Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-246-2015.pdf
PDF · 77.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/246/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľa Ľ. M., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX I. XX, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Vrškom, so sídlom M. R. Štefánika č. 2, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, o zapl. 7 000,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.04.2015 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 7 000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2003 č. k. 2T/73/03-171 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.11.2003 č.k. 3To/293/03-179 bol prepustený z väzby na slobodu po tom čo bol Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2003 č. k. 2T/73/03-166 oslobodený spod obžaloby pre trestné činy sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. a vydierania podľa ustanovenia § 235 ods. 1,2 písm. e) Tr. zák. Vo väzbe bol nezákonne 226 dní. Pozbavenie osobnej slobody zanechalo trvalé následky na jeho psychike a na jeho osobnosti v súvislosti s poškodeným dobrého mena. Samotné obvinenie zo sexuálneho trestného činu výrazným spôsobom znížilo jeho osobnosť v očiach obyvateľov obce, kde je doposiaľ braný ako sexuálny delikvent napriek tomu, že bol oslobodzujúcim rozsudkom oslobodený. Pobyt vo väzbe v ňom zanechal hlboké psychické rany keďže bol pozbavený slobody kvôli obvineniu zo sexuálneho skutku, ktorý je aj medzi väznenými považovaný za obzvlášť zavrhnutia hodný skutok a tak mu to bolo aj dávané pociťovať. Už samotné vyšetrovanie skutku bolo nešetrné a boli voči nemu použité aj fyzické ataky. Tieto okolnosti ho výrazne poznačili na celý život a má psychické problémy. Lieči sa v psychiatrickej ambulancii. Odporca k veci udáva. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody na ktorý je potrebné aplikovať predpis č. 58/1969 Zb. Odporca vzniesol námietku premlčania v zmysle § 5 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. a § 23 Zák. č. 58/1969 Zb. Odporca uvádza, že právo na náhradu škody spôsobené rozhodnutím o väzbe sa premlčí za rok odo dňa keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2003 č. k. 2T/73/2003 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2003 a teda navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody mohol úspešne uplatniť najneskôr 26.11.2004. Navrhovateľ tak urobil až prostredníctvom písomnej žiadosti, ktorá bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 30.08.2013 z čoho plynie jednoznačný záver o tom, že nárok navrhovateľa na náhradu škodu spôsobenej rozhodnutím o väzbe bol uplatnený oneskorene po uplynutí premlčacej doby podľa § 23 Zák. č. 58/1969 Zb.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v trestnej veci ho pôvodne zastupoval JUDr. Barcík s ktorým nebol spokojný, potom ho zastupoval JUDr. Zvara. Po jeho zastúpení bol v krátkom čase z väzby prepustený a neskôr bol oslobodený. Vo väzbe to bolo s povesťou pedofila ťažké, utrpel tam rôzne psychické aj fyzické zranenia. Od väčších zranení ho uchránil jeho kamarát ktorý bol boxer. Počas jeho
neprítomnosti ho opustila družka s dvomi deťmi čo psychicky veľmi zle znášal. Po prepustení z väzby sa k nemu vrátila. Už pri vyšetrovaní utrpel fyzické násilie od jedného policajta, ktorý ho zbil dvomi pelendrekmi. Zároveň mu dal podpísať papier, že ho nezbil. Už počas súdneho konania v trestnej veci žiadal uvedenie do zápisnice, že žiada o náhradu škody ale zo strany sudcu aj prísediacich sa dočkal akurát posmechu. JUDr. Zvara ho zastupovať v tejto veci nechcel pretože nemal peniaze. Napísal do Štrasburgu, kde mu odpísali, že nevyčerpal doposiaľ všetky možnosti. Psychické problémy mal aj pred väzbou nie až také veľké, rozvinulo sa to až počas väzby. Ujma sa uňho prejavuje tým spôsobom, že v dedine kde býva sa naňho veľmi zle pozerajú. Rodičia schovávajú malé deti a všetci sú presvedčení o tom, že stále je pedofilom. Problémy má aj v rodine, družka si našla milenca a zostávajú spolu len kvôli deťom. Odmieta ho aj jeho vlastná rodina aj ona verí, že je pedofil. Zdôrazňuje, že väzba nebola oprávnená ani dôvodná. Jeho advokát nič neurobil aj keď žiadal o predvedenie pred lekára, aby sa potvrdilo fyzické násilie na ňom spáchané. Trpí psychickou ujmou, bola ponížená jeho dôstojnosť, porušené jeho ľudské práva. Zhoršil sa jeho zdravotný stav odkedy došiel z väzby, je uznaný za čiastočne invalidného, žije vo veľmi zlých sociálnych podmienkach v trojizbovom dome býva 19 ľudí a toto je jediná cesta ako prísť k nejakým peniazom a kúpiť deťom nejaký domček. Trpí ťažkými depresiami a jeho meno je všade poškodzované.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s písomnými dôkazmi a to písomným podaním zo dňa 27.04.2015, zápisnicou zo dňa 26.05.2015, podaním právneho zástupcu zo dňa 29.05.2015 spolu s návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.08.2013, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 27.02.2014, rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2T/73/03-166 zo dňa 27.09.2003, nálezom od MUDr. Boldižárovej zo dňa 20.01.2014 a 13.08.2014, vyjadrením odporcu zo dňa 06.07.2015, správou od MUDr. Boldižárovej zo dňa 21.08.2015, vyjadrením právneho zástupcu zo dňa 07.10.2015, podaním právneho zástupcu zo dňa 27.10.2015 spolu s pracovným posudkom navrhovateľa, žiadosťou navrhovateľa zo dňa 08.01.2016, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.01.2016, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.03.2016, odborným posudkom o invalidite zo dňa 26.01.2016, osobným listom dôchodkového poistenia.
Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom
Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb.,
Podľa § 23 Zák. č. 58/1969 Zb.,
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ bol vzatý do väzby za skutok, ktorý sa mal stať dňa 27.01.2003. Navrhovateľ bol obžalovaný z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1,2 písm. e) Tr. zák. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29.09.2003 sp. zn. 2T/73/03, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2003 bol navrhovateľ oslobodený. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 21.08.2013, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 30.08.2013. Ministerstvo spravodlivosti vyhodnotilo podanie ako nárok, ktorý bol uplatnený oneskorene po uplynutí premlčacej doby. Súd tak považuje za preukázané, že navrhovateľ splnil niektoré majetkové kritériá potrebné pre uplatnenie nároku na súde. Predovšetkým má súd preukázané, že na navrhovateľovi bola vykonaná väzba na základe rozhodnutia o väzbe. Rovnako má preukázané, že spod obžaloby bol navrhovateľ oslobodený. To znamená a je preukázané, že väzba bola nezákonná. Navrhovateľ splnil aj formálnu podmienku uplatnenia nároku a to tú, že si uplatnil návrh na predbežné prerokovanie nároku u odporcu. Súd je však nútený konštatovať, že tento nárok mal v zmysle § 23 Zák. č. 58/1969 Zb. uplatniť do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia ktorým bol spod obžaloby oslobodený. Oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2003. Navrhovateľ mal tak možnosť uplatniť svoj nárok do 26.11.2004.Navrhoateľ však svoj nárok uplatnil až 30.08.2013. To znamená takmer deväť rokov po skončení premlčacej doby. Odporca poukázal na skutočnosť, že nárok je premlčaný s tým, že navrhovateľ mal možnosť svoj nárok uplatniť do 26.11.2004. Súd sa s týmto názorom stotožnil a tvrdenia navrhovateľa o tom, že chcel už v súdnom konaní náhradu škody považuje za nepreukázané. Rovnako tvrdenia o tom, že z dôvodu nemajetnosti ho nechcel zastupovať advokát považuje súd za irelevantné. Premlčacia doba je v § 23 cit. zák. uvedená jednoznačne. Súd navrhovateľovi nepriznal nárok nie preto, žeby nesúhlasil so všetkými tvrdeniami o utrpenej morálnej ujme a nemajetkovej škode, ale zamietol
ju len z dôvodu premlčania nároku. Premlčacia lehota je lehotou zákonnou a súd ju nemôže odpustiť. Predložené lekárske správy od psychiatra MUDr. Boldižárovej, uznanie invalidity a zdravotný posudok považuje súd v tomto konaní za nepodstatné, pretože navrhovateľ jednoznačným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi terajším zdravotným stavom a pobytom vo väzbe aj z dôvodu istého časového odstupu. Navyše navrhovateľ si v konaní neuplatnil náhradu škody na zdraví kde je však potrebné vyčísliť škodu podľa bodového hodnotenia a to navrhovateľ neurobil. Súd neprihliadol ani na tvrdenia právneho zástupcu, že navrhovateľ nemohol uviesť presný termín kedy došlo k poškodeniu jeho zdravia následkom výkonu väzby pretože poškodenie jeho zdravia následkom výkonu väzby u neho spustilo proces choroby, ktorá mala tendenciu progresu až do tej miery, že sa toto ochorenie stalo diskonfortné a prerástlo až do chronického štádia, ktoré musí byť liečené medikamentózne. Z tohto vyjadrenia súd usúdil, že u navrhovateľa sa zdravotný stav začal zhoršovať po absolvovaní väzby. Navrhovateľ však uviedol, že psychickými problémami trpel už aj v minulosti. Súd však dodáva, že navrhovateľ v priebehu konania nepožiadal o zmenu návrhu s tým, že žiada o náhradu škody na zdraví ale z dôvodu rôznych odkazov a vyjadrení ohľadom zdravotného stavu súd považoval za potrebné aspoň čiastočne sa venovať aj tejto otázke. Ale z dôvodu, že oficiálne navrhovateľ návrh na zmenu návrhu nepredložil súd sa ďalej touto otázkou nezaoberal a dokazovanie zameral v súlade s pôvodne podaným návrhom náhrady nemajetkovej ujmy. Z dôvodu, že považuje nárok navrhovateľa za premlčaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca mal v konaní plný úspech mal by tak nárok na plnú náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne mu nevznikli preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolávateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov