keby tak išla po ulici, ani by nevedela, že je to jej babka. Po ockovej smrti bývala s mamkou a I. P.. Chodila do prvého až štvrtého ročníka, keď s nimi žil, ale spolužitie nebolo také pekné, lebo mamku bil. Hádali sa kvôli tomu, že mamka chodila neskoro domov. Ujo bol iba na WiFi, na notbuku, mamka chodila do práce a priateľ iba vylihoval a nič doma nerobil. Zo začiatku mamkinho priateľa volal ocko, myslela si, že bude jej ockom, lebo chcela mať ocka. Už asi rok I. P. s nimi nebýva, vie však, že býva na H. XX X. M.. Od kedy od nich odišiel, nebola s nim. I. P. sa s ňou chcel stretnúť, ale ona s maminkou to nechceli. Nemá na neho pekné spomienky, lebo keď bývali spolu, nehral sa s ňou, ani vonku nechodili, vonku s ňou chodila len mamka. Na I. P. nemá peknú spomienku, len škaredú, lebo mamku stále bil, prišla k nim polícia a zobrala ho preč. Potom s mamkou stále plakali. Keby si mala vybrať, chce aby W. Š. bol jej ockom. A keby si mala vybrať

medzi L. P. a I. P., vybrala by si L.O. P., lebo sa jej venoval. Keby mala mať ocka I. P., otočila by sa mu chrbtom, lebo to čo urobil, sa už nedá napraviť. Vyhrážal sa mamke že ju zabije, potom jej držal nožík pri krku a stále k nim musela chodiť polícia. Že jej ockom nie je L. P., povedala jej to P. rodina, že aj keď je L. P. zapísaný v rodnom liste, ale on proste nie je jej otcom a radšej by I. P. chcel byť jej otcom. Mamka jej povedala, že niekto iný bol otcom, ale na rodnom liste je zapísaný L. P.. Z výsluchu svedka I. P. na pojednávaní dňa 17.6.2016 vyplynulo, že cíti sa byť otcom maloletej O. P., nar. XX.X.XXXX, nakoľko v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa ( rok 2004) sa s matkou maloletej stretával, mali spolu intímny pomer. Vylúčil, že by otcom dieťaťa mohol byť manžel matky L. P., nakoľko F. P. a L. P. nemohli mať spolu deti. O tom vedel a povedala mu to F. P.. Chcela mať dieťa, tak sa o to pokúšali. Aj mu povedala, že dieťa je jeho. Po smrti L. P. sa prisťahoval do spoločnej domácnosti k matke a maloletej a o maloletú sa staral. Odkedy sa so F. P. rozišli, maloletú O. nevidel, matka dieťaťa mu v tom bráni. Po zapretí otcovstva chce priznať otcovstvo k maloletej O.. Pani P. bola jeho priateľkou desať rokov. O. ho volala ocom a je jeho matku babkou. Aj O. vedela, že je jej otcom. Svedok ďalej uviedol, že momentálne nikde nepracuje, ale nastupuje pracovať ako barman v E.N. O. L.. Predtým pracoval ako pekár v F.. O otcovstvo sa začal zaujímať až v roku 2015, pretože mu matka zakázala styk s O.. Skôr sa otcovstvom nezaoberal, lebo matka dieťaťa to tak chcela. Stále sa však stretávali, matke dieťaťa to tak vyhovovalo, pretože bola vydatá a rozvádzať sa nechcela. Okrem O. iné deti nemá. Je si istý, že O. je jeho dieťa, podobá sa na neho. Vylučuje, že by otcom O. mohol byť manžel matky, lebo nemohli mať deti. Ďalej uviedol, že o mal. O. sa staral od narodenia, kupoval jej oblečenie, kočíkoval ju, prebaľoval. Chodieval aj do domácnosti pani P.Š., keď L. P. nebol doma alebo matka s dieťaťom prišla k nemu. Aj jeho súrodenci, sestra, bratia dobre vychádzajú s O., všetci vedia o tom, že je jej otcom. Toho času alebo doteraz na výživu mal. O. ničím neprispieval, lebo matka mu tvrdila, že O. nie je jeho. Uvedomuje si následky tohto konania. Bude platiť všetko čo treba a starať sa o to, aby O. mala to, čo má mať. Dieťa si zmení priezvisko, bude mať jeho priezvisko.

Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice trval na podanom návrhu na prípustnosť konania o zapretie otcovstva vzhľadom k tomu, že matka otcovstvo pána P. vo vzťahu ku maloletej dcére nevylučuje a vzniká pochybnosť, kto je biologickým otcom maloletej O.. S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, článok 7, má každé dieťa právo poznať svojich rodičov, ako aj právo na ich starostlivosť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam úrad navrhol pripustiť konanie o zapretie otcovstva zo strany matričného otca maloletej L. P.. V prípade pripustenia konania o zapretie o zapretie otcovstva bude úrad v konaní o zapretie otcovstva navrhovať vykonanie znaleckého dokazovania z oblasti genetiky vykonaním DNA analýzy medzi maloletou O. P. a pánom I.M. P., pre potvrdenie alebo vylúčenie otcovstva pána P. vo vzťahu ku mal. O..

Maloletá O. P. sa narodila dňa XX.X.XXXX za účinnosti starého Zákona o rodine č. 94/1963 Zb.

Zákon č. 36/2005 Z.z. - zákon o rodine , účinný od 1.4.2005, v celom rozsahu zrušil zákon č. 94/1963 Zb., v znení zákona č. 132/1982 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 195/1998 Zb., zákona č. 72/2002 Z.z., zákona č. 127/2002 Z.z., zákona č. 198/2002 Z.z., zákona č. 245/2002 Z.z. a zákona č. 515/2003 Z.z.

Podľa ust. § 114 zák. č. 36/2005 Z.z. - Zákona o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.aprílom 2005, sa posudzujú podľa tohto ustanovenia. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Slovenská práva úprava určovania otcovstva je budovaná na systéme domnienok, ktoré vychádzajú z pravdepodobnosti skutočnosti, ktorý muž dieťa splodil. V zmysle zákona nie je nevyhnutné, aby bol tento muž skutočným biologickým otcom dieťaťa. Uvedené domnienky vznikali v čase, keď nebolo možné objektívne zistiť, kto je sploditeľ a prvoradým cieľom právnej úpravy bolo zabezpečiť dieťaťu status legitímnosti. Tieto materiálne podmienky sa však zmenili. Do určitej miery sa prejavili aj v zmene pôvodného ustanovenia § 62 zák. č. 94/1963 Zb., ktorým bolo umožnené po uplynutí lehoty rodičom podať návrh na zapretie otcovstva len generálnemu prokurátorovi . Návrh na zapretie otcovstva mohol podať len generálny prokurátor, ak to vyžadoval záujem spoločnosti a rodičom už uplynula lehota na zapretie. Táto teória nebola udržateľná, rodinné právo si presadilo svoj súkromno-právny charakter, a to aj vďaka práva na ochranu súkromia a práva na ochranu rodinného života, zakotvenému v čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalšie významné pravidlá

pre realizáciu a výklad rodinnoprávnych noriem obsahuje Dohovor o právach dieťaťa. Konkrétne pre problematiku zapierania otcovstva je podstatný článok 7, ktorý zakotvuje dieťaťu právo poznať svoj pôvod, svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. V súlade s týmito prameňmi bolo zo Zákona o rodine vypustené ustanovenie, ktoré umožňovalo štátnemu orgánu iniciovať civilné konanie, navyše s takým citlivým predmetom konania. Možnosť prokurátora podať žalobu o zapretie otcovstva bola nahradená právom dieťaťa. Táto možnosť našla svoje opodstatnenie v ust. § 96 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. účinného od 1.4.2005.

Podľa ust. § 96 ods. l, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi. Ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, zapretie otcovstva podľa tohto ustanovenia sa člení na dve fázy. Prvá fáza sa nazýva konanie o prípustnosti zapretia otcovstva (čo je predmetom tohto konania). Aktívne legitimované na podanie tohto návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Pokiaľ je dieťa maloleté, ako je to v tomto prípade, podáva návrh opatrovník, ktorého mu súd za týmto účelom ustanoví. Dieťa nemôže byť zastúpené ani jedným z rodičov, nakoľko sú v konaní obaja pasívne legitimovaní, takže je zrejmá kolízia záujmov. Obsahom žaloby je preukázanie splnenia oboch hmotnoprávnych podmienok povolenia prípustnosti zapretia otcovstva. Pokiaľ ide o preukázanie záujmu dieťaťa, prichádza do úvahy ako argument najmä zosúladenie matričného a biologického otcovstva, na ktorom má záujem aj dieťa, aj biologický otec. Ochrana týmto ustanovením sa poskytuje len záujmu dieťaťa. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb. ) má dieťa právo poznať svojich rodičov. Na základe návrhu súd rozhodne, že buď návrhu vyhovie a povolí podanie žaloby o zapretie otcovstva alebo návrh zamietne. Podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva nie je obmedzené žiadnou lehotou. Trvá počas celej doby života dieťaťa. Prvoradý je záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Taká právna úprava, ktorá bráni tomu, aby sa zosúladila biologická, sociálna a právna realita, a to i proti vôli všetkých osôb, ktorých sa konkrétny rodinnoprávny vzťah týka, nie je v súlade s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, o ochrane súkromia a rodinného života. Nakoniec rovnako to konštatoval Európsky súd v prípade p. P..

Právny zástupca odporkyne v 2. rade žiadal, aby súd návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o prípustnosť zapretia otcovstva k mal. O. nevyhovel, nakoľko má za to, že toto konanie nie je v záujme mal. dieťaťa. Maloletá za roky spolužitia je uzrozumená, žila v istých súvislostiach v rámci rodiny a má za to, že by to mohlo narušiť vnímanie jej rodinných väzieb.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporkyňa v 2. rade F. P. a L. P. boli manželia a počas trvania ich manželstva sa narodila mal. O. P., preto za otca maloletej bol zapísaný manžel matky L. P., ktorému svedčila prvá zákonná domnienka. Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa udržiavala aj mimomanželský pomer s I. P. a v konaní pred Okresným súdom Košice II č.k. mala za to, že otcom mal. O. P. je jej manžel L. P., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. V tomto konaní tiež priznala, že v čase rozhodnom pre splodenie mal. O. intímne žila aj s I. P. a prehlásila, že nevie, kto je otcom mal. O.. Z výsluchu I. P. však vyplynulo, že sa cíti byť otcom mal. O., nakoľko v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa mal intímny pomer s odporkyňou v 2. rade a podľa jeho vedomostí je vylúčené, aby L. P. mohol byť otcom mal. O., keďže odporkyňa v 2. rade a L. P. spolu nemohli mať deti. Ak súd vyhovie návrhu, chce uznať otcovstvo k mal. O..

Súd návrhu maloletého dieťaťa vyhovel, nakoľko mal za to, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre podanie tohto návrhu, ktorými sú: zapretie otcovstva si vyžaduje záujem dieťaťa a rodičom už uplynula lehota na zapretie otcovstva. Čo je v záujme dieťaťa, nie je nikde striktne definované a je vecou posúdenia súdu. Do úvahy prichádza zosúladenie matričného a biologického otcovstva, na ktorom má záujem dieťa i biologický otec. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.)

má dieťa právo poznať svojich rodičov. Konkrétne pre problematiku zapierania otcovstva je podstatný čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zakotvuje dieťaťu právo poznať svoj pôvod, svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Keďže matrikový otec L. P. zomrel, matka otcovstvo pána I.M. P. vo vzťahu ku maloletej O. nevylúčila a vznikla pochybnosť, kto je biologickým otcom mal. O., ako aj s poukazom vyššie spomínaný Dohovor o právach dieťaťa, súd v danej veci ustálil, že konanie o prípustnosti zapretia otcovstva je v záujme mal. dieťaťa.

Podľa ust. § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. § 7 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou fyzickej osoby táto spôsobilosť zanikne.

Podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. l prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Konanie voči odporcovi v l. rade L. P. súd zastavil, nakoľko odporca v l. rade zomrel dňa XX.X.XXXX, t.j. pred podaním návrhu. V čase začatia konania (návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 25.11.2015) nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania predstavuje taký nedostatok podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd konanie podľa ust. § 104 ods. l zastavil. Zastaveniu konania vo vzťahu k odporcovi v l. rade zodpovedá aj ust. § 96 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi. Ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

Podľa ust. § 146 ods. l písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. l písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.